Minettin filmový magazín: Najlepšie anime evr

Lebo čo je lepšou oslavou Veľkého piatku ako ukončenie mojej krížovej cesty? Pridajte si k tomu tie haldy náboženského symbolizmu a pochopíte, prečo je toto to najveľkonočnejšie anime vôbec. Ja viem, konkurencia nie je bohviečo, ale ako dokážem vo svojom neskoršom článku, to pri veľkonočných klasikách nie je nikdy. A toto je vlastne... Celkom dobrý seriál?

Ak ste o tomto anime niekedy počuli, najskôr nepotrebujete Minette, aby vám povedala, prečo ho pozerať. Tak viete čo? Minette sa radšej sústredí na dôvody, prečo ho nepozerať. Lebo verte či nie, aj také sú. Ja viem, internet je predsvedčený, že je to to najlepšie, čo Japonci vytvorili, odkedy ich predkovia prišli na ostrov a nakopali zadok predkom Ainuov, ale narovinu, je to najhoršie anime, aké som kedy videla. Hoci je pravda, že okrem tohto som videla len The Ancient Magus' Bride a najmä Hetaliu, takže laťka je proste moc vysoko. Lebo nezáleží na tom, akí ste krásni, múdri, hlbokomyseľní atakďalej, Poľsko s valley girl prízvukom, Maďarsko a jej panvičku a jeho awesomeness Prusko proste neprekonáte, jedno, ako veľmi badass je vaša konzumácia čipsov
.
DEATH NOTE (ANIME)

Ak ste v živote strávili aspoň desať minút v blízkosti anime fóra alebo ľubovoľného otakua, najskôr viete základnú premisu tohto anime. Prečo by som vám to mala opakovať?! Zmudený shinigami (humanoidné monštrum priživujúce sa na čase, ktorý ľuďom vymeral osud, Boh, whoever) zanechá na Zemi zápisník, do ktorého vám stačí napísať meno osoby a táto zomrie, len aby videl, čo sa stane. Zápisník nájde premúdrený študent, ktorý sa rozhodne s jeho pomocou trestať zločincov a urobiť svet lepším, ale táto túžba sa mu trošičku vymkne z ruky a on sa postupne začne považovať za Boha...

Figu borovú.

Áno, je pravda, že Ryuk (vyššie spomenutý shinigami) je znudený hajzlík s morálnou integritou Cthulu, a rozhodne sa pohodiť svoju smrtiacu knížočku medzi ľuďmi doslova pre srandu králikov, a že človek, ktorý ju zdvihne, ju začne používať na vraždenie ťažkých kriminálnikov. A asi by ste si mysleli, že normálnemu pubišovi by asi chvíľu trvalo, kým sa s celou situáciou citovo vyrovná a stane sa dokonca arogantným, o vyhlasovaní sa za Boha ani nehovoriac. Light Yagami, náš študák, sa vyhlási za Boha nového sveta v prvej epizóde. Prisámbohu, ak by sa ten magor nedostal k zápisníku, stal by sa šéfom nejakej veľkej korporácie alebo japonským Orbánom (alebo, keďže je taký megabrilantný, by zvládol oboje naraz, a vyrástla by z neho premakanejšia verzia Babiša). Za takýchto okolností je potom ťažké sa sústrediť na filozofický aspekt seriálu, keď ste odhodlaní dať svoje srdce komukoľvek, kto Lightovi zotrie ten arogantný úsmev z ksichtu.

Príliš tomu nepomáha ani fakt, že aj keď jeho protivník je v podstate Sherlock Holmes s maniermi Henryho Cavendisha, jeho metódy sú omnoho jemnejšie (ja viem, nízka laťka a tak, ale to je tak trochu pointa) a má tú najlepšiu superschopnosť v celom anime - jesť tony sladkého a nepribrať. Fakt. Uhnite si vždy, keď L je niečo sladké, a vaša pečeň vám rozhodne nepoďakuje. L má všetku charizmu Sheldona Coopera, ale tiež všetku znalosť ľudských pováh Varysa, Tyriona a Malíčka DOKOPY. Hneď pochopí, že keď niečo chodí ako megalomanský idiot, rozpráva ako megalomanský idiot a uškŕňa sa ako megalomanský idiot, tak to asi nebude slušný študáčik, za ktorého ho jeho tatko, šéf polície, považuje. A najskôr si nebude prezerať porno časopisy len tak pre zábavu. Ostatne, existuje markantný rozdiel medzi bohom sexu, za ktorého ho ženské v seriály (a mnohé mimo neho) považujú, a chlapom, ktorým skutočne je - a ktorý najskôr považuje sex za prízemné potešenie, nehodné jeho božskej majestátnosti. Čo ma privádza k Misa-Misa a feministickej agitke.

Verte mi, že keď poviem, že Misa-Misa a jej shinigami sú najsilnejšie a najaktívnejšie ženské postavy seriálu, neznamená to nič dobré. Death Note je na tom stále lepšie ako napríklad Tut, ale zase má milión postáv a fakt sa nezmohol na nič svetoborné. Naomi zatrepe krpcami pomerne skoro len vďaka Lightovmu povestnému nevinnému kukuču, ktorý má najskôr hypnotické schopnosti, a to nie je nič oproti tomu, čo Lightov kukuč spôsobí Misa-Mise a Kiyomi Takada. Jediné ženské, ktoré jeho kukuču uniknú, sú random henchmanky a jeho mama so sestrou, ktoré sú aj tak asi také užitočné ako cencúľ na nose (teda ak nepočítate Light And Dark Adventures Of Dark Yagami https://tvtropes.org/pmwiki/pmwiki.php/FanFic/LightAndDarkTheAdventuresOfDarkYagami ako cannon, čo by ste mali - je to jediný spôsob, ako Death Note môže dosiahnuť výšok/hĺbok Hetalie). Okrem toho tam žiadne pamätihodné ženské postavy nie sú a vôbec z feministického pohľadu dostáva Death Note známku dve z desiatich. Normálne by som nepovedala, že feministická agitka je dôvodom si niečo inak dobré nepozrieť, ale tu sa ani KBS nechytá. Nemusíte preto tento seriál úplne zatratiť, ale nebudem vám to mať za zlé.

Ale aby sme boli spravodliví, Misa-Misa nie je zlá postava. Vlastne väčšina dôležitých postáv sú celkom zaujímavé alebo aspoň sympatické, s výnimkou Lighta, ktorý sa môže ísť smažiť v pekle. (All according to keikakku, my ass. Tvoj keikakku zahŕňal smrť tisícok ľudí, ty zmrd.) Dokonca ani lovecraftovské monštrá ako shinigami vlastne nie sú také zlé - Rem je proste zamilovaná a vzhľadom na to, že je to, ako som už spomínala, lovecraftovské monštrum, Ryuk je až znepokojujúco relatable. Na pomery svojho druhu. Ako vážne, so svojou túžbou mať z nasledujúcich udalostí čo najväčšiu srandu prakticky reprezentuje diváctvo, čo je hrozne meta a istým spôsobom znepokujúce. No a potom je tu Matsuda, môj oficiálny anime boyfriend. Matsuda je taký strašne precious, že Albert z Viktórie pri ňom vyzerá ako svoj strýko/otec.

Ak vás to zaujíma, odteraz nasledujú spoilery. A keď ste to nevideli celé, pochopíte figu borovú.

Light/L arc
Light a L rozohrajú svoju hru, ich párty im naruší Misa-Misa a Lighta kvôli nej nakoniec chytia. Celkom pôsobivý štart, finiš nič extra. Objavenie sa Misy je nielen najúžasnejší plot twist seriálu, ale aj najlepší plot twist, aký som kedy videla. Obsahuje slávnu čipsovú scénu.

Yotsuba arch
Táto arch ma môže bozať. Ako vážne. Mysleli ste si, že Near ako L je otrava?! Pozerali sme vôbec rovnaký seriál?! Tak ako ste si mohli nepovedať "no, aspoň to nie je Higuchi ako Kira". Lightove a L-ove dedukcie sú brilantné, o tom žiadna, a Matsuda proste hviezdi, ale aj tak sme museli čakať hádam tisíc epizód, kým sa Death Note dostal späť do rúk Lightovi, čo sme všetci vedeli, že sa nakoniec stane. Dostávala som pri tom flashbacky na subplot s Firuze v Sultánovi (ktorým seriál prokrastinuje pred Ibrahimovou popravou). Plus od tejto arch je Misa-Misa úplne nepoužiteľná a to je proste neodpustiteľné. O Ryukovi už ani nehovorím.

Near/Mello arch
No, táto je fajn. Ja viem, ja viem, neznášate Neara, ale po všetkom tom Higuchim mi vlastne nepripadá taký zlý. Mello je absolútne rad a možno mu nikdy neodpustím Sayuu, ale na rozdiel od Higuchiho (a Lighta) som ochotná vážiť si ho. Táto séria nám tiež dala ten najväčší dar - Taroa "Sakujo" Mikamiho, dôkaz, že Light je len druhý najšibnutejší človek v tomto svete. A nanešťastie tiež Takadu, dôkaz, že tento seriál nenávidí ženy. A keď sa už človek pomaly začína stotožňovať s Lightovou túžbou všetku tu zberbu povraždiť - bam, je koniec.

Námet - No, tento clusterfuck rozhodne stojí na pevných základoch...
Scenár - Veď to poznáte. Šachová partia a tak. Plot twistov do aleluja a všetku tu geniálnosť ani nestíhate sledovať. Tak ako jej protagonista je táto show krásna, geniálna a nesmierne sebestredná.
Výpava - Povšimnite si slovo "krásna" v predchádzajúcej vete. A áno, tento seriál obsahuje toľko náboženského symbolizmu, koľko sa hovorí. Nie, jablká nie sú náboženský symbolizmus. Mangaka len chcel kresliť jalbká.
Soundtrack - Anime openingy sú väčšinou j-popový trash, a bohužiaľ ani Death Note nie je výnimkou. Žiadne prekvapenie typu Hetalie alebo The Ancient Magus' Bride sa nekoná. Okrem toho je ale OST celkom obstojný.
Celkové hodnotenie - Deväť z desiatich. Lebo absolútnu dokonalosť Hetalie to nedosiahne nikdy. Ale teraz vážne, ten serál nie je dokonalý a mali sme to konečne uznať. Ak prijmeme jeho chyby, budeme môcť lepšie oceniť jeho prednosti.

Minettin jarný špeciál: 10 najlepších (starogréckych) originov fauny a flóry

Niektorým ľuďom sa môže zdať divné, že počas najväčších kresťanských sviatkov píšem o pohanskej mytológií – na čo ja hovorím, nyah-nyah, mohla som aj o viacerých, ale popravde, keď som v pamäti hľadala tento druh mýtov, 90% s nich bolo gréckych, tak som si povedala, fuck it, spravím to celé grécke, lebo mať len skoro všetko grécke by proste vyzeralo blbo. A ak ma za to všetci mytologickí hipsteri ukameňujú, tak nech. Po tom, čo som tu čítala, som už pripravená na akúkoľvek bolesť.

Ak ste náhodou jednou z tých statočných/podlízavých duší, ktoré neprespali patričné hodiny občianky/spoločenskej výchovy/raného dejepisu, viete, že jedným z najdôležitejších dôvodov, prečo takmer každá ľudská spoločnosť vynašla náboženstvo, je náš neskutočný údiv nad časťami prírody, ktoré sa nám, namysleným moderných ľuďom, čo máme vedecké hypotézy, meracie prístroje a podobné serepetičky, zdajú ako úplné blbosti. A pretože jedným z najzákladnejších pudov človeka je keď odpovede neprichádzajú si ich vycucať z prsta, a v tomto prípade sme boli už fakt zúfali, uchýlili sme sa k odpovedi známej každému lenivému fantasy autorovi – lebo čary. Tento aspekt náboženstva časom ustúpil moralitám a telenovelám z nadprirodzeného sveta (tak napríklad Mahabhaháta je v podstate len Šáhnamme s lieajúcimi strojmi, nehovoriac už o Iliade, ságe neporaziteľného hrdinu, jeho frajera a hnusného šéfa), ale aj tak stojí za to o ňom hovoriť, okrem iného aj preto, že toto je KVETNÁ nedeľa a zdá sa mi tak nejako vhodné ju oslavovať iksmilión príbehmi o bišíkoch meniacich sa na kvetinky. (Ja viem, že tento deň nie je oslava kvetiniek ako takých, ale fuck you, posledné roky som ju oslavovala písaním článkov o botanike. Viete, tradícia and shit.)

1.Dobrodružstvá starovekej Rosaliny

Čoho je to origin: narcis (Narcissus poeticus)

Začínam s týmto, lebo je asi najznámejší. Počuli ste niekedy o Rosaline z Rómea a Júlie? No, aby nám Shakespeare vysvetlil, že Rómeo nie je najjasnejšia zápalka v škatuľke a vôbec má všetok pokoj a stoicizmus d'Artagnana (z ľubovoľnej verzie, on sa nikdy nemení), nechá ho deň pred stretnutím s Júliou mrnčať o tom, že ho kopla ženská od Capuletovcov, lebo je vraj Better Than You (a pravdepodobne pretože má rozum). Narcis bol v podstate taká Rosalina, ako už jeho meno nasvedčuje. Nielenže bol Too sexy všeobecne, bol aj Too sexy for my love, ak viete, čo tým myslím. Väčšina podobných narcisov oceňuje prejavy náklonnosti a zvyčajne sú veľmi milí k ľudom, ktorí obdivujú ich úžasnosť prinajmenšom rovnako ako narcis samotný – ale Narcissus nie. Tá vec s Echo (dlhý príbeh, zahŕňajúci kliatbu, podľa ktorej mohla le opakovať, čo jej niekto povedal, a Narcissa hovoriaceho jej, nech vypadne) bola skôr nešťastná náhoda, ale potom tu boli také príbehy ako ten o Ameiniovi. Ten prišiel Narcissovi vyznať lásku až k jeho dverám, za čo si od neho vyslúžil len prevrátený pohľad a meč. Vraj nech sa rovno zabije, lebo že on ho odmieta, a podľa jeho skúseností to nakoniec urobia všetci, tak nech neskôr jeho pozostalí neoberajú Narcissa o čas s pozývaním na pohreb. Úbohý Ameinias sa teda zabil, čo by sa v dnešnej spoločnosti považovalo za patetickosť hodnú Belly Swan, ale v tom čase bolo oveľa viac mainstream. Po tomto a viacerých podobných prípadoch sa buď Afrodita (ako patrónka zamilovaných) alebo Nemesis (ako patrónka toho, čo si každý hajzel zaslúži) naštvala a nechala ho zaľúbiť sa do vlastného odrazu na hladine jazera. Narcissus konečne našiel osobu, vďaka ktorej mohol trpieť rovnakou nešťastnou láskou ako jeho obdivovatelia, a prijal to asi s rovnakým pokojom. Jeho mŕtve telo sa potom premenilo na narcis, lebo zmeniť sa na kvet je forma nesmrteľnosti dostupná gréckym bišíkom

2.O Apolónovom milióntom nešťastnom frajírovi
Čoho je to origin: hyacint (Hyacinthus orientalis)

Čo sa Apolóna týka, človek si niekedy hovorí, prečo s milostnými vzťahmi už dávno netresol. Jeho milostné neúspechy boli také veľkolepé, že jeho ségra, nimi iste povzbudená, sa stala rovno bohyňou panenstva. Dokonca aj jeho opätované lásky (o neopätovaných ďalej) vždy skončili katastrofou. Tak napríklad Hyakinthos, tak ako Narcissus, bol super sexy bišík, ktorého každý chcel, ale pretože nebol ako Narcissus a nemyslel si, že je Better Than You, nakoniec si jedného zo svojich nápadníkov vybral, a to (očividne nevediac veľa o jeho predchádzajúcich známostiach) boha Apolóna. Ako správny eféb (mladistvý uke) sa od svojho staršieho semeho naučil strieľať z luku, hrať na lýru, veštiť a iné veci pre život potrebné, ale potom prišli lekcie hodu diskom. Ukázalo sa totiž, že ak Hyakinthovi nedokázali odolať významní bohovia, tak tí menší už vôbec nie, a jedným z tých bol boh západného vetra, maník menom Zefyros. Ten sa zachoval ako typická yandere, ktorá nedokáže zničiť konkurenciu (lebo Apolón je predsa len jedným z dvanástich najdôležitejších bohov) a rozhodol sa miesto toho zavraždiť toho, kto si ho dovolil odmietnuť. Takže západný vetríček zavial, disk sa otočil, a než sa ktokoľvek nazdal, Hyakinthov pekný ksichtík bol prebodnutý jeho vlastným športovým náradím. Apolón bol z celej veci pochopiteľne emo, celé dni vyhrával na lýru a vďaka nemu sa Hyakinthova krv zmenila na, no, hyacinty. Okrem kvetiniek je Hyakinthos podľa niektorých zdrojov zodpovedný za vynález gejov, pretože trácky spevák Thamyris sa doňho zabuchol a stal sa tak prvým (smrteľným) gejom v histórií. Ale nakoniec si každý aj tak pamätá tie kvetinky.

3.Radšej než randiť s Apolónom
Čoho je to origin: vavrín (Laurus nobilis)
Ak sa toto stalo s ľuďmi, ktorí Apolónovi lásku opätovali, čo potom s tými ostatnými? No, ako sa zdá, Apolón bol najotravnejší doliezač na svete, alebo tí, čo ho odmietli, nechceli čeliť božiemu hnevu, proste to zvyčajne skončilo... No, rovnako ako jeho lásky opätované. Niektorí postihnutí proste skočili z útesu. Iní si zvolili netradičnejšie metódy. Tak napríklad si vezmite Dafné. Do nej sa, podľa jednej verzie, Apolón zamiloval doslova Erosom trafený, keď sa Afroditinmu synovi a sidekickovi smial, že nevie strieľať. Samozrejme, Eros dostal chuť tomu tupcovi dokázať, že jeho strely nemusia byť najpresnejšie, ale rozhodne sú najsmrtiacejšie, a tak trafil Dafné oloveným šípom nezmieriteľného odporu™. Apolón bol teda magický nútený do tej najsilnejšej vášne a Dafné k absolútnemu opaku. Vypálilo to tak, že Dafné v zúfalstve poprosila svojho tatka, riečneho boha, nech ju premení na kytku alebo čo. A preto vavrín. Apolón bol z toho opäť emo a spravil si z listov vavrínu svoj slávny veniec, čo premenej Dafné vraj nevadilo.

4.Oidipova kolegyňa
Čoho je to origin: myrrhovník (Commiphora sp.)
Veľkou otázkou modernej psychoanalýzy je, ako pomenovať ženský protiklad oidipovského komplexu? Matkojebec a otcovrah je v gréckej mytológií len jeden, kým u žien máme matkovrahyňu (Elektra) a ženskú, ktorá pretiahla svojho otca. Podľa Ovídia sa doňho Myrrha proste zabuchla. Podľa iných to spôsobila Afrodita, lebo Myrrha bola považovaná za viac sexy než bohyňa lásky a krásy, a bola teda uctievaná. Afrodita sa teda naštvala, poslala za ňou Erosa a vec bola vybavená. (Afrodita raz donútila jednu nešťatnicu zaľúbiť sa do medveďa a inú do býka – hence Minotauros. Tiež sa pokúsila vyvolať v jednej lásku k monštru, ale to celkom nevypálilo a dotyčná sa zabuchla do Erosa, čo, ako sme si už ukázali, v podstate je monštrum, aj keď pochybujem, že Afrodita túžila po tom, aby sa objekt blasfemického uctievania stal jej nevestou.) V každom prípade, Myrrha sa láskou k vlastnému otcovi trápila, kým s pomocou svojej vychovávateľky prišla na geniálny (?!) plán. Rozhodla sa k otcovi priplaziť pod rúškom noci ako neznáma obdivovateľka, ktorá si neželá byť menovaná, a... No... Jej otec sa napokon dozvedel, že ho podviedli oldboy style, a prirodzene to neniesol dobre – dcéru vraj naháňal tak dlho, až musela ujsť do Egypta. Keď ju prenasledoval aj tam, bohovia sa nad ňou zľutovali a premenili ju na myrrhovník. Ako sa ukázalo, bola tehotná, a tak okoloidúca bohyňa stromček rozťala a bábätko vybrala. Úbohá Myrrha napokon nedostala ani cenu útechy v podobe komplexu pomenovaného po nej, lebo ten napokon dali Elektre, sviniari.

5.Čo sa stalo s deckom Oidipovej kolegyne
Čoho je to origin: veternica (Anemone sp.)

Že starí Gréci neboli práve znalí genetiky je celkom samozrejmé, ale že sa z takého blízkeho incestu narodil najkrajší chlapec na svete nie je zase také nepravdepodobné, ako by vás niektoré médiá presviedčali. Dve slová: Cerseine decká. V každom prípade, Adonisova krása bola taká OP, že prekonala aj také obete Angelikinho syndrómu ako Hyakinthos alebo Narcissus. (Angelikin syndróm, keby ste nevedeli, je choroba, ktorou trpia niektoré fiktívne postavy. Ide v podstate o to, že kto sa na nich pozrie, ten ich chce, väčšinou len opačného, ale niekedy i rovnakého pohlavia. Je to dôležitý atribút každej Mary Sue, ale trpia ním aj mnohé inak normálne a dobre napísané postavy, viď Angelika.) Adonisa objavila okoloidúca Afrodita, ale keďže sama mala dosť deciek, dala ho do výchovy podľa všetkého bezdetnej Persefoné. Keď sa o nejakých dvadsať rokov (pre bohyňu nič) k Persefone vrátila, zistila, že to malé decko pochybného pôvodu vyrástlo do najkrajšieho mládenca evr a snažila sa ho zbaliť, ale Persefoné na to, že nech si trhne nohou, kedysi sa ho predsa vzdala, tak nech jej sem nechodí a nežiada ho späť teraz, keď mu už netreba meniť plienky. Zeus, ktorého absolútne netangovalo, že obe sú vydaté a Afrodita môže mať doslova každého iného muža na svete, sa rozhodol pre striedavú starostlivosť. Adonis mal stráviť tretinu roka s Persefoné, tretinu s Afroditou a tretinu s kým chce, čiže zase s Afroditou, lebo Adonis bol predsa len smrteľný mlaďoch a ona, no, Afrodita. Persefoné to naštvalo. Aj Área, Afroditinho hlavného amanta. Rôzne verzie sa nezhodujú v tom, kto z nich to urobil, v každom prípade Adonisa jedného krásneho dňa postihol osud Roberta Baratheona, čiže „nehoda“ zahŕňajúca diviaka. A Persefoné, pani podsvetia, mala Adonisa pre seba celého. Afrodita, tak ako Apolón v druhom príbehu, z toho bola strašne emo a zmenila Adonosovu krv na veternice. Poučenie: nepreberaj frajerov bohyni podsvetia, lebo ona sa vždy bude smiať posledná.

6.Vtáčia telenovela
Čoho je to origin: lastovička (Hirundo sp.), slávik (Luscinia megarhynchos), dudok (Upupa epops)
Holt niektorí ľudia sú proste prasatá. Na to, aby tento príbeh bola väčšia tragédia ako Dark Universe, tak neboli potrebné žiadne božie zásahy. Filoméla si žila svoj normálny život gréckej princeznej, keď sa jej ségra Prokné rozhodla, hej, nebolo by fajn, keby ma sestra prišla navštíviť? Prokné totiž bola vydatá kdesi inde, za kráľa menom Tereus, a sestru už nejaký piatok nevidela. Ich tatko z toho nebol nadšený, lebo cesty sú nebezpečné and shit, ale Prokné na to, neboj, môj manžel ju na ceste ochráni! Prokné to najskôr nevedela, ale jej manžel bol proste prasa. Od prvej chvíle, čo videl Filomélu, sa nemohol dočkať, až budú, no, sami, a v jednej odľahlej chatrči v lesoch sa tak aj stalo. Podrobnosťami o tom, čo nasledovalo, vás nebudem zaťažovať, predstavujte si sami a trňte v hrôze. Po akte si ale Tereus uvedomil, že Filomélina sestra a otec asi nebudú dvakrát nadšení, keď sa to dozvedia, tak sa Filoméle vyhrážal. Načo ona, že nech si trhne nohou a ona sa ho nebojí. Jej odvaha bola „odmenená“ vyrezaným jazykom. Filoméla sa ale nevzdávala a nakreslila veľmi grafické doujinshi, teda, ehm, tapisériu o tom, čo sa jej stalo. A ak ste si mysleli, že znásilnenie je zlé, tak to ste ešte nič nevideli. Pretože tento príbeh musí obsahovať všetky elementy mojich nočných môr, Prokné sa pomstila tak, že ich spoločného syna zabila, pripravila z neho manželovi večeru (podľa neskorších príbehov, ktoré tento inšpiroval, totiž Titus Andronicus a Game Of Thrones, najskôr mäsový koláč) a potom mu ukázala jeho odseknutú hlavu, aby vedel, čo jedol. Tereus vzal sekeru a začal svoju infanticídnu manželku naháňať po miestnosti, načo sa už bohovia na ten bordel už nevedeli pozerať (a to už je čo povedať, keď si vezmete, čo svojho času stvárali oni) a premenili všetkých troch na vtákov. Tereusa na dudka, Filomélu na lastovičku a Prokné na slávika (mysleli by ste si, že aspoň jeden z nich sa zmení na zviera pojedajúce svoje potomstvo, napríklad myš).

7.Neserte Dionýza
Čoho je to origin: delfín (Delphinus sp.)

Ako takto. Dionýzus je oproti iným bohom milý a spravodlivý, ale akože to tiež nie je nejaká rohožka. Tak si predstavte, že jedného pekného dňa sa prechádza po pobreží a stará sa o seba (a všetkých ožranov, ktorých je patrónov), keď si ho miestni piráti pomýlia so synom nejakého papaláša (jeho mama bola smrteľná princezná, tak to nie je až také divné – možno vzdialený bratranec?) a s vidinou tučného výkupného ho zajmú. Dionýza táto nehoráznosť tak prekvapí, že sa nezmože na odpoveď, kým ho nedostanú na loď, načo odpovedať začne. Poison Ivy style. Keď piráti uvidia to množstvo vínnych listov (lebo Dionýzos), pochopia, že sú v prdeli, a poskákajú cez palubu. Dionýzos si nad tými zbabelými hajzlami len povzdychne a premení ich na delfínov, lebo ani oni si nezaslúžia sa utopiť – a tiež preto, aby z nich niečo bolo. Odvtedy delfíny pomáhajú námorníkom (a vôbec to nemá nič s tým, že sú to horší znudení chytráci ako Ryuuk).

8.Božia vševedúcnosť a blbci, čo sa s ňou hrajú
Čoho je to origin: vlk (Canis lupus)

Ak vám jeden príbeh o ľuďoch zabíjajúcich a jediacich vlastné deti nestačil, tu je druhý. Arkádijský kráľ Lykaón bol spočiatku celkom cool chlapík – založil mesto Lykosoura, začal kult Dia Lykea a tiež Lykejské hry. Ale ako každého správneho gréckeho hrdinu, aj jeho nakoniec dostihla pýcha. Jedného dňa dostal príležitosť hostiť Dia a nenapadlo mu nič lepšie, ako otestovať jeho vševedúcnosť. Tým, že mu prehodí vlastného syna zapečeného v koláči. (Nebojte, mal ešte štyridsaťdeväť rezervných.) Ako sa ukázalo, Zeus je vševedúci, a infanticída a kanibalizmus sú preňho rovnaké triggery ako pre mňa. Vlastne mu celkom schvaľujem, že Lykaóna premenil na vlka. Vlky sú milé zvieratá. A Lykaónovho syna priviedol späť k životu. Akože wow. Príbeh, z ktorého Zeus vyjde ešte celkom dobre. Šokantné.

9.Tkáčka s podrezanými rukami
Čoho je to origin: pavúk (skupina je moc široká, tak sa s vedeckým menom neobťažujem)
Kde bolo, tam bolo, žila v starovekom Grécku dievčina menom Arachné. Ako správna grécka dievčina sa učila všetky ženské práce, ale absolútne OP bola v tkaní – taká OP, že jej to trochu stúplo do hlavy. Chvastala sa, že je lepšia tkáčka než Aténa, čo táto samozrejme neniesla dobre, hlavne preto, že talent bol v tých časoch v podstate dar od bohov, a tak boli Arachnine kecy nielen rúhaním, ale aj nevďačnosťou. Premenila sa teda na nejakú random babičku a varovala Arachné pred Aténiným hnevom (lebo Aténa je férová bohyňa), ale Arachné na to, že ona proste len opisuje objektívne fakty a nech teda Aténa zíde z Olympu a ukáže jej, že lepšia. Proste a dostanete, vole, Aténa sa na mieste vzdala cosplayovania ako random babička a vyzvala Arachné na súťaž. O mnoho, mnoho hodín neskôr svoje diela porovnali a... No, povedzme, že ich kvalita nie je dôležitá (Ovídius tvrdí, že Arachnina tapiséria bola krajšia, ale Ovídius všeobecne nemal rád bohov, a ani Arachné nemohla byť taká OP), ide skôr o ich subjekt. Aténa vytvorila obrazovú argumentáciu, prečo sú bohovia skvelí – hlavne v podobe príbehu číslo 10. Arachné tam hodila z každého rožka troška, teda, aspoň z tých rožkov, ktoré bohom umožnili vyzerať ako tá najsebeckejšia, najtyranskejšia, najnadržanejšia a najnamyslenejšia sebranka na svete. Aténa, pretože je spravodlivá bohyňa, nespravila nič horšie, ako že jej tú tapisériu doslova otrepala o hlavu, a varovala ju, že zvyšok božstiev taký milý nebude. Vtedy si Arachné uvedomila, v akej prdeli sa ocitla, a preventívne sa obesila. Aténe, pretože, ako sme povedali, je to spravodlivá bohyňa, prišlo ľúto, že sme prišli o taký talent, a premenila ju aspoň na pavúka.

10.Spor o dušu Atén
Čoho je to origin: olivovník (Olea europaea), kôň (Equus ferus caballus)

Podľa Aténčanov boli Atény vždy také super cool mesto, že samotní bohovia súťažili o to, kto môže byť ich patrónom. Jedného krásneho dňa sa výber zúžil na dvoch – Poseidona a Aténu. Vtedajší kráľ Atén ich vyzval, nech mestu dajú dary a že sa ukáže, kto z nich dokáže prospieť mestu viac. Poseidón sa rozhodol pre buďto slaný prameň – základ neskoršej zátoky (lebo Atény boli na mori vždy neskutoční bossovia) alebo koňa. Aténa sa rozhodla pre olivovník. Kráľ sa rozplýval, že jé, aký je ten strom úžasný, nielenže rodí, ale z olív sa dá robiť olej a navyše má celkom slušné drevo! Kôň?! Pff, načo je komu kôň?! O pár tisícročí neskôr, keď im pred dverami stáli Starí Bulhari na koňoch mongol style, svoje vyhlásenia najskôr oľutovali.