Park Gülhane

Tak som rozmýšľala, čo s týmto blogom ďalej, a dospela som k názoru, že čosi by sa dalo urobiť. Vlastne odhliadnuc od toho, že Cisárovná Indie a Kleopatra sú teraz v hiatuse, ako sa hovorí, mám dosť smelé plány. V prvom rade je to Vianočný špeciál, točiaci sa najskôr okolo rôznch článkov a príspevkov a končiaci sa vianočnou poviedkou (fantasy poviedkou!) a nasledovať bude - reorganizácia blogu, možno? V každom prípade, v reakcií na prichádzajúci seriál Kösem sultan som napísala menšiu báseň... Ktorá sa ale samotnej sultánky príliš netýka!

Na krásny park Gülhane padá dnes sneh

Kačice na Bospore teraz sa postia

Sťažovať sa v taký deň nebol by hriech

A tak to robia aj naši dvaja hostia

Opilec a štetka, pekná kompánia

Sultán a sultánka, pramatka a praded

Prerastá Istanbulom megalománia

Sotva tichý kút v meste sa nájde

"Idú sfilmovať našu dynastiu

Či časti, ktoré predávajú lepšie?

Z východu strely a vlci vyjú

Mali by vybrať si to prospešnejšie."

"Odkedy je taký trend, že skutočné dejiny

Predávajú sa lepšie než pekné obrázky?

Veď vieš že veľký problém s hrdými levmi

Je, že si väčšinou nekladú otázky.

Ja som sa často pýtal, verabože

A odpoveď znela prosto, že nejde to

So syzifovskou prácou nik ti nepomôže

A našu administratívu neprefúkne vietor

Nemôžeme zmeniť sa na víťazov bitky

O prežitie, záchovu a iné také veci

Tak predsa hovoria starodávne zvitky

Že apokalypsu v Levante odštartujú Gréci."

Tam v parku Gülhane, efendi a dáma

sedeli pod platanom s nechuťou k svetu

Najväčší panovník a vládkyňa neznáma

Majúc na pamäti tú jedinú vetu.

"Ľudia si zväčša zapamätajú vec, ktorá ich najviac zaujme, nie tú, ktorú najviac potrebujú."

Náš park Gülhane má dnes na pamäti

Dve osoby nepriateľských epitet

Matku prekliatych šialencových detí

A muža, u ktorého nábožnosti niet

Najmocnejšiu sultánku všetkých čias

Ktorá prestála aj psotu všetkých psôt

A muža, čo dal nám noviny, aj viac

Hrdo nosiaceho ten svoj redingot

Hadice, Mahmud, toto je pre vás. Pokoj vám.

Mámočka

Já věřím na Slovany, vždy se jen ve válce bránili a potupně jsou nazýváni otroky ve všech jazycích (kromě slovanských), válku nerozpoutali ani jednou, možná naivně věřím, že svět může existovat i bez agrese, ale taky vím, že ten agresivní zuřivec utluče toho neagresivního.
Áno, toto vážne niekto napísal. Časť o agresií rozoberať nebudem, (najlepšou odpoveďou pre anonyma je slovo stratégia), ale zo Slovanov nemôžem. A teraz si vy všetci, ktorí si to myslíte, otvorte českú. poľskú a ruskú učebnicu dejepisu a až sa preberiete zo šoku, prečítajte si toto...



Tak už sa vracajú, tak už ich tu máme
Duše vospol cudzie, tváre málo známe
Čo na tom že títo stále služia metle?
Aspoňže tie tváre majú stále svetlé!

Inostranci tuná nie sú vonkoncom nič cudzie

Raz nám priniesli blahobyt, raz zas kopu núdze

Nechodili sem len so spacákmi či paklíkmi kávy

Väčšinou z tejto strany prišli iba mŕtve psie hlavy

My vám nevštepujeme voči týmto zlobu 

Čierne šaty tentoraz sú len na ozdobu

Zelené kroje nepatria do ich registra

Z každého ich odporcu bude "len" basista

Ale veď sú to Slovania, naši verní rodní bratia!

V noši s raždím na starenke sa metly hneď stratia

Starajú sa o svoj národ a záchovu kultúry

A tej spod doráňaných nôh trčievali biele lastúry...

Nie že by som túto dámu neznášala celú

Nohy má možno červené, no dlaň stále bielu

No ja nevidím rozdiel v zdôvodnení mŕtvoly

Nech sú proti a či za, kupoly jak kupoly...

Sarafán či ferace, aj tak už nie sú v kurze

Basisti sú rovnakí na Sibíri i v Burse

Hoci hlavy halia šatky a sloboda nikde

Obchodníci aj tam počítajú, koľko ich čo vyjde

Ohľady - pojem neznámy, ako kážu dejiny

A ľudská povaha vždy nepekná je veľmi

Či už si vezú yatagany a či arkebúzy

Nech vás ani nenapadne brať si ich za múzy

Lebo na rukách, trupe a krku svätej Matky

Ležia polievky, romantisti a zaujímavé sviatky

Nohy sú ale poničené z nezmyselných hádok

A z hlavy si vždy démoni robili svätostánok...

Bitka pri Moháči

Povybudená silnou odozvou zo strany čitateľov som sa rozhodla čosi napísať aj dnes. Báseň... O dejinách... Pozrela som sa do kalendára a čo nevidím? Päťstodesiate výročie narodenia Márie Habsburskej. Akej? No predsa manželky Ľudovíta Jagellonského, toho, ktorý padol pri Moháči! Hej, on mal ženu. U dvadsaťročných princov to myslím bolo v tej dobe pomerne bežné. Toto nie je ani tak jej ako moja báseň, ale aj tak som sa rozhodla zdať jej poctu. Pretože ona si to zaslúži. Na rozdiel od takej Hürrem je totiž historické dokázané, že niečo pre svet urobila...

 

Nemali sme prachy na poriadnu výzbroj
A ty si sa, milý, chystal do vojny
Zbalila som ti veci i rozhodný postoj
Nech aspoň vyzeráš trochu nezdolný

Ten, čo hrdo nazýva sám seba pánom sveta
(Hoci sotva ovláda svoje city k dámam)

Ti vyhlásil vojnu na konci tohto leta
Na tvojom mieste asi ihneď zbrane skladám

Očistila som ti brnenie zakvitnuté ryšavo
Zakryla ti vrkoč bojovníckou helmou

Odovzdala som dejinám časť povinných dávok
Ktoré si ich vzali so sebe vlastnou vervou

Chystala som ti napísať, možno epitaf
Či milostnú báseň, čo už neprečítaš
(Pri nebeskej bráne prosím pozdrav
Druhú svadbu odkladanú do neurčita)

Na mojej tvári miešajú sa dva druhy špinavej
Vody, čo stvorila som vlastnými žľazami
Pot, čo ma oblieva z Fortuny meravej
Teba zasa oplakávam slanými slzami

Tvoja žienka škaredá, tvoja prvá milá,
Jej sa práve nepekná tvár orosila
Myšlienkou na budúcnosť a všetky tie veci
Ktorých sa boja roľníci i veľmoži všetci

Lebo toto storočie patrí iným pánom
Než mne, tebe či bráškovi môjmu
Pretože láska, nám není zhury dáno
A predsa nemôžem ubrániť sa dojmu

Že než táto epocha dôjde k smutnej bodke
Premiešajú sa karty ekonomických faktov

Tí, čo doteraz sedeli pokorení pri vodke
Dosiahnu raz prudkosti nílskych kataraktov

A tí, čo vládnu novému svetu, vyjdu raz na mizinu
Nebude práca, nebude, a prachov len málo

Terajší zbožní moslimovia spstia pesničku inú
A budú z nich demokrati - snáď nie nastálo...

Môj smútok ustupuje, len pre ten pocit
Že jedného dňa budeme aj niečoho páni
Rovín, bojísk, papričiek alebo aj noci
A nad všetkými kraľovať vudú moji Flámi! 

Balada o princi Mustafovi a papíru

Ano, vážení čeští fanoušci Velkolepého století, tato báseň je pro vás. Inspirovala mně jistá nejmenovaná fanoušička, jakož i další... A další... Jé, snad mně taky zavesíte na Facebook... A pak se budete ptát, zda jsem přesvědčená nebo ne o Mustafově vině... Ač jsem to tady napsala docela jasně, si myslím. A ještě něco: stejnak je to fuk. Seriálový je neviný, na skutečném mi doopravdy nezáleží, protože zaprvé za svuj život neudělal nic většího než že "hrdinsky" zemřel (což neuznávám, pokud nejste Palach a neudělali jste to záměrně) a za druhé to bylo už dost dávno.





Krasotinka Aysanová vraj porodila syna
Nuž a týmto naša balada začína
Kecalo sa tuto dosť o bielom hodvábe
Aj o bielom papieri navešanom na bábe


Keby papier čistý bol, prijali by sme ticho
Koniec mládenca za ktorým nejedno srdce vzdychlo
Papier však je zašpinený tlačiarenskou čerňou
Preto ja i fanúšičky zaplačeme vedno


Hoci Yayha-kolega nevedel ešte o tom
Šírili našinci jeho kecy, šírili vtedy i potom
Hoci nie všetci vládli Gutenbergovou mocou
Rozhorčovali sa aj perom nad synom i otcom


A pretože vaša Henrietta nikdy vás neklame
Pozrite si fešaká aj inde než len v reklame
Počujte jej volanie, veď vás stále máta
Čo stálo za rozhodnutím kvázi autokrata?


Bola to dáma-Čerkeska, čo ho priviedla na svet
A je to dáma-Nemčúrka, čo ťahá ho naspäť
A za nimi v zástupoch celý národ tiahne
Obzrieť si tie krásne šaty zamazané riadne


Čo sa tam píše? Sviňa červená/Zničila veľkú a preslávenú ríšu/Čiernobiela pravda je už vyfarbená/Bude skutočná, keď ju tak hlúpo píšu


Potras si ruky s Poltalianom, ty jeden Polkaukazan
Pretože jedného dňa vystrel si ruky nad kazan
A možnože tvoje ruky nad ním iba držali
Vraj bol na tebe spáchaný jeden podvod nemalý


Teraz iste krčíš nosom, pravým tureckým
"Ale veď ja nie som zradca, dajte pokoj s tým!
Pobláznila mu hlavu jeho hnusná manželka
Vidíte, zhodli sa na tom noviny aj telka..."
(Ty zásadne neklameš pred médiami, však?)


Výsosť, vaše krásne biele mučenícke šaty
Zničili čerňou fanúšici tej ruskej škraty
Nuž, vaše veličenstvo, vraveli to všetci
Každú skazu dokonajú Taliani a Nemci!


Za dobrotu na žobrotu - za pomoc zánik
Tak to predsa napísali všetci vzdelaní páni
A čo sa týka tanzimatu, mali by ste byť vďační
Za vynález tureckej tlače, po ktorej ste lační


Ba aj za ten tlačiarenský lis a latinku na ňom
Môžete byť vďační tým velebeným pánom
Čo pokúšali sa priviesť ríšu do hrobu
A s ňou, to všimnime si, aj tureckú "porobu"


Odpustite mi archaizmy, no nemôžem mlčať
Keď vidím nadšenie tunajších sivých vĺčat
Nasledovať vodcu svorky, čo ju vedie inam
Než by im prospelo, a ruky tiež spínam


Nad ľuďmi páliacimi tulipánové cibuľky
Ktorí si ich celkom zjavne pomýlili s kupolami mešít
(Čo je dosť úbohý omyl, popravde)

Návrat kráľa

Keďže sme nedávno mali dvesté výročie Napoleonovho pádu, nemohla som sin nechať ujsť príležitosť a napísala som o tom menšiu báseň. Mimochodom, obrázok z GoogleImages pochádza z filmovej adaptácie románu Kartúza parmská a hádam si domyslíte zvyšok, keď vám poradím, aby ste si vyhľadali na internete meno Henri Marie Beyle...



S pietou sme tu pochovali, čo zostalo z diel
(Lebo cisár je už de iure mŕtvola)
Malá bodka na mape, to je dnes jeho cieľ
A ten náš - ako že sa volá?


"Romantizmus", také čosi, nám ukázali na mape
Pretože už dávno neplníme desaťročné plány
Náš kráľ svoju ľudskosť doteraz nechápe
Nuž ho v tej neľuskosti nenecháme sami


Skladám ako Shakepeare, rýmujem ako Haydn
Snáď sebairóniou vyžehlím si ten kiks
Lebo ten náš panovník má paru ako žiaden
Je múdry ako Herodes, krásny jak Obelix


Boh ma ale chráň zveriť sa tlačiarni
(A ten teraz je teraz a lá modé jak para)
Tá nezvykne to držať v tej svojej chlebárni
Aj najmenší pamflet vždy nejako vytára


Dobré správy sa šíria rýchlo, to mi môžete veriť
Ako tá že nie som vo fňukaní sám
Tajné služby vedia vždy tak dobre cieliť
Ako keď Engiena zastrelili nám


To ale bol ešte ancien regimé
(Čo práve odišiel, nie čo sa stáva in)
Vláda ale rozum za svoj teda neprijme
A tak je tento len nepodarený syn


Mizerných storočí zakrytých v truhlici
Na ktorú ešte len začal sadať prach
Tieto len nádavno skapali v temnici
A ich obrovské telo práve leží na márach


Chystajú sa ho vypitvať práve
A spraviť z neho štátnych orgánov donora
Jeho zvyšky odovzdať tráve
Dušou ako spoločnosťou potešiť Honora


Lebo spomínali sme kráľovu mizernú paru
Čo pre jej patriaci vek nie je dobrá správa
Keď sa ja ale dostanem do varu
Bude mi snáď prisúdená nebotyčná sláva


Kurz romantizmus je výzva ako žiadna
Ako sám cisár pán Hegel nám káže
Keď nám teraz pribudla motivácia pádna
Môžem sa ja, Beyle, dostať do ráže!

1492

Táto báseň je už trošičku staršia a vyhrabala som ju ktovieodkiaľ, ale je celkom dobrá, takže dúfam, že sa vám bude páčiť...





Temný hlas muezzína zanikol s poslednou vetou
Denné svetlo pohasína na vrcholkoch minaretov
Nad krajinou sa zatiahlo a žiaľ nie je povinný
Koho by to napadlo, že z takejto príčiny?


Padol súmrak nad mojim mestom do tisíc a jednej hodiny
Umlčala som ráznym gestom hlavu našej rodiny
Je to tanec nad hrobom, zamretá ruka trýzniteľa
Apokalypsa v nebovom, falošná smrť, odchod z tela
Kde je ten malý smutný dom, kde o sebe som nevedela?
Dnes ubytovali v ňom mučeníka a trpiteľa!


Ach, koľko spomienok, žiaľu kvôli dobytiu!
Budem si spievať pieseň na kameni vyrytú
Kameni z cintorína Židov, čo ich osud poláskal
A potom ich opustil - to je pieseň granadská!


Nad našim mestečkom vládol zákon v kachličke
Našli si miesto v ňom i národy maličké
Ach beda, prebeda, nový zákon je napísaný
Krvou jedného nezbeda popraveného na svitaní!


Nevedel si prehrať ako muž, odíď ako stará žena
Zlatý vek nám skončil už, potupa je zaslúžená
Ukonči teda svoju vládu, zober pero, podpíš list
My však máme hrdosť mladú, prečo tiež musíme ísť?
Odsťahuj sa zo svojho hradu, potlač v sebe nenávisť
Zajtra do slnka západu musíme do Mesta prísť!  

Kemal a prkotiny

Táto báseň bola inšpirovaná románom Orhana Pamuka Múzeum nevinnosti. Vlastne čo inšpirovaná, ona je vlastne presne o hrdinovi tohto románu.


Neboli sme predurčení tešiť sa zo života
Je len náhoda, že mne sa to stalo
Teraz to chápem, keď moje ústa mlčia
A oči skúmajú pohyblivé obrázky


Neboli sme predurčení byť šťastní
Nie je to zmysel našich životov
Boh chcel, aby sme trpeli
Takže z tohto hľadiska je môj život úplne v poriadku



Benim hayati, odkiaľ mám začať reč?
Z kúdelov dymu vynárajú sa slová
Čo bolo, neostalo, uletelo preč
Ak to bolo zlé, vráti sa to znova


Benim hayati, už nemáš veľkú cenu
Tvoja hodnota sa meria len v spomienkach
Možno to nie je len pre tú jednu ženu
Možno pre všetku tú zbabelosť a strach



z utrpenia, ničiaci tieto pokolenia
Toto si zaslúžime, nestatočnosť každé ráno?!
Nemáme dosť vlastného pokorenia?!
Musíme byť za sebcov? A možnože áno


Benim hayati, skazil si, čo si mohol
Ty prekliaty snov vrah i stvoriteľ-fušer
Nedbám, že si svedomím mi pohol
Keď jeho hlas neprekričí šepot mojej duše


Benim hayati, osloboď ma od svojej spoločnosti
Ten jej zjavne nestál o to predlžovať skazu
Možnože si skutočnejší takto bez radosti
No musíš aj seba vystavovať dažďu a mrazu?




Rozomlel som ťa do množstva zvláštnych čačiek
Do sivého prachu bolesti a toho, čo skutočne si
Pomedzi krik šarvancov a pouličných mačiek
Ozýva sa kakofónia pôsobivej krásy




Pozostáva z nadšenia a prchavých rozkoší
Ktoré zmysel života dali dvom pohodám
Možno z ružovej knižnice duchaplnosť nesrší
No pravda býva tam, kde sa obvykle nehľadá




Možno mal Budha pravdu - žijeme, aby sme trpeli
Lenže mýlil sa v tom, že po smrti dosiahneme blaženosť
Pretože hoci mi nie je tak celkom jasné, čo je po smrti
Určite to nebude pekné


Z toho vyplýva, že nebo neexistuje
Je to bezbožnosť, iste
Ale celkom to zodpovedá podstate života
Určite to tak bude


Pretože veci, mnohouholníky, živly, prvky, musia byť vždy po piatich
Choďte do čerta aj s Mendelejevom...

Minting song

Alebo tiež Razičská pieseň, ak chcete. Opäť ilustračné zábery z Pinterestu, opäť báseň... Tentoraz trochu lepšia, popravde.


Ríše najvyššie strieborné pečate
A horda martýrov, zabudnutých v sklade
No a čo že nemáme na plátenné gate
Pre tých pár mincí neodídeme stade


Prepáčte tie dvojzmysly, trochu sme zmätení
Z vašich nových vzorov na pary a akçe
Nemyslite si, pane, že ste teraz súdený
Na iné by sa nám zvykalo ľahšie


A že sa to volá inak, no tak to bez pardonu
Vykážeme vás zo svojej pokladov skrýše
Viem, že niet tu drakov, len kopec zhonu
Čo núti nás správať sa rýchlejšie, tichšie


V prachu, špine, odriekaní vyrábame symboly
Éry i tovaru, čo zatracujete radi
Vaša neúcta k našej drine stále nás bolí
No strýček Marx údajne to zariadi...


Premieňame kov Judáša na boží zakkát
A to, čo sa stalo, vrátiť by sme chceli
Nadávky a frfľanie, to je vaša vďaka?
Len vďaka nám je tento štát ešte celý!


Česť si vraj nekúpiš za striebro či zlato
Žijeme, priatelia, v otrasnej dobe
Česť či chleba, nehnevajte sa za to
Že my, pešiaci Adamsa, máme tie veci obe


Toto je pečať Balkánu, nášho domova bez hanby
Že ste muži bez hany? No tak to my tiež
Veď lepšie je po starom mať prázdne gamby
Než musieť zahovárať "Ale veď vieš


ako za sultána, tak i teraz je
Že svetu vládnu v uniformách grázli
Nuž a kto nerepce, ten sa nenaje
Či mu aspoň nenalejú v tom jeho pajzli"


(Konformita hnusná vec, však o čom inom je život
Než sedieť, počúvať balady a stonať clivo)

Mihrimah sultan

Dnes som len tak začala písať a čakala, kam ma až dovedie inšpirácia. Dostala ma k Sultánovi, tak ma teda súďte... Ilustračný záber tentoraz pochádza z Pinterestu.


Hodila som kockami, ktovie kam až doletia
Možno niekam za hranice milostného zovretia
Hodila som kockami, možno mi raz pomôžu
Dostať sa moci bližšie než len koža na kožu



Hodila som kockami a čakám čo sa stane
Pretože zo zapádu už nový vietor vanie
Nie je príliš čerstvý, vonia ako Partenón
Odteraz, páni lekári, nezaklínajte sa Galénom



Moja drahá mamička poslala ma zase spať
Nech mi lepšie ujde čakanie na Godota, na návrat
Toho, čo už nečakám roky, ba ani dve hodiny
Odkedy sme súčasťou tej prekliatej rodiny



Hodila som kockami a oznámila to kasínu
Raz mi vyplatia jackpot, moju výhru jedinú
Moja viera síce zakazuje matku štatistiky
No ja som už prečkala aj iné také hriešne styky



Milovala som sa s Caesarom i so šnúrou z hodvábu
Stojac nad čiernou priepasťou zahrala som sa na bábu
Teraz čakám na Tiziana, kým si moju tvár vymyslí
Pretože ksichty zvyšku dám touto dobou rozkysli



Mne sa veru ľahko hrá, keď nemusím nič staviť
Ani ďalšie - a predsa môžu umrieť od zábavy
Neviem u ostatných slečien čo je v stávke
Ani na to nemyslím - pri všetkej zábavke


Je zo mňa kráska, ikona, ale bez Madony
V tomto prekliatom meste jeden zvon stále zvoní
Prestáli sme krstiny, svadbu i päťdesiatku
A ešte dlho potrvá cesta ríše do...



Tristo rokov, verabože, to tu už ani nebudem
Aby som zrazu zistila, že je o mňa záujem...

Poďakovanie (Firuze/Hümeyra, Efsun etc.)

Túto báseň venujem všetkým
Hypotetickým aj skutočným krásaviciam
Môjmu drahému Poltalianovi
Osmanovi, Mustafovi at cetera
(Veď len Boh vie, koľko charakterov
Som tomu krásavcovi v duchu pripísala)
Ryšavej V skutočnosti o dosť menšej A trošičku škaredšej
Tým, ktorých krása sa, žiaľ, pre paranoju nedochovala
(Hoci občas je to ozaj lepšie
Úžasnejšie sú polovičné Nemky a celé Turkyne
Ilúzie vo farebných šatách
Než pestrá zmeska charakterov a výzorov
Ktorá tvorila Grande Seraglio)
Ale najmä tým, ktoré nikdy
Neuzreli svetlo sveta
A museli sa dusiť v ľudských hlavách
Kým im oné Turkyne
(Herečky, modelky, futbalistky
Každá vám bola dobrá
Vy nevyberaví zvrhlíci!)
Dali tvár, meno, esprit
Teda aspoň toľko, koľko sa zmestilo
Do dvoch hodín vysielacieho času
V prvom rade chcem poďakovať Miss Afekt
Čo usmievať sa vie ako Peržanka
Hoci klame telom: v skutočnosti
Má v kolónke národnosť "zlátanina"
Nie je Perzia domovom Roxany, Širín et cetera?
Hoci nie je z krajiny Árjov
Blahoželám! Ďalšou mýtickou krásavicou
Sa stáva Tyrkys v červenom sáčku (
Hovorím sáčku - pretože zamatovým vrecúškom
Sa tá zvodná paráda ani nazvať nedá!)
Taká Polica z Ikei - predsa však
Má v sebe niečo hrejivé
Keď kolíše na rukách svojho anjelika
A hrá sa na hypnotizérku
(Ako Mesmer, Rasputin či iní pokrytci)
Čím vlastne bola, to nevieme
Špiónka? Princezná? Sedliačka? Dočerta!
S najväčšou pravdepodobnosťou bola len
Hlúpym výmyslom, nedokončeným príbehom
Ktorý nenapísal práve Tolkien
A žiarivým obrazom na sietnici!
Pretože naša manekýnka z Ankary
Nikdy nebola taká krásna a pôsobivá
Ďalej chcem pri odovzdávaní pomyselných literárnych cien
Poďakovať ďalším mojim inšpiráciám
Že ste ich ešte nestretli?
Veď počkajte! Ešte budú... Tak predovšetkým: ďalšia palička
Vetvička, konárik, stebielko
(Či sú to diéty, anorexia alebo príroda - lebo aj to sa stáva -
Zisťovať nebudem
Aj keď ma obvinia zo šírenia nebezpečných myšlienok
Totiž že krása môže byť aj umelá)
Ďalšie oči, tmavé vlasy, lícne kosti
A tragický osud k tomu
Keď si umierala, všetci sme plakali
Lebo taká žena sa tam už nenarodí
(Pretože odchádza naša Červenovlasá, of course)
Aby sme vzápätí hrozili päsťami
Tej, ktorá zradila našu Červenú kráľovnú
Ale úprimne: želali by sme nášmu Osmanovi smrť?!
Má predsa úžasné oči
A okrem toho ešte neobjavil Knihu
A hoci bol slepý ako Marcus - neuvidel
Zato na teba sa pozeral veľmi dobre
Zapamätal si každú tvoju črtu...
...aby ju zabudol pre nejaké iné i
Ale dobre, lásky prichádzajú a odchádzajú
A tridsaťosem rokov je dlhý vek
Toto sa im dá zožrať
A taký pekný chlap nemôže ostať dlho sám
Kde je čiara medzi erotikou a pornografiou
(Červenovlásku, prirodzene, z ničoho nepodozrievam
Toto je číra metafora, Katka!)
Medzi hrou na milujúcu
A ozajstnou prvozamilovanosťou?
Kde sa nachádza optické rozhranie?
Ty mi to nepovieš: veď Pokladnicu optiky si nečítala
Dúfam, že aspoň z toxikológie
Si dostala akú-takú inštruktáž!
Lebo načo je používať to,
keď nevieš, ako to funguje?
Jedy nie sú guľôčkové perá
Ach, ty vymyslená Locusta!
Škoda, že si nedostala príležitosť
rozvinúť toto svoje umenie!
Stala by si sa iste majsterkou
Máš na to vlohy - okrem hereckého talentu
(Myslím teba, nie Červenovlásku
Aj keď u nej som herectvo nekontrolovala...)
Sa priatelíš s Bizhádom travičiek
(Nebojte sa - prízvukujem, len akože
Technicky vlastne nič nevieme)
A sultánkou temného sveta
Nuž a tvoja "svokra" -
- iná kapitola rovnakej knihy!
Veru, čo len z teba mohlo byť?!
Keby si tak bola skutočná
(Možno by ani na papierové šaty
A jemné šnúry nedošlo)
Nuž, náš Poltalian mal veľa lások
(Opakujem, imaginárnych)
Napríklad tá "vôbec nie pekná"
Posledná veľká láska
A jediná, čo sa nestala metresou
Ale splnila si sen pre nás nesplniteľný
Bola to výhodná (mes)aliancia
Princ a slobodná dáma, to je ale pár
Keby bola krajšia, povedala by som,
Že doslova rozprávkový
(Z nejakej modernej Tisíc a jednej noci)
Ale nebuďme priveľmi prísni
Veď čo znamená veľký nos
Drobné očičká a mizerné vlasy
Keď sa to všetko tak krásne dopĺňa?
Verná až za hrob, ako taká Sabína
Ktorá tak ľúúúbi svojho Senecu
Aj keď je o trochu starší
A dokonca je ochotná obetovať sa
A dopustiť, že sa jej prihodí - decko!
(Veď čo môže byť krajšie ako byť matkou
Myslím matkou skutočného následníka trónu)
Tak bozkávame slečnu Nie na baterky
Na jej cestu na večnosť
(Medzi herečkami historických počinov
Určite si ju totiž všetci zapamätáme)
A plynule prechádzame k ďalšej slečne
Totiž ku žene škaredej len v úvodzovkách
Lebo v štyridsiatke vyzerať ako ona
To dokáže len Červena kráľovná
Keď trošičku zostarne a zmení tvár
Hrať sa na hlúpu? Striedať kabáty?
Why not! Keď si to vyžaduje rola
Bude aj škaredšou, hrubšou
Ale inak o nej veľa nevieme
Len kým sa zdala byť
A koho sme z nej mať chceli
Z peknej matróny takmer rímskej
Z cisárovnej Lívie (ako si ju predstavujem)
Nám spravili Locustu číslo dva!
Taký škandál! Ale to prežijeme
Udiali sa na svete aj horšie zverstvá
A, napokon, taká blbá zrejme nebola
Keď ju dostal až Džingischán!
Hoci by sme aj fandili Takmer vlčici
(čítaj suke)
Nikdy by sme nefandili tebe
Alebo tvojej zradnej následníčke
Čo ti ako v miniaturistovom príbehu
Vrazil dýku do chrbta
Ste škaredé, ste hnusné, bezohľadné...
A také pôvabné! Aj keď nie ste
Ako z Tisíc a jednej noci (Zase tá dvojznačnosť)
A nemohli by ste tam byť ani len starými bosorkami
Predsa odceňujem čierne oči
Nesúmernú tvár, pekné vlasy (už zase)
A vôbec to všetko, čo na vás ignorujú
Na milencov nemáte šťastie
Ani na panie, keď už ide o to
Čo je dosť škoda
V tom svete je toľko chlapov
Čo by si vás zaslúžili...
A vy si zaslúžili ich!
A komu poďakovať ako poslednému?
No jasné! Že ma to nenapadlo skôr...
Ty tam, prestaň sa skrývať v tieni!
Prečo zahaľuješ tú svoju krásnu tváričku?
Od hanby, že si sa tvárila historicky?
Ale to predsa nie je hriech!
Koľko z menovaných sa toho dopustilo...
A zatiaľ žiadna z nich nebola súdne stíhaná!
Tak ani ty nebudeš: to nič, že si do počtu
Aby sa Pán Osmanov mohol hrať na Pána sveta
A Červená kráľovná mala dôvod na žiarlivosť
Na tvojej kaukazskej kráse to nič nemení
(Aj keď neviem, či si z Kaukazu:
V príbehu si vraj Španielka, to určite!
Skôr bude z al-Andalus
Pochádzať polovica tvojich kolegýň!)
Pri tvojom krste sa prisámbohu tvárili
Akoby tvojou kmotrou bola
Bohyňa šťastia padlej ríše
Nuž teda dobre: aj ty padni
Tak, ako ti to predurčila krstná mater
A ešte vaša katolícka kráľovná
Tvoja rola bola smiešna, ty sama hrozná
Ale čo na tom záleží?
Žiaden čitateľ Iliady sa doposiaľ nesťažoval
Že mu Helena pripadala hlúpa!
Takže si ešte celkom v poriadku
Keby si bola bývala jedinou
Kráskou v okolí Nýmanda na tróne
Omilostili by sme ťa!
Na viac vás, krások exotických i obyčajných
Už nemám silu - ani moje čitateľky nie
Možno o vás napíšem aj neskôr
A možnože toto celkom stačí...
Viac vás už aj tak nebude
Veľkolepé odmocniny
(Čítaj zväčša iracionálne)
Sa už beztak minuli!
(Ale budúcnosť je neistá a možno sa mi bude ešte chcieť)

Čakanie na sex

Čakať šestnásť rokov by bol hriech
Vravia tí, čo už šestnásť rokov mali
Na vôňu medu a pečených fialiek
K čomu sme sa dodnes nedostali



Dúfať viac než pol roka sa ti neoplatí
Tvrdí každý bard o svojich milencoch
A bardi sú experti na slovo vzatí
Na všetku lásku nekončiacu pri hrncoch



Aj mňa čakanie už nudí, no pozhovejte, páni!
Nádej je len raz, šťastie takisto krátke
Nie sme predsa mladučkí galgani
Ale loď nadávajúca posádke



Voz hrešiaci kone, čo k nemu právom patria
Že príliš venuje sa spánku a tiež snom
Hoci od samej zlosti sa div nevykántria
Nijako nepomôže to tým dvom koňom



Pospať si nebudú môcť ani za ten svet
Že boria sa blatom, o to predsa nejde
Preto, maličká, už iba pár viet
Kým táto pesnička cez tvoje žily prejde



Cez tvoje žily, a tiež vlásočnice
Kým dostane sa ti do nádhernej hlavy
"Nad orechovou strání veliký dub ční se"
Spievajú si pred nami rozhorčené davy


A až dospievajú, vrhnú sa na naše telá
Naplníme proroctvá prízemných mágov
A ja potom s pocitom spasiteľa
Dám poriadne zabrať svojim makrofágom

Rüstem paşa

Okolo teba sa zráža para
Oblaky z tvojich úst sa menia na vodu
No odkiaľ sa tam vzala tá soľ?
Možno sú ich iónové kanáliky pokazené
(Ak ty alebo Pedro viete, čo to je)
Možnože plačú len tak z pasie
Aby nahnevali Všemocného, a vysmiali sa mu do tváre
A ponížili Červenú kráľovnú
Tú tvoju hypotetickú milenku
Skutočnú mecenášku
A najvyššiu dôverníčku
Jedno ti treba uznať
Nikdy si nehral na dve strany
Vždy len dokonalý vabang
Ak by padla Červená kráľovná
A jej miesto by zaujala Cyklaménová opica
Všetko by pre teba bolo stratené
No ty, čo si sa z pešiaka stal koňom
Aby si postúpil až na miesto kráľa
Si nebol zvyknutý prehrávať
Namiesto toho si manévroval po šachovnici
Akoby si sa len tak prechádzal
A predstieral, že sa nedusíš láskou
Že v tebe netlie zakázaná vášeň
Teda vlastne dve
Ale pre tú druhú nemajú ľudia dosť mien
A tak si ju môžeš pomenovať len pocitom
Nikdy nie slovom, aké sa dá hodiť na papier
Či ktoré smie objať tvoj dych
Nikdy nedokážeš ani okľukou opísať
rieku, čo v tebe prúdi
Prebehli roky, no predsa
Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš
Nie je to tá istá vášeň, s ktorou opúšťal si domov
Kým ty stúpaš, tvoja duša klesá
Je ako teplovzdušný balón
Kým ti v duchu žiari jasným svetlom
Horúca červená žiža
Poháňa ťa vpred a hore
Bez toho, že by si bol schopný ovládať
Miesto, kam ťa vedie
No len čo oheň prestane horieť
(To keď ti raz dôjde palivo)
Začneš klesať, najskôr pomaličky
A potom sa s gráciou zrútiš dole
Gráciou, ehm, ehm, Graciou
Takže grazie za všetky tie krásne roky
Ďakujeme pekne
Mali sme vás radi, kým ste nás dvíhali
Teraz vás, pán old maroon,
Hot air baloon
Rozstriháme na kúsočky
Žiadna vďaka
(veď aká vďaka patrí balónom?
Len si konali svoju povinnosť
Niesli nás hore - na to boli určené
A teraz, keď sú všetci pasažieri vonku
Vyskočili či vypadli z paluby
Už ho netreba
Iba ak ako zdroj tkaniny)
Nikto sa nedozvie, že ty, zo samej vernosti neverný
Si v skutočnosti neurobil chybu
Zaujíma to tvoju ženušku modiacu sa k stropu
A počúvajúcu Cyklaménovú opicu
Toho pestrého vtáka, ktorý si poletoval po múroch Väzenia?
Ale kdeže!
Teraz, keď šla Červená kráľovná cez palubu
Už nemáš, koho by si so sebou niesol
A si tak blízko zeme, že
posledná pasažierka môže poľahky vyskočiť
Nuž teda - zomrel kráľ, ďalší už nepríde!
Iba ak kráľ plavčíkov
Čo s (ch)ladným úsmevom zachráňuje
topiacich sa (v alkohole)
Akoby sa to bol býval naučil od teba
Lebo náš prevádzkovateľ butiku už nepovie
Že ty, Rustam, si v skutočnosti nezabil svojho syna
Že ani toho nevlastného nemáš na svedomí
Že si slúžil hydre s mnohými hlavami
Z ktorých jedna je korunovaná
Presne tak, ako sa od teba vyžadovalo!
Zato tvrdí všetko ostatné
Čo som tu vzletnými poetizmami vymenovala
Že si bol žiariaca sopka vášní
Ktorá okolo seba chrlila pyroklastické prúdy
Sopečné bomby lietali naokolo ako riadené strely
Že si mal svoju jedinú forever and always
A že nemáme nikdy vedieť
Či by sme ťa s tvojou povahou
Pozvali niekedy dovnútra!
A robí ti česť, ten sivovlasý mladík
Myslím, že by si bol spokojný
Hoci sa totiž o tebe šírili rôzne klamstvá
Toto je z nich bezpochyby najkrajšie
Ak to len zasa nie je pravda
Lebo kto dnes už uverí vyslancom zďaleka?
Snáď ani ty sám!
Tak teda grazie za všetko (he, he)
Grazie za modlitebňu
Grazie za trón Červenej kráľovnej
Grazie za roky šťastného manželstva
Grazie za ťahanie gaštanov z ohňa
(A iných plodov vášne)
Grazie za tie roky, ktoré si nám umožnil prežiť
V pohodlí, dostatku a cti
Teraz ťa už čakajú Zberné suroviny