K Valentínu

Sme dvaja. Sme rovnakého veku, postavenia, rodinného stavu, psychického stavu, nálady, názorov, životných postojov, priorít... Sme spolu.

Ruže a červené karafiáty, lichôtky, lži a hlúposti, lovey, dovey, stuff, lásočka, holubička, hlúposť alebo „vec“, nezmyselné reči o kvázi cite, biely obrus, špinavá kaviareň, od Talianska po Istanbul až sem, zo znechutenia k záujmu, z apatie k sympatií, z Cardiffu do Llandidly, z New Yorku do Keynesu či niekam, z Tary do Dublinu počas dvoch sekúnd – to nezvládne ani prúdové lietadlo. Teda aspoň myslím, v skutočnosti som ešte nikdy prúdové lietadlo nevidela a neviem, koľko trvá let z Tary do Dublinu – ale asi ani sekundu, nakoľko žiadneho idiota, ktorý by na takú krátku cestu použil prúdové lietadlo.

Možno nemá vrtuľník ani súkromné lietadlo, ale lietať vie majstrovsky, a tak to vlastne ani nevadí.

Ktovie prečo sú v seriáloch všetci zúfalci ako on rozvedení s jedným dieťaťom. Dokonca aj ten poondiaty Rushdie o jednom takom písal.

„Prečo si si ho vlastne vzala?“

On taký nebol, ako ste iste správne usúdili.

„To vlastne ani neviem. Bola som zúfalá z toho, že som ešte stále panna, a tak som sa ním nechala pretiahnuť – a nakoniec som ostala tehotná. Bola som len študentka, a on bol svojou rodinou celkom dobre zabezpečený, a tak som neváhala ani chvíľu. Bolo to racionálne rozhodnutie, dobrá investícia do budúcnosti potomstva.“

„Aha, takže z biologicko-evolučných dôvodov si sa vydala za magora. Skutočne rozumné.“

„Pozri, nevravím, že to považujem za rozumné doteraz. Ale to je jedno, tebe na tom vôbec nemusí záležať.“

„Samozrejme, že mi je to jedno – tak ako tebe, ani mne na charaktere môjho budúceho partnera vôbec nezáleží. Nie je to nič dôležité – teda, z prísne racionálneho hľadiska.“

„Musíš byť večne taký ironický?! Už som sa poučila. Samozrejme, že na charaktere muža, s ktorým chcem mať vážny vzťah, mi dnes záleží teraz, keď som zabezpečená a samostatná, úplne najviac! A to je aj dôvod, prečo hľadám milého, seriózneho muža, žiadneho hlúpeho cynika.“

Týmto som ho schladila. Prešiel si po krátkych vlasoch a vrhol pohľad na kávu, ktorá pred nami stála. Keď som si z nej odpila, mlčky ma sledoval. „A čo ty? Čo hľadáš u svojej budúcej partnerky okrem obstojného vzhľadu? Lebo to hľadajú všetci chlapi. Niektorí chcú, aby to bola hotová supermodelka a nič iné, ďalší sú ochotní chodiť s nie až takou krásnou, ale inteligentnou a samostatnou ženou. Ale všetci chcú, aby to nebola úplná škrata. Áno, evolúcia ich predurčila na niečo iné, ale ich limbický systém na to má presne takýto názor.“

„Limbický systém?“

„Medzimozog, thalamus a hythalamus. Veď vieš, tá časť mozgu, ktorá má na starosti city.“
„Aha, takže tá tak evolučnými biológmi, ako aj všetkými bežnými ľuďmi okrem spisovateľov a básnikov strašne opomínaná. Už rozumiem.“

„A najhoršie na tom je, že všetci hovoria o citoch, pravej láske, materinskej láske a blá, blá, blá, akoby to bolo pre nich niečo dôležité, a pritom to strašne podceňujú. Neviem, či je to len môj pocit, ale všetci ľudia sú hlupáci.“

„To nie, srdiečko. Len všetci ľudia, ktorých stretávaš, sú hlupáci. Veď kam ty vlastne chodíš? Do školy svojich detí, k pripečeným prominentným mamičkám? Ku kaderníčke? Na nákupy? Na hodiny tenisu so svojim neznesiteľným inštruktorom a tými istými prominentnými mamičkami? Do práce? No dobre, tam možno nájdeš nejakých zaujímavých ľudí... Ale to je jedno, podstata toho, čo sa ti snažím povedať, je ti dúfam jasná.“

„A kam chodíš ty, že stretávaš samých inteligentov?“

„Do knižnice, moja.“ Tvrdohlavo sa vyhýbal tomu osloviť ma menom, pretože je nesmierne hlúpe a každý, kto ho vysloví, len ťažko premáha smiech. Povedala som si, že si musím nájsť nejakú obstojnú prezývku. „A do kníhkupectiev. V našej práci sú nejakí milí chlapíci, a ver či nie, rozumných ľudí nachádzam všade okolo seba.“

Muži ako on bývajú v seriáloch mizantropi.

„Ja ale nie...“

„Asi by som ťa mal s nejakými zoznámiť.“

„To je od teba milé.“ Tvárila som sa trochu upäto, aby som neprezradila, že to vo mne vzbudilo iracionálnu radosť.

Žiarivá modrozelená lagúna a západ slnka, kamenistá pláž plná veľkých balvanov aj malých okruhliakov, štrk – jen houšť a větší kapky! Dážď padajúci na jazyk, radosť ako u malého decka, tisíc žiarivých farieb a Maových Tisíc jarných kvetov, Kultúrna revolúcia, hladomor a obžerstvo, citová Afrika – púšť, step, savana, džungľa. Romantici a klasicisti, všetci omylní filozofi sveta, Kant so sexom a Voltaire bez neho, Rimbaud a Malarmé celibátnici, tisíc nezmyslov, ktoré tu vykladám, zatiaľ čo vy tu chcete počuť to najdôležitejšie.

„Čo je to láska?“ Kvôli tomu ste sem predsa prišli, či nie?

Zamyslel sa. „Myslíš, že ti to porozprávam ja, kto s tým nemá väčšie skúsenosti než ty?“

„Ľúbiš ma, či nie?“

Spomenula som to prvý raz, vlastne to počul prvý krát mimo vlastnej hlavy, ale vôbec ho to neprakvapilo. Je to zvláštne, ale medzi nami to je nejaké, neviem, prirodzené od samého začiatku. Plynie to ako rieka a raz to niekam vyústi. Ale nezahovárajme...

„Áno, ľúbim. Čo si o láske myslíš ty?“

„Láska je chemická reakcia neurotransmiterov na prílev oxytocínu a pohlavných hormónov do mozgu. Odohráva sa v limbickom systéme...“

„Cha, dostal som ťa!“ Tešil sa ako malé decko. „To, o čom hovoríš, je zamilovanosť. To je to, čo láske predchádza, a čo teraz pravdepodobne cítime. Je to, akoby si nazvala mača mačkou. Na jednej strane je to biologicky správne, no na druhej strane by sa každý biológ čudoval, keby si hovorila o tom, že nejaké mača dostalo ruju alebo skolilo čivavu – čo dostatočne veľký kocúrisko dokáže. Tak aj všetci o láske – a tým myslia zamilovanosť – hovoria, že je večná, a potom sa strašne čudujú, keď vedci ukážu, že trvá asi tak tri mesiace až rok. Neexistuje ani „láska na prvý pohľad“, to je rovnaký nezmysel ako slepá, hluchá a holá mačka (pretože v dospelosti by také čosi neprežilo). Slepé, holé a hluché mačatá sú samozrejmosťou, v istej fáze sú také všetky, tak ako je slepá zamilovanosť, ale keď mačka vyrastie, poriadne jej to sťažuje život, pokiaľ samozrejme prežije. Takú mačku potom musia všetci ľutovať, zatiaľ čo u mačiat je to celkom prirodzené.“

„A čo je potom skutočná láska?“

„Práve preto hovorím, že s tým teraz nemám oveľa väčšie skúsenosti ako ty. Zamiloval som sa dvakrát, raz do Alex, potom do teba. Ale s Alex to skončilo príliš skoro, nemohli sme si vytvoriť také pevné puto, ako sa na skutočnú lásku patrí. Čo to vlastne je, neviem, môžem však predpokladať, že je to vec rovnako pekná, ale bežná a niekedy problémová ako obyčajná mačka.“

Človek by si pomyslel, že tridsaťpäťročná rozvedená matka dvoch detí a rovnako starý chlap, ktorého snúbenica opustila pár dní pred svadbou, pretože sa dozvedela, že nemôže mať deti, nebudú mať čas na romantiku a podobné hlúposti, ale skúste ma presvedčiť, že toto nie je romantické...

Pusa na líce, na čelo, na pery, na brucho a kdekoľvek chceme, pohladenie po tvári, po zadku či po ľubovoľnej erotogénnej zóne, držanie sa za ruky a sex, kým deti ešte spia.

Cestovanie z Lladidly do Walesu, z Edinburgu do Škótska, z Jaroslavľu do Ruskej federácie a z Kaliningradu tamtiež, Bratislava, Bukurešť, Budapešť, Praha, Paríž, Padova, Skopje, Srebrenica, Sofia, z Londýna do Madridu a zase späť, rýchlo, nech stihneme let do Benátok plných vody a kanálov, lebo onedlho nám to skvelé lietadlo odlieta...