Minettin flimový magazín: Chuť leta s Woodym Allenom

Na začiatku mojich predčasných prázdnin spôsobených faktom, že odteraz už žiadne prázdniny mať nebudem (blahoželania k úspešnej mature a prijatiu na výšku prosím do komentárov - teda, nepodlieham ilúzií, že niekto z vás zmetkov dostatočne zúfalých, aby ste si prečítali celý tento príspevok do konca, mi tam prvý raz za existenciu blogu vloží komentár, ale viete, tento blog číta aj moja mama a bohvie kto ešte), som sa rozhodla osláviť nezruinovanie si budúcnosti niečím malým. Návštevou kina. Na pláne bola Wonder Woman, a ja som sa už tešila na tú recenziu, ktorú konečne bude niekto čítať, ale pár hodín pred výletom do kina si otvorím blogísek Nagat a čo nevidím? Môj veľký vzor už ultimátnu českú recenziu tejto veci napísal. Damned. Budem si musieť pozrieť iný film a vybiť si frustráciu na ňom. A čo môže byť na ukľudnenie, ehm, intenzívnych letných vášní lepšie ako Sen noci svätojánskej? Alebo, teda, ehm... Čosi také.

SEX NOCI SVÄTOJÁNSKEJ

Povstaňte, veľká Minette objavila Woodyho Allena, a je naštvaná. Že ho neobjavila skôr. A letmé záblesky z Všetko, čo ste chceli vedieť o sexe... sa nepočítajú.

Nie som si celkom istá, čo má maestro numero uno (Shakespeare) spoločné s týmto dielkom maestra numero duo (Allen), pretože všetky paralely sú len približné a laickým milovníkom vedy blahej pamäte to pripomenie Martina Mojžiša hľadajúceho paralely medzi Hamletom a Snehulienkou, aby to prvé vysvetlil päťročným deťom, ba dokonca ani či boli zámerné a či pomenovanie filmu neprebiehalo nejako takto:
(Allen) "Natočil som skvelú vec, ešte jej vymyslieť meno. Vieš, ono je to taká šteklivá komédia, ale samozrejme bez nejakej prehnanej oplzlosti, pojednávajúca o troch rozhádaných pároch, kde každý je buchnutý do každého, a všetko sa to odohráva počas nádhernej letnej noci, je tam taká štipka fantastiky..."
(nemenovaný kamoš - nie, Kenneth Brannagh, lebo nepovedzte, že by to nebolo awesome) "Sen noci svätojánskej?"
(Allen) "N-nie, čo to hovoríš, to nemá so Snom noci svätojánskej... Oh shit."
(Hamlet osobne - teda, stále Kenneth Brannagh) "Tak ako to teda pomenuješ?"
(Allen) "Informujem ťa, až ma objavia pod zemou, kam sa práve chystám zahrabať. Dúfam, že ma neobjavia nikdy - woe is me, ani som nespoznal Sen noci svätojánskej!"

Ale vážne, okrem letnej noci mätúcej zmysly, trošinky nadprirodzena (pure magical realism shit, imma telling you), nestálych milostných citov, šťastného konca a Shakespearovskej štruktúry to nemá so Snom spoločné nič. Vlastne je to skôr v štýle Sna noci svätojánskej. Čo nie je vec ani dobrá, ani zlá, pretože aj Shakespeare sa dá urobiť zle, obzvlášť Sen noci svätojánskej, ktorý, ako je mi známe, bol jedného krásneho dňa adaptovaný aj ako porno. A chlapík z Pirátov hral úlohu Oberóna. Dead serious. Wonder Woman je v štýle Batman v Superman, a to o tomto spôsobe prirovnania dvoch vecí vysvetľuje všetko.

Takže, koho to tu máme namiesto Titánie, Oberóna a tých štyroch ľudských nýmandov? Nuž, najskôr si treba pripomenúť, že setting filmu je úplne iný. Je to USA prelomu 19. a 20. storočia a naše páriky práve prišli k jednému z protagonistov Andrewovi (ktorého hrá Allen osobne) do jeho vidieckeho domu užiť si pokojný víkend. Okrem Andrewa tam trávi čas aj jeho žena Adrienne, jeho bratranec Leopold, ktorý si priviedol svoju snúbenicu a Andrewovu exfrajerku Arielle a napokon sa dostavil aj jeho kamoš Maxwell so svojou milenkou, sestričkou zo svojej nemocnice, ktorej meno si, damned, neviem zapamätať, hoci to bola moja najobľúbenejšia postava. Arielle si nie je istá svojimi citmi ani k Andrewovi, ani k svojmu nastávajúcemu, sukničkár Maxwell sa do nej na prvý pohľad zamiluje, Adrienne žiarli na Arielle, o ktorej tuší, že s jej mužom čosi mala, aj keď netuší čo vlastne, o to viac, že ich sexuálny život je už istý čas bez iskry, kvôli tomu že... Že toto celé je clusterfuck a ja nebudem spoilerovať. V každom prípade, každý sníva o pretiahnutí každého, niekto sa do niekoho zabuchne a najskôr to samozrejme nie je opätované a úlohu Pucka na seba prevezme sex a libido účastníkov. Ak sa náhodou bojíte, že na vás v lete nepríde rad, keď ide o táboráky, svätojánske mušky a súlož na tráve pri mesiačiku, pretože ste ten člen rodiny, na ktorého poukazujú starší príbuzní ako na príklad dnešnej mladej generácie, čo len sedí pri počítači a nič nerobí, stiahnite si do toho počítača aspoň tento film. Spraví vám letnú náladu aj bez toho, aby ste sa museli obávať útoku Anopheles, ktoré vinou globálneho otepľovania prežili aj naše klimatické podmienky. Myslím to vážne. Takú dobrú romantickú komédiu dlho nenájdete.

Námet - Nech už to bola náhoda alebo priama inšpirácia, rozhodne to stojí za pokus...
Scenár - ...pokus sa vydaril, neext. Ale vážne, dialógy sú božské a vtipov je tam pomerne dosť. Navyše som už asi pochopila, čo to znamená "inteligentný humor". To by pritom človek od fanúšičky Dilberta očakával skôr.
Výprava - Tá menej skvostná časť filmu. Na mnohých záberoch sa postavy ani nenachadzájú a ja som strávila celý tento deň rozmýšľaním nad hľadaním nejakého umeleckého dôvodu, prečo to kameraman všetko sníma z takej diaľky. Nenašla som jediný. Príroda, v ktorej sa väčšina filmu odohráva (okrem vnútra Andrewovho domu a pár úvodných scén) je ale nádherná a kostýmy, hoci ich veľa nie je, pekne dobové. Takže kudos za toto.
Soundtrack - Neviem ani, či tam okrem Leopoldovho spevu niečo je...
Herecké výkony a obsadenie - Odmietam si robiť prču z faktu, že Arielle hrala Mia Farrow, v neposlednom rade aj preto, že by si to odo mňa vyžadovalo spoilerovanie. Inak ani jedného nepoznám, ale ich výkony boli dobre, aspoň v tých záberoch, na ktorých im bolo vidieť do tváre.
Celkový dojem - Deväť svätojánskych mušiek z desiatich. Pozrite si to, prosím. Nie všetky romcomy musí byť blbé. Ako vidíte, niektoré su dokonca špeciálne uspôsobené pre potreby intelektuálov.

Gnostické spevy

Ak máte pocit, že v poslednom čase už nepíšem nič iné ako politické veršovačky a filmové recenzie, tak verte, že máte pravdu. Lebo som lazy bitch a tieto dve veci sú ľahšie než poviedky. A číta ich viac ľudí. Spravila som v básni fatálnu chybu, keď som si pomýlila zoroastrizmus a manicheizmus, čo je nesmierne trápny omyl, ale nepovedala by som, že väčšina ľudí, o ktorých táto báseň je (a ktorým je teda určená) aj tak pozná rozdiel, takže tak. Enjoy.

O politike diskutovať v dnešnej dobe nedá sa
Za stav tento v móde je viniť istého pána Rostása
Možno predsa v jednom smere nemusí byť celkom mimo
Táto udalosť vysvetliť sa nedá prirodzenou príčinou

Pozerať na to nedá sa inak, len cez konšpirácie prizmu
Celý svet totiž konvertoval zrazu k manicheizmu
Každý má vlastného Ahuru Mazdu, avšak jedno je isté:
Ahrimán už neobýva na severe kraje svoje hmlisté

Všetci dnes totiž, zdá sa, veria, a je to väčšina
Že stelesnenie zla už dneska medzi ľuďmi spočíva
A my musíme bojovať, "ako najlepšie viete
A najlepší spôsob, samozrejme, je kázať cez siete!"

Keď poháda sa teológ podľa svojho zvyku
S chlapíkom od marketingu - čakáme veľa kriku
Prekvapenie sa nekoná, no hruď sa zlosťou vzdúva
Keď si človek uvedomí, že ich každý počúva!

Agitátori z povolania veru môžu mať horlivé spory
No ký blázon by v tej chvíli veril, že jeden za pravdu horí?!
Možno je to zo vzduchu, a možno je čosi vo vode
Veď takáto blbosť nemôže sa vyskytovať v prírode

Dnes sú na svete len dve strany, jeden sebaklam
"Veru, dievča, buď si s nami, alebo si proti nám!
A byť s nami znamená, v dobrom, no i v zlom!
A čo že ty bývaš zlá len k rodine a susedom?

Kto do nevernice kameň nehodí, ten bude asi Žid
Prac sa, dievča, z našej dediny, keď s nami nechceš piť!
Od Idlea prac si kúpiť kamene na tú suku
Inak ťa, dievča, prisámbohu, bloknem na facebooku!"

Pri takomto stave vecí ostáva len snom
Zistenie, ktorá zo strán nie je proti fašistom
"Fašisti", myslím, budú asi Ahrimánovi démoni?
Obe strany predsa prisahali bojovať proti nim...

A obe sa v ideológií zhodnú len na tom jedinom
V Persepolise sa neoplatí byť židom či moslimom
A kresťania sa len prežehnajú idúc okolo mesta
Pretože dnes už býva opustená každá stredná cesta

Dnes žiadnemu diskutérovi nehrá do karát
"Možno s vami súhlasím, ale vás nemám rád!"
Keďže sú teda dnes tak v móde reči oplzlé
Zakladám politické hnutie "Je mi z vás oboch zle!"

V tomto hnutí budú všetci slovenskí kresťania
Teistom všetkým dostane sa božieho zmilovania
Môžete v Boha pevne veriť a podporovať queer folk
Fandiť Rusom a tiež splachovať národovcov do stôk

Či naopak rúhať sa Štúrovi a byť za patriota
Veď stará Hrdza, to je predsa pre moje uši nôta!
Ateista nemusí predsa byť fanúšikom zmien
A podpora ľudákov predsa mätie socanov len!

Pri takýchto diskusiách zvykne citovať sa Voltaire
Veď my všetci presne vieme, ako povedať to chcel
"Budem brániť vaše právo srdce vyliať si
Aj keď budete mojej mame želať, nech sa obesí

Hoci sa mi z vás dvíha žalúdok a sotva krotím pľúca
Pretože do ucha sa mi dostáva reč pre spodinu súca
Hoci celý môj organizmus z vás prestáva sa cítiť zdravo
Na to byť hajzlom na verejnosti máte veru právo."

(Keby niekto z ktorejkoľvek strany štipku rozumu mal

Možno by som sa nehanbila priznať, že som liberál...)

Minettin filmový magazín: The Man Who Created Hammam

To viete, surfujete si tak jedného dňa na nete a objavíte že, vole, existuje Özpetkov film v českom preklade! Nie, nie je to ten, v ktorom figuruje polonahý mladistvý Mehmet Günsür v homoerotických scénkach (vec, ktorá by mala byť ilegálna z viac než jedného dôvodu aj napriek tomu, že herec samotný už najskôr nebol pod zákonom), ani ten ďalší, v ktorom je Mehmet Günsür tiež (s hipsterským účesom a už šedými chlpmi na brade). Ten tretí, o ktorom viem. Ten s háremom. No čo, ja takéto orientálne blbôstky môžem, uvidíme, či je to dobré alebo nie...

Na moje nešťastie áno, stojí to za pozretie, a Minettka Lenivá komička-recenzentka je v hlbokej depresií, lebo zase o tom nedokáže veľa napísať. A to aj napriek tomu, že to bol celkom slušný trip...

POSLEDNÝ HÁREM

Najdivnejšia časť je, napočudovanie príbeh. Pretože nič, čo vidíte tak 90% času, nie je v univerze príbehu reálne. Začína sa nejakou starou babou v háreme rozprávajúcou príbeh o železničnej stanici v Taliansku, kde ďalšia stará baba rozpráva príbeh mladej žene o svojom živote v háreme. Práve tento "príbeh v príbehu" tvorí väčšiu časť filmu a rozpráva o láske čierneho eunucha Násira a jeho milej Safiye, sultánovej favoritky, ktorej pomáha vyšplhať sa nahor. Je dosť dobre možné, že Özpetek natočil rámcový príbeh (ten so starou babou v háreme, nie so starou babou na železničnej stanici) len preto, aby si niekto nepovedal, že to všetko vyzerá tak nejako nerealisticky, že toto je skutočná historická udalosť, takže by ju mal zobraziť nejako vierohodne, a vôbec, ako to, že len dve z tých mŕch majú deti?! A vôbec, ten hárem vyzerá ako z harlekýnky alebo pľuhavého dobrodružného románu. Môžete si z toho urobiť drinking game. Čierne služobné, biele favoritky? Check. Lesbičky? Check. Pseudoháremové kostýmy, ktoré v čase príbehu už boli sto rokov z módy? Check. Ženy rozprávajúce príbehy? Check. Povinná zmienka o gay... Počkať, to je drinking game na Özpetkove filmy. A naolejovaní zápasníci. Myslím to vážne, Ferzan, načo?!

Na wikine je jeho meno v zoznamoch typu "LGBT directors". Prečo ma to neprekvapuje?

Teraz o kvalite. Môj zmätok je ohľadom tejto kategórie značný, pretože som zjavne videla úplne iný flm než všetci ostatní, takže buď je český preklad blbo zostrihaný, alebo bol blbo zostrihaný český preklad všetkých ostatných. Alebo som si príbeh interpretovala asi tak vnímavo ako T.E.Rostas politiku, a vidím veci, ktoré tam nie sú. Ako zmysel, napríklad. Možno to celé nijaký zmysel nemá a Özpetek chcel holt len natočiť film, kde by mal nádherné kostýmy, Alexa Descasa (fakt nie je na zahodenie) a zámienku na jednu-dve lesbické scény. Ba možno si dokonca pomyslel, že svetu chýba filmová verzia všetkých tých malieb typu Odaliska, čo je trochu divné, pretože jedna vec je, že okrem tohto tu taký film naozaj neexistuje, a druhá vec, či svetu chýbal, pretože na svete neexistuje viacero potenciálne možných vecí, ako Aquaman The Movie s Rajeshom Koothrapallim v hlavnej roli. Bohužiaľ, strana vedená Borisom Kollárom medzi ne nepatrí. (Mimochodom, kudos Borisovi, že sa postavil na stranu protikorupčného pochodu. Treba dať kudos komu patria.)

V každom prípade, moja interpretácia/dezinterpretácia/konšpiračná teória o tomto veľdiele je nasledovná: všetko je to výmysel Serry Yilmaz alias Gülfidan alias háremovej starej baby. Mne osobne pripadalo dosť divné, že háremové slečny si rozprávajú výlučne príbehy o sultánoch, konkubínach a podobných veciach, keď v tomto svete žijú každý deň a musí im pripadať nudný. Zato železničná stanica niekde v Taliansku, perspektíva staroby a konca ich mikrosveta, plus nejaká tá romanca, to by bola iná káva... Darmo je, aj odalisky majú rady quasi-Orhana Pamuka. To by vysvetľovalo historické nepresnosti. To by vysvetľovalo koniec. To by vysvetľovalo všetko, pretože, vole, keď je Zion len ďalšia vrstva Matrixu, Reloaded a Revolutions zrazu zázračne dávajú zmysel. V súlade s touto teóriou je potom celý príbeh self-insert pamukovského štýlu, pretože v príbehu sultánovej favoritky figuruje aj Gülfidan, ako jej verná služobníčka, ktorá tam s výnimkou asistovania Safiye nič nerobí, čo do mojej interpretácie perfektne zapadá, pretože si viem predstaviť, že by stará baba ako Gülfidan asi nechcela na vlastnej koži ani v príbehu zažiť všetok ten shitstorm, ktorým si hlavná hrdinka prechádza. Nebudem spoilerovať, ale na jej mieste by som byť rozhodne nechcela. Ani keby som mala najlepšiu časť života za sebou.

Inak hľadať na internete alternative synopsis je celkom hlína, pretože wikipedia si napríklad myslí, že Anita je Safiyina vnučka a že Safiye po odchode z háremu účinkovala v opere (čo by dávalo z istého hľadiska zmysel, aj keď si nie som istá, či zase nie je wikina múdrejšia než autor), IMDB zase zastáva názor, že impérium sa už rozpadá viditeľne, a príbeh o tom, čo pri rozpade impéria bude, im Serra Yilmaz rozpráva, aby ich rozptýlila (čo tiež dáva až príliš veľký zmysel), a tak by som mohla pokračovať donekonečna. Čo popis, to iná interpretácia a je dosť dobre možné, že poskladaním ich všetkých raz vytvoríme scenár remakeu, ktorý bude dávať zmysel bez toho, aby sme museli zachádzať do mentálnych kľučiek, ktoré by zahanbili aj Jacquesa Derridu. V každom prípade, Özpetkove zámery pri tvorení filmu sú také divné, až mám niekedy strach, že film sa každú chvíľu zhmotní v podobe polonahého černošského bišíka a začne sa pýtať. "Aký je zmysel života?"
A my mu povieme čosi ako: "A ja viem? Stvoriteľove cesty sú nevyspytateľné..." Pritom bude celkom jedno, či myslíme náš alebo jeho život.

Nápad - "Čítali ste niekedy Bielu pevnosť? Mali by sme z nej spraviť film! Fakt úžasná kniha, nespoľahlivý rozprávač, Osmanská ríša, úpadok impéria..."
"Pán režisér, myslím, že to nie je to, o čom..."
"A pridáme tam sex!"
"?!"
"A tak ako Biela pevnosť, ani toto nebude dávať vôbec žiadny zmysel!"
"Mám také matné tušenie, že nemáte ani poňatia, o čom hovoríte."
" Buď ticho, natočil som Hammam!"
Scenár - "Pán režisér, ešte stále ste sa nevzdali toho, hm, nápadu, že to nemá dávať zmysel?"
Výprava - "Na svoj film potrebujem sedem miliónov dolárov a potrebujem ich hneď!"
"Musíte si počkať..."
"Ale natáčanie je už zajtra!"
(chlapík z predošlého dialógu v nádeji, že ak to aj bude nezmysel, tak pôjde o v realite ukotvený nezmysel) "A čo takto natočiť prvé scény u nás na železničnej stanici?"
Soundtrack - Aj Binbir gece našlo lepšie využitie pre saz. BINBIR GECE.
Herecké výkony a obsadenie - Kto sa stará?! Rejža rozhodne nie.
Celkový dojem - Dá sa vyjadriť jediným interpunkčným znamienkom. ?!