streda 30. septembra 2015

Hetalia character guide

Predtým, než sa podujmete na prvú epizódu, je dobré poznať svojich shippovaných. Je to dôležité okrem iného aj preto, že ako som povedala, ťažisko je na postavách a bez širších vedomostí sa nebudete vedieť rozhodnúť, či vám to vôbec stojí za to. Takže: kto že nám to bol vyslaný pánom Himaruyom pre naše pobavenie, fujoshigasmy a antipatriotický trolling?



(Upozornenie: Postavy v Hetalií už z princípu nie sú kladné ani záporné, hoci je medzi nimi de iure Tretia ríša. Miesto toho by sa, aspoň neoficiálne, dali rozdeliť na tie vtipnejšie, t.j. bez akejkoľvek dôstojnosti - narcisti, transvestiti a maniačky s incestnými tendenciami - a tie s aspoň minimálnym množstvom cti. Hoci, priznajme si to, aj tie druhé dokážu byť občas celkom zábavné.)


Axis a priatelia


 

Severné Taliansko/Veneziano - Čosi ako hlavný hrdina, teda aspoň spočiatku... Na to, že sa jedná o personifikáciu Mussoliniho Talianska, je to až neuveriteľné zlatíčko. Iste, je to hrozný zbabelec, a tiež veľký troublemaker, ale zo všetkých postáv je asi najmilší (okrem Španielska, ku ktorému sa ešte dostanem). Vlastne nestelesňuje ani tak Taliansko ako celok, iba sever, ale všetci ho volajú jednoducho Taliansko. Miluje pastu, rajčiny a flirtovanie s dievčatami, aj keď my fanynky samozrejme vieme, že jeho veľkou láskou je Nemecko..

.
Južné Taliansko/Romano - No, akobysomto... Severné Taliansko je oblasťou, v ktorej sa nachádzajú Benátky a Florencia, a odkiaľ pochádzajú Michelangelo a Casanova. Južné Taliansko je tou časťou, v ktorej sa nachádza Neapol, asi najhnusnejšie miesto sveta, a pochádza odtiaľ akurát tak mafia. Romano je pravým opakom svojho milého a pozitívne naladené brata-dvojčaťa. Je večne mrzutý, nepríjemný a zlomyseľný, neznáša Nemecko a je dosť odvážny až drzý, aj keď sa trochu bojí korytnačiek (uvidíte vo World Series...). Navyše zo všetkých postáv asi najviac nadáva. Je neporiadny, panovačný, jednoducho človek, ktorého by ste určite nechceli ako spolubývajúceho. Španielsko mal s touto malou osinou v zadku problémy, už keď bol ten parchant malý, a ani neskôr sa toho toľko nezmenilo. Napriek všetkému má ale Romano Španielsko rád, aj keď svojim vlastným spôsobom... (a fanúšikovskej fantázií sa medze nekladú ani pri interpretácií práve uvedeného)


Nemecko - Ak je u Talianska jeho roztomilosť zvláštna, u Nemecka je zase nepochopiteľná jeho atraktivita. V Axis Powers zosobňuje Tretiu ríšu, preto aj vyzerá ako Alexander Skasgard vers. anime. Napriek všetkej nepravdepodobnosti by to ale mal byť kladný hrdina, teda čisto teoreticky... Ibaže tento seriál, ako som už povedala, nemá kladných a záporných hrdinov, len Axis a Allies (Osu Berlín-Rím-Tokio a Spojencov) v Axis Powers. A, priznajme si, to, jedny sú horší než druhí. Ale späť k Nemecku... Taliansko mu síce robí len samé problémy, ale on ho od istého času nevie opustiť, pretože ho má jednoducho rád. Práve on a Taliansko sú najväčším cannonom seriálu od začiatku až po najnovšie časti, aj keď vo World Twinkle nám trochu zmizli z dohľadu.
Prusko - Starší brat Nemecka je jedným z najzapamätateľnejších nýmandov z menovaných. A nie je to pre jeho biele vlasy ani červené oči - ak by toto bolo obyčajné anime, ani si ho medzi všetkými tými tyrkisovými a lilavými hlavami nevšimnete. Nie, na Prusko určite nezabudnete kvôli tomu, aký je úžasný. Teda, ako často to o sebe hovorí... Veľa fanúšikov ho považuje za perverta, ale aby sme boli spravodliví, tá vec s Maďarskom bola len jedna a určite nevyváži jeho povesť ako najväčšieho narcisa, aký kedy existoval nielen v anime, ale vôbec v čomkoľvek kreslenom. O to ponižujúcejšie je, že (hoci si toho nie je vedomý) jeho nemesis je baba. A najlepšie na tom je, že tá baba je naša domovina. Teda, skoro, ak ste voliči SNS, tak vôbec nie. Inak je ale Prusko prakticky neporaziteľný bitkár a veliteľ, a so svojim mladším, rezervovanejším bratom príliš nevychádza, keďže tento samozrejme nemá pochopenie pre jeho extroverziu.


Rodina "obočiara"




Anglicko - Tiež by bol jedným z tých menej smiešnych, nebyť troch vecí. Spálených piškót, mentolového zajačika a Busbyho stoličky. Aj napriek svojim obyčajným blond vlasom a zelenej uniforme je medzi ostatnými ľahko rozoznateľný vďaka svojmu typickému obočiu. Pokiaľ ide o tie tri veci... Za Busbyho prekliatu stoličku vlastne nemôže, a už vôbec nie je vinný, že sa rozbila - to Rusko, fakt. Ona vlastne mala byť prekliata... To je jedno. Ako spálené piškóty dopadne všetko, čo sa pokúsi uvariť, a mentolový zajačik... No, nie je to jeho jediný nadprirodzený priateľ, aj keď ide o toho najpamätnejšieho. Anglicko všeobecne má slabosť pre rôzne rozprávkové/mytologické/halucinované potvorstvo a ako jeden z mála vie naozaj čarovať. Ak sa pýtate, čo také vie vyčarovať, tak vám pomocou tajného démonologického rituálu vie privolať Rusko. Ó, a ide o najrozpoznateľnejšiu postavu seriálu, pri ktorej ľahko rozoznáte dokonca aj jej vzdialené príbuzenstvo. Stačí sa mu pozrieť nad oči.

Amerika - V skutočnosti zosobňuje len USA, ale všetci ho volajú Amerika, lebo je to kratšie. Ako malý chlapec vyrastal u Anglicka, ktorý si ho adoptoval za brata (čo som už taktiež spomínala). Po istom čase sa proti nemu ale postavil na bojisku, vyhral vojnu o nezávislosť a zariadil si samostatné živobytie. Teraz je z neho najhlučnejšia a najotravnejšia postava, aká sa v seriáli vôbec objaví, a jeho ego je takmer rovnako veľké ako ego Pruska. Trúfnem si povedať, že ako symbol Ameriky je výstižnejší než ňou oslavovaný Captain America, keďže zatiaľčo Kapitán je dokonalý Mirek Dušín, Amerika sa zaňho považuje, a pritom má, nuž, svoje chyby. Je pažravý (najradšej má samozrejme hamburgery), panovačný a neustále o sebe tvrdí "ore wa hero!" čiže "som hero (hrdina)"! Jednoducho USA indeed.


Kanada - Všetci ho buď prehliadajú, alebo si ho mýlia s bratom Amerikou, ale obaja sú v skutočnosti rozdielni, tak ako všetci bratia v seriáli. Je tichý, nenápadný a mnohokrát takmer neviditeľný pre všetky postavy. Podľa rozšíreného stereotypu je to typický Kanaďan, slušný a pokojný, aj keď ho hnevá, že ho považujú za Ameriku. Má domáceho miláčika, malého ľadového medveďa, ale ani on si nedokáže zapamätať jeho meno a myslí si, že je to vyššie spomínaný.


Sealand - Príbuzný Anglicka a hovorca mikronárodov. Podľa oficiálnej verzie je to dvanásťročný chlapec v matrózkach a s obrovskou chuťou do života. V skutočnom svete je Sealand "štát" založený na niekdajšej ropnej plošine, ktorá je už teraz dosť stará a hrdzavá. Jeho prvým kniežaťom bol Paddy Bates, ktorý ho vyhlásil za samostatnú monarchiu v roku 1967, viac informácií tuto: https://cs.wikipedia.org/wiki/Sealand. V Hetalií je jeho najväčším snom byť uznaný za krajinu, aj keď jeho kolegovia si ho príliš nevšímajú. Väčšinou sa správa ako typický predpubertálny chlapec, čiže detinsky, a hoci sa v seriáli objavuje zo všetkých mikronárodov najviac, nie je jediný (hoci určite hlavný). Od istého času ho sprevádzajú netýkavá Wy z Austrálie, ktorá je asi v jeho veku (podľa všetkého príbuzná Anglicka) a excentrický Seaborga (brat dvojčiat Romana a Veneziana).


Stredoeurópania








Maďarsko - Protagonistka môjho najobľúbenejšieho shipu bola vždy mužnejšia ako väčšina jej susedov. Teda, Rakúsko, Poľsko (eee... Prekvapuje to niekoho?) a dokonca prekvapivo aj Prusko. Začínala ako badass bojovníčka v chlapčenských šatách (a s roztomilým copíkom), ktorá dokázala nakopať zadok dokonca aj Prusku, čím poriadne zrazila jeho ohromné ego, aj keď tento, ako sa ukázalo, ani netušil, čo skrývajú nohavice jeho protivníka. Neskôr sa z dôvodov, ktoré zatiaľ neboli poriadne objasnené, presťahovala k Šinseromovi, kde mu spolu s maličkým Talianskom pomáhala v domácnosti. Pre Veneziana bola čosi ako staršia sestra, aj keď ho vlastne nikdy oficiálne neadoptovala (ako trebárs Anglicko Ameriku), a Rakúsko ju tiež malo rado, hoci to nikdy neprejavilo priamo (aj keď isté náznaky by tam boli...) Svoju bojovnosť vlastne nikdy nestratila, raz dokonca zachránila Rakúsko a Máriu Teréziu pred Pruskom, ktoré zase zaútočilo. Neštíti sa domácich prác, najmä nie varenia, a jej obľúbenou zbraňou je panvica. Najradšej ju používa na pervertov, napríklad na Francúzsko.

Rakúsko - Druhý protagonista môjho naj shipu je tak trochu Nemecko s umeleckými sklonmi. Jeho hlavnou záľubou je hranie na klavír a má veľmi rád, keď ho pri tom počúva Maďarsko. Rovnako ako Nemecko, aj on je mlčanlivý a nedáva svoje city príliš najavo, ale je predsa nad slnko jasnejšie, že miluje Maďarsko... O jeho vzťahu k Nemecku a jeho bratovi toho nie je známe veľa, aj keď s Pruskom samozrejme nikdy dobre nevychádzal. Všeobecne sa predpokladá, že sú niečo ako bratranci, ale v seriáli to nikdy nie je priamo povedané a v mange jej autor zahmlieva a zahmlieva... Rakúsko okrem toho síce nie je jedinou postavou, ktorá nosí okuliare, ale na rozdiel od ostatných sa o ňom vie, že ich bezprostredne nepotrebuje.

Poľsko - Jedna z mojich najobľúbenejších postáv. Tento mladíček mi dokáže vyvolať úsmev na tvári len tým, že sa objaví na obrazovke. A prečo? Pretože pri ňom aj Francúzsko vyzerá ako anime verzia Brucea Willisa! Kým Maďarsko si pod vrstavami chlapčenského oblečenia uchováva aké-také povedomie o tom, že je ženská, Poľsko si zjavne svojho mužského pohlavia nie je príliš vedomý ani keď nosí mužské šaty. Okrem toho je ľahkomyseľný a povrchný, nuž a čo môže byť vtipnejšie ako bišík správajúci sa ako postava z Mean Girls? Jeho typická reč znie, aby sme použili ten správny termín, priteplene, a rovnakon vyznieva celá jeho osobnosť. So zvyškom ansáblu príliš nemá vzťah, útočili naňho Prusko aj Rusko, ale to ho príliš netrápilo, ani keď ho dobyli, a bol ženatý s Litvou, ale šlo viac-menej o politickú alianciu a tí dvaja sa nikdy príliš nemuseli, aj keď mám podozrenie, že Litva ho má trochu rád, asi ako takého svojho nepodareného bratranca.
Švajčiarsko - Bolo by veľkou chybou si ho predstavovať tak, ako Japonsko (pamätná scénka: https://www.youtube.com/watch?v=ag7YXYMXs58). V skutočnosti Švajčiarsko nie je veľmi spoločenský ani príjemný. Ako si viete predstaviť, je dosť na peniaze, a medzi ostatnými nemá veľa priateľov. Je prehnane šetrný, nikoho si nepustí k telu a je to samotár. Má ale silný vzťah k svojej mladšej sestre, Lichtenštajnsku, ktorá si dokonca ostrihala vlasy, aby mala účes ako jej veľký brat. Okrem toho vyrastal s Rakúskom, ale momentálne sa príliš nestretávajú.
Svätá ríša rímska (Šinseroma) - V seriáli sa objavuje v retrospektíve, v spomienkach poväčšinou patriacich Taliansku, a to ako malý blonďavý chlapec v čiernom. Bol to majiteľ domu, v ktorom Veneziano žil ako malý spolu s Maďarskom. Tá mu často požičiavala svoje šaty, keďže sám žiadne nemal, a tak, kým Taliansko nezačal mutovať, nikto okrem Maďarska netušil, že je to chlapec. Sám Šinseroma sa doňho zaľúbil bez toho, aby vedel o jeho mužskom pohlaví. Neskôr odišiel do boja a zmizol, pričom doteraz ostáva nezvestný. Mnohí fanúšikovia za jeho dospelú verziu považujú Nemecko, čomu by nahrávala fyzická podobnosť aj slabosť pre Taliansko, iní zase považujú Nemecko za jeho reinkarnáciu. V každom prípade, Šinseroma, pokiaľ je známe, sa o tom, že Taliansko je chlapec, nedozvedel, pretože rozhodujúci okamih odhalenia nastal, až keď dom prevzal Rakúsko...


Severania, Slovania a iné "s"



haha my thoughts on valentine's day...#hetalia #Russia.:


Rusko - Démonická kreatúra v tele obyčajného veľkého mládenca s milým výrazom. Vyzerá prívetivo, ale keď spustí svoje kolkolkol, je lepšie sa spakovať. A keď sa vám pokúsi ponúknuť priateľstvo, radšej zdvorilo odmietnite - dopadnete ako Litva, Lotyšsko a Estónsko, ktoré držal zavreté vo svojom dome a museli mu slúžiť. Takto nejako si on totiž predstavuje priateľstvo... Ak ho chcete k sebe pritiahnuť, skúste vyvolávanie démonov ako Anglicko alebo začnite pestovať slnečnice, ak ho chcete odohnať, nasťahujte k sebe Bielorusko. Na vlastné nebezpečenstvo!


Bielorusko - Vďaka tejto slečne som sa naučila, čo to znamená v japončine gekkon. Je to "vezmi si ma" a ona to obvykle vyvoláva so psychopatickým výrazom pred dverami svojho brata Ruska. Je to jediná bytosť vo všehomíre, ktorá ho dokáže vystrašiť, a to poriadne. Otakuovia volajú tento typ postavy yandere, čiže dievča (chlapec len zriedka), ktoré je natoľko posadnuté svojim priateľom, že kvôli žiarlivosti dokáže aj vraždiť. Keď nejde o jej brata, je mlčanlivá a trochu mrzutá, na rozdiel od svojej staršej sestry.

Ukrajina - Rusku sa naopak vyhýba, hoci inak je celkom veselá a spoločenská. Jednak mu dlhuje peniaze, a tiež sa ho trochu bojí. Inak sa o nej nedá až toľko povedať, v seriáli sa objavuje veľmi málo, no aj napriek tomu ju shipujem s Tureckom. Vy viete prečo. V mladosti to bola trochu frivolná slečinka, a teraz vyzerá ako taký mix medzi Ellen DeGenres a Pamelou Anderson. Patrí do kategórie tých zábavnejších postáv, ale je to sympaťáčka, vážne.


Baltics - Tento názov zahŕňa tri postavy, ktoré spolu zase nemajú toľko spoločného: Litvu, Lotyšsko a Estónsko. V podstate ide o to, že kedysi, za čias starého "dobrého" Sovietskeho zväzu bývali u Ruska ako jeho sluhovia (spolu s jeho sestrami), kde ich v súlade so svojim temperamentom terorizoval. Aj keď sa od neho medzičasom odsťahovali, stále z neho majú strach, a úprimne, kto by nemal? Dokonca aj drzé a cynické Anglicko sa ho bojí, možno kvôli spomínanému vyvolávaniu démonov. Inak je každý z nich iný. Litva je tichý a slušný (áno, zase chalan), a vo svojom živote si toho musel vytrpieť dosť - predtým, než sa s ním "skamarátil" Rusko, musel sa brániť pred drzým Pruskom a kvôli tomu, ako som už spomínala, si vziať Poľsko. Lotyšsko je ešte malý chalan, ktorý je objektom mnohých shota fanfikcií (nie, nechcite vedieť, čo to je, ale sekunduje mu v nich obvykle Rusko a vodovodná rúra). Estónsko je tak trochu nerd seriálu, a najhoršie, čo mu Rusko môže urobiť, je hacknúť mu počítač. Títo traja, samozrejme, držia spolu, ale inak sú ich vzťahy trochu neisté, aj keď sa v seriáli občas stretávajú s Hokuovcami.


Hokuo five... Totiž Škandinávci - Tak títo týpkovia mi nie sú ktovieako sympatickí a dokonca sotva viem rozoznať jedného od druhého. Okrem toho o nich veľa neviem, a tak ich tu uvádzam spolu.
Dánsko: Hlučný, extrovertný až otravný. V podstate Amerika, len s menším egom a vplyvom na dej.
Nórsko: Tajomný, mrzutý a vie čarovať. Anglicko bez typického obočia.
Island: Nepríjemnejší Sealand. Rovnako malý, len menej prehliadaný. Ako sa neskôr zistilo, je bratom Nórska, čo iste prekvapí všetkých, ktorí si myslia, že Hokuo five sú všetci bratia. Mňa teda rozhodne.
Švédsko: Vyzerá trochu hrozivo, ale to len preto, že nie je príliš zhovorčivý, je vysoký a silný.A nosí okuliare. Na rozdiel od okuliarov Rakúska majú podľa všetkého aj dioptrie. Raz nazval Fínsko svojou ženou a odvtedy ich všetci považujú za cannon.
Fínsko: Je veselý, optimistický a absolútne bez osobnosti. Na Vianoce plní vo svete Hetalie úlohu Santu.

Háveď z juhu



Španielsko - Patrí medzi tie dôstojnejšie postavy, keďže je to asi najväčščí sympoš seriálu. Je to celkom veselý a optimistický chlapec, a dokonca nesmierne trpezlivý - svojho času uňho býval Romano, a ako som už povedala, mať ho za spobývajúceho Romana si fakt vyžaduje pevné nervy. Zoznámil Romana s paradajkami a teraz je z jeho odchovanca paradajkový fašista, ktorý neje takmer nič iné ako cestovinu a práve paradajky (dokonca spieva pesničku menom Bouno Tomato). Občas, keď má mimoriadne dobrú náladu, vydáva trochu zvláštny zvuk, ktorý je podľa niektorých fanúšikovských teórií znakom sexuálneho vzrušenia. Znie takto: fusososo...



Turecko - Tak tohto týpka si vychutnám. Trochu sa podobá na Ameriku, myslím povahou - aj keď jeho neuveriteľná hlučnosť a extroverzia je zmiešaná s trochou toho francúzskeho nadhľadu. Je charakteristický svojou bielou maskou, ktorú nosí prakticky neustále, a je to asi najväčší bitkár seriálu. Jeho najváčším nepriateľom po všetky časy je Grécko, ale trúfol si už aj na Romana (ktorého zachránilo až Španielsko - aj keď mu ten nevďačný bastard potom vynadal) a podľa všetkého aj na Maďarsko, čo ale v seriáli ukázané nie je a úprimne sa na to príliš neteším.

Grécko - Zarytý pohoďák a flegmatik, neustále nosiaci to svoje biele tričko a obklopený húfom mačiek. Dobre vychádza s Japonskom, ktorý s ním zdieľa pokojný temperament a lásku k už spomínaným mačkám. Z rovnováhy ho dokáže vychýliť len jediná osoba - a tou je exluzívne Turecko, jeho nemesis a pravý opak. Tí dvaja spolu nedokážu zostať v jednej miestnosti dlhšie než minútu bez toho, aby sa rozhádali. Ó, a je dosť starý. Či starší ako Turecko sa nevie, a dokonca sa nedá ani povedať, či starší ako Japonsko - a to pritom obaja sú považovaní za dosť vekovitých, hoci prakticky stále majú ten univerzálny bishi look.


Ostatná zgerba

XD:


Francúzsko - Patrí k Axis a so Španielskom ho spájajú dve veci: jednak náklonnosť k malému Romanovi (podľa všetkého ale menej nevinná...) a tiež to, že má vlastnú pervert phrase. Uňho je to hon hon hon... Francúzsko bolo všeobecne považované za najväčšieho perverzáka mangy, kým neprišla Kórea, a v anime, kde bola jediná epizóda s Kóreou vymazaná po sťažnostiach juhokórejskej vlády, si tento status udržiava tentoraz. Nedokáže ho prekonať ani sexuálne obťažovanie Maďarska, ktorého páchateľom bol Prusko, ani incestné tendencie Bieloruska. Inak je to celkom milý chlapík, ktorý sa ako správny Francúz rád pekne oblieka, dobre je a pije víno. Jeho najväčším nepriateľom je Anglicko, s ktorým sa napriek obľube suchého humoru nedokážu zhodnúť na dôležitých veciach, ako je móda, postoj k Rusku a jedlosť čohokoľvek, čo Anglicko navarí.

Holandsko a Belgicko - Kedysi žili u Šinseromu a neskôr u Španielska, nakoniec sa od nich ale odsťahovali. Belgicko je dievča, veľmi veselé a milé, kým Holandsko je uzavretý a málovravný. Veľa ľudí shipuje Romana s Belgickom, pretože sa oňho starala, keď žili v jednom dome. Nakoniec sa ale v anime aj tak príliš neobjavujú.



Čína - Nenechajte sa spliesť tým copíkom, dievčenským hlasom (dabuje ho žena!) a ženským rodom v slovenčine, ono to je naozaj chalan. Kedysi dávno mal kopec malých súrodencov, o ktorých sa staral (napríklad Japonsko, keď už sme pri tom), ale postupom času ho všetci opustili, presne tak ako napríklad Rusko, akurát, že Čína to zvládal ľahšie. Minimálne sa nescvokol, aj keď má k svojim bývalým zverencom stále silný vzťah - technicky je pre nich skôr mamou než starším bratom (presadzujem teóriu, že je to transka). Zbožňuje jedlo a varenie a je asi najrozumnejším členom Axis, aj keď v spoločenstve, ktoré vedie Amerika, to nejaká veľká výhra nie je. Zo všetkých krajín je asi najstarší, keď má za sebou, ako sám hovorí, "päťtisíc rokov existencie". Nesmejte sa, taká je čínska civilizácia ozaj stará. Veľmi rád varí aj je (ten mužský rod mi stále nejde pod prsty...) a v každej character song spieva o jedle. Jeho najväčšou zbraňou je wok panvica s naberačkou a kedysi býval moreplavcom.


A to najlepšie na koniec (lebo trocha sebairónie nezaškodí)



Japonsko - A ako vidí sám autor vlastnú krajinu? Nuž, jej personifikácia je chlap s čiernymi vlasmi a hnedými očami, pokojný a disciplinovaný, občas trochu zvedavý. Počas Edo periódy trpel čímsi, čo by sa dalo opísať ako sociálna fóbia, pretože ostával zavretý vo svojej izbe a odmietal vyjsť. Amerika ho k tomu musela donútiť silou, a odvtedy majú tí dvaja trochu zvláštny vzťah. Obaja sú dokonalé protipóly, no keďže Amerika nie je príliš konfliktný (aspoň v porovnaní s existanciami typu Turecko alebo Romano) nie sú to permanentní nepriatelia (aspoň od vojny nie). Ostatne, Japonsko sa všeobecne vyhýba všetkým konfliktom a nezdvorilostiam, má tak trochu poetickú dušu a je všeobecne trochu rezervované. Priatelí sa s Gréckom a celkom znáša tiež Taliansko, aj keď sú takí rozdielni. A nemá rád fyzický kontakt. Fakt nie.












Kleopatra - 1.časť

Okej... Takže po tom, čo som videla a čítala nespočetne veľa portrétov mýtickej Kleopatry VII., predposlednej faraónky a poslednej reálnej vládkyne starého Egypta (to, čomu vládli Fátimovci, ani zďaleka nebolo to isté), som sa rozhodla urobiť si vlastný, ktorý bude mať viac spoločného s reálnou Kleopatrou VII. Lebo nebola len jedna Kleopatra, tak ako nebol jeden Ptolemaios (vlastne ich bolo dokopy pätnásť), a mimochodom, character guide sa asi trochu omešká, ale nebojte, zajtra ho tu máte ako na tanieri...



Preddynastické obdobie

List vedľajšej faraónskej manželky Nyx zo Samu svojmu bratovi PelopsoviDrahý braček, keď k tebe dorazí môj list, pravdepodobne už nebudem nažive. Moje dieťa je už mŕtve, a ja akoby som už ani nežila. Aké je to nešťastie, keď žena stratí všetko čo má... A aká to radosť, keď si uvedomí, že onedlho tu to už nemusí trápiť! Odchádzam na asfodelové polia, do sivých diaľav zabudnutia a ničoty, tam, kam ma vedie toto prekliatie, pretože tento jed, ktorý ma rozkladá, akoby som už bola mŕtvolou, zo mňa nevyženie nijaký bezoár ani lemnoská hlina. Ba aj všetko zaklínanie a lieky našich kňazov a lekárov mi už určite nebudú nič platné... Netrápi ma to, sestrička – za mnou okrem môjho dievčaťa plakať nebude, ani Ptolemaios, ktorý na mňa už vlastne zabudol, ani jeho drahá Tryféna, a tá potvora Berenika už vôbec nie. Pokiaľ ide o jeho syna... Nuž, ten už odišiel do hrobu, kam ho onedlho budem nasledovať. Je mi ho ľúto, nie snáď kvôli Tryféne, jeho matke, ale len preto, že mal iba päť rokov a bolo to celkom milé a poslušné dieťa. Odkáž mojim sestrám, nech za mňa obetujú bohu Thanatovi, nech mi prinesie rýchly a bezbolestný „spánok“ – veď ty vieš, aký on nosí. Predtým, než skonám, by som si rada usporiadala svoje posledné veci, a tak ti píšem, nech vieš, čo urobiť s dedičstvom po mne.
Pokiaľ ide o môj majetok, ide o celkom jednoduché rozhodnutie. Polovicu z neho dostane moja dcéra Kleopatra, kým druhá polovica poslúži na stavbu verejných toaliet a kúpeľov v našom rodnom meste. To keby niekto náhodou tvrdil, že sme zaostalí... Ako si si iste všimol, mám veľa peňazí, a tak sa z existenčného hľadiska o Kleopatru neobávam. Horšie je to s jej citmi a starostlivosťou o ňu – tu ťa totiž budem musieť poprosiť o malú láskavosť.
Ako iste vieš, Kleopatra je teraz, po smrti malého Ptolemaia, odkázaná na starostlivosť svojej hlúpej dojky a učiteľov, ktorí ju vlastne nič naučiť nedokážu. Je to veľmi svojhlavé, až papuľnaté dieťa a potrebuje pevnú ruku, no zároveň aj niekoho, kto jej pomôže sa s mojou smrťou vyrovnať. Okrem toho potrebuje aj dobrých učiteľov... Pošli mi preto najlepších matematikov, filozofov a polyglotov, aby sa moja dcéra naučila všetko, čo bude v ďalšom živote (ktorý pravdepodobne strávi ako faraónova manželka a spoluvládkyňa) potrebovať – no najmä za ňou pošli svoju mamu. Dioné sa o mňa po celé moje detstvo starala ako matka, kým som sa nerozhodla hľadať šťastie v Alexandrií, preto verím, že tentoraz bude môcť urobiť to isté pre moju dcéru, ktorú tak ľúbi. Píšem to tebe, pretože svoj posledný list pred smrťou nechcem adresovať jej – jeho čítanie by ju bolo zničilo. Nedávaj jej čítať ani tento list, jednoducho jej povedz, že tu už nie som a že moja dcéra potrebuje jej pomoc. Akákoľvek zmienka o tom, že som ti predtým niečo napísala, že som vôbec mala nejaké posledné slová... Nuž, čím rýchlejšie vybavíš všetky záležitosti okolo môjho skonu a čím menej ma budeš spomínať, tým lepšie pre ňu. Potrebujem, aby sa z mojej smrti spamätala rýchlo. Možno teraz zniem bezcitne, no vieš, že to tak nemyslím – jednoducho nechcem, aby sa trápila, najmä keď ju teraz Kleopatra tak potrebuje! Tento list je zároveň mojou poslednou vôľou. Znova ti opakujem, a kladiem na to dôraz, aby si sem do Alexandrie poslal Dioné a zveril jej do výchovy Kleopatru, pretože jej mama už jej pomôcť nedokáže. Po mne na tomto svete neostáva nič – len peniaze a ona.
Takto sa s tebou lúči tvoja milovaná sestra – poslednou vôľou a korešpodenčne. Nedokážem ani porozprávať tak, aby sa to nedalo považovať za polopravdu, ako veľmi ma mrzí, že teba ani svoju rodnú zem už nikdy neuvidím. Ja už nemám nijakú nádej – moja dcéra ale všetku na svete. Ptolemaiovská dynastia patrí ženám, hlavným manželkám faraónov, ako je Tryféna a akou bude raz aj moja dcéra. Toto je posledný kúsok nádeje, ktorú si odnášam so sebou do hrobu ako Pandora. Tak ako ona, aj ja som bola „obdarovaná všetkými darmi“, no dúfam, že sa na rozdiel od nej nestanem známou preto, že som vypustila do sveta obrovské zlo a nešťastie. To je to posledné, o čo sa usilujem a budem sa usilovať, kým mám v tele aspoň kúsok života. Lúči sa s tebou tvoja
Nyx

Z denníka Kleopatry Ptolemaiovny, dcéry Ptolemaia XII.(dátum zodpovedajúci nášmu 3. augustu 55)
Tak, a všetok ten zmätok je preč. Berenika je mŕtva (čo nemôžem povedať, že by ma hnevalo) a všetci, čo nie sú mŕtvi, sú šťastní, presne tak, ako to má po vojne byť. Dúfam, že až ja budem viesť vlastné vojny, tiež to dopadne takto. No, tak teraz je zo mňa najstaršia dcéra rodu a mám určité povinnosti. Napríklad napísať ségre nekrológ (pán učiteľ Deimós, ospravedlňte moju príšernú hovorovú gréčtinu, ale nepoznám nijakého dobrého rétora, ktorý by prevzal túto svätú povinnosť, tak píšem, ako mi ruka narástla, totiž súbežne s nevymáchanou hubou).
Takže: kto bola Berenika... To si vyžaduje trochu bližší pohľad na našu rodinnú históriu. Našim otcom je Ptolemaios Auletes čiže Píšťalkár. Smejú sa mu, pretože je nadaný viac hudobne ako štátnicky – a jeho radcovia nie sú oveľa lepší. Jej mamou bola Kleopatra Tryféna, mojou mamou nazývaná len Tryféna (nech je jej duša ľahšia než pierko Maat), ktorá ale umrela veľmi mladá, vraj pri pôrode – niektoré slúžky si šepkajú, že ju otrávila jedna z otcových početných mileniek, medzi ktoré patrila aj moja mama, ale to asi nebude pravda. O Berenike ako malom dieťati neviem napísať takmer nič, pretože je o osem rokov staršia a dlhý čas sme sa nestretávali. Prvý raz som ju stretla, keď som mala päť a ona trinásť. Vtedy ma jej predstavili po maminom pohrebe. Nesprávala sa ku mne pekne, hovorila o tom, ako bola moja mama pobehlica a vôbec (čomu som samozrejme ako také malé decko nerozumela) a keď jej povedali, že som Nyxino (tak sa volala moja mama) dieťa, zamračila sa na mňa a zamrmlala čosi v tom zmysle, ako že netušila, že faraónovi porodila syna. Samozrejme, nebola jediná, kto podľahol tomuto omylu, skoro každý, kto ma stretne po prvý raz, ma považuje za chlapca alebo aspoň netuší, či som chlapec alebo dievča – Berenika sa za života vysmievala, že som hermafrodit, kým Kleopatra Staršia, totiž jej veľká sestra Storgeia (milujúca) tvrdila, že som „pohlavne nešpecifická“. Fakt je, že od prírody vyzerám hnusne, ale poďme ďalej.
Keď som sa v detstve porovnávala so svojimi sestrami, nedokázala som veriť tomu, čo mi hovorila teta Dioné – totiž že deti jednej rodiny sa zvyčajne podobajú. Možno to bude tým, že každá z nás má inú mamu, ale zase moji učitelia tvrdia, že vo vlastnostiach je prvoradé dedičstvo otca, tak ja fakt neviem. Storgeia bola z nás najmenšia, a mala aj najtmavšie vlasy. Bola dosť bucľatá a vlasy nosievala rozpustené. Mala veľmi pekné jemné črty (za ktoré by som ja teraz vraždila) a veľké hnedé oči. Od Bereniky bola o rok staršia a jej mamou, tak ako mojou, bola otcova milenka. Aj preto s ňou nikto nepočítal ako s prípadnou následníčkou – možno okrem mňa, lebo ja som ju mala strašne rada. Okrem tetky Dioné bola ona jedinou osobou, ktorá ku mne kedy bola milá. Berenika bola od prírody naopak veľmi vysoká a silná, ale trochu plochejšia a s menej ženskou postavou. Jej tvár bola istým spôsobom rovnako pekná ako Storgeina, ibaže svetlejšia, vlasy mala čierne a aj inak vyzerala viac ako Egypťanka než zvyšok nášho sesterstva (možno s výnimkou Arsinoé, ale tá je ešte decko, tak teraz neviem, čo z nej vyrastie). Berenika ma nikdy nemala rada, vraj kvôli nejakým konfliktom medzi jej a mojou mamou, ale Storgeiu vždy nejako znášala a rešpektovala ako staršiu sestru. Všetky sme žili a učili sa v paláci až do toho momentu, kedy všetko šlo, ako sa hovorí, dole vodou.
Ono to vlastne začalo naoko bez pričinenia tých dvoch. Dnes mám podozrenie, že rozdúchavali nepokoje v uliciach za našimi chrbtami, ale tým si vôbec nie som istá. V každom prípade, v Alexandrií pred troma rokmi vypuklo ľudové povstanie kvôli tomu, že otec míňal príliš veľa peňazí, a tak boli vysoké dane alebo čosi také. Podľa predavačov na uliciach sa otec venoval len svojim zábavám, utrácal peniaze a na svoj ľud nemyslel (zase nemôžem hovoriť, že by to nebola pravda...). Otec sa bál o svoju vlastnú kožu, a tak utekal kade ľahšie, zatiaľ čo nás nechal v paláci obklopenom nepriateľským mestom. Mojim dvom veľkým sestrám sa podarilo upokojiť situáciu prísľubmi zlepšenia a spočiatku spolupracovali, ale keď Berenika začala namiesto šetrenia, ktoré bolo podľa Storgeie nevyhnutné, bezhlavo utrácať za všetky čačky, ktoré mala tak rada, a nedala si dohovoriť, Storgeia videla jedinú možnosť v jej zvrhnutí. Berenika ale bola rýchlejšia a Storgeiu otrávila (za čo som ju samozrejme začala nenávidieť ešte viac). Odvtedy vládla celkom sama ako faraón. Bol v tom ale jeden háčik – podľa svojich mentorov potrebovala manžela. So škrípajúcimi zubami súhlasila, aby ju vydali za perzského kráľa Seleuka, ale ten sa jej nepáčil natoľko, že ho radšej dala zavraždiť hneď po svadbe. Keď na ňu stále tlačili so svadbou, vzala si chlapíka menom Archealus, ktorý bol podľa môjho názoru celkom fešák, ale nesmierne tupý, inými slovami celkom Berenikin typ. Otec medzitým odišiel do Ríma, kde po dlhom vyjednávaní zohnal armádu vedenú nejakým rímskym pajácom menom Aulus Gabinius, ktorý ma stále volá „maličká“, a to aj napriek tomu, že keby som bola dcérou nejakého patricija, už by si ma mohol aj vziať (fakt, už mám predsa štrnásť, no nie?). Ja som tu sedela doma a chránila našich najmladších, totiž Arsinoé a dvoch Ptolemaiov, čo v tomto prípade znamenalo tváriť sa čo najneškodnejšie a najmladšie, pretože som ešte nemala dosť síl na to, aby som prevzala trón alebo urobila niečo iné užitočné. Otec nakoniec pred pár týždňami dorazil a Bereniku s pomocou už spomínaných Rimanov zosadil z trónu a dal popraviť. Keď dával svoju pečať na rozsudok smrti, plakal a sotva sa trafil do pečatného vosku. Vtedy som zakričala: „Ak chcete, dajte to spečatiť mne, ja pri tom teda plakať nebudem!“ Asi som nebola jediná, koho to štvalo, ale môj výrok všetkých prekvapil. Teda, prekvapil je slabé slovo, lebo všetci sa dívali ako z višne spadnutí. Ale ja som to myslela úprimne – bolo by mi cťou s tou potvorou skoncovať. Zabila Storgeu a takmer zruinovala krajinu, patrí jej to!
Včera som sa dívala na to, ako jej odsekávajú hlavu, ale len pár minút, lebo keď kat sekal a sekal a nie a nie dekapitovať ju celkom, prišlo mi z toľkej krvi zle. Čakala som čistejšiu prácu, ale výsledok by bol tak či tak hnusný – krv striekajúca z bezhlavého tela a Berenikin skrivený ksicht povaľujúci sa niekde ďaleko, no čo vám budem hovoriť. Asi nemám taký silný žalúdok, ako som si myslela. No čo už. Decká sú v poriadku, a to je dôležité.
Teta Dioné, našťastie, ešte žije. Pri nepokojoch bol zabitý jeden z mojich učiteľov, čo ma síce mrzí, ale čo už. Otec sa vrátil z exilu ešte tučnejší a opálenejší než predtým, takže mu ten pobyt v Itálií asi prospel. Asi by som aj ja mala ísť do toho Ríma, možno mi z tej ich stravy rýchlejšie narastú prsia. Na druhej strane, ja tmavšia, než som, byť teda nepotrebujem. Čo ma na tejto veci mrzí, je smrť Archelaa – páčil sa mi, a okrem toho som si už predstavovala, ako si z neho spravím kráľovského manžela. Srandujem, samozrejme, že sa budem musieť vydať za svojho brata, totiž za staršieho Ptolemaia, alebo za nejakého zahraničného vládcu... Alebo možno za nejakého Rimana. Gabinius by mi zase až tak nevadil, na to, že má okolo päťdesiatky, je celkom pekný, a aj keď sa ku mne správa ako k decku, je to stále lepšie ako Berenikine spôsoby. Za jej vlády som sa musela aj s krpcami skrývať v najkrajnejšom krídle paláca a vyučovať sa nejako sama, pretože moji učitelia sa báli vstúpiť na dvor. Každý, kto mal so mnou a s krpcami niečo spoločné, bol v ohrození života, vrátane tetušky Dioné, ktorá bola pri nepokojoch raz dokonca zranená. Teraz sa z toho ale dostala, a znova je všetko ako predtým.
Podľa nej by som sa mala pripravovať na to, že zo mňa raz bude kráľovná celého Egypta, lebo otec už starne a krpci sú ešte malé deti, zatiaľ čo ja dospievam, no, do krásy a múdrosti. Krásu na sebe príliš nepozorujem a úprimne povedané, už som videla aj rozumnejšie dievčatá ako moju maličkosť. Na druhej strane, teta je omnoho staršia a skúsenejšia než ja, takže keď to ona hovorí, asi to bude pravda. Tá zodpovednosť ma trochu desí, ale zároveň je to dôvod miešať sa do vecí, do ktorých ma nič nie je. Čo je rozhodne záľuba, ktorej som sa nemohla venovať príliš dlho!

nedeľa 27. septembra 2015

Minettin filmový magazín: Už mi úplne hrabe, a tomuto anime tiež

Ak by ste sa mi vy nýmandi obťažovali dať nejakú odozvu, pravdepodobne by ste vy komentároch reptali, že moje články sú čoraz dementnejšie - a mali by ste pravdu, pretože to tak proste je. Občasná trápna poézia nezachráni môj intelektuálny kredit, keď zvyšok mojich príspevkov je zjavne len vykrádačka Veľkolepého storočia. Ale nebojte sa, mohlo by byť horšie. Mohla by som písať o svojich ĎALŠÍCH fandomoch. Dámy a páni, chcem vám povedať hroznú vec, s ktorou by sa vám nijaký skutočný otaku nepriznal, ale keďže ja poriadny otaku nie som, budem k vám odzbrujujúco úprimná... Som hetaliard





Tí z vás, ktorí si z anime matne spomínajú na Pikachua, si radšej choďte na iné stránky a blogy, a bratia weabooovci, tento príspevok je pre vás, takže si ho prečítajte pekne celý. Ide o to, že od istého času mám slabosť pre comedy shoujen, čiže v preklade humorné anime pre chlapcov (mangu nečítam, ale rada by som). Menovite ma zaujímajú Gintama a Daily Lives of Highschool boys... A samozrejme Hetalia. Hanba večná nech dopadá na moju hlavu, ale je to tá najzábavnejšia vec, ktorú som kedy videla, odkedy na ČT 2 prestali vysielať Čiernu zmiju.


Ako všetci viete, vaša Minettka sa trochu vyzná v histórií a je na to hrdá. Prirodzene, veď ako inak by dokázala v predchádzajúcom príspevku robiť také "múdre" referencie na opričníkov a ešte predtým urobiť príspevok, ktorý bol o histórií celý? V predošlom filmovom magazíne som dokonca spomínala Opráski sčeskí historje, a keď som sa o Hetalií dozvedela od sestry, ktorá je zapálený otaku, dúfala som v čosi podobné. Predsa len, zbožňujem humor, a keď ide o humor odkazujúci na históriu? Sem s tým! To som ešte netušila... Ach.


Tak, o čom to vlastne je? Tak v prvom rade, Hetalia nemá jednotný dej. Ide o krátke, päťminútové hlúčiky troch-štyroch skečov, niekedy na pokračovanie. Skôr než o akciu tam ide o zmes situačného a postavového humoru, pretože práve postavy sú tým, čo robí seriál takým zaujímavým. O koho sa teda jedná? No, nebudete mi veriť, ale o krajiny.


Totiž, ich antropomorfné personifikácie, ako ich nazval veľký Pratchett. Vo svete Hetalie má mnoho krajín svoju antropomorfnú personifikáciu, čo je väčšinou pekný bishi, ale občas aj dievča. Pravoverní otakuovia to všetko už určite vedia a venujú mi svoje najväčšie opovrhnutie, ale pre nezasvätených (teda tých, ktorí ešte nevedia o tomto anime, vy, ktorí ste sem vkĺzli s predstavou Digimonov, prinajlepšom Cesty do fantázie, vás som varovala...) bude moje ospravedlňovanie určite nepochopiteľné, takže stačí, aby som vám povedala toto. Existujú totiž fanfikcie, ktorú sú celkom milé, a také, ktoré ani nie. No a napokon sú tu tie, ktoré, len tak pre predstavu, zahŕňajú Sonica robiaceho to s Tailom (inak asi desaťročným...) alebo Johna Watsona nosiaceho Sherlockovo dieťa, zatiaľ čo ho znásilňuje Moriarty. Zoberte nepochopiteľné pairingy z prvého prípadu a nahraďte ich ľubovoľnými krajinami sveta, zoberte teplosť druhého prípadu a trochu uberte nonsensu a erotična, a čo vám zostane? Samozrejme, Hetalia!


Aby sa nám ale neplietli pojmy, nie je len jedna Hetalia. Na naše veľké šťastie týchto niekoľko sérií zvrhlosti nadväzuje na seba, ale zase nie nejako striktne, takže je možné začať ktoroukoľvek. Poradie je nasledovné:
1. Hetalia Axis Powers (niekedy používané ako názov pre celý seriál, inokedy len pre prvú sériu)
2. Hetalia the Movie: Paint it white (môžete sa tešiť na luxusnú scénu s hlavnými postavami prezlečenými za buď mimozemšťanov, alebo spermie, ten film som ešte nevidela)
3. Hetalia World Series (alebo prečo by sa ten blonďatý nýmand s briadkou mal považovať za synonymum pedobeara)
4. Hetalia: Beautiful World (alebo awesomeness intensifies)
5. Hetalia: World Twinkle (ešte len vychádza)


Ak ste sa od svojej Minettky ešte s opovrhnutím neodvrátili, či vás dokonca toto anime zaujalo, už vám niet pomoci. Počkajte si teda ešte jednu alebo dve noci, prichádza character guide, pre tých angličtiny neznalých prehľad postáv...


P.S.: Ak ste po pár epizódach zmätení, čo sú tie personifikácie krajín vlastne zač, keď celkom evidentne nie sú ľudia, aj keď sa tak správajú, mám pre vás malú nápovedu. Mne k vyriešeniu tejto záhady stačila krajina pôvodu tejto čudesnej série. Najrozšírenejšie náboženstvo Japonska, šintoizmus, totiž pozná koncept takzvaných kami, akýchsi animistických bohov-duchov, ktorí sa rodia (aj keď nie vždy klasickým spôsobom, niekoľko detí božskej dvojice Izanagiho a Izanami napríklad vzniklo, keď Izanagi požul Izanamine korále), milujú, priatelia sa a bojujú spolu, niekedy dokonca aj umierajú, aj keď žijú oveľa dlhšie ako ľudia. Podobnosť s postavami Hetalie čisto náhodná?









streda 23. septembra 2015

Mámočka

Já věřím na Slovany, vždy se jen ve válce bránili a potupně jsou nazýváni otroky ve všech jazycích (kromě slovanských), válku nerozpoutali ani jednou, možná naivně věřím, že svět může existovat i bez agrese, ale taky vím, že ten agresivní zuřivec utluče toho neagresivního.
Áno, toto vážne niekto napísal. Časť o agresií rozoberať nebudem, (najlepšou odpoveďou pre anonyma je slovo stratégia), ale zo Slovanov nemôžem. A teraz si vy všetci, ktorí si to myslíte, otvorte českú. poľskú a ruskú učebnicu dejepisu a až sa preberiete zo šoku, prečítajte si toto...



Tak už sa vracajú, tak už ich tu máme
Duše vospol cudzie, tváre málo známe
Čo na tom že títo stále služia metle?
Aspoňže tie tváre majú stále svetlé!

Inostranci tuná nie sú vonkoncom nič cudzie
Raz nám priniesli blahobyt, raz zas kopu núdze
Nechodili sem len so spacákmi či paklíkmi kávy
Väčšinou z tejto strany prišli iba mŕtve psie hlavy

My vám nevštepujeme voči týmto zlobu 
Čierne šaty tentoraz sú len na ozdobu
Zelené kroje nepatria do ich registra
Z každého ich odporcu bude "len" basista

Ale veď sú to Slovania, naši verní rodní bratia!
V noši s raždím na starenke sa metly hneď stratia
Starajú sa o svoj národ a záchovu kultúry
A tej spod doráňaných nôh trčievali biele lastúry...

Nie že by som túto dámu neznášala celú
Nohy má možno červené, no dlaň stále bielu
No ja nevidím rozdiel v zdôvodnení mŕtvoly
Nech sú proti a či za, kupoly jak kupoly...

Sarafán či ferace, aj tak už nie sú v kurze
Basisti sú rovnakí na Sibíri i v Burse
Hoci hlavy halia šatky a sloboda nikde
Obchodníci aj tam počítajú, koľko ich čo vyjde

Ohľady - pojem neznámy, ako kážu dejiny
A ľudská povaha vždy nepekná je veľmi
Či už si vezú yatagany a či arkebúzy
Nech vás ani nenapadne brať si ich za múzy

Lebo na rukách, trupe a krku svätej Matky
Ležia polievky, romantisti a zaujímavé sviatky
Nohy sú ale poničené z nezmyselných hádok
A z hlavy si vždy démoni robili svätostánok...