Pripisujte zásluhy za tento článok mojej lenivosti a faktu, že aj napriek tomu, že je už koniec mesiaca, ešte stále nemám napísané nič poriadne, čo by som mohla na blogu uverejniť. V tej rýchlosti som sa odhodlala na niečo, čo by som inak nikdy nebola urobila. Recenziu filmu takého príšerného, až jednoducho nemôžem odolať a musím si ho pozrieť zakaždým, keď sa objaví v telke.
Viete, antický hrdina Herkules (teda, Herakles, čo je iste zaujímavé prekvapenie pre hetaliardov, ktorí nie sú dostatoční history nerds na to, aby vedeli, po kom dostal svoje ľudské meno Grécko) je veľmi inšpiratívna postava, ale z nejakého dôvodu rozhodne nie intelektuálne. Zrejme preto, pokiaľ mi je známe, sa na svete ešte neobjavil naozaj dobrý film s touto postavou - a vlastne ani seriál nie. Fakt, najobstojnejšie kinematografické dielo, ktoré som o ňom našla, má za hlavnú hviezdu The Rocka, čo o charaktere diela hovorí všetko podstatné. Potom ma napadá ešte taká drobnosť od Hallmarku, ktorá by si u mňa vyslúžila aspoň tri hviezdičku za snahu, aká inak jeho tematickým súrodencom chýba, a animovaný Herkules, ktorý ale tiež nebol ktoviečo, keď zvážime, že je to disneyovka. Inak sú filmy s Herkulovým menom v názve len prehliadkou blbosti, v ktorej sa občas nájde tuposť priam legendárnych rozmerov (ako napríklad Herkules v New Yorku či Malý Herkules, ktoré sa dajú opísať len známym frazeologizmom "kto nevidel, neuverí"). Pokiaľ ide o recenzované dielo, čisto objektívne to nie je ani najlepší, ani najhorší film z tejto kategórie, no má pre mňa extra sentimentálnu hodnotu osobného guilty pleasure. Dámy a páni, Hekules: Zrodenie legendy.
Na podobné názvy nemám tak celkom šťastie. Áno, dívam sa na teba, drahý Dracula, a vieš, že aj teba mám rada podobným spôsobom, ale keď sa Luke Evans vyzlečie, nie je to ani zďaleka taký neznesiteľný beefcake ako Kellan Lutz (okrem toho vždy, keď v poslednom čase počujem o čiernovlasom hercovi s krstným menom Luke, dostávam fangasmy a je mi pri tom jedno, že chlap, ktorý tieto pocity vyvoláva, je celkom iná osoba - ale o tom niekedy inokedy) a Dominic Cooper tam celkom ujde (aj keď hrá Mehmeta II. Fatiha, a možno vlastne práve preto - tak som masochistka, no a?). Na druhej strane, keď si to tak zvážime, hlavný záporák v Herkulovi a v Draculovi toho majú veľa spoločného - sprzená historická (alebo legendárna, to je fuk) postava, čierne vlasy, spoločná minulosť s hlavným hrdinom (bohužiaľ Dracula, nech už je, aký je, sa proste nedá nahradiť dostatočne mohutným stromom ako Herkules) a zlodušstvo najhrubšieho zrna. Mehmet kradol deti úbohým kresťanským rodičom (aby sa z nich vo výsledku stali Zülfikari a Aliovia - http://www.postavy.cz/ali-a-a/, chápete - čo je prirodzene osud, aký žiadna matka svojmu dieťaťu nepraje), kým Amfitryón bol tiež dobyvateľ (pacifist joke intended). A tak ich náš dobrý, spavodlivý hlavný hrdina musí poraziť, no kým Vladislav Narážač tak urobí s pomocou temného starovekého upíra, ktorý bol v minulom živote Caligulom (čo je síce hlúpe, ale strašne cool, obzvlášť keď ho hrá dobre namaskovaný Charles Dance), Herkules sa dovolá pomoci Božej a je to trápne. Vysvetlím prečo.
Za zmienku stojí už začiatok filmu, kde nám je predstavená osobnosť zlého, krutého kráľa Amfitryóna, o ktorom oficiálna mytológia mimochodom zaznamenala len tri veci: 1. bol vnukom iného slávneho hrdinu Persea; 2. bol ženatý s Alkménou, ktorá sa raz nechtiac stala one-night stand samotného Dia (ale ozaj nie naschvál - ten sa totiž podľa svojho najlepšieho zvyku premenil na niekoho iného, konkrétne na jej manžela) a porodila mu Herkula (teda vlastne Herakla); 3. bol kráľom Tírynsu, mestečka neďaleko Mykén, čo zahŕňalo aj to, že občas musel vybojovať nejakú tú bitku. A predstavte si, režisérovi sa tentoraz nejako podarilo urobiť z čísla 3. základ jeho zlodušstva. Wut? Ale vážne, pacifistické motívy v Swords & Sandals filme?! A brané úplne seriózne?! Lebo už prvá bojová scéna nám zjavne slúži ako disclaimer. VAROVANIE: VŠETKO, ČO UVIDÍTE V TOMTO FILME, BOLO TVORCAMI MYSLENÉ SMRTEĽNE VÁŽNE. NESMEJTE SA. AK SA NÁHODOU ČO I LEN ZACHICHOCETE, NIE JE TO DOBRÉ ZNAMENIE. Kedy sa už filmári konečne poučia? Takéto druhy varovania sú pre filmy o chlapíkoch so sixpackmi vyznačenými na brnení a vysokým potenciálom nezámernej stupidity smrteľne nebezpečné! Jediné filmy, ktorým to podľa mojich informácií vyšlo, boli Gladiátor, ktorý mal Russela Crowea a ružové lupienky (a ani to mu v mojich očiach nezabezpečilo milosť), a 300, ktorý mal Gerarda Butlera, slow motion a vôbec, nie som si istá, či tam ten nemý disclaimer nebol myslený ironicky. Zrodenie legendy má Kellana Lutza, a to ešte nafarbeného na blond. Bez komentára.
Amfitryónova manželka Alkména, miesto toho, aby sa nechala nabúchať omylom, sa v tejto verzií podvolí mocnému Diovi dobrovoľne. Lebo kráľ bohov zjavne nie je spokojný s krutosťou jej manžela, a tak drahá Alk zavrie oči a myslí na blaho Grécka, lebo jej bolo súdené stať sa matkou Božieho Syna. Samotná scéna splodenia, namiesto toho, aby nám poskytla aspoň nejakú erotiku, znázorňuje styk smrteľníčky s všemohúcou entitou a je nechtiac taká humorná, že sa pri nej musí rehotať aj človek z antickej mytológie úplne tupý, o tých, čo o starom Diovi vedia svoje, ani nehovoriac. Pritom, ak by to bolo nepoškvrnené počatie Panenky Márie, nepoviem ani pol slova - ale my tu nehovoríme o neurčitom, nehmotnom Všemohúcom, vážení, toto je Zeus, božstvo, ktoré sa zmenilo labuť, len aby mohlo pretiahnuť peknú spartskú kráľovnú (a Helenu neskôr nazývanú Trójska pri tom splodil len tak mimochodom - nemôžete predsa od starovekých bohov očakávať, že sa budú starať o antikoncepciu, alebo, keď už sme pri tom, o čokoľvek iné, čo sa týka ich partnerky). Scéna dosahuje svoj vrchol v momente, keď Amfitryón, búrlivo oslavujúci s nejakou náhodnou skúžkou, vbehne uprostred všetkej srandy do manželskej spálne. Toto je najvtipnejšia scéna filmu a stále sa mi nechce veriť, že takto nebola urobená naschvál. V opačnom prípade by som sa rada spýtala, čo to scenárista s režisérom húlili, pretože to najskôr do pár rokov nahradí marihuanu.
V každom prípade, dej sa presunie o pár (desiatok) rokov, z Herkula je už mladý muž, hraný Kellanom Lutzom (ako som povedala, prefarbeným, pretože ako inak by mala priemerná fanúšička Twilightu spoznať, že to nie je Taylor Lautner?), ktorý má zbabelého nevlastného brata s čiernymi vlasmi (ste si istý, že toto je inšpirované gréckou a nie lobotomizovanou severskou mytológiou?). Herkules je zaľúbený do dievčaťa menom Hebé, a samozrejme aj ona je do neho, pretože zlatovlasá lemra bez osobnosti k ďalšej takej lemre sadá. Ale nesmieme vynechať jediné klišé, vážení, takže Hebé musí byť nútená vydať sa za zbabelého nevlastného brata! A ten musí mať z nášho Garyho Stua mindráky! Ak by sme vynechali jediný stereotyp, alebo ho dokonca inovovali, nebola by to epika! Čo tým myslíte, že Loki bol zaujímavejší?!
Amfitryón, ktorý si zjavne nie je vedomý toho, že blond vlasy sú kódované recesívnym génom a že ak by mal Herakles ten prasačí ksicht po ňom, bola by to preňho len hanba, z nejakého dôvodu vie, že to nie je jeho syn. Alkména mu to zatiaľ nevyvracia. Neskôr, keď udalosti naberú spád, mu to tá blbá ženská potvrdí. Ako že to radil Radim Uzel? Ešte predtým pošle jeho krkavčí otec Herakla na samovražednú misiu, no on prežije aj s nejakým kamošom-generálom a dostanú sa do otroctva, kde sa mýtus o Herkulovi náhle zmení na príbeh Connana, čím mám na mysli hlavne ten začiatok s gladiátorskými zápasmi. Bla bla bla, nejaká akcia, Herkules aj s generálom podozrivo skoro dostanú slobodu, všetci si myslia, že Herkules je mŕtvy, aj Hebé, ale potom ho nejakým spôsobom nájde a pekne si spolu xxx, Herkules zrazu hrdinsky vedie proti zbabelému bratovi a otčimovi povstanie... No a viete čo? Toto je jeden z tých filmov, pri ktorých si môžete skúsiť takú drinking game. Vždy, keď si poviete "toto som už niekde videl(a)", dajte si panáka. Keď v duchu zaúpiete "bože, to je také strašné klišé!", tak aj dva. Nie že by som chcela podporovať alkoholizmus, samozrejme - ja sama som abstinentka, takže by to bolo dosť trápne. Ale ak po zvyšok roku nechľastáte, mohli by ste si to skúsiť aspoň na Silvestra, veď z toho sa nestrieľa...
Highlighty filmu (ironické i neironické):
1. Hebé
Gaia Weiss je proste bohyňa. Afrodita, Psyché alebo aj čašníčka bohov, ktorá sa zhodou okolností volá rovnako ako princezná v tomto filme. Neverím, že to nie je naschvál. Vlastne sa mi zdá ako krajšia verzia Sarah Gadon v už spomínanom Draculovi. Pravda, jej pekný ksichtík sa veľa herectva nezmôže (Ale odkiaľ by ho asi tak vyhrabala? Z tupého scenára teda nie.), takže ak ju silou-mocou chcete vidieť aj niekde inde ako na GoogleImages, odporúčam seriál Vikings, ktorý má na rozdiel od Herkula iné (neironické) kvality.
2. Kellan Lutz a jeho herectvo
S tým stromom som to myslela vážne. Aj s Taylorom Lautnerom. Luke Evans sa aspoň snažil, a čosi kdesi v Draculovi zahral. Kellana zato zjavne účinkovanie v Twilighte nadobro poznamenalo. Viete, psy nemajú mimické svaly, takže bolo celkom ľahké predstavovať si na jeho mieste hovoriaceho zlatého retrievera... Čo zvádza k trochu streleným analógiám s Jacobom. Som si istá, že niekde na nete sa dá nájsť fanfikcia tejto sorty.
3. Bash z Reign
Toho spomínam len preto, že bolo fajn vidieť tam známu tvár... Liam Garrigan tam hrá Ifikla, toho lamerského Lokiho. Ach jo.
4. Zeus ex machina (ex celestia)
Okrem toho, že zabezpečuje nepoškvrnené počatia, je, aspoň v porovnaní s mýtickým Diom, OOC aj v iných prípadoch. Napríklad vtedy, keď pomáha svojmu synovi nastoliť "poriadok" a robí pre neho zázraky. #subtlejesusanalogies #youdontmeanitseriousdoyou #zeusandgodallthesame
(Samozrejme, kresťanská všemohúca a všedobrotivá podstata Dia naňho v tomto prípade vzťahuje aj problém zla a otázku silentia dei, ktoré je tu vysvetlené tým najlamerskejším spôsobom. Ale vy ste predsa od tohto filmu dúfam neočakávali žiadnu duchaplnosť...)
5. Hebé žije!
Plot hole taká očividná, že som si ju všimla aj ja. Aj moja mačka by si ju všimla, keby ju videla (navzdory tomu, že je to len zviera a nepozná koncept príbehu). Ja viem, že je to s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené len príšerným strihom a časť, ktorá tú scénu vysvetľuje, pravdepodobne skončila niekde na podlahe strižne, no to nič nemení na tom, že výsledok by si zaslúžil špeciálnu Zlatú malinu. (Mimochodom, viete, že tento film bol nominovaný v šiestich kategóriách?)
6. Nepoškvrnené počatie
O tom som už hovorila, takže to dúfam nemusím opakovať. Len dodám, že vždy, keď sa cítite trápne, pamätajte: mohlo by to byť aj horšie. Mohli ste byť na herečkinom mieste.
7. Gladiátorské zápasy
Prirovnala som ich k zápasom otrokov v Connanovi, pretože hoci pri tých rímskych existuje existuje istá metaforická (t.j. vonkajšia) podobnosť, metonymická (t.j. vnútorná) súvislosť tu nejako chýba. Všetci history nerdi, a nepochybne aj pár laikov, pravdepodobne chápe, že GLADIÁTORSKÉ ZÁPASY SÚ ČISTO RÍMSKOU ZÁLEŽITOSŤOU A S GRÉCKOM NEMAJÚ NIČ SPOLOČNÉ! (This PSA was brought to you by common sense.)
8. Revolution ain't easy - alebo?
Najľahšie zvrhnutá vláda na svete. Človek až nechápe, načo títo ľudkovia potrebovali Herakla... Ja viem, symbol and stuff, ale vari by Ifikles nestačil, aj keď je taký hnusný mocibažný bastard? Koniec koncov, zbaviť sa despotického tatka by iste padlo vhod aj jemu. A Liam Garrigan sa nedá nahradiť hovoriacim zlatým retrieverom!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára