Šťastný nový rok, bičiz. Ospravedlňujem sa za tohtoročné vynechanie tradičnej vianočnej poviedky, čo je o to viac pokorujúce, že som práve na Vianoce dostala ochutnať vlastnej medicíny, to jest sklamania. Lebo niektorí filmári jednoducho nevedia odolať pokušeniu stráviť polovicu príbehu bullshitovaním sprostej aférky, všakže. Bola urazená moja feministická hrdosť i pamiatka jednej z najschopnejších ženských panovníčok vôbec (lebo Katuška možno bola fabulous, ale keď šlo o praktické otázky, nevedela ani zrušiť nevoľníctvo), a k tomu uvidela svetlo sveta zbytočne drahá a zbytočne krátka telenovela. Dúfam, že si so sebou spokojný, Dornheim.
Celkové hodnotenie tohto seriálu na CSFD je 66% a musím sa priznať, že tentoraz sa s hodnotiacimi vzácne zhodneme. Pravda, našli sa kreténi, ktorí dali päť hviezdičiek, ale niektorí ľudia by dali aj odpad! Jekaterine, pretože sú to filmoví analfabeti, našťastie práve vďaka svojmu analfabetizmu o Jekaterine ani nevedia. (Ako, ten seriál nie je perfektný a zniesla by som tri hviezdičky, ale menej, to je čistý antiruský sentiment.)
MÁRIA TERÉZIA
Ako natočíte seriál o žene, ktorá mala nudný súkromný život, ale kade chodila, tam viedla vojny, vydávala edikty, hádala sa so synátorom a inými osinami v zadku a premýšľala, ako nakopať prdel Fritzovi z Postupimi (niektorí blbci ho volajú "Veľký", ale tých si nebudeme všímať)?! Sústredíme sa predsa na jej súkromný život a prvé roky vlády, kedy bola tak trochu lúzerka (jej jediným úspechom v tých časoch bolo vyrevanie si pomoci od Maďarov, a aj to pochybujem, že by sa jej podarilo, keby nežila v čase pred národným obrodením, keď sa s Maďarónmi ešte dalo baviť)!
Toto veľdielo má dve časti. Prvá z nich sa odohráva pred Maryškiným nástupom na trón a pojednáva o jej mizernom crushi na Feriho Števa, neúspechoch jej tatka v oblasti oplodňovania svojej chľastajúcej manželky, chabom pokuse sa stať následníčkou trónu, čo za niečo stojí, čo je síce poväčšinou hlúpe a malicherné, ale ako-tak historické a dá sa prežiť s dostatočne veľkou fľašou vodky (alebo aspoň myslím, ja som pri filme nikdy nechľastala; vychádzam z čisto teoretického poznatku o inhibičných účinkoch alkoholu na zdravý úsudok). Na svete potom neexistuje dostatočne veľké množstvo chľastu, ktoré by vám umožnilo prežiť druhú časť, to vás varujem dopredu.
Takže, s čím by som tak začala? No, možno s výpočtom sympatických postáv... Liselotta mladšia a Táňa Pauhofová. Tu to máte. A nehovorím to len preto, že obe hrali slovenské herečky, to by som si inak zapamätala tú mrochtu hranú Polnišovou v škaredej parochni (bože, nikdy nedávajte Polniške žiadnu vážnu rolu; nie že by ju nezvládla, ale ľudia ju jednoducho nebudú vedieť prestať vidieť ako Polnišku a spomínaná vážnosť pôjde hneď do čerta). Liselotta mladšia nezaprela, že je dcérou Liselotty staršej, zatiaľ čo Táňa Pauhofová (nie, ani jej meno si nepamätám, prečo?) má aspoň aký-taký zdravý úsudok bez toho, aby bola nudná ako postava Alexandra Bártu (alias Mohli by ste mi prestať pripomínať, že som sa kedysi ťahal so Savojským, prosím?). Iste si poviete, že to predsa nie je možné, ja a nefandiť Márií Terézií už len z hecu ako ženskej panovníčke, a chuderka to mala predsa také ťažké a...
Vážení, poviem vám jedno - ak si myslíte, že nejakej hysterickej mrochte budú vaši diváci fandiť len preto, lebo yay feminism, tak láskavo choďte za dvere súdnej siene a zaplaťte pokutu dvadsať euro za pohŕdanie diváctvom. Veľmi podobným (hoci nie identickým) omylom je presvedčenie, že Máriu Teréziu ľudia budú mať radi, lebo Mária Terézia. Čosi ako keď tvorcovia celkom iného žánru veľmi cynicky dospejú k presvedčeniu, že si so Supermanom môžu robiť, čo chcú, lebo je to predsa Superman a ľudia ho predsa musia mať radi, né? No a potom z toho máme Muža z oceli. Akokoľvek zlý bol tento faktor vo Viktórií, aspoň tam chýbal ten premrhaný potenciál. Mladá Viktória bola basic bitch, navyše začiatok jej vlády bol asi taký vzrušujúci ako Northangerské opátstvo, a tak scenárista robil, čo sa dalo. Mária Terézia tho.
V snahe priblížiť ju dnešnej mladej vystresovanej žene snažiacej sa vybalancovať svoje manželstvo, materstvo a kariéru ju prezentovali ako mladú vystresovanú ženu snažiacu sa vybalancovať svoje manželstvo, materstvo a kariéru, skončiac s umrnčanou hysterkou s osobnosťou tetrapakovej škatule. "Balancovanie manželstva, materstva a kariéry" je anachronizmus prenesený do obdobia baroka zo storočia, ktorého mravy nedovolia ani tým najbohatším ženským hodiť decká na plecia opatrovateľkám a nútia ich hľadať v manželstve ďalšie povinnosti a nie, viete, citovú podporu (chyba, ktorej sa bohužiaľ dopúšťa aj moja matka). Ako inak vysvetliť fakt, že keď Franzi pred manželkou mrnčí, že naňho nemá čas (pričom Mária musí, veď viete, viesť krajinu do vojny), nenájde sa nikto, kto by mu dal jednu cez papuľu a strčil mu do ruky miesto lízatka korunu Svätej ríše rímskej? Život skutočnej Márie Terézie pravdepodobne omnoho viac pripomínal dnešnú vysokoškolskú študentku (keď už trváme na tých anachronizmoch) než pracujúcu matku - to jest, plnenie rôznych kognitívne náročných úloh zahŕňajúcich prevažne hrabanie sa v papieroch, s rôznym stupňom dôležitosti a záživnosti, plus žúrky a trávenie času s frajerom (manželom, ale dobre). Decká môžete ignorovať, decká majú na starosti vychovávateľky, dojky a tak podobne (čím nechcem povedať, že ich ignorovala ona, alebo že by ich nemala rada, ale predsa len šľachtické potomstvo tých čias si rodičov toľko neužilo ako deti dnešných pracujúcich matiek). A Vojna o rakúske dedičstvo bolo vlastne jedno veľké skúškové, keď človek nemôže jesť, spať ani mať sex, žije na kofeíne a čas trávi zúfalým čítaním papierov a zodpovedaním sa bande starých dedkov, ktorí podobne voloviny robia dlhšie, než bol/a na svete. Teda v prenesenom význame. Toľko kofeínu ako v priemernom skúškovom pravdepodobne vo Vojne o rakúske dedičstvo nefigurovalo, ale viete, čo tým myslím.
Posledným klincom do rakvy bolo, keď si scenárista uprostred písania druhého dielu uvedomil, že je príliš feministický a málo urážlivý voči obecenstvu, a tak sa v hrôze snažil to zmeniť, hence tá vec s Rákoczym. Zbytočná dráma! Postavy ešte neznesiteľnejšie ako predtým! Rézička hysterka! Franzi kurevník! Maďarské stereotypy, ktoré boli trápne už v Sissi (totiž za jej života i v tom blbom filme)! Fun stuff.
Posledná časť bola urážkou všetkých národov bývalej monarchie (najmä ich inteligencie), ale Maďarov asi najviac. Orbán sa snaží zvaliť všetky svoje problémy na Sorosa, čo je trojnásobne smutné, pretože a) za ne môže samozrejme on (Je nepochybným vládcom krajiny... A teda logicky nepochybným zdrojom všetkých možných riešení. Teda tiež dôvodom, prečo sa neimplementovali. Aby som citovala prakticky každý film so Spidermanom...) b) zjavne ľutuje, že Maďarsko má na svedomí menej vojnových zločinov z druhej svetovej než my a snaží sa dohnať skóre c) ľudia, čo Maďarsku chcú skutočne zle, nevedú medzinárodný obchodný a právny spolok ani hedžové fondy, ale filmové štúdia v Rakúsku. A rozširujú predvojnové stereotypy. Ako Slovenka (KOŠIČANKA) mám o Maďaroch celkom dobrú predstavu - je to banda nudných paštikárov, ktorých muži občas nosia fúzy, ale tak ako väčšina Európanov (totiž, všetci okrem Toma Hughesa), aj oni s nimi vyzerajú ako úchyli, starí deduškovia alebo balkánski mafiáni, len sú to Maďari, a tak to z nejakého dôvodu všetci akceptujú, možno preto, lebo si ich mýlia z Balkáncami. Dôvody tohto omylu sú najskôr historické a pre mňa dosť šokujúce, lebo maďarskú kultúru si s balkánskou nepomýlite o nič skôr ako slovenskú (toľko k všeslovanskej jednote). Z nejakého dôvodu však ešte od čias monarchie sú Rakúšáci toho názoru, že Maďaróni (teda aspoň muži, o ženách sa toho veľa nehovorí) všetci nosia fúzy, ich národný kroj zahŕňa dolomány (haha nope https://i.pinimg.com/564x/43/fa/66/43fa666e96d1253edbf426a41d4fe105.jpg), sú divokí, slobodomyseľní a na ženské majú podobní účinok ako latinoloveri počas letných prázdnin po pár margaritách. A preto Mikuláš Esterházy. Maďarsko potrebuje viac SJWs, hlavne tých patriotických.
Mikuláš Esterházy je chodiaci stereotyp. Mikuláš má superschopnosti zahŕňajúce premieňanie panovníčok na iné, viac lame. A tak využil svoje schopnosti na to, aby zmenil Máriu Teréziu na Sissi a nahovoril jej, že jeho priezvisko je Andrási. (Naši vedci momentálne pracujú na tom, aby jeho schopnosti boli využité ku prospechu ľudstva, napríklad na zmenenie Viktórie z rovnomenného seriálu na Annu Ivanovnu. Tá rozhodne nenechá divákov zaspať pri obrazovkách!) Mikuláš Esterházy očarováva dámy svojimi anachronickými fúzami, anachronickými rajtkami, účesom na Jágra a tým, že vyzerá mužnejšie než celý zvyšok dvora dokopy (čo zase nie je ťažké, lebo je polovica 18.storočia a pod mužskou módou si každý predstavuje súťaž o najviac gay vyzerajúci kabát a najškaredšiu parochňu). Mikuláš Esterházy je v tom divnom paralelnom vesmíre, kde sa seriál odohráva, sexi a suave, ale mne pripadá ako škaredý wannabe Andrási s fúzmi typu "postava z porna zo sedemdesiatych rokov". Plus účes na Jágra. Ak by módna polícia mohla udeľovať tresty, za Jágra by bolo lámanie na kolese. Viem, že je to vec vkusu, ale mne pripadá hnusnejší než krikľavé ponožky v crocksách so šortkami s leopardím vzorom a tričkom Thor Steinar. Nudný Kotek v barokovom kostýme pri ňom vyzerá sexi. Ich postavy sú obidvaja kreténi, lebo Mikuláš nerobí nič iné, ako zvádza Rézičku a snaží sa ju alebo jej manžela dostať do kompromitujúcich situácií... A aby bola katastrofa dokončená, Mikuláš Esterházy bol skutočný chlap.
S tým filmovým, samozrejme, nemá nič spoločné. Mikuláš Esterházy bol jedným z najbohatších šľachticov Uhorska (majetnejší než sám cisár) ale nie jeho nekorunovaným kráľom (Rakušáci si ani nevedia vyhľadať, kedy skončili kurucké povstania, hanba im). Miesto jedného nýmanda musela Rézička uprosiť celý snem. Mikuláš bol často v dlhoch, lebo kráľovskú moc síce nemal, no kráľovské bohatstvo a veľkorysosť áno, a tak svoje bohatstvo prehajdákal na všetko, na čo ho ako správny muž 18.storočia mal - okrem iného aj podporu vied a umení, napríklad sponzoroval JOSEPHA HAYDNA, najväčšieho skladateľa 18.storočia okrem Mozarta. No a keď už hovoríme o veciach, ktoré by správny šľachtic v 18.storočí mal robiť, nosenie outfitu, akoby kurucké vojny nikdy neskončili, medzi ne nepatrí. Skutočný Mikuláš sa síce obliekal príšerne (kabát vyšívaný diamantami, ľudia!), ale jeho nevkus bol nevkusom rokokovým, nie typu "Koszuth era wannabe nacionast". A na úľavu všetkých (mňa určite) nenosil účeš na Jágra. https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/7/73/Nikolaus_Esterhazy.jpg
Potom je tu tá blbá hláška tej husi, čo navrhla, aby sa Mikuláš rozviedol (teda aspoň myslím, presne si to nepamätám, ale neočakávam, že by si scenárista spomenul na Mikulášovu vtedajšiu MANŽELKU) a Rézi aby sa rozviedla s Franzim, no a Mária Terézia by si potom toho úžasného sexi Maďara mohla vziať... Každý, kto vie čo i len trochu o vtedajších móresoch, si pravdepodobne v zúfalstve začal trepať hlavu o najbližší stôl, ale na druhej strane, takí ľudia si už najskôr privodili otras mozgu, keď otec a jezuiti Rézičke zakazovali všetko vzdelanie okrem modlitieb a vyšívania, no a keď sa snažila trochu vzdelať, zatrhli jej to. Vtedajšie normy boli sexistické, ale nie TAKÉ sexistické a vzdelávajúca sa žena bola skôr podporovaná (o čom svedčí príklad nespočetných saloniérok, ktorých intelektuálne ambície, samozrejme v "rozumnej miere", boli skôr obdivované, a katolícka cirkev na nich zvysoka kašľala, samozrejme ak k ich hosťom nepatrili encyklopedisti alebo podobná verbež). Mária Terézia dostala lepšie vzdelanie, než sa nám snažili nahovoriť (nie také dobré, ako keby bola chlapcom, ale aj tak), a pred nástupom na trón si ho nerozšírila, lebo sa jej nechcelo a nepovažovala to za potrebné. Bože, neochota k učeniu sa toho, čo nie je bezprostredne nutné? Mária Terézia znie čoraz viac ako vysokoškolská študentka!
Otrávený hrdzavý klinec celého programu príde v epilógu. Franzi a Maryška samozrejme ostanú spolu (lebo zmeniť to by si vyžadovalo invenciu a záujem o čokoľvek, čo sa vo filme stane, a to by sme od tvorcov čakali veľa), ale na konci nám samozrejme pripomenú, že tesne po Franziho smrti Maryška "navšítivila grófa Esterházyho". Pre vás, ktorých to zaujíma, áno, Mária Terézia navštívila skutočného Mikuláša Esterházyho. Štyri roky po manželovej smrti a s kompletným sprievodom; snaha na panovníčku zapôsobiť úbohého márnotratníka skoro zruinovala. V tej chvíli ma to ale tak neštvalo, pretože okamžite po tom sa spustili titulky a to znamenalo, jéé, že moje utrpenie sa skončilo!
Nápad - Za všetky prachy. Ktoré boli následne vyplytvané.
Scenár - Zopár dobrých hlášok a zábleskov génia, zvyšok odpad...
Výprava - Kostýmy sa mi zdali celkom fajn (s parochňami boli trochu problémy, ale nevermind, rozhodne to nie je najpoburujúcejšia vec na tomto clusterfucku), interiéry i exteriéry mali patričný vzhľad i proporcie a nič nevyzeralo príliš lacno... Takúto dobrú výpravu si tento trash nezaslúžil.
Sountrack - Aj v najtemnejšej noci sa občas objaví malilinké svetielko. Opening bol fakt úžasný, zvyšok tiež ušiel.
Herecké výkony a obsadenie - Myslela som si, že Stockingerka nemôže byť horšia než Colemanová, ale bože, ako som sa mýlila! Zvyšok castu by sa dal prežiť, keby ste neustále netúžili ich postavu zavraždiť. Všetka česť Zuzane Mauréry, ona jediná bola znesiteľná ako postava AJ ako herečka...
Celkový dojem - Päť prázdnych fliaš vodky z desiatich. To sa môže zdať celkom milosrdné po tom, čo som tú blbú minisériu znosila pod čiernu zem, ale uvedomte si, že skúšky by ste s takýmto skóre neurobili...
