Ako je väčšine z vás veľmi dobre známe, pre našich ženských predkov bol deň svätej Lucie veľmi dôležitý. Svätá Lucia bola známa ako kráľovná všetkých bosoriek, čo veľmi nechápem, pretože životopis tejto svätice nejaký špeciálny dôvod na túto tradíciu nepreokazuje. Ide o klasickú vec s pohanským ženíchom, ktorého si nechcela vziať kvôli viere, a tak ju on udal a ona bola krutým spôsobom popravená, ale ešte predtým vyjonala nejaké zázraky and stuff. Možno mala Lucka smolu, že jej sviatok pred zavedením gregoriánskeho kalendára pripadal na deň zimného slnovratu, ktorý bol zasvätený Morene, a tá sa ako kráľovná bosoriek rozhodne klasifikovať dá. Veď to bola bohyňa u nás zrejme najviac spájaná so zimou, chladom a podsvetím - napokon, bola vydatá za boha podsvetia a podľa niektorých jej synom bol jeden z najhnusnejších bohov slovenského panteónu Triglav, ktorý sa vyznačoval najmä tým, že mal tri hlavy.
V každom prípade je adventné obdobie časom, kedy sa prebúdzajú temné sily, a tie treba za každú cenu odháňať. Niektoré ľudové prostriedky by profesionálnym exorcistom pripadali smiešne, veď kto to kedy počul, aby zlých duchov odohnal obyčajný rámus robený počas celého dňa? Veď tým odoženiete skôr otrávených nepoverčivých susedov! A nepomôže ani to, že budete hluční na krížnych cestách, tých nechválne známych zhromaždiskách démonov... Nehovoriac o modlení sa za zosnulých na týchto miestach, veď to už zaváňa kacírstvom a čarodejníctvom...! Keď už, tak už, povedali si naši z čarodejníctva obvinení predkovia, a rozhodli sa, že to možno nie je až taký zlý nápad.
Už len na spomínaných krížnych cestách sa diali veci! Mnoho z nich sa do dnešných dní nedochovalo, známy je ale napríklad fakt, že z krížov na týchto miestach postavených sa získaval prášok, ktorý bol dôležitou ingredienciou elixírov lásky. Bohužiaľ, zvyšok ingrediencií sa nedochoval, a nepredpokladám, že tentoraz pomôžu magicky len vyzerajúce veci typu Perwol alebo sódovka.
Naše predchodkyne sa počas adventu museli mať veľmi dobre, keďže sa aj napriek sezóne priadok s touto prácou veľmi nepretrhli. Tak ako každý deň, ktorý stál v Dobšinského knihách tradícií za zmienku, aj počas tohto bolo pradenie údajne zakázané. Musíme im to odpustiť, inej práce mali nielen počas adventu nad hlavu, a tak proste museli využiť každú výhovorku na to, aby si aspoň trochu oddýchli. Dokonca si zariadili aj priadkovú políciu, známe Lucky, ktoré chodili po domoch mlčanlivé, so zamúčenými tvárami a zahalené v bielych plachtách, a trestali ženské, ktoré neprijali toto povinné voľno. Za touto tradíciou je mi mimochodom ľúto, pretože nič mi neprijde čarovnejšie ako chodiť po cudzích domoch v doma vyrobenej maske, brániť ženským v domácich prácach a nemusieť nič vysvetľovať. Až raz u nás zavedú policajný štát, zrejme sa vráti, ale bez tej masky to už nebude ono, takže vám nakoniec nepomôže ani voliť Fica.
Na pôstne obdobie bol advent obdobím celkom slušných čurbesov, zachovali sa záznamy napríklad o sprievodoch masiek, ktoré sa konali aj na Luciu. Vtedy sa k nim pridávali aj Lucky a pod vplyvom obligátneho alkoholu robili neplechu. Môžete usporiadať taký sprievod na vašom sídlisku, ale bez autentických masiek to nebude ono, a navyše si o vás susedia niečo pomyslia. A to pritom len zachraňujete našu kultúru... No a za to sa na vás dívajú horšie než na tých náckov.
Aby sme boli spravodliví, aj muži boli oslobodení od niektorých povinností. Pokiaľ teda žijete na dedine a kúrite drevom, povedzte rodine, že vy si ctíte tradície a v nijakom prípade nepôjdete po drevo, pretože to sa nesmelo. Pravda, naši predkovia chodili do hory a nie do šopy ako vy, ale občas je proste každá výhovorka dobrá. Napríklad keď sa učíte na polročné testy.
Určite ste už počuli o veciach typu jedenie cesnaku, krížiky cesnakom a iné lamerské typy ochrany pred zlými duchmi, ktoré už spomínaný exorcista radšej nekomentoval. Ak máte radi cesnak, použite dnešný dátum ako výhovorku, prečo sa venovať svojej úchylke... Ehm, jesť, čo máte radi. A určite ste už počuli o lucijných veštbách. Moje obľúbené je jalko, z ktorého si musíte odhryznúť každý deň od Lucie do Vianoc ("od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc" - a svoj vlastný typ strašnej kosy). Počas zvonenia na polnočnú dievča vyjde von, doje ho (ak má na to žalúdok, čo by som ja nemala) a prvého chlapca, ktorého pri tomto rituáli uvidí, si vezme v budúcnosti za muža.
Vari ešte radšej mám ale lucijný stolček, kedy človek, muž či žena, mal vyrobiť od Lucie do Vianoc stolček, ale bez klincov či železa. Potom sa naňho po polnočnej omši posadil a ukázali sa mu všetky strigy, ktoré sa v okolí nachádzali. Dôsledky tohto konania boli občas úžasné, ako by vám povedal Ján Botto. Len si prečítajte jeho Lucijný stolček a uvidíte, čo vás pri dodržení tejto skvelej tradície čaká. No nie sú tie tradície úžasné...?
nedeľa 13. decembra 2015
pondelok 7. decembra 2015
Mikulášska nádielka - Na nete a čo tam Minettka našla
(Článok bol
publikovaný neskôr, než mal byť, kvôli technickým
problémom.)
Mikulášku, dobrý strýčku, modlím sa ti modlitbičku, slyš tú moju nadávkovú, navaľ darčekov kopu, či uhlie, a či zemiačik... Poznáte to. Kto si podobné nápevy na prvom stupni základky nespieval počas prestávok tesne pred týmto sviatkom, ani nechodil do školy. Deti v istom veku sú schopné sprzniť akúkoľvek pieseň. A to ani nehovorím o tom, ako vyrastú a začnú przniť rôzne iné veci... Od bromancí (pozn. pre neznalých: bromance, anglický termín zložený zo slov bro, brácho, a romance, čiže romanca, označuje vzťah dvoch fiktívnych postáv mužského pohlavia, ktorý je občas taký vrelý, až je, paradoxne, „len“ teplý), ktoré dokážu skaziť len odobratím prvého písmena, až po vaše predstavy o vesmíre a Bohu. Našťastie, stále častejšie sa aj na najväčšom a najpreklínanejšom médiu, internete, občas objaví poklad. Ono aby ste dnes informovali mimozemšťana o všetkých dobrých i zlých stránkach nášho sveta, dnes nie je potrebné dávať mu encyklopédie a slovníky ako v starých filmoch (pamätá si ešte niekto na Leeloo zhrozene čumiacu a na obrázok atómového hríbu?), stačí notebook a heslo na wi-fi (predpokladáme, samozrejme, že neexistuje jazyková bariéra). Na druhej strane, po tom, čo by narazili trebárs na 4chan, by sa zrejme zdesili natoľko, že by sa rozhodli ak nie zničiť ľudstvo, tak aspoň tú prekliatu sieť raz a navždy. A to by ste nechceli, byť naveky bez ksichtbooku po náhlom útoku mimozemšťanov, že? Tak teda, aké stránky ukázať prípadným zvedavým emzákom ako príklad úspechov ľudstva (okrem wikipédie a iných všeobecne známych reprezentatívnych online encyklopédií, ktoré sú len ďalším variantov tej blbosti z Piateho elementu)? Nuž, Minettka vám pár tipov daruje na Mikuláša. A ak vás náhodou nijakí mimozemšťania nepostretnú, tieto stránky sú tak či tak vhodné na výplň času miesto videí z mačiatkami...
(poznámka: stránky označené * sú dostupné výlučne v angličtine, ak týmto jazykom nevládnete, radšej preskočte na tie bez hviezdičky)
1. Všetky dobré yaoistky
Čo: blogy istej Taylor a takzvanej Nagat
Prečo: lebo tie dievčatá sú hrozne vtipné
Tieto dve stránky sú značne obskúrnou záležitosťou. Ich autorkami sú dve české dievčatá, ktoré píšu o svojich zážitkoch, väčšinou s fiktívnymi univerzami. Tieto môžu mať rôznu podobu, od televíznych seriálov cez mangu a anime až po tumblr. A áno, obe dámy sú fanúšičkami yaoi. Slovníková definícia výrazu yaoi mimochodom znie: diela sorty anime a a manga s homoerotickou tematikou, čiže sexuálnym a/alebo romantickým vzťahom medzi dvoma mužmi. Lesbická verzia popisovaného sa nazýva yuri a má, prekvapujúco, omnoho menej fanúšikov. V každom prípade, yaoistky sa vo svojej láske ku gayom zvyčajne neobmedzujú na mangu a anime, ale vyhľadávajú ich aj v iných formách umenia, a to ešte tam, kde nie sú, alebo sú len tak napoly (John Watson + Sherlock Homes je len ten najznámejší príklad, v skutočnosti je takýchto bromancí občas bez b na začiatku v poslednom čase až priveľa). V každom prípade, pri čítaní ich článkov sa schuti zasmejete, do pozornosti dávam Panoptikum v sekcií Yaoi na blogu Taylor, kde sú prácičky, ktoré šokovali aj ju, ktorá si už prešla všeličím (okrem Boku no Pico, ktoré má v danej sekcií vlastnú kategóriu – vlastne Boku no Pico má vlastnú kategóriu všade). Komu by tých blbostí nestačilo, pridávam odkaz na panoptikum č.2, ktoré si založila istá Nime: http://nimebase.blogspot.sk/search/label/Panoptikum Ale len ak máte silný žalúdok, priatelia! Taylorin blog je už trochu starší, ale pre vás, ktorí ho ešte nemáte prebádaný, to nebude nič znamenať, keďže ide o takpovediac nadčasovú záležitosť. Pokiaľ ide o Nagat, aj tá má kopec starších článkov, no jej blog je stále aktívny, a je celkom slušná šanca, že keď sa naň budete vracať každý týždeň alebo mesiac, nájdete tam zakaždým niečo nové.
Linky: http://twisted-fairy.blogspot.cz/
http://nagatvexilu.blogspot.cz/
2. Trocha vedy ešte nikoho nezabila
Čo: YouTube kanál Vsauce a české preklady spomínaného
Prečo: Lebo sa veľa dozviete, samozrejme. A pretože je to minimálne rovnako zábavné ako videá s mačiatkami, ale omnoho poučnejšie.
Je mi jedno, aké silné okuliare nosí. Je mi jedno, ako nerdovsky vyzerá. Michael je sexy. Patrí medzi tú nie až tak vzácnu (aspoň oproti všeobecnému presvedčeniu) sortu vzdelancov, ktorí sú popri svojej inteligencií ešte aj veľmi vtipní a sympatickí, na čom si založil svoju kariéru youtubera. Áno, do tejto sorty nepatria len letsplayeri, fashioblogerky a GoGo, ale aj omnoho fajnovejší ľudia. Komici, takzvaní „rozpočítavatelia“ (mojim najobľúbenejším príkladom je WatchMojo.com) a, samozrejme, popularizátori vedy ako Michael a jeho kanál Vsauce. Jediným negatívom je, že hlavnou prísadou jeho humoru sú slovné hračky, ktoré väčšinou pri preklade do slovenčiny strácajú svoj účinok, takže ak nemáte aké-také znalosti tohto jazyka, nepomôžu vám ani titulky. Nuda to však stále nie je, Michael je veľmi dobrý rečník a dokáže podať fakty o rôznych témach stráviteľnou formou, čo rozhodne nie je málo...
Linky: anglický YouTube kanál – https://www.youtube.com/user/Vsauce
české preklady: http://www.videacesky.cz/tag/vsauce
*3. A trocha histórie tiež nie
Čo: AlternateHistoru Hub
Prečo: Lebo ak ste nadšenec do histórie alebo ste v nej naopak skutočne tupí, toto je proste povinná jazda
Tak, a toto už nie je sranda. Naozaj nie. Tvorca kanála (nepoznám meno) nie je ktovieaký komik a svoj kanál berie smrteľne vážne, ale čo už má chudák robiť, keď často zvažuje teoretické scenáre smrti miliónov ľudí... Uznávam, nie je to niečo, čo určite musí zaujať každého, ale oproti hodine dejepisu s priemernou slovenskou učiteľkou je to vrchol zábavy. Navyše práve vďaka tomuto kanálu nepodľahnete ilúzií, že niektoré historické udalosti boli nepodstatné (napr. Púnske vojny) alebo naopak ktovieako dôležité (napr. založenie islamu alebo zavraždenie Kennedyho). Navyše, ak ste zaprisahaní protiamerickí rusofili, oceníte, že títo chlapíci otvorene nesúhlasia s mnohými akciami svojej vlády v minulosti i súčasnosti (a vlastne aj keď USA máte radi, ale nepodliehate ilúzií, že sú dokonalé – napríklad keď ste hetaliardi). Pravda, veľa Američanov so svojou vládou pre to či ono nesúhlasí, ale to viete, to vám v Zemi a Veku nepovedia, takže práve v tomto kanáli máte jasný a nepriestrelný dôkaz. Angličtina používaná na tomto kanáli, našťastie, nie je ktovieako komplikovaná, a keď už máte priemernú základku s priemernou znalosťou jazyka za sebou, pokojne si to pustite. Ak už nič iné, zlepšite si jazykové schopnosti a čosi sa aj naučíte. Ak ste hetaliard, ani s tou absenciou humoru to nebude také vážne...
Link: https://www.youtube.com/user/AlternateHistoryHub/videos
4. A ešte trošičku...
Čo: historyweb.sk
Prečo: Lebo sa tam veľa dozviete, damned!
Budem k vám úprimná, Minettkino historické nadšenie už nie je, čo bývalo. Historickú monografiu neotvorila, ako je rok dlhý, jej vášeň pre period dramas už takisto pomaly upadá a Hetalia všetok entuziazmus nezachráni. Keď cítim, že sa toto deje, mám stránku, na ktorú sa vždy môžem obrátiť. Viem, spolupracuje s denníkom N. Ja viem, občas sú tam nejaké popondiate protificovské kecy. Vadí to? Niektoré veci sa z iného zdroja proste nedozviete! Och, teda okrem tých, ktoré používajú miestni autori... A na rozdiel od materského denníka sa snažia zostať nezaujatí. Ide predsa o históriu, nie? A do tej ruky politiky nepatria (90% samozvaných patriotov preto túto stránku neodporúča). Okrem toho, keď ide o vedecké portály s pochybnou politickou objektivitou, nemôžeme povedať, že toto by bol jednoznačný víťaz, na to tu máme na tejto strane barikády medzi slniečkarmi a xenofóbmi, medzi zapredancami USA a Ruskej federácie týchto tu: http://www.invivomagazin.sk/, na tú opačnú ani nechodím. Pre istotu. Lebo tam je aj T.E.Rotas a mor a choleru naňho, ale sprznil nám enviromentálny magazín a za to bude zatratenie jeho večné. Nevermind, na svete sú a boli aj horší ľudia. O pár takých sa máte možnosť dozvedieť aj v historických knihách a, samozrejme, tomto portáli...
Link: http://historyweb.dennikn.sk/
5. The best of blog.sme.sk I
Čo: seriál Vtedy a dnes na blogu Adriany Markovičovej
Prečo: Lebo lečo. Pretože vás určite zaujíma, čo dnes robí Angelika a koľkokrát sa oženil Leonard Nimoy, nemám pravdu?
Toto je, bohužiaľ, už trochu starší blog a nemôžete od autorky čakať nejaké nové časti. Ale nebojte sa, už ich je napísaných dosť na to, aby vám zabezpečili prokrastináciu na slušnú časť vianočných prázdnin, alebo aspoň na celý Prvý a Druhý sviatok vianočný (prípadné chyby v pravopise veľkých písmen sú priznané), kedy by ste inak vzhľadom na počasie, aké vtedy v posledných rokoch máme, len sedeli doma, žrali koláčiky a nudili sa. Takto môžete sedieť doma, žrať koláčiky a baviť sa na „hlodoch“ autorky. V dobrom zmysle slova. Ak už nič iné, tak je vtipnejšia ako ja, no... A v jej archíve nájdete také poklady ako Sissi, Baywatch alebo Annu zo Zeleného domu. Aj keď čo dnes robí filmová Anna je jasné každému divákovi Reign.
Link: http://markovicova.blog.sme.sk/t/49049/vtedy-a-dnes (a nezabudnite, že tam úplne dole je tlačítko „nasledujúce“...)
6. The best of blog.sme.sk II
Čo: blog Lívie Hlaváčkovej, najmä časť Medicínske
O tejto dáme len v krátkosti. Lekárka a spisovateľka fantasy, onú „fantasy detektívku“ na jej blogu by som vám neodporúčala (minimálne nie viac, ako tú svoju, he-he), ale rubriku Medicínske si prečítajte. Je tam mnoho zaujímavých vecí, od medicínsky presných rán do hlavy, cez defibrilátory a infekcie vo filmoch až po „utajenú pravdu o rakovine“. Iste, ono ju pred vami nikto netají, a práve o tom je ten článok...
Link: http://liviahlavackova.blog.sme.sk/t/51905/medicinske
7. Práve, keď si myslíte, že na tumblr sú len magori...
Čo: Opráski sčeskí historje
Prečo: Lebo je to príšerne vtipné. A je to o histórií. Potrebuje snáď niekto viac dôvodov?!
O tomto som už hovorila. (http://www.minetteskvareninova.blogspot.sk/2015/05/minettin-filmovy-magazin-traja-nymandi.html). V uvedenom článku som to propagovala úplne na konci. Keďže má ale tento dosť malú čítanosť (a právom, nakoľko fakt nechápem, ako som niekedy mohla napísať niečo také zúfalo nevtipné), a okrem toho som nenapísala čo, ako a prečo (s kým, to je jasné – so Zmikundom a zlou českou gramatikou...). Podľa mňa to totiž má všetko, čo má dobrý komiskový strip (t.j. čosi ako vtip, ale je to nakreslené a nejakým spôsobom divné) mať. Nie je to dlhé, väčšinou to má vtipnú pointu a je to celkom inteligentné. Ale hej, je to strašne nakreslené. Komiksové stripy sa nemusia vyznačovať premakanou kresbou, veď si uvedomte, že meno najslávnejšieho kresliča stripov nie je Frank Miller (ten nýmand, ktorého origoš komiksu môžeme vďačiť za kompletnú stratu dôstojnosti starého Leonida vo filmovej adaptácií – áno, to on mu šlohol brnenie a nechal mu len gate...) ale Jim Davis (jedno slovo: Garfield). A Scott Adams je ešte väčší antitalent, napriek tomu je jeho Dilbert proste najlepší na svete. A tá zlá gramatika je tam naschvál. Fakt, len sa tam pozrite – viete, ako to občas pekne dokresľuje vtip? Pravda, občas sa vám proste nepodarí pochopiť vtip, lebo túto časť histórie ste nikdy neštudovali, alebo ste také lemry, že sa vám nechce pozrieť na wikinu. Tieto vysoko erudované (je to erudovanosť hetaliarda, ale predsa len nejaká) vtipy proste nie sú pre úplných diletantov. Se s tím smiřte.
*8. Pre všetkých turkofilov
Čo: Turkish Culture Portal a Culture of Iran (a som si istá, že ma od príslušného arabského portálu delí len pár kliknutí, ale na to som lenivá)
Prečo: Pretože niektorí ľudia by proste mali zavrieť klapačku o moslimoch, keď o nich nevedia. A o Turkoch zvlášť.
Priznám sa vám, niekde v šuplíčku (elektronickom šuplíčku s divným názvom Efendi Selim) mám rozpracovaný román o osmanskom sultánovi z modernejšieho veku ríše a neviem, čo s ním. Môžem ho prerobiť, vymazať, dať ho vydať taký aký je (ale to by som radšej nerobila), ale v každom prípade by som teraz rada publikovala kúsok z rubriky Zdroje. Hej, to je tá, ktorú nikto nebude čítať, pokiaľ ho nezaujíma, čo do frasa je nazar boncuk. Zároveň publikujem aj zdroje pre Cisárovnú Indie. Takže, zdroje sú... Wikina (pre obe) a tieto dve stránky (každému „dielu“ po jednej). Človek by nemal kecať o utečencoch v mierumilovnom mikulášskom článku, ale čert to ber, väčšina diskutérov hovorí o moslimoch ako o jednej skupine, a tak chcem k debate prispieť svojou troškou. Pretože, čuduj sa svete, je rozdiel medzi Turkom, Iráncom a Arabom... And I don't give a fuck about Arabs. About Pashtos neither. (And no, about Eritreans as well, 'cause they are sooo far out of my range...) To len keby ste sa náhodou pýtali, prečo sa do „utečeneckých“ debát nezapájam. Vašej otázke sa ale čudujem, pretože mne všetci tí noví etnografi Blízkeho a Stredného Východu lezú hore krkom. Keď chcem etnografa, vyhľadám profesionála, neasi? No a tu ich pekných pár prispieva...
Linky: Turci – http://www.turkishculture.org/
Iránci – http://www.cultureofiran.com/
Bonus – sponzorované stránky (alias Komu som dlžná službičku alebo sa poznám bližšie)
http://pribehyalzbety.blog.cz/
Pretože Betynka sa zlepšuje, fakt, a okrem toho, amatérske spisovateľky by si mali pomáhať. Teda okrem toho, že jej poviedky sú veľmi pútavé (zvlášť ak ste grammar nazi, ale nebudeme vyrývať).
https://www.facebook.com/velkolepestoleticz?ref=hl
Facebooková stránka Sultána – aj keď neviem, na čo oni potrebujú moje odporúčanie, keď by to s tou kopou zhliadnutí malo byť opačne...
http://slovenske-zvyky.webnode.sk/
Titulujú sa „vzácny poklad pre budúce generácie“ a na rozdiel od väčšiny inštitúcií ovenčených týmto namysleným titulom majú pravdu. Pretože priemerná folkloristka vždy robila svojej kultúre väčšiu službu ako väčšina z tých, kto dnes na facebooku vyzýva na jej ochranu.
Mikulášku, dobrý strýčku, modlím sa ti modlitbičku, slyš tú moju nadávkovú, navaľ darčekov kopu, či uhlie, a či zemiačik... Poznáte to. Kto si podobné nápevy na prvom stupni základky nespieval počas prestávok tesne pred týmto sviatkom, ani nechodil do školy. Deti v istom veku sú schopné sprzniť akúkoľvek pieseň. A to ani nehovorím o tom, ako vyrastú a začnú przniť rôzne iné veci... Od bromancí (pozn. pre neznalých: bromance, anglický termín zložený zo slov bro, brácho, a romance, čiže romanca, označuje vzťah dvoch fiktívnych postáv mužského pohlavia, ktorý je občas taký vrelý, až je, paradoxne, „len“ teplý), ktoré dokážu skaziť len odobratím prvého písmena, až po vaše predstavy o vesmíre a Bohu. Našťastie, stále častejšie sa aj na najväčšom a najpreklínanejšom médiu, internete, občas objaví poklad. Ono aby ste dnes informovali mimozemšťana o všetkých dobrých i zlých stránkach nášho sveta, dnes nie je potrebné dávať mu encyklopédie a slovníky ako v starých filmoch (pamätá si ešte niekto na Leeloo zhrozene čumiacu a na obrázok atómového hríbu?), stačí notebook a heslo na wi-fi (predpokladáme, samozrejme, že neexistuje jazyková bariéra). Na druhej strane, po tom, čo by narazili trebárs na 4chan, by sa zrejme zdesili natoľko, že by sa rozhodli ak nie zničiť ľudstvo, tak aspoň tú prekliatu sieť raz a navždy. A to by ste nechceli, byť naveky bez ksichtbooku po náhlom útoku mimozemšťanov, že? Tak teda, aké stránky ukázať prípadným zvedavým emzákom ako príklad úspechov ľudstva (okrem wikipédie a iných všeobecne známych reprezentatívnych online encyklopédií, ktoré sú len ďalším variantov tej blbosti z Piateho elementu)? Nuž, Minettka vám pár tipov daruje na Mikuláša. A ak vás náhodou nijakí mimozemšťania nepostretnú, tieto stránky sú tak či tak vhodné na výplň času miesto videí z mačiatkami...
(poznámka: stránky označené * sú dostupné výlučne v angličtine, ak týmto jazykom nevládnete, radšej preskočte na tie bez hviezdičky)
1. Všetky dobré yaoistky
Čo: blogy istej Taylor a takzvanej Nagat
Prečo: lebo tie dievčatá sú hrozne vtipné
Tieto dve stránky sú značne obskúrnou záležitosťou. Ich autorkami sú dve české dievčatá, ktoré píšu o svojich zážitkoch, väčšinou s fiktívnymi univerzami. Tieto môžu mať rôznu podobu, od televíznych seriálov cez mangu a anime až po tumblr. A áno, obe dámy sú fanúšičkami yaoi. Slovníková definícia výrazu yaoi mimochodom znie: diela sorty anime a a manga s homoerotickou tematikou, čiže sexuálnym a/alebo romantickým vzťahom medzi dvoma mužmi. Lesbická verzia popisovaného sa nazýva yuri a má, prekvapujúco, omnoho menej fanúšikov. V každom prípade, yaoistky sa vo svojej láske ku gayom zvyčajne neobmedzujú na mangu a anime, ale vyhľadávajú ich aj v iných formách umenia, a to ešte tam, kde nie sú, alebo sú len tak napoly (John Watson + Sherlock Homes je len ten najznámejší príklad, v skutočnosti je takýchto bromancí občas bez b na začiatku v poslednom čase až priveľa). V každom prípade, pri čítaní ich článkov sa schuti zasmejete, do pozornosti dávam Panoptikum v sekcií Yaoi na blogu Taylor, kde sú prácičky, ktoré šokovali aj ju, ktorá si už prešla všeličím (okrem Boku no Pico, ktoré má v danej sekcií vlastnú kategóriu – vlastne Boku no Pico má vlastnú kategóriu všade). Komu by tých blbostí nestačilo, pridávam odkaz na panoptikum č.2, ktoré si založila istá Nime: http://nimebase.blogspot.sk/search/label/Panoptikum Ale len ak máte silný žalúdok, priatelia! Taylorin blog je už trochu starší, ale pre vás, ktorí ho ešte nemáte prebádaný, to nebude nič znamenať, keďže ide o takpovediac nadčasovú záležitosť. Pokiaľ ide o Nagat, aj tá má kopec starších článkov, no jej blog je stále aktívny, a je celkom slušná šanca, že keď sa naň budete vracať každý týždeň alebo mesiac, nájdete tam zakaždým niečo nové.
Linky: http://twisted-fairy.blogspot.cz/
http://nagatvexilu.blogspot.cz/
2. Trocha vedy ešte nikoho nezabila
Čo: YouTube kanál Vsauce a české preklady spomínaného
Prečo: Lebo sa veľa dozviete, samozrejme. A pretože je to minimálne rovnako zábavné ako videá s mačiatkami, ale omnoho poučnejšie.
Je mi jedno, aké silné okuliare nosí. Je mi jedno, ako nerdovsky vyzerá. Michael je sexy. Patrí medzi tú nie až tak vzácnu (aspoň oproti všeobecnému presvedčeniu) sortu vzdelancov, ktorí sú popri svojej inteligencií ešte aj veľmi vtipní a sympatickí, na čom si založil svoju kariéru youtubera. Áno, do tejto sorty nepatria len letsplayeri, fashioblogerky a GoGo, ale aj omnoho fajnovejší ľudia. Komici, takzvaní „rozpočítavatelia“ (mojim najobľúbenejším príkladom je WatchMojo.com) a, samozrejme, popularizátori vedy ako Michael a jeho kanál Vsauce. Jediným negatívom je, že hlavnou prísadou jeho humoru sú slovné hračky, ktoré väčšinou pri preklade do slovenčiny strácajú svoj účinok, takže ak nemáte aké-také znalosti tohto jazyka, nepomôžu vám ani titulky. Nuda to však stále nie je, Michael je veľmi dobrý rečník a dokáže podať fakty o rôznych témach stráviteľnou formou, čo rozhodne nie je málo...
Linky: anglický YouTube kanál – https://www.youtube.com/user/Vsauce
české preklady: http://www.videacesky.cz/tag/vsauce
*3. A trocha histórie tiež nie
Čo: AlternateHistoru Hub
Prečo: Lebo ak ste nadšenec do histórie alebo ste v nej naopak skutočne tupí, toto je proste povinná jazda
Tak, a toto už nie je sranda. Naozaj nie. Tvorca kanála (nepoznám meno) nie je ktovieaký komik a svoj kanál berie smrteľne vážne, ale čo už má chudák robiť, keď často zvažuje teoretické scenáre smrti miliónov ľudí... Uznávam, nie je to niečo, čo určite musí zaujať každého, ale oproti hodine dejepisu s priemernou slovenskou učiteľkou je to vrchol zábavy. Navyše práve vďaka tomuto kanálu nepodľahnete ilúzií, že niektoré historické udalosti boli nepodstatné (napr. Púnske vojny) alebo naopak ktovieako dôležité (napr. založenie islamu alebo zavraždenie Kennedyho). Navyše, ak ste zaprisahaní protiamerickí rusofili, oceníte, že títo chlapíci otvorene nesúhlasia s mnohými akciami svojej vlády v minulosti i súčasnosti (a vlastne aj keď USA máte radi, ale nepodliehate ilúzií, že sú dokonalé – napríklad keď ste hetaliardi). Pravda, veľa Američanov so svojou vládou pre to či ono nesúhlasí, ale to viete, to vám v Zemi a Veku nepovedia, takže práve v tomto kanáli máte jasný a nepriestrelný dôkaz. Angličtina používaná na tomto kanáli, našťastie, nie je ktovieako komplikovaná, a keď už máte priemernú základku s priemernou znalosťou jazyka za sebou, pokojne si to pustite. Ak už nič iné, zlepšite si jazykové schopnosti a čosi sa aj naučíte. Ak ste hetaliard, ani s tou absenciou humoru to nebude také vážne...
Link: https://www.youtube.com/user/AlternateHistoryHub/videos
4. A ešte trošičku...
Čo: historyweb.sk
Prečo: Lebo sa tam veľa dozviete, damned!
Budem k vám úprimná, Minettkino historické nadšenie už nie je, čo bývalo. Historickú monografiu neotvorila, ako je rok dlhý, jej vášeň pre period dramas už takisto pomaly upadá a Hetalia všetok entuziazmus nezachráni. Keď cítim, že sa toto deje, mám stránku, na ktorú sa vždy môžem obrátiť. Viem, spolupracuje s denníkom N. Ja viem, občas sú tam nejaké popondiate protificovské kecy. Vadí to? Niektoré veci sa z iného zdroja proste nedozviete! Och, teda okrem tých, ktoré používajú miestni autori... A na rozdiel od materského denníka sa snažia zostať nezaujatí. Ide predsa o históriu, nie? A do tej ruky politiky nepatria (90% samozvaných patriotov preto túto stránku neodporúča). Okrem toho, keď ide o vedecké portály s pochybnou politickou objektivitou, nemôžeme povedať, že toto by bol jednoznačný víťaz, na to tu máme na tejto strane barikády medzi slniečkarmi a xenofóbmi, medzi zapredancami USA a Ruskej federácie týchto tu: http://www.invivomagazin.sk/, na tú opačnú ani nechodím. Pre istotu. Lebo tam je aj T.E.Rotas a mor a choleru naňho, ale sprznil nám enviromentálny magazín a za to bude zatratenie jeho večné. Nevermind, na svete sú a boli aj horší ľudia. O pár takých sa máte možnosť dozvedieť aj v historických knihách a, samozrejme, tomto portáli...
Link: http://historyweb.dennikn.sk/
5. The best of blog.sme.sk I
Čo: seriál Vtedy a dnes na blogu Adriany Markovičovej
Prečo: Lebo lečo. Pretože vás určite zaujíma, čo dnes robí Angelika a koľkokrát sa oženil Leonard Nimoy, nemám pravdu?
Toto je, bohužiaľ, už trochu starší blog a nemôžete od autorky čakať nejaké nové časti. Ale nebojte sa, už ich je napísaných dosť na to, aby vám zabezpečili prokrastináciu na slušnú časť vianočných prázdnin, alebo aspoň na celý Prvý a Druhý sviatok vianočný (prípadné chyby v pravopise veľkých písmen sú priznané), kedy by ste inak vzhľadom na počasie, aké vtedy v posledných rokoch máme, len sedeli doma, žrali koláčiky a nudili sa. Takto môžete sedieť doma, žrať koláčiky a baviť sa na „hlodoch“ autorky. V dobrom zmysle slova. Ak už nič iné, tak je vtipnejšia ako ja, no... A v jej archíve nájdete také poklady ako Sissi, Baywatch alebo Annu zo Zeleného domu. Aj keď čo dnes robí filmová Anna je jasné každému divákovi Reign.
Link: http://markovicova.blog.sme.sk/t/49049/vtedy-a-dnes (a nezabudnite, že tam úplne dole je tlačítko „nasledujúce“...)
6. The best of blog.sme.sk II
Čo: blog Lívie Hlaváčkovej, najmä časť Medicínske
O tejto dáme len v krátkosti. Lekárka a spisovateľka fantasy, onú „fantasy detektívku“ na jej blogu by som vám neodporúčala (minimálne nie viac, ako tú svoju, he-he), ale rubriku Medicínske si prečítajte. Je tam mnoho zaujímavých vecí, od medicínsky presných rán do hlavy, cez defibrilátory a infekcie vo filmoch až po „utajenú pravdu o rakovine“. Iste, ono ju pred vami nikto netají, a práve o tom je ten článok...
Link: http://liviahlavackova.blog.sme.sk/t/51905/medicinske
7. Práve, keď si myslíte, že na tumblr sú len magori...
Čo: Opráski sčeskí historje
Prečo: Lebo je to príšerne vtipné. A je to o histórií. Potrebuje snáď niekto viac dôvodov?!
O tomto som už hovorila. (http://www.minetteskvareninova.blogspot.sk/2015/05/minettin-filmovy-magazin-traja-nymandi.html). V uvedenom článku som to propagovala úplne na konci. Keďže má ale tento dosť malú čítanosť (a právom, nakoľko fakt nechápem, ako som niekedy mohla napísať niečo také zúfalo nevtipné), a okrem toho som nenapísala čo, ako a prečo (s kým, to je jasné – so Zmikundom a zlou českou gramatikou...). Podľa mňa to totiž má všetko, čo má dobrý komiskový strip (t.j. čosi ako vtip, ale je to nakreslené a nejakým spôsobom divné) mať. Nie je to dlhé, väčšinou to má vtipnú pointu a je to celkom inteligentné. Ale hej, je to strašne nakreslené. Komiksové stripy sa nemusia vyznačovať premakanou kresbou, veď si uvedomte, že meno najslávnejšieho kresliča stripov nie je Frank Miller (ten nýmand, ktorého origoš komiksu môžeme vďačiť za kompletnú stratu dôstojnosti starého Leonida vo filmovej adaptácií – áno, to on mu šlohol brnenie a nechal mu len gate...) ale Jim Davis (jedno slovo: Garfield). A Scott Adams je ešte väčší antitalent, napriek tomu je jeho Dilbert proste najlepší na svete. A tá zlá gramatika je tam naschvál. Fakt, len sa tam pozrite – viete, ako to občas pekne dokresľuje vtip? Pravda, občas sa vám proste nepodarí pochopiť vtip, lebo túto časť histórie ste nikdy neštudovali, alebo ste také lemry, že sa vám nechce pozrieť na wikinu. Tieto vysoko erudované (je to erudovanosť hetaliarda, ale predsa len nejaká) vtipy proste nie sú pre úplných diletantov. Se s tím smiřte.
*8. Pre všetkých turkofilov
Čo: Turkish Culture Portal a Culture of Iran (a som si istá, že ma od príslušného arabského portálu delí len pár kliknutí, ale na to som lenivá)
Prečo: Pretože niektorí ľudia by proste mali zavrieť klapačku o moslimoch, keď o nich nevedia. A o Turkoch zvlášť.
Priznám sa vám, niekde v šuplíčku (elektronickom šuplíčku s divným názvom Efendi Selim) mám rozpracovaný román o osmanskom sultánovi z modernejšieho veku ríše a neviem, čo s ním. Môžem ho prerobiť, vymazať, dať ho vydať taký aký je (ale to by som radšej nerobila), ale v každom prípade by som teraz rada publikovala kúsok z rubriky Zdroje. Hej, to je tá, ktorú nikto nebude čítať, pokiaľ ho nezaujíma, čo do frasa je nazar boncuk. Zároveň publikujem aj zdroje pre Cisárovnú Indie. Takže, zdroje sú... Wikina (pre obe) a tieto dve stránky (každému „dielu“ po jednej). Človek by nemal kecať o utečencoch v mierumilovnom mikulášskom článku, ale čert to ber, väčšina diskutérov hovorí o moslimoch ako o jednej skupine, a tak chcem k debate prispieť svojou troškou. Pretože, čuduj sa svete, je rozdiel medzi Turkom, Iráncom a Arabom... And I don't give a fuck about Arabs. About Pashtos neither. (And no, about Eritreans as well, 'cause they are sooo far out of my range...) To len keby ste sa náhodou pýtali, prečo sa do „utečeneckých“ debát nezapájam. Vašej otázke sa ale čudujem, pretože mne všetci tí noví etnografi Blízkeho a Stredného Východu lezú hore krkom. Keď chcem etnografa, vyhľadám profesionála, neasi? No a tu ich pekných pár prispieva...
Linky: Turci – http://www.turkishculture.org/
Iránci – http://www.cultureofiran.com/
Bonus – sponzorované stránky (alias Komu som dlžná službičku alebo sa poznám bližšie)
http://pribehyalzbety.blog.cz/
Pretože Betynka sa zlepšuje, fakt, a okrem toho, amatérske spisovateľky by si mali pomáhať. Teda okrem toho, že jej poviedky sú veľmi pútavé (zvlášť ak ste grammar nazi, ale nebudeme vyrývať).
https://www.facebook.com/velkolepestoleticz?ref=hl
Facebooková stránka Sultána – aj keď neviem, na čo oni potrebujú moje odporúčanie, keď by to s tou kopou zhliadnutí malo byť opačne...
http://slovenske-zvyky.webnode.sk/
Titulujú sa „vzácny poklad pre budúce generácie“ a na rozdiel od väčšiny inštitúcií ovenčených týmto namysleným titulom majú pravdu. Pretože priemerná folkloristka vždy robila svojej kultúre väčšiu službu ako väčšina z tých, kto dnes na facebooku vyzýva na jej ochranu.
pondelok 30. novembra 2015
Minette reavealed alebo Reťazák trochu inak
(všetky otázky sú autentické, z reťazákov na českých blogoch, ani jedna pôvodne nebola určená mne)
Tak, vaša Minettka sa royhodla poodhaliť trochu zo svojho súkromia. Nie svoj vek ani rodinný stav, haha, ale úplne nepodstatné prkotiny, aké sa píšu, nuž... Do blogískových reťazákov!
Tak, vaša Minettka sa royhodla poodhaliť trochu zo svojho súkromia. Nie svoj vek ani rodinný stav, haha, ale úplne nepodstatné prkotiny, aké sa píšu, nuž... Do blogískových reťazákov!
1. Aká vlajka sa ti
páči najviac?
Vlajka UNICEF. Pretože na rozdiel od vlajok štátov a OSN, s ňou vždy viete, na čom ste.
2. Aký obrázok máš na ploche počítača?
Ktorého? Môjho notebooku? Maminho? Pretože ak ide o notebook, tak nádherné, veselé logo Windowsu na pokojnej modrej ploche. Pokiaľ ide o mamin počítač, tak zimnú krajinku, ktorú mali kedysi na jar vystriedať nejaké pekné kvetinky, ale ja som sa na to zvysoka vybodla.
3. Aký spôsob dopravy máš najradšej?
Tým si nie som istá, ale rozhodujem sa medzi lietadlom a vlakom RegioJet. Obe sú rýchle a dá sa tam kúpiť žrádlo, a RegioJet má navyše aj slabé WiFi. A celkom určite viem, aké spôsoby neznášam najviac – medzimestskú autobusovú linku a cudzie auto.
4. Tvoj obľúbený jazyk?
Čeština, lebo ňou plynule hovorím, ruština, lebo znie dobre aj keď jej nerozumiete, a turečtina, pretože je cool najmä keď jej nerozumiete. Nie je nad to zistiť si, čo sa vlastne spieva v Şidikim :(
5. Keby si si mohla vybrať meno, aké by to bolo?
Haló, ja som si už meno vybrala... Už to vie aj pinterest. A nie, nezdá sa mi blbé... Čo tým myslíte, že by som si ho mohla zmeniť?!
6. Keby si mohla vytvoriť nejaký prístroj, ktorý by mohol robiť čokoľvek, čo by to bolo?
Záchod, ktorý nesmrdí. Že to už bolo vymyslené? Aha... Tak potom čosi, čo samo varí vodu na kávu. Že tiež? Azaňát... Tak niečo, čo vám umožňuje počúvať hudbu, aj keď ju vlastne nikto nehrá. Či aj toto už bolo vymyslené? Že je takých prístrojov milión?! A na jednom práve pracujem?!
(Poznámka pod čiarou: mala by som tráviť menej času písaním historických poviedok a sledovaním period dramas, už mi to lezie na mozog.)
7. Čím/kým si bola v minulom živote?
Kara toprak, čiže čiernou zeminou. Pretože odtiaľ pochádzame všetci, totiž zo zeme. Teda aspoň časť našich atómov určite. Viem, že som bola hviezdou – ale nie strieborného plátna, normálne takou ako vo vesmíre, bo odtiaľ pochádza všetok uhlík, však viete. A moje gény zase pochádzajú od mimoriadne vynaliezavých ľudkov z Afriky (ďalej sa mi neoplatí pátrať). Aha, vy ste mysleli na reinkarnáciu? Tak reinkarnácia je kravina, to je všetko, čo vám poviem. Ja viem, že je sranda rozmýšľať, či ste boli v minulom živote kravou alebo Richardom Wagnerom, ale ruku na srdce, kto z vás je natoľko zbožný budhista/hinduista, že tomu fakt verí?
8. Zažila si niekedy pocit déja-vu?
Ale hej, keď som si dnes ráno prezerala webstránky DOMY TV (mám takú úchylku). Myslela som si, že je to len pocit, ale nie, ono je to ozaj furt o tom istom.
9. Keby si sa mala skryť niekde v dome pred vrahom, kde by to bolo?
Celkom originálna otázka, ale odpovedať na ňu teda neviem. Najbezpečnejším miestom by bola asi kuchyňa. Lebo tam má naša domácnosť zásobu nožov a zapaľovačov, chápete.
10. Keby si stála na neznámom mieste a mala sa rozhodnúť, či pôjdeš hore po rebríku alebo dole po schodoch, kam by si šla?
To čo je za sprostú otázku? Cesta je len taká vhodná, ako jej cieľ. Teda ak je taká krátka ako priemerné schody/rebrík.
11. Ako by si presvedčila vílu, aby ti pomohla?
Po tom, čo by som sa prebrala z bezvedomia spôsobeného ťažkým šokom alebo odporučila panej psychiatriu (to záleží na tom, ako veľmi by sa dotyčná podobala na človeka), povedala by som jej že mám doma rodinu a veľmi malé zlatulililinké šteniatučko, ktoré by predsa nenechala bez paničky, žeáno? (Ani by som nemusela klamať.)
12. Aká metóda učenia ti vyhovuje najviac?
Skúšala som ich mnoho, ale najviac mi vyhovuje Bilingsova koedukačná... Kecám, väčšinou si sadnem k učivu a čítam si látku, kým ma to neprestane baviť. Každý deň, na každý predmet, pretože ono to aj tak celé trvá asi pol hodiny.
13. Pizza vs. Zmrzlina
Ak by som sa mala rozhodnúť, kto ma na čo pozve, tak pizza, lebo je príjemné, keď vám niekto platí obed. Ak by som sa mala rozhodnúť, koho na čo pozvem ja, tak zmrzlina, pretože je lacnejšia, of course. A ak by som si mala vybrať tak všeobecne, rozhodne pizza. Lebo zmrzlina je síce dobrá vec, ale keď ste od rána nič nejedli a potom vám niekto na obed dá takýto drbnutý výber, jednoducho je vám jasné, na čom ste.
14. Tvoj najobľúbenejší spevák/speváčka?
Mám ich veľa a každú chvíľu sa menia (momentálne sú to Aytekin Ataş a Mabel Matiz), no na druhej strane, seiyuu Číny je stálica. Pretože znie úžasne, nech už spieva hocijakú sprostosť (a verte mi, soundtrack z Hetalie je sprostosť dosť veľká na to, aby som to vedela s istotou).
15. Splnila si si zatiaľ nejaký so svojich snov?
Nie. Ešte nikdy v živote som neplávala na mori ginu v topánke Pelin Karahan. Ak sa pýtate na daydreams, tak za koho ma považujete, ja nie som vrah!
Big girls don't dream. Big girls do make plans.
16. Láka ťa predstava byť morskou pannou?
Nie, pretože nemám ani poňatia, čo to všetko obnáša. Každá rozprávka a fantasy debilina tvrdí niečo iné.
17. Keď ideš do drogérie, čo si najčastejšie kupuješ?
Ja do drogérie nechodím, a keby som aj, táto otázka je blbosť tak či tak. Predsa vreckovky a hajzelpapier, neasi?
18. Pomáhaš doma s upratovaním?
Tak toto bolo hnusné... Chcete povedať, že nie?!
19. Ako veľmi si schopná vytrvať a ísť si za svojim?
Veď počkaj, moja mama by ti vysvetlila, aké som ja máslo...
20. Je niečo, v čom by si chcela byť lepšia?
V štipľavých odpovediach na hlúpe otázky, a tiež v propagácií môjho blogu. Nie, moja kondička ma naozaj netrápi. A čo tým myslíte, že som lenivá?!
21. Na akom mieste sa cítiš najlepšie?
Pri počítači, of course.
22. Čo ťa viedlo k založeniu blogu?
Mylné presvedčenie, že viem písať poviedky. Ktoré sa, mimochodom, stáva vekom čoraz menej mylným.
Vlajka UNICEF. Pretože na rozdiel od vlajok štátov a OSN, s ňou vždy viete, na čom ste.
2. Aký obrázok máš na ploche počítača?
Ktorého? Môjho notebooku? Maminho? Pretože ak ide o notebook, tak nádherné, veselé logo Windowsu na pokojnej modrej ploche. Pokiaľ ide o mamin počítač, tak zimnú krajinku, ktorú mali kedysi na jar vystriedať nejaké pekné kvetinky, ale ja som sa na to zvysoka vybodla.
3. Aký spôsob dopravy máš najradšej?
Tým si nie som istá, ale rozhodujem sa medzi lietadlom a vlakom RegioJet. Obe sú rýchle a dá sa tam kúpiť žrádlo, a RegioJet má navyše aj slabé WiFi. A celkom určite viem, aké spôsoby neznášam najviac – medzimestskú autobusovú linku a cudzie auto.
4. Tvoj obľúbený jazyk?
Čeština, lebo ňou plynule hovorím, ruština, lebo znie dobre aj keď jej nerozumiete, a turečtina, pretože je cool najmä keď jej nerozumiete. Nie je nad to zistiť si, čo sa vlastne spieva v Şidikim :(
5. Keby si si mohla vybrať meno, aké by to bolo?
Haló, ja som si už meno vybrala... Už to vie aj pinterest. A nie, nezdá sa mi blbé... Čo tým myslíte, že by som si ho mohla zmeniť?!
6. Keby si mohla vytvoriť nejaký prístroj, ktorý by mohol robiť čokoľvek, čo by to bolo?
Záchod, ktorý nesmrdí. Že to už bolo vymyslené? Aha... Tak potom čosi, čo samo varí vodu na kávu. Že tiež? Azaňát... Tak niečo, čo vám umožňuje počúvať hudbu, aj keď ju vlastne nikto nehrá. Či aj toto už bolo vymyslené? Že je takých prístrojov milión?! A na jednom práve pracujem?!
(Poznámka pod čiarou: mala by som tráviť menej času písaním historických poviedok a sledovaním period dramas, už mi to lezie na mozog.)
7. Čím/kým si bola v minulom živote?
Kara toprak, čiže čiernou zeminou. Pretože odtiaľ pochádzame všetci, totiž zo zeme. Teda aspoň časť našich atómov určite. Viem, že som bola hviezdou – ale nie strieborného plátna, normálne takou ako vo vesmíre, bo odtiaľ pochádza všetok uhlík, však viete. A moje gény zase pochádzajú od mimoriadne vynaliezavých ľudkov z Afriky (ďalej sa mi neoplatí pátrať). Aha, vy ste mysleli na reinkarnáciu? Tak reinkarnácia je kravina, to je všetko, čo vám poviem. Ja viem, že je sranda rozmýšľať, či ste boli v minulom živote kravou alebo Richardom Wagnerom, ale ruku na srdce, kto z vás je natoľko zbožný budhista/hinduista, že tomu fakt verí?
8. Zažila si niekedy pocit déja-vu?
Ale hej, keď som si dnes ráno prezerala webstránky DOMY TV (mám takú úchylku). Myslela som si, že je to len pocit, ale nie, ono je to ozaj furt o tom istom.
9. Keby si sa mala skryť niekde v dome pred vrahom, kde by to bolo?
Celkom originálna otázka, ale odpovedať na ňu teda neviem. Najbezpečnejším miestom by bola asi kuchyňa. Lebo tam má naša domácnosť zásobu nožov a zapaľovačov, chápete.
10. Keby si stála na neznámom mieste a mala sa rozhodnúť, či pôjdeš hore po rebríku alebo dole po schodoch, kam by si šla?
To čo je za sprostú otázku? Cesta je len taká vhodná, ako jej cieľ. Teda ak je taká krátka ako priemerné schody/rebrík.
11. Ako by si presvedčila vílu, aby ti pomohla?
Po tom, čo by som sa prebrala z bezvedomia spôsobeného ťažkým šokom alebo odporučila panej psychiatriu (to záleží na tom, ako veľmi by sa dotyčná podobala na človeka), povedala by som jej že mám doma rodinu a veľmi malé zlatulililinké šteniatučko, ktoré by predsa nenechala bez paničky, žeáno? (Ani by som nemusela klamať.)
12. Aká metóda učenia ti vyhovuje najviac?
Skúšala som ich mnoho, ale najviac mi vyhovuje Bilingsova koedukačná... Kecám, väčšinou si sadnem k učivu a čítam si látku, kým ma to neprestane baviť. Každý deň, na každý predmet, pretože ono to aj tak celé trvá asi pol hodiny.
13. Pizza vs. Zmrzlina
Ak by som sa mala rozhodnúť, kto ma na čo pozve, tak pizza, lebo je príjemné, keď vám niekto platí obed. Ak by som sa mala rozhodnúť, koho na čo pozvem ja, tak zmrzlina, pretože je lacnejšia, of course. A ak by som si mala vybrať tak všeobecne, rozhodne pizza. Lebo zmrzlina je síce dobrá vec, ale keď ste od rána nič nejedli a potom vám niekto na obed dá takýto drbnutý výber, jednoducho je vám jasné, na čom ste.
14. Tvoj najobľúbenejší spevák/speváčka?
Mám ich veľa a každú chvíľu sa menia (momentálne sú to Aytekin Ataş a Mabel Matiz), no na druhej strane, seiyuu Číny je stálica. Pretože znie úžasne, nech už spieva hocijakú sprostosť (a verte mi, soundtrack z Hetalie je sprostosť dosť veľká na to, aby som to vedela s istotou).
15. Splnila si si zatiaľ nejaký so svojich snov?
Nie. Ešte nikdy v živote som neplávala na mori ginu v topánke Pelin Karahan. Ak sa pýtate na daydreams, tak za koho ma považujete, ja nie som vrah!
Big girls don't dream. Big girls do make plans.
16. Láka ťa predstava byť morskou pannou?
Nie, pretože nemám ani poňatia, čo to všetko obnáša. Každá rozprávka a fantasy debilina tvrdí niečo iné.
17. Keď ideš do drogérie, čo si najčastejšie kupuješ?
Ja do drogérie nechodím, a keby som aj, táto otázka je blbosť tak či tak. Predsa vreckovky a hajzelpapier, neasi?
18. Pomáhaš doma s upratovaním?
Tak toto bolo hnusné... Chcete povedať, že nie?!
19. Ako veľmi si schopná vytrvať a ísť si za svojim?
Veď počkaj, moja mama by ti vysvetlila, aké som ja máslo...
20. Je niečo, v čom by si chcela byť lepšia?
V štipľavých odpovediach na hlúpe otázky, a tiež v propagácií môjho blogu. Nie, moja kondička ma naozaj netrápi. A čo tým myslíte, že som lenivá?!
21. Na akom mieste sa cítiš najlepšie?
Pri počítači, of course.
22. Čo ťa viedlo k založeniu blogu?
Mylné presvedčenie, že viem písať poviedky. Ktoré sa, mimochodom, stáva vekom čoraz menej mylným.
Adventný špeciál - Deň sv. Ondreja
Pokiaľ by to niekoho zaujímalo, Ondrej bol bratom známejšieho svätého Petra apoštola, toho, čo zaprel Krista a bol zo všetkých apoštolov najhlavnejší. Teda vraj. V tomto prípade ale platí, že kto vie, vie, kto nevie, je len laxný katolík alebo nekatolík (resp. nepravoslávny, pretože apoštola samozrejme uznávajú všetky cirvi, ktoré v čosi ako svätcov veria) a toho to zrejme nezaujíma. V každom prípade, pokiaľ by si zúfalé dievčatá, ktoré nemali toho roku ani len partnera na katarínsku zábavu (alebo na podnikovú párty, to je fuk) chceli dopomôc trochou tej staromódnej mágie a nespoliehať sa vždy len na nejaké kraviny s čakrami a čínskou medicínou, predvianočné obdobie je mimoriadne vhodný čas.
Jedným z tých triviálnych a nepoužiteľných spôsobov je kladenie chleba s kamoškami a lopatu, a ktorej pes šlohne ten jej kúsok ako prvý, tá sa vydá najskôr. Nepoužiteľnosť tohto spôsobu spočíva v tom, že existujú aj iné spôsoby, ktoré nezahŕňajú kŕmenie vášho alebo akéhokoľvek iného psa múčnymi jedlami, zvlášť vašim rodinným chlebom, na ktorý ste vy aloebo vaši rodičia (pričom v tomto prípade je to ešte horšie) tak ťažko zarábali.
Pokiaľ žijete na dedine a máte kamošku, ktorá vlastní kurník, mohli ste ísť o polnoci 29.11. klopať na jeho dvere a odriekať nasledovné záklínadlo:
Kohútik, kohútik, zakotkodákaj
Ak muže dostanem, vedieť mi daj
Sliepočky vy nechajte kotkodákanie
Nekazte mi, nekazte vydávanie
Inými slovami, keď sa z kurníka ozve kohút, na ďalší rok si nájdete chlapa, ak sliepka, tak smola, no. Bohužiaľ tradícia sa nič nezmieňuje o voliérach, čo je škoda, pretože kruníky ustupujú práve nim. V takom prípade je interpretácia na vás.
Ak už chlapa máte alebo si vôbec nehľadáte partnera, zíde sa vám ďaleko univerzálnejšia veštba šťastia v budúcom roku. Zožeňte si štyri šálky a hlinu, chlieb, hrebeň a prsteň. Skryte to pod šálku, potom zavolajte kamoša, kamošku alebo rodinného príslušníka (dávajte si pozor, aby nevedel, pod ktorou šálkou je čo!) a nechajte ho ukázať na jednu. Podľa toho, čo pod ňou je, čaká na ukazujúceho:
a) hlina - smrť (je dôležité poznamenať, že kedysi bola úmrtnosť oveľa vyššia, a teda pravdepodobnosť vyplnenia veštby vyššia, teraz si to môžete zmeniť napríklad na vyhadzov z práce alebo exekúciu)
b) chlieb - zbohatnutie (možno sa dotyčnému podarí zaplatiť hypotéku alebo investovať na Wall Streat?)
c) hrebeň - choroba (aspoň toto sa celkom určite vyplní, nakoniec, počas chrípkovej sezóny si na vás môže počíhať hocijaké svinstvo)
d) prsteň - svadba (už z princípu je tento test nevhodný pre homosexuálov, ale v každom prípade môžete povedať, že sa dotyčný odsťahuje do Česka alebo Nemecka, získa občianstvo a vydá/ožení sa tam)
Ak sa vám zdá tento test staromódny, môžete si vymyslieť množstvo vlastných variácií, napokon, čo ak si založíte vlastnú tradíciu?
Osamelé dievčatá (ale vlastne aj chlapci, veď prečo nie?) si tiež môžu napísať na kúsky papiera mená svojich vysnívaných chlapcov a dať si ich pod vankúš. Ráno si potom proste vytiahnete jednu a koho meno tam bude, s tým budete randiť. Ak ste nerd alebo iná čudácka bytosť, nezabudnite si dať pod vankúš aj npár prázdnyých papierikov, predsa len, je treba sa nepreceňovať.
A hlavne si nezabudnite veštenie užiť a nebrať ho príliš vážne. Napokon, prichádzajú Vianoce, tak načo sa zbytočne stresovať? Dosť na tom, že musíte nakúpiť darčeky a učiť sa na polročné testy...
Jedným z tých triviálnych a nepoužiteľných spôsobov je kladenie chleba s kamoškami a lopatu, a ktorej pes šlohne ten jej kúsok ako prvý, tá sa vydá najskôr. Nepoužiteľnosť tohto spôsobu spočíva v tom, že existujú aj iné spôsoby, ktoré nezahŕňajú kŕmenie vášho alebo akéhokoľvek iného psa múčnymi jedlami, zvlášť vašim rodinným chlebom, na ktorý ste vy aloebo vaši rodičia (pričom v tomto prípade je to ešte horšie) tak ťažko zarábali.
Pokiaľ žijete na dedine a máte kamošku, ktorá vlastní kurník, mohli ste ísť o polnoci 29.11. klopať na jeho dvere a odriekať nasledovné záklínadlo:
Kohútik, kohútik, zakotkodákaj
Ak muže dostanem, vedieť mi daj
Sliepočky vy nechajte kotkodákanie
Nekazte mi, nekazte vydávanie
Inými slovami, keď sa z kurníka ozve kohút, na ďalší rok si nájdete chlapa, ak sliepka, tak smola, no. Bohužiaľ tradícia sa nič nezmieňuje o voliérach, čo je škoda, pretože kruníky ustupujú práve nim. V takom prípade je interpretácia na vás.
Ak už chlapa máte alebo si vôbec nehľadáte partnera, zíde sa vám ďaleko univerzálnejšia veštba šťastia v budúcom roku. Zožeňte si štyri šálky a hlinu, chlieb, hrebeň a prsteň. Skryte to pod šálku, potom zavolajte kamoša, kamošku alebo rodinného príslušníka (dávajte si pozor, aby nevedel, pod ktorou šálkou je čo!) a nechajte ho ukázať na jednu. Podľa toho, čo pod ňou je, čaká na ukazujúceho:
a) hlina - smrť (je dôležité poznamenať, že kedysi bola úmrtnosť oveľa vyššia, a teda pravdepodobnosť vyplnenia veštby vyššia, teraz si to môžete zmeniť napríklad na vyhadzov z práce alebo exekúciu)
b) chlieb - zbohatnutie (možno sa dotyčnému podarí zaplatiť hypotéku alebo investovať na Wall Streat?)
c) hrebeň - choroba (aspoň toto sa celkom určite vyplní, nakoniec, počas chrípkovej sezóny si na vás môže počíhať hocijaké svinstvo)
d) prsteň - svadba (už z princípu je tento test nevhodný pre homosexuálov, ale v každom prípade môžete povedať, že sa dotyčný odsťahuje do Česka alebo Nemecka, získa občianstvo a vydá/ožení sa tam)
Ak sa vám zdá tento test staromódny, môžete si vymyslieť množstvo vlastných variácií, napokon, čo ak si založíte vlastnú tradíciu?
Osamelé dievčatá (ale vlastne aj chlapci, veď prečo nie?) si tiež môžu napísať na kúsky papiera mená svojich vysnívaných chlapcov a dať si ich pod vankúš. Ráno si potom proste vytiahnete jednu a koho meno tam bude, s tým budete randiť. Ak ste nerd alebo iná čudácka bytosť, nezabudnite si dať pod vankúš aj npár prázdnyých papierikov, predsa len, je treba sa nepreceňovať.
A hlavne si nezabudnite veštenie užiť a nebrať ho príliš vážne. Napokon, prichádzajú Vianoce, tak načo sa zbytočne stresovať? Dosť na tom, že musíte nakúpiť darčeky a učiť sa na polročné testy...
Poznámka: rýchly sprievodca Minettiným špeciálom
Pred niekoľkými dňami som rozmýšľala nad tým, že by som mohla svojim čitateľom priniesť niečo špeciálne. Niečo, čo som v minulých rokoch nepísala... Ánjo, tentoraz sa do písania blogu vložím celá, a máte sa na čo tešiť. Každý z príspevkov začnem prológom o tradíciách, a potom prejdem k meritu veci, totiž rôznym blbinkám, ktoré vás môžu zaujímať. Na uverejnenie príspevkov som si vybrala veľmi, veľmi špeciálne dni, najmä z hľadiska tradícií. Pokiaľ ide o tradície, všetky sa dajú nájsť tuto: http://slovenske-zvyky.webnode.sk/
Pokiaľ ide o konkrétne tipy:
30.11. - sviatok sv. Ondreja
Minette revealed alebo Reťazák trochu inak.
Minette revealed alebo Reťazák trochu inak.
6.12. - sviatok sv. Mikuláša
Mikulášska nádielka alebo Na nete a čo tam Minettka našla
13.12. - sviatok sv. Lucie
Minelle Blanchet čaruje alebo Tipy a triky pre všetky bosorky
20.12. - sviatok sv. Tomáša
Na Toma seď doma alebo Filmové knižné a iné tipy
23.12. - Štedrý predvečer
Vianočná poviedka!
sobota 28. novembra 2015
Minettin jesenný špeciál: O čom inom ako mŕtvych...
„Memoriál, to je
taký zvláštny zvyk v tomto kraji – staré ženy sa zídu,
oblečené do čierneho, a hovoria o tých pár príbuzných a
priateľoch, ktoré im zomreli. Robia to zväčša na začiatku
novembra, veď viete, aký je to pľuhavý čas... Ale v poslednom
čase sa na nich začínajú zúčastňovať aj mladé dámy, a tie z
nich pomaly začínajú robiť špiritistické seanse. To viete, ten
romantizmus – všetko sa zmieta v búrke, staré systémy sa rúcajú
a človek nemá ani v hrobe pokoj.“
A vaša Minettka sa rozhodla taký memoriál (len bez špiritizmu, lebo romantizmus už je dávno pasé) usporiadať mužovi, ktorého si veľmi ctí a považuje ho za svoj vzor. V živote sa s ním nestretla (aspoň v tomto nie som sama), nevidela ho naživo a o jeho osobnom živote vie dosť málo, no predsa ho obdivuje ako nikoho iného (s výnimkou Orhana Pamuka a Johna Lockea). Vážení, dnes si s pietou pripomenieme život a dielo Terryho Pratchetta a v rýchlosti si zrecenzujeme niektoré jeho najpamätihodnejšie knihy...
Najskôr encyklopedické údaje: Terence David John Pratchett sa narodil 28.4.1948 ako syn Davida a Eileen Pratchettovcov. Prvou vecou, ktorú kedy napísal, bola poviedka do školského časopisu menom Hades Business (čítala som a poviem vám, závidím mu talent od boha, moje prvé dielka boli omnoho horšie). Roky pôsobil ako novinár, neskôr ako hovorca elektrárenskej spoločnosti, no keď sa jeho knihy začali predávať čoraz lepšie, z práce odišiel a písaniu sa odvtedy venoval na plný úväzok. V roku 1971 vyšiel jeho prvý román, Koberčania. V tom čase bol už tri roky ženatý s Lyn, rodenou Purves, pričom ich jediná dcéra Rhianna sa narodila osem rokov po svadbe. Mimochodom, Rhianna Pratchett sa dnes venuje tomu istému, čomu kedysi jej otec, čiže písaniu fantasy a novinárčine. Až do svojej smrti v marci tohto roka písal jednu knihu za druhou, niekedy aj dve ročne, a je jedným z najodceňovanejších súčastnosti. Za prínos literatúre bol dokonca pasovaný za rytiera kráľovnou Alžbetou II. Je autorom tak slávnej Zemeplochy, ako aj viacerých ďalších diel, najmä trilógií pozostávajúcich z kratších kníh o Johnnym a Nómoch, takisto je spoluautorom série Dlhozem a knihy Dobré znamenia. Čo z toho som čítala ja? Veľkú časť zemeplošskej série, knihy Národ a Dobré znamenia. A aké to bolo?
Na úvod by som asi mala poznamenať, že Zemeplocha má veľké množstvo častí a veľa som doposiaľ nečítala. Podľa protagonistu sa delí na niekoľko podsérií, o ktorých budem písať samostatne:
1. Mrakoplaš/Vetroplaš – Najslabší, najsmoliarskejší a najzbabelejší čarodejník celého sveta ukončil akademickú dráhu (mága) po viacerých neúspechoch. Vďaka svojmu „šťastiu“ aj napriek záľube v pokojnom a nudnom živote neustále stretáva tú nepríjemnú vec – dobrodružstvo...
2. Čarodejnice – Pravdepodobne najlepšia čarodejnica Zemeplochy, Esme Weatherwaxová (Zlopočasná v českom preklade, Paprčivá vo slovenskom) sa dobrodružstva aj so svojimi troma kolegyňami neštíti, skôr naopak. Vždy sa nájde niečo, do čoho môžu dámy strčiť svoje zvedavé nosy, či už je to osud kráľovstva či ohrozenie ľudstva... Elfami?
3. Hliadka – „Hliadka“, miestna verzia polície, bola kedysi naničhodná banda vedená cynickým alkoholikom, no vďaka šťastiu a schopnostiam svojho kapitána sa z nich stala uznávaná jednotka strážcov poriadku. Ich príbehy majú väčšinou detektívnu zápletku.
4. Smrť a jeho vnučka – Asi najsympatickejšia personifikácia smrti v žánri fantasy si kedysi najskôr adoptoval dcéru, a potom našiel učňa (čo už radšej nezopakoval), čo po slede divokých udalostí viedlo k narodeniu jeho vnučky a neskôr najvernejšej pomocníčky v boji proti rôznemu nadpozemskému potvorstvu.
5. Tonička Bolavá a Nac-Mac Fíglovia – Tonička je čarodejnica a ani jednu z tých kníh som nečítala.
6. Vlahoš a ďalší – Alebo tiež o miestnom variante priemyselnej revolúcie. Čítala som len jednu knihu, Pravdu, takže aj toto odignorujem.
7. Iné – Pyramídy, Malí bohovia, Pohyblivé obrázky... Čítala som tieto tri a každú okomentujem samostatne.
Recenzie/Anotácie/proste čo to je zač...
Dobré znamenia – Keď sa spoja veľký Pratchett a rovnako významný Neil Gaiman, môže to dopadnúť všelijako, no ako sa ukázalo, tentoraz je výsledkom najzábavnejšia a najoptimistickejšia kniha o apokalypse akú kedy svet videl. Na zemi sa narodí Syn Satanov, Antikrist, ktorý má o jedenásť rokov neskôr zničiť svet. Už tu vidíme isté podozrivé okolnosti, veď záhubou ľudstva má byť chalan, ktorý sotva dosiahol pubertu, a dopadne to presne tak, ako by ste čakali. Pridajte k tomu chlapcových kamarátov, najcharizmatickejšieho démona na svete Crowleyho (ktorý v podobe diabla svojho času zviedol Evu) a introvertného anjela Azirafala (to je ten týpek s ohnivým mečom, ktorý strážil bránu raja), ktorí sa za tie roky v službe stihli spriateliť so svetom aj jeden z druhým, a výsledný príbeh rozhodne stojí za to...
(ilustračný fanart nenájdený)
Národ – Tiež tu ide o apokalypsu, aj keď skôr robinsonovského rázu. V istom súostroví v trópoch žijú pokojne celé kmene, kým nepríde kataklyzma. Obrovská tsunami zaleje celú oblasť, vrátane najväčšieho ostrova, kde umrú všetci obyvatelia okrem trinásťročného chlapca Maua. Tento, keďže prišiel o celú rodinu, najskôr prepadá depresií a myslí si, že umrie sám, keď zrazu prídu... Ďalší ľudia. A on je zrazu náčelníkom ostrova (ako jediný človek, ktorý z miestnych ostal), takže má povinnosť postarať sa o tých, čo prežili. Navyše mu náhoda priveje do cesty následníčku anglického trónu Trudy, ktorá sama seba nazýva Dafné (rovnako ako Anna zo Zeleného domu si myslí, že je to cool), ktorá stroskotala kvôli tej istej vlne, ktorá zmasakrovala Mauových súkmeňovcov... Táto je trochu menej veselá ako zvyšok, ale mne osobne sa celkom páčila, dobre sa číta a ako dobrodružný román je vynikajúca.
Zemeplocha, Séria Mrakoplaš/Vetroplaš – Moja najobľúbenejšia, aj keď porovnávať Pratchettove knihy je pre mňa občas ako porovnávať čokoládové tyčinky: odborníci sa vás môžu pýtať na názor, ale vy musíte s hanbou priznať, že ste nedávali pozor na kritické aspekty veci a miesto toho ste si užívali každú minútu. Prvé dve knihy, Farba mágie a Ľahká fantastika, sú zároveň prvými časťami zemeplošskej série a majú punc omnoho „klasickejšej“ fantasy s menším počtom intelektuálskych narážok. Dej sa začína príchodom naivného, dobrosrdečného poisťovacieho úradníka Dvojkvietka, pochádzajúceho z miestnej varianty Číny, do miestnej špinavej, tak trochu stredovekej verzie New Yorku – súmestia Ankh-Morpork. Dvojkvietok o tom ešte netuší, ale na tomto mieste je so všetkým svojim zlatom považovaný za boháča, a tak sa ho čoskoro ujme dav obsmŕdačov a jeden trvalý spoločník – Mrakoplaš. Zvyšok série strávi prevažne na cestách, utekajúc niekam, ale častejšie len odniekiaľ, kde má byť údajne bezpečnejšie... A nakoniec sa ukáže, že nie je. V ďalších častiach odvráti apokalypsu, ehm, teda apoklipsu, pomocou kameňa v ponožke, sprevádza skrachovaného barbara do Dvojkvietkovej vlasti, kde, ako sa ukázalo, spôsobili zvesti o jeho ceste do zahraničia poriadny rozruch, pomôže mágom zachrániť miestny variant Austrálie, totiž kontinent XXXX, a je vyvolaný miesto démona. Tieto knihy majú často nádych cestopisu.
Zemeplocha, Čarodejnice – Partička čarodejníc z malého provinčného kráľovstva Lancre má až zvláštne dobrodružný život. Esmerald Weatherwaxová, starnúca perfekcionistka a priekopníčka amatérskej psychológie spojenej s manipuláciou („hlavológie“), je obvykle sprevádzaná roztopašnicou na dôchodku (s tomu prislúchajúcim počtom detí a slovníkom) Gyytou Oggovou a smoliarskou dievčinou Margrátou Cesnakovou. Keď však kráľovstvu nastanú krušné časy kvôli vraždiacemu kráľovmu bratovi, dámy musia prevziať úlohu hamletovských sudičiek a zmeniť budúcnosť krajiny pomocou vhodne zvoleného následníka. Táto eskapáda vedie k bizardnému výsledku: kráľom sa stane obyčajný šašo a kráľovnou... Margráta. Z toho, čo si musia prežiť potom, spomeniem len inváziu elfov, zabránenie Popoluške v svadbe s princom, premenu mrchavého kocúra starenky Oggovej na chlapa, hľadanie tajomného fantóma v opere a v neposlednom rade prijatie novej učnice, Agnes Nittovej, moletného dievčaťa a jednu z najlepších speváčok možno na celej Zemeploche (aspoň si myslím, že sú tam zriedkaví ľudia, čo vedia spievať dvojhlas sami so sebou...) Séria je celkom zábavná a postavy jedny z najsympatickejších z celého Pratchettovho diela, ale vyžadujú istý stupeň literárneho vzdelania, pretože väčšinou parafrázujú klasické diela, od Hamleta cez Čarodejníka z krajiny Oz až po Draculu
Zemeplocha, Hliadka – Vo väčšine ostatných detektívok je policajný náčelník obyčajným trtkom, ktorý sa poneviera okolo, kým náš bystrý hrdina rieši prípad, ale to by nebol Pratchett, aby to nerobil úplne inak ako všetci ostatní. Veliteľ hliadky Samuel Elanius je je hrozne badass, navyše ako sa patrí na vyšetrovateľa inteligentný a vedomý si toho, že nie vždy je všetko tak, ako vyzerá (v týchto knihách vlastne vôbec nikdy). Tento nedôverčivý vyšetrovateľ šéfuje pestrej zmeske ľudí, trollov, trpaslíkov a rôznych potvoriek, aké sa napokon v tomto svete vyskytujú. Pokiaľ máte radi detektívky, vrelo odporúčam, problém je, že som zatiaľ nemala príležitosť dočítať celú sériu...
Zemeplocha, Smrť a jeho vnučka – Začalo to už Mortom, príbehom už spomínaného Smrťovho učňa, a pokračovalo Mortovou dcérou Zuzanou a rockom, Otcom prasiatok (čo je folklórna postavička podobná Santa Clausovi) a mníchmi histórie. A ešte vrahom nadprirodzených bytostí, nákupnými vozíkmi (dobre, v Sekáčovi sa Zuzana neobjavuje) a zosobnením byrakracie v doslova kozmických meradlách (Zemeplocha mala vždy šťastie na antagonistov, Auditori reality sú zvlášť fascinujúce bytosti). Nie všetko v jednom príbehu, samozrejme. Táto séria sa skladá prevažne z niečoho, čo by sme mohli „metafyzickou fantasy“, pretože sa tam často jedná o osude veľkých vecí, občas dokonca vesmíru ako celku, a vyskytuje sa tam množstvo nadprirodzených antagonistov a antropomorfných personifikácií. Na začiatok odporúčam si pozrieť film Otec Prasiatok, ktorý som síce nevidela, ale myslím, že vám dá približnú predstavu...
Zemeplocha, Pyramídy – Dobrodružný román s príchuťou Starovekého Egypta. Mladý Tepichamón, syn vládcu kráľovstva Mžilibaba (v slovenskom preklade Dželibejbi; pozor, efekt oboch názvov nie je rovnaký, takže ďalší čierny bod pre Slovákov), sa ako jeden z mála svojich krajanov dostane za hranice, a to ešte do Ankh-Morporku, a ako všetci vieme, odtiaľ nik nevyjde nezmenený. Uzavretá krajina sa začína otvárať svetu, ale to sa nezaobíde bez problémov ťažko metafyzického rázu. Tepichamóna sprevádza jedna zo služobníčok jeho otca, trochu pripečená Ptraci, ťava s úžasným matematickým talentom vlastným všetkým príslušníkom jeho druhu (aspoň na Zemeploche) a kamoši z Cechu vrahov...
Zemeplocha, Malí bohovia – Ak by sa do Ľavej ruky boha bolo prihodilo zopár vtipov a umrelo tam menej ľudí, mohlo to vyzerať asi takto. Prepáčte, ale obraz Bosca a Vorbisa mi často splýva a temná dystopická atmosféra je v oboch prípadoch rovnaká. V každom prípade je na jednej strane Ľavá ruka omnoho viac cool, na druhej strane je Malí bohovia omnoho premýšľavejšia kniha. Vyberte si, čo je vám milšie, ale ak ste bigota akéhokoľvek vyznania, neodporúčam ani jedno. Mohli by ste sa totiž uraziť... Ale aj zamyslieť nad sebou.
Zemeplocha, Pohyblivé obrázky – Tak z tejto si toho veľa nepamätám. Bol tam jeden mladý mág, ktorý po skončení Neviditeľnej univerzity (pre mágov) šiel do Svätého lesa (anglicky Holy Wood, ha-ha) za filmového herca, ale kvôli nejakej kliatbe či čomu to celý projekt založenia kinematografie na Zemeploche stroskotal. Nápad točiť filmy už totiž kedysi niekto mal a bla, bla, bla, nejaká kliatba, bla, bla, bla, troly a alchymisti, a bla... Dobre, toto je vec vážne hovoriaca v prospech knihy. Je to prvá, v ktorej sa objaví hovoriaci pes Gaspod(a), jedna z mojich najobľúbenejších postáv z vyskytujúca sa vo vedľajšej roli aj v mnohých iných dieloch. Inak to je nudné a dlhé, rozhodne jedna z tých slabších kníh.
Zemeplocha, Pravda – Alebo O založení prvých novín na svete kde inde ako v Ankh-Morporku. Všetko zaujímavé sa deje v Ankh-Morporku, keď už ide o to, ale na to si zvyknete. Ostatne, zo všetkých miest v tomto svete má toto najlepšieho vládcu, Lorda Vetinariho, ktorý, hoci je to de facto diktátor, bol by pre väčšinu čitateľov častokrát prijateľnejší než hlavy ich vlastných štátov. Dokonca mu ani nevadí, keď sa po meste začne šíriť slobodná tlač... Ale slobodná tlač znamená možnosť písať o čomkoľvek chcete. A to prináša do mesta neblahý fenomén – bulvár, s ktorým zvádzajú krutú bitku seriózne noviny, reprezentované Ankh-Morporskou Kométou. Súboj pravdy so lžou a senzáciami sa bude odohrávať na všetkých frontoch a ktovie, kto bude víťaz...
Nie som si však celkom istá, čím tento článok ukončiť. Možno by bolo fajn hodiť pár zásadných právd od tohto veľkého mysliteľa... Alebo radšej len jednu. Pretože motivačné citáty dobre predávajú, of course, a toto je nesmierne motivujúce...
Albert zamrmlal. „Vieš, čo sa stane chlapcom, ktorí sa zbytočne veľa pýtajú?!“
Mort chvíľu premýšľal. „Nie.“ povedal napokon. „Čo?“
Chvíľu bolo ticho. Potom sa Albert narovnal a povedal: „Ani ja nie. Ale asi im niekto odpovie, a dobre im tak!“
A vaša Minettka sa rozhodla taký memoriál (len bez špiritizmu, lebo romantizmus už je dávno pasé) usporiadať mužovi, ktorého si veľmi ctí a považuje ho za svoj vzor. V živote sa s ním nestretla (aspoň v tomto nie som sama), nevidela ho naživo a o jeho osobnom živote vie dosť málo, no predsa ho obdivuje ako nikoho iného (s výnimkou Orhana Pamuka a Johna Lockea). Vážení, dnes si s pietou pripomenieme život a dielo Terryho Pratchetta a v rýchlosti si zrecenzujeme niektoré jeho najpamätihodnejšie knihy...
Najskôr encyklopedické údaje: Terence David John Pratchett sa narodil 28.4.1948 ako syn Davida a Eileen Pratchettovcov. Prvou vecou, ktorú kedy napísal, bola poviedka do školského časopisu menom Hades Business (čítala som a poviem vám, závidím mu talent od boha, moje prvé dielka boli omnoho horšie). Roky pôsobil ako novinár, neskôr ako hovorca elektrárenskej spoločnosti, no keď sa jeho knihy začali predávať čoraz lepšie, z práce odišiel a písaniu sa odvtedy venoval na plný úväzok. V roku 1971 vyšiel jeho prvý román, Koberčania. V tom čase bol už tri roky ženatý s Lyn, rodenou Purves, pričom ich jediná dcéra Rhianna sa narodila osem rokov po svadbe. Mimochodom, Rhianna Pratchett sa dnes venuje tomu istému, čomu kedysi jej otec, čiže písaniu fantasy a novinárčine. Až do svojej smrti v marci tohto roka písal jednu knihu za druhou, niekedy aj dve ročne, a je jedným z najodceňovanejších súčastnosti. Za prínos literatúre bol dokonca pasovaný za rytiera kráľovnou Alžbetou II. Je autorom tak slávnej Zemeplochy, ako aj viacerých ďalších diel, najmä trilógií pozostávajúcich z kratších kníh o Johnnym a Nómoch, takisto je spoluautorom série Dlhozem a knihy Dobré znamenia. Čo z toho som čítala ja? Veľkú časť zemeplošskej série, knihy Národ a Dobré znamenia. A aké to bolo?
Na úvod by som asi mala poznamenať, že Zemeplocha má veľké množstvo častí a veľa som doposiaľ nečítala. Podľa protagonistu sa delí na niekoľko podsérií, o ktorých budem písať samostatne:
1. Mrakoplaš/Vetroplaš – Najslabší, najsmoliarskejší a najzbabelejší čarodejník celého sveta ukončil akademickú dráhu (mága) po viacerých neúspechoch. Vďaka svojmu „šťastiu“ aj napriek záľube v pokojnom a nudnom živote neustále stretáva tú nepríjemnú vec – dobrodružstvo...
2. Čarodejnice – Pravdepodobne najlepšia čarodejnica Zemeplochy, Esme Weatherwaxová (Zlopočasná v českom preklade, Paprčivá vo slovenskom) sa dobrodružstva aj so svojimi troma kolegyňami neštíti, skôr naopak. Vždy sa nájde niečo, do čoho môžu dámy strčiť svoje zvedavé nosy, či už je to osud kráľovstva či ohrozenie ľudstva... Elfami?
3. Hliadka – „Hliadka“, miestna verzia polície, bola kedysi naničhodná banda vedená cynickým alkoholikom, no vďaka šťastiu a schopnostiam svojho kapitána sa z nich stala uznávaná jednotka strážcov poriadku. Ich príbehy majú väčšinou detektívnu zápletku.
4. Smrť a jeho vnučka – Asi najsympatickejšia personifikácia smrti v žánri fantasy si kedysi najskôr adoptoval dcéru, a potom našiel učňa (čo už radšej nezopakoval), čo po slede divokých udalostí viedlo k narodeniu jeho vnučky a neskôr najvernejšej pomocníčky v boji proti rôznemu nadpozemskému potvorstvu.
5. Tonička Bolavá a Nac-Mac Fíglovia – Tonička je čarodejnica a ani jednu z tých kníh som nečítala.
6. Vlahoš a ďalší – Alebo tiež o miestnom variante priemyselnej revolúcie. Čítala som len jednu knihu, Pravdu, takže aj toto odignorujem.
7. Iné – Pyramídy, Malí bohovia, Pohyblivé obrázky... Čítala som tieto tri a každú okomentujem samostatne.
Recenzie/Anotácie/proste čo to je zač...
Dobré znamenia – Keď sa spoja veľký Pratchett a rovnako významný Neil Gaiman, môže to dopadnúť všelijako, no ako sa ukázalo, tentoraz je výsledkom najzábavnejšia a najoptimistickejšia kniha o apokalypse akú kedy svet videl. Na zemi sa narodí Syn Satanov, Antikrist, ktorý má o jedenásť rokov neskôr zničiť svet. Už tu vidíme isté podozrivé okolnosti, veď záhubou ľudstva má byť chalan, ktorý sotva dosiahol pubertu, a dopadne to presne tak, ako by ste čakali. Pridajte k tomu chlapcových kamarátov, najcharizmatickejšieho démona na svete Crowleyho (ktorý v podobe diabla svojho času zviedol Evu) a introvertného anjela Azirafala (to je ten týpek s ohnivým mečom, ktorý strážil bránu raja), ktorí sa za tie roky v službe stihli spriateliť so svetom aj jeden z druhým, a výsledný príbeh rozhodne stojí za to...
(ilustračný fanart nenájdený)
Národ – Tiež tu ide o apokalypsu, aj keď skôr robinsonovského rázu. V istom súostroví v trópoch žijú pokojne celé kmene, kým nepríde kataklyzma. Obrovská tsunami zaleje celú oblasť, vrátane najväčšieho ostrova, kde umrú všetci obyvatelia okrem trinásťročného chlapca Maua. Tento, keďže prišiel o celú rodinu, najskôr prepadá depresií a myslí si, že umrie sám, keď zrazu prídu... Ďalší ľudia. A on je zrazu náčelníkom ostrova (ako jediný človek, ktorý z miestnych ostal), takže má povinnosť postarať sa o tých, čo prežili. Navyše mu náhoda priveje do cesty následníčku anglického trónu Trudy, ktorá sama seba nazýva Dafné (rovnako ako Anna zo Zeleného domu si myslí, že je to cool), ktorá stroskotala kvôli tej istej vlne, ktorá zmasakrovala Mauových súkmeňovcov... Táto je trochu menej veselá ako zvyšok, ale mne osobne sa celkom páčila, dobre sa číta a ako dobrodružný román je vynikajúca.
Zemeplocha, Séria Mrakoplaš/Vetroplaš – Moja najobľúbenejšia, aj keď porovnávať Pratchettove knihy je pre mňa občas ako porovnávať čokoládové tyčinky: odborníci sa vás môžu pýtať na názor, ale vy musíte s hanbou priznať, že ste nedávali pozor na kritické aspekty veci a miesto toho ste si užívali každú minútu. Prvé dve knihy, Farba mágie a Ľahká fantastika, sú zároveň prvými časťami zemeplošskej série a majú punc omnoho „klasickejšej“ fantasy s menším počtom intelektuálskych narážok. Dej sa začína príchodom naivného, dobrosrdečného poisťovacieho úradníka Dvojkvietka, pochádzajúceho z miestnej varianty Číny, do miestnej špinavej, tak trochu stredovekej verzie New Yorku – súmestia Ankh-Morpork. Dvojkvietok o tom ešte netuší, ale na tomto mieste je so všetkým svojim zlatom považovaný za boháča, a tak sa ho čoskoro ujme dav obsmŕdačov a jeden trvalý spoločník – Mrakoplaš. Zvyšok série strávi prevažne na cestách, utekajúc niekam, ale častejšie len odniekiaľ, kde má byť údajne bezpečnejšie... A nakoniec sa ukáže, že nie je. V ďalších častiach odvráti apokalypsu, ehm, teda apoklipsu, pomocou kameňa v ponožke, sprevádza skrachovaného barbara do Dvojkvietkovej vlasti, kde, ako sa ukázalo, spôsobili zvesti o jeho ceste do zahraničia poriadny rozruch, pomôže mágom zachrániť miestny variant Austrálie, totiž kontinent XXXX, a je vyvolaný miesto démona. Tieto knihy majú často nádych cestopisu.
Zemeplocha, Čarodejnice – Partička čarodejníc z malého provinčného kráľovstva Lancre má až zvláštne dobrodružný život. Esmerald Weatherwaxová, starnúca perfekcionistka a priekopníčka amatérskej psychológie spojenej s manipuláciou („hlavológie“), je obvykle sprevádzaná roztopašnicou na dôchodku (s tomu prislúchajúcim počtom detí a slovníkom) Gyytou Oggovou a smoliarskou dievčinou Margrátou Cesnakovou. Keď však kráľovstvu nastanú krušné časy kvôli vraždiacemu kráľovmu bratovi, dámy musia prevziať úlohu hamletovských sudičiek a zmeniť budúcnosť krajiny pomocou vhodne zvoleného následníka. Táto eskapáda vedie k bizardnému výsledku: kráľom sa stane obyčajný šašo a kráľovnou... Margráta. Z toho, čo si musia prežiť potom, spomeniem len inváziu elfov, zabránenie Popoluške v svadbe s princom, premenu mrchavého kocúra starenky Oggovej na chlapa, hľadanie tajomného fantóma v opere a v neposlednom rade prijatie novej učnice, Agnes Nittovej, moletného dievčaťa a jednu z najlepších speváčok možno na celej Zemeploche (aspoň si myslím, že sú tam zriedkaví ľudia, čo vedia spievať dvojhlas sami so sebou...) Séria je celkom zábavná a postavy jedny z najsympatickejších z celého Pratchettovho diela, ale vyžadujú istý stupeň literárneho vzdelania, pretože väčšinou parafrázujú klasické diela, od Hamleta cez Čarodejníka z krajiny Oz až po Draculu
Zemeplocha, Hliadka – Vo väčšine ostatných detektívok je policajný náčelník obyčajným trtkom, ktorý sa poneviera okolo, kým náš bystrý hrdina rieši prípad, ale to by nebol Pratchett, aby to nerobil úplne inak ako všetci ostatní. Veliteľ hliadky Samuel Elanius je je hrozne badass, navyše ako sa patrí na vyšetrovateľa inteligentný a vedomý si toho, že nie vždy je všetko tak, ako vyzerá (v týchto knihách vlastne vôbec nikdy). Tento nedôverčivý vyšetrovateľ šéfuje pestrej zmeske ľudí, trollov, trpaslíkov a rôznych potvoriek, aké sa napokon v tomto svete vyskytujú. Pokiaľ máte radi detektívky, vrelo odporúčam, problém je, že som zatiaľ nemala príležitosť dočítať celú sériu...
Zemeplocha, Smrť a jeho vnučka – Začalo to už Mortom, príbehom už spomínaného Smrťovho učňa, a pokračovalo Mortovou dcérou Zuzanou a rockom, Otcom prasiatok (čo je folklórna postavička podobná Santa Clausovi) a mníchmi histórie. A ešte vrahom nadprirodzených bytostí, nákupnými vozíkmi (dobre, v Sekáčovi sa Zuzana neobjavuje) a zosobnením byrakracie v doslova kozmických meradlách (Zemeplocha mala vždy šťastie na antagonistov, Auditori reality sú zvlášť fascinujúce bytosti). Nie všetko v jednom príbehu, samozrejme. Táto séria sa skladá prevažne z niečoho, čo by sme mohli „metafyzickou fantasy“, pretože sa tam často jedná o osude veľkých vecí, občas dokonca vesmíru ako celku, a vyskytuje sa tam množstvo nadprirodzených antagonistov a antropomorfných personifikácií. Na začiatok odporúčam si pozrieť film Otec Prasiatok, ktorý som síce nevidela, ale myslím, že vám dá približnú predstavu...
Zemeplocha, Pyramídy – Dobrodružný román s príchuťou Starovekého Egypta. Mladý Tepichamón, syn vládcu kráľovstva Mžilibaba (v slovenskom preklade Dželibejbi; pozor, efekt oboch názvov nie je rovnaký, takže ďalší čierny bod pre Slovákov), sa ako jeden z mála svojich krajanov dostane za hranice, a to ešte do Ankh-Morporku, a ako všetci vieme, odtiaľ nik nevyjde nezmenený. Uzavretá krajina sa začína otvárať svetu, ale to sa nezaobíde bez problémov ťažko metafyzického rázu. Tepichamóna sprevádza jedna zo služobníčok jeho otca, trochu pripečená Ptraci, ťava s úžasným matematickým talentom vlastným všetkým príslušníkom jeho druhu (aspoň na Zemeploche) a kamoši z Cechu vrahov...
Zemeplocha, Malí bohovia – Ak by sa do Ľavej ruky boha bolo prihodilo zopár vtipov a umrelo tam menej ľudí, mohlo to vyzerať asi takto. Prepáčte, ale obraz Bosca a Vorbisa mi často splýva a temná dystopická atmosféra je v oboch prípadoch rovnaká. V každom prípade je na jednej strane Ľavá ruka omnoho viac cool, na druhej strane je Malí bohovia omnoho premýšľavejšia kniha. Vyberte si, čo je vám milšie, ale ak ste bigota akéhokoľvek vyznania, neodporúčam ani jedno. Mohli by ste sa totiž uraziť... Ale aj zamyslieť nad sebou.
Zemeplocha, Pohyblivé obrázky – Tak z tejto si toho veľa nepamätám. Bol tam jeden mladý mág, ktorý po skončení Neviditeľnej univerzity (pre mágov) šiel do Svätého lesa (anglicky Holy Wood, ha-ha) za filmového herca, ale kvôli nejakej kliatbe či čomu to celý projekt založenia kinematografie na Zemeploche stroskotal. Nápad točiť filmy už totiž kedysi niekto mal a bla, bla, bla, nejaká kliatba, bla, bla, bla, troly a alchymisti, a bla... Dobre, toto je vec vážne hovoriaca v prospech knihy. Je to prvá, v ktorej sa objaví hovoriaci pes Gaspod(a), jedna z mojich najobľúbenejších postáv z vyskytujúca sa vo vedľajšej roli aj v mnohých iných dieloch. Inak to je nudné a dlhé, rozhodne jedna z tých slabších kníh.
Zemeplocha, Pravda – Alebo O založení prvých novín na svete kde inde ako v Ankh-Morporku. Všetko zaujímavé sa deje v Ankh-Morporku, keď už ide o to, ale na to si zvyknete. Ostatne, zo všetkých miest v tomto svete má toto najlepšieho vládcu, Lorda Vetinariho, ktorý, hoci je to de facto diktátor, bol by pre väčšinu čitateľov častokrát prijateľnejší než hlavy ich vlastných štátov. Dokonca mu ani nevadí, keď sa po meste začne šíriť slobodná tlač... Ale slobodná tlač znamená možnosť písať o čomkoľvek chcete. A to prináša do mesta neblahý fenomén – bulvár, s ktorým zvádzajú krutú bitku seriózne noviny, reprezentované Ankh-Morporskou Kométou. Súboj pravdy so lžou a senzáciami sa bude odohrávať na všetkých frontoch a ktovie, kto bude víťaz...
Nie som si však celkom istá, čím tento článok ukončiť. Možno by bolo fajn hodiť pár zásadných právd od tohto veľkého mysliteľa... Alebo radšej len jednu. Pretože motivačné citáty dobre predávajú, of course, a toto je nesmierne motivujúce...
Albert zamrmlal. „Vieš, čo sa stane chlapcom, ktorí sa zbytočne veľa pýtajú?!“
Mort chvíľu premýšľal. „Nie.“ povedal napokon. „Čo?“
Chvíľu bolo ticho. Potom sa Albert narovnal a povedal: „Ani ja nie. Ale asi im niekto odpovie, a dobre im tak!“
nedeľa 22. novembra 2015
Park Gülhane
Tak som rozmýšľala, čo s týmto blogom ďalej, a dospela som k názoru, že čosi by sa dalo urobiť. Vlastne odhliadnuc od toho, že Cisárovná Indie a Kleopatra sú teraz v hiatuse, ako sa hovorí, mám dosť smelé plány. V prvom rade je to Vianočný špeciál, točiaci sa najskôr okolo rôznch článkov a príspevkov a končiaci sa vianočnou poviedkou (fantasy poviedkou!) a nasledovať bude - reorganizácia blogu, možno? V každom prípade, v reakcií na prichádzajúci seriál Kösem sultan som napísala menšiu báseň... Ktorá sa ale samotnej sultánky príliš netýka!
Na krásny park Gülhane padá dnes sneh
Kačice na Bospore teraz sa postia
Sťažovať sa v taký deň nebol by hriech
A tak to robia aj naši dvaja hostia
Opilec a štetka, pekná kompánia
Sultán a sultánka, pramatka a praded
Prerastá Istanbulom megalománia
Sotva tichý kút v meste sa nájde
"Idú sfilmovať našu dynastiu
Či časti, ktoré predávajú lepšie?
Z východu strely a vlci vyjú
Mali by vybrať si to prospešnejšie."
"Odkedy je taký trend, že skutočné dejiny
Predávajú sa lepšie než pekné obrázky?
Veď vieš že veľký problém s hrdými levmi
Je, že si väčšinou nekladú otázky.
Ja som sa často pýtal, verabože
A odpoveď znela prosto, že nejde to
So syzifovskou prácou nik ti nepomôže
A našu administratívu neprefúkne vietor
Nemôžeme zmeniť sa na víťazov bitky
O prežitie, záchovu a iné také veci
Tak predsa hovoria starodávne zvitky
Že apokalypsu v Levante odštartujú Gréci."
Tam v parku Gülhane, efendi a dáma
sedeli pod platanom s nechuťou k svetu
Najväčší panovník a vládkyňa neznáma
Majúc na pamäti tú jedinú vetu.
"Ľudia si zväčša zapamätajú vec, ktorá ich najviac zaujme, nie tú, ktorú najviac potrebujú."
Náš park Gülhane má dnes na pamäti
Dve osoby nepriateľských epitet
Matku prekliatych šialencových detí
A muža, u ktorého nábožnosti niet
Najmocnejšiu sultánku všetkých čias
Ktorá prestála aj psotu všetkých psôt
A muža, čo dal nám noviny, aj viac
Hrdo nosiaceho ten svoj redingot
Hadice, Mahmud, toto je pre vás. Pokoj vám.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)