Minettin filmový magazín: O klasikách, povinnom čítaní a penisoch

Dnešná recenzia bude o dejá vu. Viete, keď som bol v šiestom alebo siedmom ročníku (možno ôsmom, kto sa stará), naša dobrá pani učiteľka zaradila do povinného čítania knihu Normálny cvok od Petra Holku. Lebo deti, neberte drogy, vo svojich trinástich rokoch ste na to ešte malé. Chľast si môžete kupovať až od osemnástich a herák vás prinúti dať sa na prostitúciu a osprostieť tak, že bude považovať film Marlona Wayansa za dobrý. O maryške už ani nehovoriac, tá je proste the worst, a vôbec, nevideli ste Reefer Madness?! Ak nás ale chceli poučiť o týchto dôležitých veciach, mali nám radšej podstrčiť My deti zo stanice Zoo, pretože z Normálneho cvoka som si odniesla akurát tak depresiu a celkom iné poučenia. "Nedostaňte sa do polepšovne", "s drogami sa má prestať postupne" a asi najdôležitejšie "keď sa kamoš pred vami začne rozplývať nad dobrým telom vašej mamy, kopnite ho do gulí a vyhláste vaše priateľstvo za ukončené, pretože takéto zvrhlé predstavy rozhodne nepotrebujete - vaša feťácka frajírka vám stačí".

Len pred pár rokmi nám zase naša dobrá pani Kotráňová podstrčila do povinného čítania Kto chytá v žite. Že svetová über klasika, wow, to bude určite super deep. Viete čo?! Odkedy som prečítala Kto chytá v žite, mám super deep nálepku "svetová klasika". Obratník raka je svetová klasika (nečítala som to síce, ale moje perverzné srdiečko sa na ňu teší, prvých pár strán, na ktorých sa autor zaoberá okrem iného aj širokov vagínou svojej milenky, vyzerá sľubne). Traja mušketieri sú svetová klasika. Havlíčkova satirická poézia je ak už nie svetová, tak aspoň česká klasika. A viete, čo to v skutočnosti je?! Obratník raka pamäti poeticky založeného prasáka, Křest svatého Vladimíra v podstate poetická verzia Shootyho, a môj názor na Troch mušketierov už poznáte (totiž, jediná dobrá vec, ktorá z toho staromódneho dobrodružného románu kedy vzišla, bola pracovná príležitosť pre Lukea). A Čierna kniha od Pamuka, jeden z najhlbších a najkomplexnejších románov, aké sa mi kedy dostali do rúk, svetová klasika nie je. For reasons and shit. Kto chytá v žite je vlastne hociktorý Saroyanov hrdina zasadený do strednej školy z Pomády, ktorý kecá o tom, kto a ako (a môžete sa staviť, že niekde medzi týmito osobami a dôvodmi sa občas vyskytne "ja, lebo som debil") mu kazí život. A je to super, pretože zasadiť Saroyanovho hrdinu do strednej školy 50.rokov plnej nagélovaných spratkov a snobských pipín (čo už, časy sa veľmi nemenia) proste nemôže byť zlý nápad. Preto som tej knihe dala štyri hviezdičky. Dala by som päť, keby to malo nejaké posolstvo, ale čert to ber. http://www.databazeknih.cz/komentare-knihy/muhibbis-83769/strana-3 Prečítajte si to. Je fajn vedieť, že aj mladosť starej Clintonovej a vlastne všetkých amerických politikov bola rovnako fucked up ako tá vaša.

A dejá vu tu v podstate prichádza vo forme náhleho záblesku hrôzostrašného poznania, že jeden z najoslavovanejších filmov všetkých čias zahŕňa feťákov, mŕtve batoľa, darkfic, že by sa Snowpiercer hanbil, a, najhoršie zo všetkého, vztýčený penis Ewana McGregora. I'm not shitting you.

TRAINSPOTTING

No dobre, poviete si, ale ono majú umelecké filmy iné kritériá ako umelecká literatúra, umelecké filmy môžu byť kľudne aj ešte horšie než si dovolí midcult, hlavne keď rozprávajú o spoločenských problémoch ako je narkománia...

A než sa tu zastavíte a poviete si, že totok nié, ja žiadnu kravinu typu "deti, neberte drogy", neberiem, uvedomte si, že toto nie je moderná Reefer Madness. Nie je to ani My deti zo stanice Zoo a nielen preto, že samozrejme nejde o skutočný príbeh a jediná vec, na ktorej Ewan McGregor kedy ujížděl, bolo čokoľvek brali producenti i herci v Moulin Rouge. Pravdepodobne vílí prach alebo niečo také.

A keď už sa pýtate, áno, pozrite si to. A na zahriatie si dajte Kto chytá v žite, lebo dej je vlastne podobný (t.j. žiadny), len náš pri všetkej svojej inteligencií sprostý hrdina sa narodil v chudobnej štvrti Edinburgu (asi by som sem mala hodiť referenciu na Nialla Fergusona, ale neviem ako) a berie drogy, takže samozrejme shitstorm, ktorou je jeho život, je omnoho horšia.

Našim, ehm, hlavným "hrdinom" je Renton. Ono je to vlastne celkom bystrý chalan a mám pocit, že keby sa snažil, mohol by ísť aj na výšku, ale miesto toho radšej na všetko kašle, snaží sa aplikovať montmartský životný štýl v jednej z najchudobnejších častí Škótska, ale keďže sa tam nedá zohnať absint a vôbec, jediný filozofický smer, s ktorým sa miestni vôbec dokážu stotožniť, je nihilizmus, Renton skončí ako zdrogovaná troska na podpore platiaca za heroín prostredníctvom príležitostnej kriminality. Má štyroch podobne zúfalých kamošov - pasáka Sick Boya, Spuda, jediného člena partie, ktorý bol kedy v kriminále, Tommyho, dobrého chlapca partie (inými slovami, je to síce flákač, ale drogy neberie), a napokon moju obľúbenú postavu Begbieho, ktorému by fúzy a temperament závidel každý stereotypný balkánsky mafia boss. S týmito štyroma magormi sa stane všetko a zároveň nič. Presne ako v Kto chytá v žite - alebo Hlave XXII, ak sa vám nechce čítať. Proste sledujete, ako ubiehajú ich mizerné premárnené životy, a zrazu bam, plot twist. Nechcem spoilerovať, radšej si to pozrite. Aj tak to nikto nepozerá kvôli príbehu.

Nájdu sa magori, ktorí vám budú tvrdiť, že je to komédia. Prvá scéna vám bude hovoriť, že je to komédia. Nenechajte sa obalamutiť, vtip sa tam objaví tak raz za dekádu (hyperbola) a aj tak to raz vyjde, raz nie. Ak si to chcete pozrieť kvôli humoru, dajte si radšej nových Ghostbusters, kde ich majú rovnakú úspešnosť a vyššiu kadenciu. A žiadne fekálie. Ani penis Ewana McGregora (tak pred rokom by mi to spôsobilo vážnu traumu, ale po Snowpiercerovi už prežijem všetko). Ono vám to dôjde veľmi skoro, prinajmenšom v okamihu, keď spolubývajúcej, ktorú sme nikdy nevideli predtým a vlastne ani potom, zomrie malé decko (nespoilerujem, ono to na ďalší vývoj udalostí veľký dopad nemá). Prečo sa to potom vôbec oplatí? No, preto, prečo Kto chytá v žite. Hlavný hrdina je smartass. Jeho pohľad na svet je boží a vy ho zaňho budete chcieť tresnúť po lebeni, nech sa spamätá. Ostatné postavy sú jedinečné. A občas sa dobre zasmejete (fakt len občas). No a kým sa budete učiť na maturu, kladúc si otázky typu "Prečo to ja všetko robím? Aby som nakoniec chodil/a do rovnako nudnej práce s rovnakou nechuťou ako moji rodičia, podriadila sa diktátu spoločnosti and shit, ničiac si život kvôli konformite?", napokon spoznáte, že na ne existuje len jediná skutočná odpoveď. "A čo iné mám akože robiť?! Skončiť ako títo?!"

Lebo to je vlastne dôvod, prečo je Kto chytá v žite súčasťou školských osnov. Núti to všetkých stredoškolákov, ktorí aspoň trochu rozmýšľajú, zvážiť benefity učenia.

Nápad - Ak je hlavnou témou Kto chytá v žite "Saroyanov hrdina sa dostane do školy v Pomáde a samozrejme je smarter than everyone else, ale zase nie až tak", v Trainspottingu je to "chlapec sa narodil v tej istej štvrti Edinburgu čo Niall Ferguson a miesto Adama Smitha čítal Nietcheho, takže logicky teraz berie drogy". Tiež nie zlé.
Scenár - Wow, nevedela som, že Salinger a Holka sú jedna osoba. Teda, nie sú, ale keby boli, napísali by to asi takto.
Výprava - Očakávajte kopec špiny. Samozrejme, je to film o narkomanoch, duh!
Soundtrack - Ale ujde, no... Ja len, že nie som na alt-rock 90.rokov. Mám radšej alt-rock nového milénia.
Herecké výkony a obsadenie - Nikto tu nedostal Oscara, ale zato si tvorcovia zaslúžili BAFTU a London Critics Circle Award for British Actor of the Year. Ako som už povedala pri Snowpiercerovi, Briti spoznajú good shit, keď ho vidia. Pre fanynky Ewana McGregora nevhodné, jeho vizáž v tomto flicku by pre ne bola traumatizujúca.
Celkový dojem - Joseph Heller v modernej dobe a v depresií. V poslednej polhodine sa prejde na slniečku a uvedomí si, že je na svete vlastne nádherne, a tak okolo seba prestane hádzať nevkusné vtipy a ukončí celú tú tragédiu. Pre všetkých fanúšikov dissorted postmoderny, zvyknutých na lúzrov s intelektuálnymi sklonmi ako hlavných hrdinov. Medzi ktorých sa hrdo zaradzujem.

Nechajte mi

Alebo tiež Minettina poézia sa vracia.



Nechajte mi moju škaredú tvár
Nechajte mi celulitídu a strie
Nechajte mi malé oči a úzke pery
Nechajte mi nepevné prsia
Nechajte mi nudné vlasy a všetky črty
Čo by bolo podľa etikety treba zakryť mejkapom

Nechajte mi moju škaredú tvár
Inú nemám a mať ani nemôžem
Len takú, čo stvorím z tejto
A možnože na svete nie sú také farby
Čo by ma urobili hodnou označenia "krásavica"
Možnože ani tenký pás a vypracovaný zadok
Mi to neumožnia; a možno stojí za to to skúsiť
Čo síce neurobím
No len aby ste vedeli, že môžem
A za svoje krivky i vlny som plne zodpovedná

Nechajte mi moju škaredú tvár
Je to korytnačkin domček, jej pancier
"No a čo že je chudobný? Je môj."
A ja viem, že je biedny
Že by som si doň mala nanosiť viac nábytku
Možno namaľovať steny a vôbec
Nepáči sa mi taký, aký je
Ale za tú námahu mi fasáda nestojí
Veď si vezmite, aký pekný apartmán mal Patrick Bateman...
A Quasimoda, čo býval v podkroví
A Frankensteina v záhradnom domčeku čítajúcom Miltona

"Vnútorná krása" je prázdna fráza
Ospravedlňujúca existenciu Quasimodov a Batemenov
Vo svete, ktorý význam slova "krása"
Prevzal od Grékov
Princov intelektuálnej naivity...

Nechajte mi moju škaredú tvár
Ale krčte nosíkmi nad iným
Večne uplakanými očami
Ironickým úškrnom
Zúrivou červeňou jedovitej nátury
Jedovatej prírody
Alebo hoci aj spôsobom
Ako vraštím obočie zakaždým
Keď so mnou, slečinky, nesúhlasíte
Lebo to je teda nezdvorilejšie
Ako nedostatok líčenia...
...alebo lásky k vlastnej fasáde!

Minettin filmový magazín: Nestarnúca prča sa vracia (alebo fandomové poznatky pre druhú sériu)

V tejto hektickej dobe (tesne pred maturou), kedy často pre samý zhon (za dobrými známkami) zabúdame na duchovné hodnoty (spolupatričnosť s fandomom), považujem takmer za svoju povinnosť poskytnúť vám pripomienku všetkého dobrého a krásneho (teda, len jednej dobrej a krásnej veci, čiže Lukeovho krásneho ksichtíku). Dámy a páni, druhá séria dorazila na naše obrazovky a fandom má festival, ktorému sa dĺžkou nevyrovnajú ani fašiangy...



THE MUSKETEERS BBC, 2 SÉRIA

Ak ste nevideli tú prvú, tak túto radšej ani nepozerajte. To množstvo WTF vám ten zážitok celkom zničí. Veď už aj pre nás, ktorí máme prvú sériu v malíčku, ich tam bolo dosť.

Začneme od začiatku... Starý Richelieu na začiatku série zomrie, kráľovnej (a Aramisovi, tfuj) sa narodi decko, ktoré, ako všetci vieme, neskôr vyrastie na najpľuhavejšieho kráľa Európy, no to si pod tými metaforickými metrami zlatej fólie nikto nevšimne (hoci na druhej strane, neviem, ako je to v tejto alternatívnej realite, čo ja viem, tak ho môže kľudne v dvanástich rokoch zabiť chrípka a nebude to väčší nezmysel než zvyšok seriálu), a kráľ ani nevie, či má byť šťastný alebo smutný. Potrebuje teda niekoho, kto by mu pomohol sa z týchto pocitov vysomáriť, a ako na zavolanie príde naša stará známa Milada a, nuž, Rochefort. Áno, ja viem, že sme Richelieua, toho francúzskeho Malkovicha, mali radi, no nesmúťme, priatelia, Rochefort ako nový final boss nás rozhodne nesklame. Je to síce úplne iná sorta, no tiež dobrý. Nakoniec, ako fanúšikov čohokoľvek poznám, opakovanie  by prinieslo len frfľačky.

Zvyšok sú spoilery, takže bacha, ak ich nemáte radi, tak nepokračujte.

D'Artagnan (Charlie, Mláďo už ani tak nie) - V tejto sérií podstatne dospeje, ale to len znamená, že podstúpi upgrade z little shit na magnificent asshole. Konštancia ho stále chce (aj keď nemôže) čo osobne nechápem, pretože táto séria efektívne zabila moju chuť za ním páliť. Na druhej strane, má aj dobré stránky. Napríklad jeho guráž sa konečne spojila so štipkou rozumu, čím sa stala použiteľnou, a zjavne aj jeho búrlivý temperament sa trochu upokojil. Jeho character arch pozostáva v prevažnej miere z romance s Konštanciou, v ktorej koniec som každú chvíľu dúfala. Teda, romance, nie Konštancie. Neskôr vysvetlím prečo. BTW, keď už sme pri ňom - prvá epizóda u mňa získava body naviac za Tú scénu, ktorú všetky fanúšičky gifujú a kto by im to vyčítal, že. Ja viem, dlhý pracovný názov, a je mi jasné, že Závidíme Lucy de Foix je praktickejšie. No čo už.

Athos - Pamätáte si, ako som ho raz označila za najzodpovednejšieho zo všetkých štyroch? Ahahaha. Po The Return sa cítim dosť trápne, pretože ako sa ukáže, naozaj existuje aj niečo silnejšie ako jeho pocit povinnosti, a to pocit neskonalého odporu k aj najmenšej pripomienke faktu, že bol kedysi grófom de la Fére. Jeho character arch pozostáva z prekonávania tohoto odporu, konfrontácie s minulosťou a samozrejme s Miladou. Úprimne, po tejto sérií ho už tak neľúbim. To sa bohužiaľ stalo mnohým mnou predtým obľúbeným postavám. Oh, screw you, Adrian Hodges (hlavný scenárista). A screw you twice, nikdy som nepovažovala Athosa s Miladou za svoj OTP, ale veď sú to manželia, a keď už majú na konci také extrémne shipovateľné momentky, prečo je nutné túto malú, opatrne vyplávajúcu loďku hneď potopiť cannonom (áno, ja viem, starý vtip)?! Hodges zjavne vyznáva podobnú logiku ako Yilmaz Şahin, totiž: pokiaľ ide o manželstvá uzavreté pred začiatkom seriálu (v univerze), je potrebné, aby sa s nimi v cannone zaobchádzalo ako s pavúkom v miestnosti plnej arachnofobikov. Proste kill it with fire, a tým nemyslím práve spaľujúcu vášeň, ktorú by som im priala ja. Drahý Athos, keby bolo po mojom, znovu by si Miladu prijal. (A ona by potom zomrela na chorobu alebo sa zaplietla do nejakej špinavosti a to by ju zničilo... Nakoniec by si skončil s Ninnon de Laroque a štedro podporoval jej salón. Mimochodom, navzdory všetkým mojim nádejám sa tá ženská nevrátila. Damn you, Hodges.)

Aramis - Dajte mi minútku, kým si uhnem z veľkej fľaše Jägermeistera, pretože normálne mám rage triggering rada, ale toto je fakt rana pod pás. Myslím to vážne, what the fuck are you doing. V každom prípade prestaň. Ak neviete, o čo ide, tak vám to vysvetlím najpokojnejšie, ako to dokážem... Novonarodený princ má guvernantku menom Margueritte. Aramis, jeho otec (ospravedlňte ma, ešte stále to neviem naťukať do klávesnice bez toho, aby som pri tom siahla po blváku) naraz pociťuje rodičovské inštinkty, hoci NIČ NETUŠIACI KRÁĽ LOUIS JE PRE CHLAPCA PERFEKTNÝM A VEĽMI MILUJÚCIM TATKOM, a tak čo urobí Aramis, aby uspokojil svoju sebeckú a úplne iracionálnu túžbu byť s plodom svojho hriechu? Vyspí sa s Margueritte a spôsobí jej kopu problémov! Rochefort, kráľov nový najlepší kamarát, sa o tom dozvie a nešťastnú Margueritte kvôli tomu vydiera, pretože jej otec by ju zjavne zabil alebo aspoň strčil do kláštora, keby sa to dozvedel. Popritom sa Aramis pokojne promenáduje pred kráľovnou a flirtuje s ňou, pričom úbohá pobláznená Anča ešte povie, že ich noc nikdy neoľutovala a že to pre ňu nebol len obyčajný skrat! Istá fanúšička na tumblr nazvala Aramisov penis treason stick, tyčka zrady, a myslím, že to je najpresnejší eufemizmus pre mužské genitálie, aký som kedy počula. Napriek všetkým jeho prednostiam som ho, bohužiaľ, musela v tejto sérií zavrhnúť. Oh, how the mighty have fallen. Not exactly in love.

Porthos - Táto séria mi priniesla jeden nesmierne smutný poznatok: totiž že tvorcovia nám jednoducho nedokážu pripomínať jeho vzhľad. Myslím rasu, ale keď si to tak vezmete, ONO JE TO TO ISTÉ. Došlo nám to, je čierny. A pochádza z hroznej štvrte. Ale prečo to musí byť alfa a omega jeho character arch, za ten svet nepochopím. Dobre, je tu ešte vzťah s tatkom Trevilleom, ale ten je tak trochu vlastný aj zvyšku bandy a vôbec, je asi taký hlboký ako Ančina láska k Rochefortovi. Dokonca sa neobťažovali ani prihodiť mu nejakú odfláknutú romancu, aké sa im do druhej série zmestili dve. Keby ste vrátili Blchu alebo Alice v nejakom drobnom cameu, prihodiac ich najlepšie do The Prodigal Father, bola by vás za to potrestala bohyňa scenáristických klišé (málo známa dcéra Kalliopé a smrteľníka menom Roland Emmerich) zoslaním blesku z neba a zahlušením starého Hodgesa?! No, vlastne, ak by si to všetci vysvetlili ako varovanie pre všetkých lamerov a trápičov fanúšikov vrátane Yilmaza Şahina, možno by z toho ešte vzišlo niečo dobré... Ale dosť sadizmu. Zdá sa, že sám Howard Charles proti nálepkovaniu ako "čierneho mušketiera" neprotestoval, za čo sa okamžite stáva mojim najneobľúbenejších zo všetkých hercov seriálu (čím predbehol Tamlu Kari, profesionálnu derpinu). V každom prípade ale nedostatok character developmentu v tejto sérií bol zarmucujúci, o to viac, že ho oveľa viac dostal aj, kuwa, Bonacieux.

Milady de Winter (alias Milada) - Ako sa zdá, už sa nám tu kryštalizuje dôležitá téma môjho rantu: v tejto sérií dostávajú viac character developmentu než titulná štvorka vedľajšie postavy. Bonacieux je len najkrikľavejším príkladom, ale Milada nepochybne najvítanejším. V druhej epizóde (An Odrinary Man) dokáže, že je istým spôsobom bohyňa (Ištar, tipujem, keďže je to presne ten typ osoby, ktorá by nechala svojho manžela v podsvetí, aby sama mohla zdrhnúť, a to aj napriek tomu, že podsvetiu vládne jej vlastná ségra), keďže je omniprezentná a "čírou náhodou" sa objaví práve včas, aby pomohla našej partičke zachrániť kráľa. Veď viete, kam nemôže čert, tam pošle akúkoľvek ženskú, kam nemôže scenárista, tam pošle špeciálne tú, ktorú nemá rád. Jej časť deja je od tej chvíle úplný shitstorm - začne spávať s kráľom of all people (áno, tým kráľom, ktorý bol extrémne prudérny a za svoj život hádam nebol zamilovaný do ženskej, iba do Cinq-Marsa), potom ju Rochefort vyhodí z dvora a nakoniec si ju najme, pretože je debil a neuveduje si, že používať na nelegálne kšefty ľudí, ktorí vás posledných pár mesiacov neznášali viac než armádne zbory Danka nie je práve rozumné. Nakoniec sa ukáže ako Catwoman Mušketierov, keď sa z nej nie raz, ale dvakrát stane hrdinka seriálu a zožne za to asi takú vďaku ako Jednotka samovrahov od Wahlerovej. Lebo je zlá. A zlí nemajú nikdy vyhrať alebo čo. Vieš čo, Hodges, už ma fakt štveš. Oproti Aramisovi bola Milada v tejto sérií svätica, teda aspoň na svoje vlastné pomery. Fakt by som chcela, aby ten magor ostal v kláštore, ale ako ho poznám, tak neostane. Screw him.

Constance Bonacieux (alias Konštancia) - Dievča dostalo kúsoček character developmentu, ale bohužiaľ nie smerom, ktorým by som chcela. Na prekvapenie celého osadenstva sa netýkal len Charlieho, aj keď hlavne Charlieho, ale aj Anče, ktorej pobočníčkou alebo niečím takým sa (kanonicky) stala. Ako sa v prísnej triednej hierarchií vtedajšieho Francúzska dostala z obchodníkovej ženy (bez titulu!) k postu kráľovninej spoločníčky je väčšia záhada ako to, ako sa Ben Kingsley dostal do filmu Uwe Bolla (BloodRayne, keď chceme byť konkrétni). Seriál sa oháňa Charlieho intervenciou, v knihe je to jej osobná krajčírka, s ktorou sa Jej Výsosť skamoší ešte pred tým, než stretne tých štyroch nýmandov, čo dáva omnoho väčší zmysel. Ináč Konštancia sama osebe je stále awesome, ale v kráľovninej prítomnosti sa obe menia na neschopné trdlá, čo znamená, že u Konštancie sa nemožnosť objavuje a u kráľovnej znásobuje. Ináč z feministického hľadiska bola táto séria dosť depresívna, aj keď sa tam objavila JEDNA silná ženská postava, ktorú nebolo treba zachraňovať a nebola ani v podstate zlá. Dobre, bola tu ešte tá čierna dievka, čo sa volala ako tá z Kruhu (čo je, kuwa, židovské meno), ale k feministickej agende sa ešte dostanem. V každom prípade, Konštancia sa mohla rozhodnúť medzi troma nýmandmi: Charliem, Bonacieuxom, z ktorého sa stával čoraz väčší magor, a dokonca Konštanciu udrel (len raz a bol za to právom potrestaný, ako všetci, čo vztiahnu ruku na Mary Sue) a roztomilým dorkom menom doktor Lemay. Že sa najskôr snažila ostať pri manželovi zo spoločenských dôvodov úplne chápem, ale keď už bol preč, na kieho okamžite friendzonovala jedného z mála slušných ľudí v seriáli a šla za tým mladým tupcom?! Každý chlap v seriáli by bol rozumnejšou voľbou, teda možno okrem Rocheforta a maníkov z The Prodigal Father. Ako chápem, že je roztomilý a zachránil ju, ale za to mu dlhuje prachy a nejaké nakopané zadky, nie manželstvo. A potom sa sťažujte, že som povrchná.

Rochefort - Ak ste si mysleli, že Awesome Armand, pardon, Richelieu, bol skvelý záporák, tak ste ešte nič nevideli. Rochefort je v podstate Richelieuova antitéza: kým Awesome Armand sa nehanbí spáchať z času načas niečo zlé, aby štátu pomohol, Rochefort sa nehanbí spáchať z času na čas niečo dobré, aby mu uškodil. A potom pricupital ku kráľovnej ako jej kvázi záchranca, pričom kráľa môže vziať čert. Vyzerá dobre a to je asi jeho jediná kvalita. Napriek tomu to nie je tak celkom lame záporák, pretože má, vole, motiváciu. A to konkrétne Anču. Španieli ho kedysi za niečo zabásli a mučili, kým mu nepreplo, konkrétne do yandere módu. No a aj keď je to v podstate tiež pomerne lamerský motív pre zloducha (Doprdele, ešte Disney ho vyskúšal už pred 21 rokmi u Frolla. Disney, for the love of God.), dobrého yandere si zvyknem vždy užívať, a možno je mi toho hajzľa trochu ľúto. Rochefort je v tomto ohľade dobre vyvážený: na jednej strane dostatočne mešuge, aby ho prijali do Gothamu ako nového záporáka, na druhej strane dostatočne príčetný na to, aby ho neinformované postavy brali vážne, ba dokonca s rešpektom. Myslím to vážne, Louis, čo si s ním offscreen robil, že ho necháš takto so sebou manipulovať?! Počkať, nakoľko je to TEN francúzsky kráľ... Oh, I get it. Tak kráľ je na blondiakov (a čiernovlásky, z mne neznámeho dôvodu). Zabudnite na to, čo som povedala o Milade a Rochefortovi, tí aj tak po posledných dvoch epizódach nemajú šancu. Shipujem ho s Louisom. A Rochefort je uke, lebo klišé sme tu mali už dosť.

Kapitán Treville - Papá je ten typ postavy, respektíve človeka, ktorý je na character development proste príliš starý. Došiel na koniec svojej cesty a s jeho rozťahanými nervami sa už proste nedá nič robiť. Veľmi sa páčilo, ako sa v pozadí seriálu rozvíjal jeho vzťah s Athosom a ako sa ukázalo, že Athos je ten mäkkší a diplomatickejší, keď sa samozrejme nesnaží vysporiadať s vlastnými issues. The Return bola super epizóda. Čo sa Trevillea týka, mám dojem, že ho kráľ v hĺbke duše nemá rád, alebo možno nechce za každú šlamastiku, čo sa zomelie, viniť Rocheforta (veď je to jeho láska, haha), a tak si vždy všetko vyžerie tatko Treville. Keď je kráľov miláčik vyhodený a zabitý (Charliem, pretože on je "vojak, nie kat", okrem prípadov, keď sa mu zabíjať aj chce), Trevillovi sa znova dostane kráľovej priazne, aj keď asi nie toho druhu, ktorým sa vyznačoval jeho vzťah s Rochefortom. Raz darmo, Hugo Speer má do Marca Warrena ďaleko.

Ľudovít XIII. - Hoci neznášam, ako ho zobrazili v seriáli, musím uznať, že s tým, čo pokazili v prvej sérií, urobili v tej druhej, čo mohli. Z Louisa sa najnovšie vykľula najkoplexnejšia postava seriálu, podľa niektorých komentátorov s výnimkou Milady, pretože kto by si trúfal na Catwoman? A kráľ si, samozrejme, taktiež prešiel úplným shitstormom, od náhodného zajatia otrokármi, cez nájdenie si ako frajerky, tak aj frajera až po otcovstvo a stále komplikované vzťahy so svojou ženičkou (nie, o tom, že dauphin nie je jeho syn, vôbec netuší, hoci Aramisa by vyššie mocnosti iste mali potrestať za Margueritte a jej osud). Celkove som si ho obľúbila ešte viac a odpustila som mu aj to, že veril Rochefortovi, veď kto by odolal jeho krásnym očiam, aj keď majú trochu psychopatický výraz. Navyše na ňom záležalo Milade a ako by som mohla odporovať Ištar samotnej? Akurát miesto nebeského býka by na mňa poslala Athosa. Louis bol taktiež najlepším tatkom série, ale vzhľadom na to, že jedinými ďalšími otcami kohkoľvek tam boli tatko tej Samary, tatíček Treville (otec tak maximálne v prenesenom význame), Porthosov otec a, tfuj, Aramis, ktorý na tomto zozname nemá čo robiť, lebo jeho blbosť urobila Louisa šťastným, tak nech radšej drží zobák a gate zapnuté. Navyše Ryan Gage sa začína čoraz viac podobať na skutočného Ľudovíta XIII. - chlapa s britským ksichtom a francúzskymi vlasmi. Na konci ďalšej série najskôr Louis zomrie... Ale moja priazeň bude žiť naveky, chérie.

Anna Rakúska (alias Anča) - Čím viac sa z nej snažia urobiť akčnú ženskú, tým menej sa im to darí, a vzhľadom na jej historický predobraz musím povedať, že som sa mýlila, keď som si pomyslela, že ju už nemôžem mať menej rada. Anča je totiž, okrem toho, že odvážna, najmä strašne blbá a táto hlúposť je zjavne nákazlivá. Iste, môžbyť, že pôvodným prenášačom infekcie bol Charlie a ak dokázal vyzdravieť on, tak je nejaká nádej aj pre Anču a jej BFF Konštanciu, ale prejavy choroby boli v tejto sérií naozaj vážne a je len šťastie, že to technicky nie je smrteľné (pokiaľ nie ste Rochefort, ten zjavne tiež schytal istú dávku sprostých bacilov). Drahá Annie, čo si robila u Emilie again?! A čo že to vlastne neľutuješ?! Istú mieru inteligencie vykázala až na konci, ale to je podľa mňa málo a vôbec, ako veľká fanúšička jej reálnej predlohy dávam tejto verzií jeden veľký, tučný Commodusov palec dole. Herečká je ale príjemná a navyše najväčšia kočka seriálu, takže ju rada uvidím, len jej prosím dajte lepší scenár a character development, lebo inak si moje rozzúrené historické srdiečko budú môcť Briťoši použiť miesto ohňostroja na Deň Guya Fawkesa. BTW, Buckingham stále nikde, ale to nevadí, pretože toho som nikdy nemala rada. Rozhodne nie v reále a v pôvodnej verzií ma štval viac ako Aramis teraz. Mazarin a Montmorency sa rozhodne vôbec neobjavia, čo zamrzí, pretože o svojej láske k tomu prvému som vám už rozprávala a ten druhý bol v podstate menej psycho Rochefort. V každom prípade, tvárička Alexandry Dowling si rozhodne zaslúži viac obdivovateľov.

Aby som túto sériu nejako zrekapitulovala, uvediem vám tu prehľad (z môjho neobjektívneho pohľadu, samozrejme) plusov a mínusov série...

Highlighty
- Luke. Kým je tam on, všetko je v poriadku.
- Otvárajte šampus, D'Artagnan dostal rozum. Najvyšší čas, mladý.
- Ship Lemay x Constance
- Marc Warren. Bože, veď je to chlap, ktorý hral Časnačaja v adaptácií Otca prasiatok. Na pozíciu Rocheforta je zjavne až prekvalifikovaný.
- Antagonisti. Halleluyah, it's raining... Good antagonists. Pravda, tí v The Prodigal Father boli dosť štandardní a vlastne aj na chlapíkov z An Ordinary Man som pozabudla, ale zvyšok?
- Trough The Glass Darkly. Holly fucking Christ, ak bola The Musketeers Don't Die easily najvtipnejšia, tak naopak táto bola najtemnejšia. A bolo to úžasné. Charlie s kráľom dostali character development, Milada vykonala prvý dobrý skutok vo svojom živote a antagonista bol asi najlepší doposiaľ. A už som sa preniesla aj cez random characters, čo boli rozsekané mačetou...
- Kostýmy, od Emiliinho brnenia cez Konštanciinu garderóbu až po toľko obdivované koženné gate, na všetkom sa podpísalo zlepšenie rozpočtu. Pravda, stále to nemá veľa spoločného s históriou, ale keď už, tak nech to aspoň pekne vyzerá.
- Akčné scény. Jedna z mála oblastí, v ktorých seriál exceluje.
- Suzanne, Athosová švagriná. Silná ženská s pohnutým osudom, zaujímavým character archom a značným vplyvom na plot. Inými slovami, všetko, čo Anča mala mať a nedostala.
- Konštancia na válečné stezce. Pretože mám rada, keď si spomenú, že vie strieľať, šermovať a vôbec to všetko, čo ju naučil Charlie. Nie, nie to, to naučila ona jeho.
- Gay subtext medzi kráľom a Rochefortom.

Temné tiene
- Aramisov character development.
- Kritický nedostatok hlášok spôsobený vážnym prípadom Snyder syndrómu. Vážení, brať sa príliš vážne nikdy nerobilo dobrotu a režisér swords & sandals filmov by to mal vedieť. Pravda, Hodges nie je Snyder, takže také skúsenosti asi nemá, ale to ho neospravedlňuje. Natočiť The Musketeers Don't Die Easily a potom nezvládnuť jediný poriadny vtip počas celej série? Shame on him.
- Ship Lemay x Constance. Lebo skončil, ako skončil.
- Porthosov character development, alebo skôr jeho nedostatok...
- Annamis. Čím dlhšie to ako cannon ship trvá, tým ťažšie je ho ospravedlniť, zvlášť keď sa ho rozhodli rozvinúť tým spôsobom, ktorým ho rozvinuli.
- A vôbec Ančine myšlienkove pochody. Áno, raz-dvakrát ti zachránil zadok a raz sa s tebou vyspal, to je toho. A potom si celú sériu na teba nespomenul. Dočerta, pri tých dvoch aj vzťah Charlieho a Konštancie vyzerá celkom prijateľne.
- Lucy de Foix. Na kieho čerta vám to dievčisko bolo?! Veď spravila len tri veci: pobozkala Charlieho, dala mu facku a videla ho bez košele. Tá prvá vec nikam neviedla, tá druhá mu vlastne ani nepatrila (najhoršie je, že Aramisovi za celú sériu nikto nevrazil) a tá tretia... Nuž, fanservis sa dá robiť aj inak. Bez prítomnosti dám, ktoré nie sú pre plot vôbec podstatné.
- Louis. Má. Frajerku. Chlap, ktorého citový život sa vyznačoval za á, platonickými priateľkami, a za bé, mužskými možno-milencami. Vážení, keď už tak veľmi chcete tlačiť na pílu politickej korektnosti, pýtam sa vás, bola by vás jedna gaymance bola zabila?!
- A vôbec, prečo Rochefort x Louis ostalo len v subtexte?! Veľa by sa tým vysvetlilo...
- The Prodigal Father. Zlá a strašne mätúca epizóda.
- Logické lapsy. Mala by som byť zvyknutá, ale na moje nešťastie z nich neubudlo, takže...

Sága o Juanovi Cuarónovi

Alternatívny názov tejto básne bol O štiacej Johanne, čo je narážka na https://www.facebook.com/uderka/posts/981723038595702 (Keď budem robiť vianočný špeciál, o tejto stránke určite napíšem viac). Ale čo, nebudem kradnúť vtipy, potiahnem túto absurdnú situáciu sama so svojou básňou...



(Johanna je na túto stránku príliš škaredá. Vidíš moja, urážať ľudí pomocou vlastného moču vie každý, dokonca aj ten retardovaný Lex Luthor.)

Viazne jazyk, viazne rým, ba aj klávesnica
Zase podľa svojho zvyku na Whitmana premením sa
Že vtip je to starý? A aj keby, no a?
V Ságe o Juanovi bude svieži znova

V čase reconquisty, Cidov a iných rekov
Postupovali šľachtici na Barcelonu štrekou
Kráľ Sancho či García, kto sa vlastne stará
Privolal svojich grandov do Rodrigovcov chotára

Na znamenie priateľstva k obrancovi viery
Celé neskoršie Španielsko do Barcelony mieri
Ba aj zopár Maurov si chcelo uctiť Pána
A užiť si dlhé noci - a ešte dlhšie rána

V tejto časti mali by sme podľa dobrých zvykov
Potešiť myseľ pažravcov i srdce romantikov
Bola to iste veľká sláva, no nechceme strácať čas
Radi by sme pointou vtipu potešili vás

Tesne pred svadobnou nocou dal o sebe zrazu
Ten maník čo dal do daru neveste írsku vázu
Hovorilo sa o ňom že scestovaný a tak
Veď viete, Juan Cuarón, nech ho trafí šľak

Čo mal v byte veľa cetiek a veľa za ne dal
No z čírej núdze polovice majetku sa vzdal
V prospech Žida, lebo platiť dlhy sa mu nedalo
A keď si sám urveš reťaz, darmo šlapať do pedálov

Po smrti svojho dobrého otca pretĺka sa nejako
Prijať späť márnotratného syna nemá kto
A preto mu na srdci majetok viac neleží
Čo vedie ľudí k záveru že mu straší vo veži

Ostal mu už, chudákovi, iba sen stať sa hrdinom
Čo pre jeho roky a váhu musí i tak ostať len snom
A tento romantik bez penny, biedna existencia
Tvári sa akoby sám bol vyššia inštancia

Arbiter morálky čo predstúpil pred dôstojníkov
A dal sa vám do kázania s Koránom v ruke a krikom
Neboli to reči odpadlíka, ba skôr naopak
Veď aj sám Savanarola by dostal z neho strach

Na koniec svojej slávnej reči o hriešnych mahomedánoch
Nechtiac trochu zahanbil všetkých prítomných pánov
Keď navzdory etikete, no plný svätej zlosti
Ukázal im svoj vercajg v celej jeho veľkosti

Nato ani jurodivý, bez najmenšej štipky studu
Vystavil "svätú knihu" nevercov svojho moču prúdu
Načo ihneď v miestnosti strhla sa hrmavica
Zatiaľ čo úbohej neveste hanbou horeli líca

Hidalgovia chválili Cuarónovu preodvážnu dušu
"Namierte na nich svoj vercajg, keď nemôžete kušu!"
Medzitým kráľ, dbajúc prítomných Maurov dôstojnosti
Mohol nad starým Juanom puknúť od hanby i od zlosti

"Dolu z jeho hlavou!" žiadali  prítomní Arabi.
"Nech je ten sviniar potrestaný za nedostatok hanby!"
Domáci prosili Jeho Výsosť o vyznamenanie
Zatiaľ čo Mauri rovnako hlasno o obesenie

Hluk v miestnosti narastal, keď všetci ctení páni
Boli v bojovej nálade a podgurážení
Cvendžali im meče, hrkotali z lavíc vztyky
A nikto si nevšimol z ľavého kúta vzlyky

Mladá slečna Cristína, nevesta tejto svadbe
Sa vám čerta starala o nedostatok hanby
Omnoho viac ju rozrušil zmätok navôkol
"Otec, ako si mohol pozvať Juana za náš stôl?!

Vari nie je všeobecne známy jeho duševný stav?!
No tak, choď tam, ty hrdina, a s nimi niečo sprav!"
Načo hneď pán Ramiro, ženích ctenej slečny
Pomyslel si, že pre El Cida je ten randál nebezpečný

"V bojoch s Maurami ste dobrí, to vám neupieram
Viac o vašu povesť než život strachom sa zmieram
V boji s pravou armádou nech je vaša čepeľ britká
Vašim hrobom však byť nemôže trápna krčmová bitka!"

A tak Ramiro statočný skočil doprostred davu
Načo veľmi svojským spôsobom utíšil tú vravu
Hodil sa vám na zem akoby mu preskočilo
A všetkých stiahol so sebou svojho smiechu silou

Rehotal sa vám tak veľmi, až triasli sa hrubé steny
Hradu jeho svokra i mladej čochvíľa jeho ženy
A z príbehu Juana je nám poučením nech
Najmä tá časť, keď konflikt zažehnal hysterický smiech

Keď vás nabudúce vyzvú strieľať do hláv cudzincom
Pamätajte tento príbeh: na bláznov bláznovstvom!
Máloktorý ich skutok je na basu dosť vážny
Preto môžete dopustiť sa aj intelektuálnej vraždy

Veď povážte čo stalo sa s mladým Ramirom
V tú noc dobre zasmial sa i stal sa hrdinom
A o pár hodín pomiloval sa s krásnym dievčaťom
Nuž a my sa nebojíme zaklínať Camusom

Keď nedokážete dotlačiť hlupákov na horu pravdy
Môžete z procesu vyťažiť aspoň kopec srandy
Absurdita? Veď ten názov označuje život sám!
Takéto vám do života poučenie dám:

Nemôžete ľudstvo častovať nadávkami bez toho, aby ste sa pri tom usmiali, pretože bez humoru niet nádeje, a tú človek potrebuje k životu rovnako ako pôdu pod nohami.
William Saroyan

P.S. Slečne gratulujem k výberu nepriateľa vlastnej osoby. Ako povedal veľký Pratchett: "Vždy si vyber radšej toho väčšieho nepriateľa. Lepšie sa doňho triafa." Asi preto všetci samozvaní národovci broja proti všetkým moslimom a nie, veď viete, ISIS. Veď ich je 1,6 miliardy, preboha! A moslimska majorita je ďaleko bližšie než ISIS! V slovanskej Bosne...

Minettin filmový magazín: Nestarnúca (a nekvalitná) prča

Guilty pleasure má na Urban Dictionary (čo je najväčšia svetová autorita na vulgárnu angličtinu) nasledovné definície:
1. niečo, čo by ste nemali mať radi, ale máte (príklad: fajčenie)
2. niečo, čo radi robíte, ale nemôžete to priznať (príklad: Pokémon)
3. vec alebo aktivita, ktorú si niekto užíva, a často aj pravidelne praktikuje, hoci verí, že je táto vec či aktivita je nevhodná, čudná alebo nesprávna (príklad: rôzne sexuálne praktiky, BTW, ak má slovo v slangu alebo argote význam týkajúci sa nejakej prasačiny, Urban Dictionary to vie. Myslím to vážne, už nikdy sa nebudem slovo watersport vnímať bez mierneho zdesenia...)
4. keď niekto vlastní tajnú zbierku albumov ABBA a Carpenthers a počúva ich, keď ho/ju pri tom nikto nemôže prichytiť
Ako to už s definíciami na Urbane býva, všetky sú pravdivé, niektoré dokonca naraz. Z nejakého dôvodu som tam ale nenašla "keď history nerd pozerá The Tudors alebo The Musketeers". Lebo moja posadnutosť Lukeom nekončí a je síce pravda, že toto nie je Snowpiercer... Ale, bože, ten mal aspoň úroveň. Teda, vyššiu než toto.
Pesnička na dnešný deň: https://www.youtube.com/watch?v=o2cvmS4OITE



Pozrite sa na ten perfektný scenár. Tie skvelé dialógy. Tú... Vzrušujúcu... Akciu...

Keby som to mala hodnotiť na CSFD, dám tomu tri hviezdičky a komentár, že to síce nie je najkvalitnejší seriál v okolí, ale ak máte radi akciu a kopu sassu, je to príjemná oddychovka. A potom by som zmenila hodnotenie na päť, pretože Luke. I am officially doomed.

THE MUSKETEERS BBC, 1 SÉRIA

Za všetko môže tumblr. Znie to ako výhovorka, ale nie je. Nebyť Marlainy York, tigercheetah a ostatných viac či menej vyšinutých fanúšičiek (v rozpätí od tigercheetah.tumblr po Twitter Marlainy York, akú mieru fangirl madness vykazuje tvoja stránka na sociálnych sieťach?), nikdy by som sa nebola odvážila zostať hore do jednej v noci, aby som chytila obnovené reprízy tohto seriálu na jednom zo slovenských kanálov. Lebo veď je to nenormálna prča, Luke, akcia, sass, Luke, skvelá fanúšikovská komunita, fandom menej šibnutý než väčšina ostatných, awesome Armand, Luke... Prznenie histórie, historicky nekorektné, ale o to úchvatnejšie kostýmy, Milady de Winter taká škaredá, že by ste neverili, Constance, ktorá neumrie a "vznetlivý" D'Artagnan. Oh joy. A to všetko som vnímala, ešte než som si to vôbec pozrela.

Ak sa pýtate, čo to má spoločné s Dumasom a jeho postavami, tak veľa zase nie. Hlavné postavy a trochu ich povahy... Inými slovami je to taká vysokorozpočtová fanfikcia na známu klasiku. Inak nič proti tomu, lebo na rozdiel od trebárs Disneyho verzie to NIE JE horšie ako originál, hoci odo mňa sa to nedá brať ako veľká poklona, pretože k spisovateľom viktoriánskej (teda vlastne druhorepublikovej a druhoempírovej, lebo Frantíci) dobrodružnej fikcie neprechovávam bohvieakú úctu. Nie, nie je to úctyhodné len preto, že je to staré, a Dumas objektívne povedané nikdy nebol nič iné ako druhorepublikový Červenák (bez Ďuriho fetišu na darkfic, samozrejme). Navyše mal zvláštny talent zhanobiť presne tie historické postavy, ktoré mám rada. Zlý intrigán Richelieu? Shame on him.

Prvá epizóda sa začína nasledovne: D'Artagnan, snívajúci o tom, že sa stane mušketierom, cestuje do Paríža so svojim tatkom Alexandrom (čo je celkom vtipné, lebo krstné meno otca skutočného D'Artagnana bolo Bertrand, ale meno Alexandre je odkazom na niekoho celkom iného...). Tatko nestrávi onscreen veľa času, pretože ho okamžite zabije nejaký maník, čo tvrdí, že sa volá Athos a je mušketier. D'Arts, pretože nie je najjasnejšia zápalka v škatuľke, sa okamžite vyberie do mušketierskych kasární a hľadá Athosa, ktorý (suprise, surprise) o tom, že by včera niekoho zabil, nič netuší, a keď tam ten little shit vrazí a vyzve ho na súboj, bráni sa spolu so svojimi dvoma kamošmi, Porthosom a Aramisom (ďalšie prekvapenie večera). Spoločnými silami ho, samozrejme, zrazia na lopatky, ale keďže Athosovi sa nechce zabiť niekoho takého mladého, kto si ho navyše zjavne len s niekým pomýlil, povie chlapom, nech sa naňho vykašlú. Medzitým Athosa obvinia z vraždy a lúpeže a tí traja nýmandi musia spojiť sily, aby očistili jeho meno a zistili, kto za tým stojí...

No. Tak aby som nejako začala. Postavy... Televízia, čo to momentálne vysiela, poskytuje veľmi nepresné popisy v tradičnom štýle. http://musketieri.markiza.sk/kto-je-kto Ja by som to teda povedala úplne inak.
D'Artagnan (Charlie alebo Mláďo) - Je veľmi ťažké ho opísať bez použitia angličtiny. Pretože he may be whiny bitch, but it's our bitch. Áno, práve on je hlavnou kurvičkou fandomu, a vzhľadom na to, že je najmladší a najroztomilejší (a fandom má zjavne väčšinou dámske fanúšičky, pretože pekní chlapi, história a female empowerment, inými slovami, to by som skôr očakávala, že pubertálni chalani budú písať Johnlock fanfikcie, než že toto budú vysielať na TELKE PRE CHLAPA) všeličo sa mu prepečie. Napríklad to, že je, ako som už spomínala, little shit. Na druhej strane, je zjavne v tom veku, keď túži všetko, čo sa hýbe, buď pretiahnuť, alebo sa s tým pobiť, ideálne oboje (inými slovami, shipujem ho s Miladou), navyše sa dostal do spoločnosti Aramisa a Porthosa, čo rozhodne nie je párik pre morálny vývin maloletých vhodný. Zaujímavé je, že keby to nebol Luke, nevadilo by mi,  ak by si raz pekne namlátil hubu, pretože by sa mu zišla jedna alebo dve životné lekcie, ale Lukeova pusinka je príliš vzácna na to, aby som si niečo také želala. Pravda, keď mu Athos nakopal jeho pekne tvarovaný zadok v koženných nohaviciach (už som vás presvedčila, aby ste si to pozreli?), cítila som zvláštne uspokojenie (morálne, vy prasáci, čo som mototwinkclub?!).
Athos - Veď to poznáte. Najstarší, najzodpovednejší, najmrzutejší. Dosť chlastá a niet divu, veď bol ženatý s Miladou a len randenie s ňou zvyčajne človeka nadobro poznačí. Charlieho rozhodnutie vyhýbať sa jej bolo asi tým najmúdrejším, čo v tejto sérií urobil. Athos samozrejme chľastá a slúži Charliemu ako mentor. Vlastní slušný majetok niekde na vidieku, ale býva v Paríži, keďže mu jeho dom pripomína tú katastrofu Miladou, do ktorej v hĺbke duše zrejme ešte stále je. Fandom mu udelil množstvo rozkošných prezývok ako Lieutant Lovely alebo Human Grumpy Cat. Uznávam, že Tom Burke je celkom pekný (jeho mama kedysi bývala Kathy v Búrlivých výšinách s Daltonom, ak to niekomu pomôže), ale do jeho fanklubu by som sa nezaradila. Do Athosovho áno, pretože má ROZUM, a vôbec, za celú sériu urobil najmenej hlúpostí zo všetkých štyroch, ba možno zo všetkých postáv vôbec.
Aramis - Keby nemal latinoloverský ksicht S. Cabreru, bola by som fangirlovala za ním a nie za Charliem. Aramis je všetko, o čom ženská ako ja sníva, aj keď vie, že by nemala. Je ako postava z jednej fanfikcie, ktorú som kedysi napísala. Sukničkár. Latentný feminista. Duchovne založený. V podstate jediným rozdielom medzi nimi je zopár centi výšky (maník z fanfikcie bol drobček) a schopnosť streľby. Ešte ani vojnová trauma mu nechýba. Navyše je to sassy bitch a má prax v zašívaní rán. Môj obľúbený zlý chlapec, keby som vôbec niekedy bola na zlých chlapcov. Nebyť tej veci s Ančou, bol by mojou bezkonkurenčne najobľúbenejšou postavou.
Porthos - Už vám asi došlo, že tieto postavy sú tak trochu klišé. Porthos je ten valibuk s dobrým srdcom, ktorý pochádza zo zlej štvrte, ale nakoniec si vybral stranu dobra, práva a zákona. Na druhej strane, keď sa klišé nevyužíva príliš okato, nevadí, a tvorcom sa podarilo prepašovať do postáv nejakú hĺbku. Porthosa som si obľúbila, pretože je k Aramisovi, čo je Raj k Howardovi, a pri ich spoločných scénach sass factor dosahuje najvyššie hodnoty vôbec. Niektorí ľudia sa sťažovali na to, ako vyzerá, ale keďže casting zjavne prebiehal z rasového hľadiska úplne náhodne a Veľká Británia nie je známa pre svoju etnickú homogenitu, tak to prežijem. Navyše jeden z jeho spoločníkov je hraný Čiľanom a ďalší synom juhotalianskych emigrantov (Luuuke!), no a po tom, čo bola história v deviatej a desiatej epizóde v čudesnom paradoxe znásilnená skrze consensual sex, už prehltnem všetko. Mám svoje dôvody, prečo je toto pleasure guilty, ale o tom potom.
Milady de Winter (alias Milada) - Keď som prvý raz uvidela Miladin ksicht, mala som chuť preplieskať za tú do očí bijúcu neúprimnosť všetkých, čo sa kedy zmienili o jej kráse. "Najtajomnejšia a najkrajšia zo všetkých zloduchov v krajine", vraj. Faaakt?! Maimie McCoy, ktorá vyzerá ako anglická (ergo o trochu hnusnejšia) Mičkovicová že je najkrajšia v... No, akejkoľvek skupine! Seems legit. Ale vážne, Milada nie je najkrajším zloduchom v krajine. Tento titul patrí Vadimovi z druhej epizódy. Inak ale postava viac-menej zodpovedá tradičnému poňatiu. Využíva svoju sexualitu, aby dostala čo chce? Betcha. Je to amorálna vraždiaca mrcha? Si píšte. Pracuje pre Awesome Armanda? No jasné. Pravda, Awesome Armand z toho nie je nadšený, ale ono je dosť ťažké povedať, čo by jeho malkovichovský ksicht donútilo prejaviť aspoň náznak uspokojenia. Je to neskutočná sviňa, dokonca taká, že uniesla Konštanciu (k nej sa ešte dostanem). Takisto sa o nej hovorí, že je inteligentná, ale v jednej epizóde dala chlapovi, ktorého najala na zavraždenie niekoho, peniaze v kasičke s jej osobným znakom. Inými slovami, to si už rovno mohla kľaknúť pred Athosom, priznať sa mu a ešte mu podať meč, nech ju teda zabije. Čo by samozrejme neurobil, lebo na to mal príležitosť na konci série a nevyužil ju, ale aj tak. Vlastne je to postava tak dobre zahraná a tak zle napísaná, že som si proste nemohla pomôcť a fandila jej, aby prežila a dostala nejaký character development navzdory nepriazni scenára.
Constance Bonacieux (alias Konštancia) - Najznesiteľnejšia Mary Sue ever. Ako hej, zdá sa bez jedinej charakterovej chybičky, ako hej, okrem svojej povestnej guráže a tvrdohlavosti ktovieakú osobnosť nemá, ale budeme sa na to za ňu hnevať? Veď tá statočná ženička robí, čo môže, aby pomohla tým štyrom nýmandom, konkrétne jednému z nich - čo je na začiatku série Athos a na konci Charlie. Oproti knižnej verzií je jej postava zmenená hlavne v dvoch bodoch: po prvé, je omnoho emancipovanejšia a napríklad úplne bezostyšne požiada Charlieho o lekcie streľby a šermu, no a po druhé urobí na hrdinku starého dobrodružného románu neslýchanú vec, totiž podvedie svojho manžela. S kým iným ako s Charliem. Vážení, ja tých dvoch teda neshipujem. Bonacieux je v prvej sérií možno pain in the ass, ale Charlie je ešte horší, ich vzťah nemá v dobovom kontexte žiadnu budúcnosť (aspoň to som si myslela pred druhou sériou, haha), a navyše ju jej manžel zjavne ľúbi rovnako ako Mláďo, ibaže to nedáva najavo. Čo sa týka debility, tí dvaja sú celkom vyrovnaní, a ďalšiu znudenú paničku, ktorá ignoruje city svojho zákonitého a zahadzuje sa s nie zas o toľko lepším chalanom podporovať teda nebudem. Ja viem, že manželstvo bez lásky môže byť fakt mizerné, ale prosím, majte súcit aj s dotyčnými manželmi. A navyše ho podviesť s D'Artagnanom of all people. To je hnus, velebnosti.
kardinál Richelieu (alias Awesome Armand) - Zabudnite na zloducha takého šablónovitého, že ho v Disney dali zahrať Currymu! Toto je skôr práca pre Ralpha Fiennesa, ak mi rozumiete. Zjavne si ale pýtal veľký honorár alebo sa mu proste nechcelo trepať do Británie, v každom prípade bol ďalšou voľbou (teda aspoň myslím) John Malkovich. Tomu sa však nechcelo tiež, a tak zúfalí tvorcovia povolali Petra Capaldiho a prikázali mu, aby celý čas robil svoj najlepší Malkovich impression, nuž a výsledok je, nuž, impressive. Kardinál Richelieu v tomto seriáli by sa dal opísať ako brilantný mozog, ktorý vníma celý zvyšok sveta ako osinu vo svojom starom v koži viazanom zadku (áno, Richelieu v tomto ani nenosí sutanu, ale čert to ber, ten oblek je fenomenálny), ale zvláda to s väčšou gráciou ako trebárs Sherlock alebo Sheldon Cooper. Sám tvrdí, že rolu crime bossa plní len v mene štátu a možno ešte trošičku vo vlastnom, no mám podozrenie, že túto prácu vzal kvôli možnosti rozšliapnuť čo najviac ľudských červov. Nemá rád Trévillea a Tréville nemá rád jeho, a obaja za svoje najväčšie životné nešťastie zrejme považujú fakt, že občas sú donútení spolupracovať. Našťastie nie príliš často...
kapitán Tréville - Luke mal zo stretnutia s Hugom Speerom (hercom, ktorý hrá Trévillea) na pľace Mušketierov strašnú srandu, ako sa zveril v jednom interview. Naposledy sa totiž videli v Skins, kde postava hraná Speerom umlátila tú Lukeovu bejzbalovou palicou. Mladý je vo fachu už dosť dlho, ale nie dosť na to, aby z toho nemal prču, a možno keby som bola videla Skins (milión gifiek zo seriálu s devätnásťročným Lukeom nepočítam) vnímala by som to podobne. Ak je Richelieu čosi medzi Johnom Malkovichom v Dangerous Liasons a Ralphom Fiennesom vo Vojvodkyni, tak Tréville je niečo medzi Johnom Malcovichom v Mužovi so železnou maskou a every Athos ever. Vlastne mám podozrenie, že práve od neho sa gróf de Fére naučil athosovať. V každom prípade, mať na starosti bandu, do ktorej zjavne vzali známeho záletníka, chlapa z Dvora zázrakov of all places a Charlieho (pravda, kápo ho hodil na krk Athosovi, ale aj tak sa oňho občas musí postarať sám) si vyžaduje pevné nervy a tie Trévilleové sú ako guma zo starých gatí vášho deda. Proste také vyťahané, že ich už viac nenapneš. Vo svojom veku prekvapivo nemá ženu ani deti (teda asi), čo jednak neviem, či je historicky presné, a tiež ho preto trochu ľutujem - nie že by snáď stál za hriech, práve naopak, pretože vo svojom veku si už asi žiadnu svadbu neuženie, teda nie so súhlasom nevesty (čo v tej dobe nebola samozrejmosť). Rozumie si s Athosom a potom už s nikým iným. Hlavne s Richelieuom nie.
Ľudovít XIII. - Čože, ten Ľudovít?! Ktorý mal svojho času najúžasnejšie háro v Európe(aj keď jeho zvyšok nestál za veľa)? Ktorý v šestnástich zvrhol z trónu svoju rozťahovačnú matinku, jej najlepšiu kamošku dal upáliť za čarodejníctvo (čo dáva epizóde Rebellious Woman úplne iný spin) a jej manžela, mamičkinho protežanta zabil spolu so svojim najlepším kamošom? Ktorý bol známy ako najpobožnejší bisexuál v Európe (pretože ak Cinq-Marsa nepreťahoval, tak fakt neviem, čo s tým naničhodníkom robil)? Nie, ten rozmaznaný lenivec z Dumasovho románu. Do čerta s tebou, Alexandre, Louis bol omnoho lepší. No, aspoňže má viac sympatických momentov ako Mláďo a navyše Ryan Gage je ako kráľ úplne flawless. Navyše nie je až taký lamer ako v románe a mám podozrenie, že je omnoho bystrejší než ktokoľvek iný v jeho okolí (dokonca aj ako Anča, čo je zase historická chyba), ale radšej to tají pred Richelieuom i Trévilleom, lebo nechať si hádzať na seba malkovitchovské ksichty Awesome Armandom nestojí za to.
Anna Rakúska (alias Anča) - I cry for you, my love. Anča patrí medzi moje najobľúbenejšie historické postavy, keďže bola kráľovnou nielen Francúzska, ale aj no fucks. Betraying husband's coutry like yeah. Destroying Fronda like yeah. Rejecting Buckingham like yeah. Fucking Mazarin like yeah. V to posledné aspoň dúfam. No vážne, neviem, či som to tu niekde spomínala, ale ak Anna x Mazarin neboli do seba, história nemá zmysel. A čo s touto úžasnou ženskou s rukami madony a temperamentom, ktorý by ju do neba rozhodne nedostal, spravili Dumas a všetci jeho nasledovníci?! Proste z nej spravili ďalšiu peknú tváričku! Lebo ako fakt, ona mala vyzerať ako Konštancia. A správať sa ako Konštancia. Alzo, Annamis. Kráľovná sa vyspala s tým kurevníkom. A zrejme spolu splodili dauphina (Citujem reálneho Ľudovíta XIII. po tom, čo jeho tridsaťsedemročná manželka otehotnela a všetci ochkali nad tým zázrakom: "Čo je to za zázrak, keď muž, ktorý spí so ženou, jej urobí dieťa?!" Inými slovami, aj kráľ, ktorý poznal Ančin temperament, vedel, že to dieťa je jeho.). Najhoršie je, že na svete sú ľudia, ktorí to shipujú. A Mazarina v tretej sérií nahradí Aramis. Ktorý pochopiteľne nie je žiakom Kardinála Malkovicha... Prosím vás, držte ma. A to ten ship ani nestojí za to. Kuwa, veď aj Nazenin x Süleyman je prijateľnejší, a to ide o starého dedka, ktorého nikto nemá rád, a namyslenú kravu, ktorú tiež nikto nemá rád. U nich si aspoň môžete povedať, že si zaslúžia jeden druhého...

O Rochefortovi písať nebudem, lebo v prvej sérií ešte nie je. Ale keď sa dostanem cez druhú sériu, niečo o ňom napíšem. Niečo pekné. Napríklad ako mu to s D'Artagnanom spolu pristane (https://www.youtube.com/watch?v=qiZpi99wC0w&t=28s). Alebo ako by boli s Miladou pár snov.

Takže, aby sme to zhrnuli, má nejakú cenu to pozerať? Nuž, záleží na tom, koho sa spýtate - a kto sa to pýta, samozrejme. Očakávajte dobrú akciu, sympatických hlavných predstaviteľov, časté plot contrivences, absolútnu historickú nekorektnosť, občasné shipy, ktoré niekomu dokonca môžu stáť za fangirlovanie, pekných chlapov (v závislosti na sexuálnej orientácií môžete pridať k svojmu pôvodnému ohodnoteniu seriálu za nich tak desať-dvadsať percent), častých lame záporákov (možno okrem Awesome Armanda, Vadima a toho chlapíka v Musketeers Don't Die Easily), skvelý humor ("Horúčava, muchy, nuda... Milujem vojenské prehliadky. Premýšľam nad tým, že omdliem, len aby som mal čo robiť." Porthos v Good Soldier; posledná epizóda je potom vtipnejšia než 90% moderných komédií), dobré herecké výkony a sass aký ste ešte nevideli. Ak toto nie je perfektná definícia giulty pleasure, tak ja už fakt neviem čo.

P.S. Recenzia na TV zone je otrasná a hoci celkové hodnotenie by som prijala, nedostatočné ocenenie Richelieuovho malkovichovania a Lukeovho hereckého talentu (lebo aj ten má) ma priamo zaráža. D'Artsovi chýba charizma kvôli idiotskému scenáru, Luke sa snaží, ako len môže, A nesnaž sa naštvať fanynky, Milan, Rozšafný nie je to isté čo blbý.

Minettin filmový magazín: Keanu, to pravé meno pre emzáka

V poslednom čase nepozerám veľa filmov. Bola som v kine na Suicide Squad, ale inak nič. Tým nechcem povedať, že som sa nesnažila, ale pri tom všetkom učení proste nevydalo. Akoby toho nebolo dosť, všetky veci, ktoré som pre vás mala pripravené po skončení hiatusu, sa mi zničili pri veľkej interdimenzionálnej katastrofe (čítajte rachnutí počítača). Na druhej strane, a môžete za to poďakovať mojim panslavistickým kolegovcom (v obore blogovania, nie recenzií, čo je asi dobre, lebo keby weboví panslavisti začali recenzovať filmy, mohla by som sa jedine prežehnať, z hecu oddrmoliť hebrejskú modlitbičku, a zdesene utiecť, lebo z toho by diabla biasu nedokázal vyhnať žiaden exorcista) som napísala báseň, ktorá znovu odštartovala tento blog. Lebo ja už fakt neviem, čo robiť so svojim životom. Teda okrem učenia sa biológie, čítania Niala Fergusona (čo je jediný spôsob, ako moje sociálne orientované srdiečko dokáže pochopiť pravičiarov, a aj tak ich považujem len za nepriateľov a nie za stelesnenie zla - spolu s panslavistami a všetkými, ktorí hovoria nepekne o židovskom národe) a milióna ďalších produktívnych vecí. Zo mňa sa už fakt stáva Nagat. Ale o internetových panslavistoch som nechcela, skôr o ich anglosaských náprotivkoch. Totiž amerických patriotoch. Tí síce nie sú ultimátnym zlom, ale ich problém je, že sú aktívnejší a majú väčšiu moc. Preto na svete existujú také hrôzy ako vojna v Afganistane alebo film Patriot, či dokonca, ehm, katastrofické filmy.



DEŇ, KEĎ SA ZASTAVILA ZEM

A mne rozum.
Priznám sa, toto bolo jedno z najväčších sklamaní, čo sa rage triggeringu týka, odkedy som prestala pozerať Sultána tesne pred popravou Mustafu. Kuwa, veď z toho Hürrem ani nevychádza najhoršie, čo strašíte?! Naopak Mihrimah by som tú pečať najradšej otrepala o hlavu, ale nechcem odbočovať od témy. Keď som to videla prvý raz v hormonálne vypätom stave (PMS je sviňa, a ja som navyše mala blbý deň), vyzeralo to v tomto ohľade prinajmenšom rovnako sľubne ako ZOO (o ktorom hádam budem raz písať). Miesto toho sa moje pocity pri pozeraní s pomerne čistou hlavou dali prirovnať k tomu, čo prežívam počas sword & sandals filmov - neskutočná blbosť, ktorá je za á nudná a za bé miestami rozčuľujúca, ale zase nie tak, že by sa to oplatilo. Ale zase, sú to len dve hodiny, a ja som mladá. A nebudem sa tváriť, že by som inak využila ten čas produktívne, teda ak nepovažovujete za produktívne postovanie Hetalia meme. Neľutujem, ale aj tak o tom mám chuť čosi napísať, lebo na to, aby sa z toho dala robiť sranda, je toto blbosť teda dostatočná.

Takže, o čom to je... Ide o remake nejakého sci-fi z päťdesiatych rokov, ktoré som nevidela a ani nepredpokladám, že budem. To je len dobre, aspoň to nemusím porovnávať s originálom a rozčuľovať sa nad tým, o koľko je toto horšie. A z nadšených recenzií na pôvodný film usudzujem, že to bude asi podobný level prznenia originálu ako Alica v krajine zázrakov. Tá hraná od Burtona. Ak patríte medzi fanúšikov, tak dvojka tej burtonovskej. V každom prípade, aspoň to teraz môžem posúdiť objektívne, aké to je samo osebe, bez ohľadu na to, z čoho to vychádza... Teda nie že by to pomohlo.

V Central Parku (prečo ma to rozčuľuje, k tomu sa ešte dostanem) pristane vesmírna loď, alebo čosi také. Vyjdu z nej dve veci: jedna sa ukáže byť mimozemským ničiacim robotom a tá druhá zakukleným Keanu Reevesom. Ten vylezie z akéhosi, ehm, kokónu? S placentou? A vyvíja sa extrémne rýchlo z novorodenca na dospelého Keanu...? Nie, fakt, odporúčala by som vám, aby ste pri tomto filme nerozmýšľali, ale to asi zomriete od nudy. Dokonca aj dostať z toho umelo vyvolávaného štvania sa infarkt je menej riskantné. Anyway, zoznamujeme sa s našou übernudnou hlavnou hrdinkou. Hi, Jennifer Connely, chýbala si mi. Pamätáš sa ako si bola v tom rozčuľujúcejšom filme, tom s Russelom Crowom? Myslím v tom druhom? http://minetteskvareninova.blogspot.sk/2015/11/minettin-filmovy-magazin-toto-nie-je-noe_19.html Whatever. Keanu má superschopnosti... How?! Why?! Je planéta, z ktorej pochádza, Krypton? Lebo, milé dámy, on vlastne nie je taký pekný, aby som neľutovala, že to nie je generál Zod. S ním by totižto bola aspoň sranda, zatiaľčo Keanu má na tvári konštantne výraz "so mnou nie sú žarty, a tým nemyslím, že som badass, ak mi rozumiete". Uch. Podľa všetkého má byť jeho telo viac-menej ľudské... Ale nie tak celkom... Načo do pytle?! Sám Keanu (ten mimoň má aj meno, ale neznie o nič menej mimozemsky ako Reevesovo rodné) potvrdí Jennifer, že je fuk, či pri plnení misie zomrie, ale asi musí prežiť, kým sa dostane k tomu čínskemu dedkovi... Lebo čoskoro s pomocou svojich superschopností zdrhne a dorazí za tým dedkom s tým, že je čas podať správu o stave zemegule. Dedko je totiž zjavne prezlečený mimoň tak ako Keanu a žije na zemi už nejaký piatok, dokonca si tam založil rodinu... A aj napriek tomu povie Keanuovi, že ľudstvo je zlé, skazené, ničí planétu a blá, blá, blá, chápete. Neočakávam ale, že by ste porozumeli inteligentnej bytosti, ktorá vedome a dobrovoľne nechá zhebnúť vlastnú rodinu a vyhubiť celú populáciu, ku ktorej patrí, len aby podal pravdivý raport. A ešte ten debil prizná, že chce ostať na zemi a zomrieť s nimi, pretože si ľudí obľúbil. Nerada odkazujem na Nagat dvakrát v jednom článku, ale myšlienkové pochody prasopsa. Hlava sa mi pri tej scéne spontánne nakláňala smerom ku stene, našťastie môj pud sebazáchovy bol silnejší než dedkov a odolala som pokušeniu si o ňu rozbiť lebku.

Ale poďme ďalej. Keanu ide s hlavnou hrdinkou a jej protivným nevlastným synom k nejakému hrdinkinmu príbuznému či kto to je - no, v každom prípade je to nejaký vedec, asi neurobiológ. Pre nedostatok iných pojmov ho volajme Doktor. No, tento maník  nechá hlavnú hrdinku a Keanua ostať chvíľu v jeho dome. Protivný nevlastný syn (BTW, hraný Jadenom Smithom - vezmite si z toho, čo chcete) je stále protivnejší hlavne ku Keanuovi, a kto by sa mu čudoval, keď sa dozvie, že ten kretén má vyhladiť ľudskú rasu. Doktor chvíľu kecá s Keanuom, či fakt musí vyhladiť to ľudstvo, a Keanu na to, že ľudia sú mor, ničia planétu a naša planéta je vzácna, no čo už nevysvetlí je to, prečo by to malo emzákov zaujímať. K čomu sa tiež ešte dostanem. Prídeme aj k pomerne divnej scénke, kde vysvitne, že Keanuovi sa páči Bach. Má to byť malá ukážka veľkolepých úspechov ľudskej rasy, ale ja sa skôr pýtam, prečo by mala takáto hudba brať mimozemšťanov, ktorí určite majú vlastnú, pre nich omnoho lepšiu hudbu, keď neberie ani mňa. Navyše Keanu sa celý ten čas správa ako psychopat, alebo prinajmenšom autista (asociálnosť, absencia akýchkoľvek emócií a tak podobne) a pokiaľ je mi známe, tí na hudbu veľmi citlivo nereagujú (Temple Gradin, napríklad, povedala Oliverovi Sacksovi - nech je zvelebené jeho meno - že hoci má veľmi citlivý sluch nemá rada žiadnu konkrétnu hudbu jednoducho preto, že jej chýba schopnosť ju precítiť). Kristove rany, Keanua nepohlo k nejakým emóciám ani to hnusné decko, tak ako môže poondiaty Bach?! Okrem toho, mimovoľne ma to nútilo k otázkam, ako by reagoval napríklad na Marinu And The Diamonds.

Underneath it all we're just savages/hidden behind shirts, ties and marriages/Truth is in us all, cradle to the grave/we're just animals still learning to behave

Jedna časť mojej osobnosti, tá divná a psychopatická, je touto myšlienkou vážne fascinovaná.
Ideme ďalej. Hlavná hrdinka si stále myslí, že Keanua môže prehovoriť, a nakoniec zájdu s protivným deckom na cintorín, kde Keanu konečne začne k ľudstvu čosi cítiť, keď uvidí protivné decko revať na hrobe svojho otca. A Keanu nakoniec svojimi superschopnosťami zastaví apokalypsu. Ja sa ale pri deji (po)zastavovať nebudem, ešte by som spadla do nejakej plot hole. Lebo ak ste si mysleli, že cesty na Morave sú ultra deravé, tak to ste ešte nevideli dej tohto filmu.

Čo je ale najhoršie - emzáci. Kuwa, snažia sa nám nahovoriť, že je to nejaká super vypelá mimozemská rasa, ale ono je to skôr starozákonný pánboh, mínus vyžadovanie viery a uctievania. Chápem, majú byť omnoho inteligentnejší... ALE POČKAŤ, PREČO?! Nie fakt, bez ohľadu na rozvoj ich civilizácie, prečo by ich inteligencia mala s postupujúcim vývojom civilizácie rásť? Veď ani našinci bohvieako nemúdrejú, len napĺňajú svoj evolúciou bohvie na kerú korelu dodaný potenciál. Takisto technika: ja chápem, že dostatočne pokročilá technika sa nedá rozoznať od mágie, nech už to povedal ktokoľvek, ale ako aj mágia sa musí riadiť istými pravidlami. Každý gamer a fanúšik fantasy pozná skratku OP čiže overpowered, a ani jeden z nich ju väčšinou rád nemá (pravda, matné tušenie, čo to bude, majú fanúšikovia superhrdinských komiksov, ale od ľudí, ktorí boli fanúšikmi Supermana ešte keď bol cool, ba dokonca aj dávno predtým, nemôžete čakať, že im to bude vadiť). Ja viem, takým mizerným malým červom ako my sa pokročilá technika musí zdať božská a bla bla bla, ale kurwa jež, mňa už to klišé proste štve! A oni sa to ani neobťažovali predstierať, že nerobia ten istý shit ako minule, áno, presne ten! Proste vám to hodia do nosa ako bullies zo základky medicínbalku! A ak chcete vedieť, o čo ide, tak...

...MIMOZEMŠŤANIA NIE SÚ MIMOZEMŠŤANIA.

Sú to bohovia. Pán Däniken kedysi všetkým bláznom, ktorí boli ochotní ho počúvať, narozprával kopec bludov, z ktorých tým asi najzákladnejším bolo, že hlúpi starovekí ľudia si urobili z mimozemšťanov, ktorí navštívili zem, bohov. Ako krásne dokazuje prípad tohto filmu, je to presne naopak: hlúpi dnešní ľudia zmenili Boha na mimozemšťanov. Ak by sme chceli dotiahnuť túto analógiu do konca, mohli by sme označiť Dänikena za dnešnú verziu scholastikov alebo prírodných filozofov, s drobnou poznámočkou, že osvietenstvo malo pravdu, keď oba druhy vyhubilo jedom na špekulantov menom empirický výskum. Pretože cucať z prsta úvahy o podstate sveta sa proste nemá a boh neexistuje, get over it, alebo proste verte Kiergaardovi.

Veď sa nad tým zamyslite. Máme tu zlé, zlé ľudstvo. Všemocnú bytosť zhora (Keanua, ktorý sám zastaví celý dopodrobna prepracovaný plán). Trest prostredníctvom prírodnej katastrofy. Dokonca aj archu, ktorá má zahcrániť úbohé zvieratá, aby nevymreli so zlým, škaredým ľudstvom. Už chýba len posledný spravodlivý, uch, aspoňže je taký Keanu a medzi ľuďmi nerobí rozdiely (mohlo to byť oveľa horšie, viď Knowing, jeden z tých nudnejších a depresívnejších Cageových filmov). Neverila som, keď mi tvrdili, že sa vraciame do stredoveku, ale ako sa zdá, ono to asi až taká nepravda nebude. Miesto Božieho trestu sa obávame mimozemšťanov. Ktorí nás prišli vytrestať. Joj, ako mám zrazu rada Independence Day za to, že sa s tým neondil a nesnažil sa z mimozemšťanov spraviť tých dobrých! Nie, fakt to nie je nič originálne...

Lebo ak si zoberiete mimozemšťanov ako to, čím s najväčšou pravdepodobnosťou sú, totiž ďalšou, hoci aj technologicky vyspelejšou civilizáciou omylných, nedokonalých bytostí, s vlastnou kultúrou, mentalitou, pocitmi a biologickými zvláštnosťami, a nie nesmrteľnými bohmi, ako ktorých si ich predstavujeme... Tak si vlastne uvedomíte, že ešte aj tie Hviezdne vojny sú vo svojej podstate inteligentnejšie a ich tvorcovia menej leniví.

Alzo, mimozemšťania sú zároveň aj Amíci. Pretože keď objavia neznámu civilizáciu, urobia čo? Začnú ju monitorovať, či sa náhodou správa dobre, a keď nie, tak ju zničme. Nie, nebudeme sa pýtať, či na to máme právo. Takéto otázky sú pre civilizácie na vyššej úrovni, čo sa etiky a filozofie týka (čítaj ktoré už zažili svoju obdobu Benthama), a my všetci vieme, čo sa stane, keď civilizácia na vyššej úrovni stretne tú na nižšej... Wait, what?!

Nápad - A najhoršie je, že keby Connelyová, Jaden alebo hoci aj Keanu boli o kúsoček zaujímavejší a ľudstvo predvedené v celej paráde (miesto náhrobku Jadenovho tatka s jednou Bachovou skladbou), mohlo to byť niečo úžasné! Veď to takto čierne na bielom to znie skvele - božská bytosť (mimozemšťan, ale ono to je v princípe jedno) zostúpi na zem, aby tam splnila svoje poslanie udelené nadriadenými, no spozná niektorých príslušníkov nášho druhu a uvedomí si "hups, veď my sa vlastne snažíme zničiť samostatne mysliace bytosti, je to vôbec humánne?". Proste taký reverse Avatar. Ale potom sa do toho celého pridá povinná enviro agitka a neinvenčná lemra na režisérskej stoličke a celý film ide dole vodou.
Scenár - Kebyže to bola len nuda, ale tie dialógy, TIE DIALÓGY!!! Kuwa, veď aj ja viem napísať lepšie! Aj v čase, keď bol film natočený, by som napísala lepšie, a to som mala jedenásť!
Výprava - Veľa, veľa, veľa CGI. Ale nie nepozerateľné množstvo ani kvalita. To by bol totiž film aspoň trochu zaujímavý. Svietiaca guľa bola podľa mňa celkom dobre spravená a aj hypertajné vládne priestory vyzerali vládne a hypertajne, takže OK.
Soundtrack - Mnou bol zaznamenaný asi ako Kanada na stretnutiach krajín (hetaliardský vtip).
Herecké výkony a obsadenie - Keanu vždy vyzeral a najmä sa tváril ako autistický mimoň, takže voči nemu výhrady nemám. Ale fakt, ak ste si mysleli, že Kristen Steward bola v Twilighte zlá, ešte ste nič nevideli. Ja predtým áno, totiž Kellana Lutza ako Herkula. Jennifer ma trochu sklamala a zvyšok castu ani nepoznám.
Celkový dojem - Milí Američania, keby ste prestali s tým autoflagelanstvom a ním motivovanými sprostými filmami, svet by vám bol za to veľmi vďačný. Alebo keby ste aspoň na tú tému, aké je ľudstvo zlé a skazené a mali by sme vykapať, vyotvorili konečne niečo zaujímavé.

Sesterstvo medzi národmi

Túto báseň venujem stránke Prečo amerikanofilom hrabe, a vôbec všetkým ľuďom, ktorí si myslia, že fandiť Rusom len preto, že majú podobný jazyk (a nie preto, že ste pravičiar, konzervatívec a myslíte si, že odkazovať na republikánov je too mainstream).

Napísala som vám báseň plnú lásky
A potom si vypočula drísty plavovlásky
História z hlavy jej už zrejme mizne
Preto teraz píšem zrazu nenávistne

Etnografia, to je vám veľmi nedôstojná veda
Chvastať sa ňou pred slečnami sa dosť dobre nedá
Lingvistika nezaručí v snažení odvekom
Že vy ako jej študent budete viackrát človekom

Napriek tomu ani jedna nie je pre srandu králikov
Ba ani medveďov a blondín, čo koketujú s panikou
Preto si teraz trplezlivo vypočujte ich poučky
A pred chladnou nenávisťou ochránia vás papučky
(a čo si to budeme nahovárať, pred ňou potrebujem ochrániť hlavne sama)

Naša drahá babička s prvým svojim manželom
Plodila si deti snáď až príliš veselo
Vydala sa druhý raz - lono je zrazu prázdne
Naveľa sa jej podarili dve detičky krásne

Tri jej dcéry z prvého nevidia to rady
Zbaviť sa chcú potomkov mamičkinej zrady
Prvé dve to vzdajú, odídu radšej preč
Kým tá posledná má odraziť ten smeč

Na pomstu ešte príde čas, zatiaľ tieto dámy
Túlajú sa od Dnepra rovnými diaľavami
Hory ďalej prekročia, veď majú na to silu
Ich biele nohy čoskoro prispôsobia sa drilu

Dlhý čas na slnku odfarbil im vlasy
Ich farba zlata, pšenice, nevráti sa asi
Istý pôvab však má aj hriva farby gaštana
Aj tá druhá, hoci tá jej pripomína havrana

Gaštanová - tú nemajú susedovci v láske
Gréci i Nemci dvoria zase čiernovláske
No aj napriek rokom vojenských výčinov
Podarí sa im nakoniec porodiť mnoho synov

Tá brunetka ich má len pár a umierajú v kuse
V tejto krutej dobe býva stále na funuse
Traja však k ich krutým rodným otcom zlosti
Dožijú sa v zdraví a sile dospelosti

Čiernovlasú si ako korisť veľký Turek odvlečie
Ďalšie dekády mu už ona rodí ako malinčie
Stále je však vo vojne a teda si nevšimne
Že jeho žena sa pred deťmi už netvári nevinne

Hucká proti otcovi vlastných potomkov
Slobodu dajú ti deti, tak znie predsa protokol
Čo Turek napísal sám, a tak čo sa čuduje
Že jeho žena si z detí rovno armádu buduje!

Ich sestra zatiaľ - biele nôžky a blond hriva hustá
No predsa tak ako oni s kadekým sa spúšťa
S Avarmi i Vikingami (pobehlica jedna)
Z takýchto spojení je však úroda biedna

Väčšina z nich chorľavá, vzrastom obzvlášť malá
Ich vládcom sa veľmi skoro najstaršia z nich stala
Je to síce najkrutejšia z jej divokých dcér
No mama je rada že im ukáže smer

A tak táto bojovníčka hájac svoju česť
Páli a pľundruje u susedov ostošesť
Čoskoro je najmocnejšia v celom okolí
No predsa s jedným súperom stále zápolí

Od útleho detstva je jedným z jej snov
Pobiť babičkiných druhých potomkov
Vyhladí ich všetkých, nechá si len dvoch
Aby mal kto leštiť podstavce jej sôch

Brunetine deti, ako im káže mať
Sa rozhodnú medzitým sa civilizovať
Obrátia sa na príbuzných, avšak bez úspechu
Neradno sa skrývať pod blondíninu strechu

Veď tá mrcha nenásytná zaliečať sa bude
Aká že je ona skromná - ani Diogenes v sude
No šéfka je ani Leonidas s milosrdnosťou Sullu
Volá vás bratom - avšak má vás za nulu

Keď odvážia sa postaviť jej súrodenci malí
Tá hrozná dračica ich všetkých po jednom spáli
A keď svedkovia sa začnú hrnúť do vysielačov
Zvalí celú katastrofu na iných podpaľačov

Preživší sú slobodní navzdory svojim kecom
Nevenujte pozornosť ufňukancov hecom
Dajte na radu tej, čo pozná našu rodinu
Za žiadnu cenu, preboha, nepočúvajte blondínu!