Mámočka

Já věřím na Slovany, vždy se jen ve válce bránili a potupně jsou nazýváni otroky ve všech jazycích (kromě slovanských), válku nerozpoutali ani jednou, možná naivně věřím, že svět může existovat i bez agrese, ale taky vím, že ten agresivní zuřivec utluče toho neagresivního.
Áno, toto vážne niekto napísal. Časť o agresií rozoberať nebudem, (najlepšou odpoveďou pre anonyma je slovo stratégia), ale zo Slovanov nemôžem. A teraz si vy všetci, ktorí si to myslíte, otvorte českú. poľskú a ruskú učebnicu dejepisu a až sa preberiete zo šoku, prečítajte si toto...



Tak už sa vracajú, tak už ich tu máme
Duše vospol cudzie, tváre málo známe
Čo na tom že títo stále služia metle?
Aspoňže tie tváre majú stále svetlé!

Inostranci tuná nie sú vonkoncom nič cudzie

Raz nám priniesli blahobyt, raz zas kopu núdze

Nechodili sem len so spacákmi či paklíkmi kávy

Väčšinou z tejto strany prišli iba mŕtve psie hlavy

My vám nevštepujeme voči týmto zlobu 

Čierne šaty tentoraz sú len na ozdobu

Zelené kroje nepatria do ich registra

Z každého ich odporcu bude "len" basista

Ale veď sú to Slovania, naši verní rodní bratia!

V noši s raždím na starenke sa metly hneď stratia

Starajú sa o svoj národ a záchovu kultúry

A tej spod doráňaných nôh trčievali biele lastúry...

Nie že by som túto dámu neznášala celú

Nohy má možno červené, no dlaň stále bielu

No ja nevidím rozdiel v zdôvodnení mŕtvoly

Nech sú proti a či za, kupoly jak kupoly...

Sarafán či ferace, aj tak už nie sú v kurze

Basisti sú rovnakí na Sibíri i v Burse

Hoci hlavy halia šatky a sloboda nikde

Obchodníci aj tam počítajú, koľko ich čo vyjde

Ohľady - pojem neznámy, ako kážu dejiny

A ľudská povaha vždy nepekná je veľmi

Či už si vezú yatagany a či arkebúzy

Nech vás ani nenapadne brať si ich za múzy

Lebo na rukách, trupe a krku svätej Matky

Ležia polievky, romantisti a zaujímavé sviatky

Nohy sú ale poničené z nezmyselných hádok

A z hlavy si vždy démoni robili svätostánok...