Temný hlas muezzína zanikol s poslednou vetou
Denné svetlo pohasína na vrcholkoch minaretov
Nad krajinou sa zatiahlo a žiaľ nie je povinný
Koho by to napadlo, že z takejto príčiny?
Padol súmrak nad mojim mestom do tisíc a jednej hodiny
Umlčala som ráznym gestom hlavu našej rodiny
Je to tanec nad hrobom, zamretá ruka trýzniteľa
Apokalypsa v nebovom, falošná smrť, odchod z tela
Kde je ten malý smutný dom, kde o sebe som nevedela?
Dnes ubytovali v ňom mučeníka a trpiteľa!
Ach, koľko spomienok, žiaľu kvôli dobytiu!
Budem si spievať pieseň na kameni vyrytú
Kameni z cintorína Židov, čo ich osud poláskal
A potom ich opustil - to je pieseň granadská!
Nad našim mestečkom vládol zákon v kachličke
Našli si miesto v ňom i národy maličké
Ach beda, prebeda, nový zákon je napísaný
Krvou jedného nezbeda popraveného na svitaní!
Nevedel si prehrať ako muž, odíď ako stará žena
Zlatý vek nám skončil už, potupa je zaslúžená
Ukonči teda svoju vládu, zober pero, podpíš list
My však máme hrdosť mladú, prečo tiež musíme ísť?
Odsťahuj sa zo svojho hradu, potlač v sebe nenávisť
Zajtra do slnka západu musíme do Mesta prísť!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára