Keď samota je prítulná a noci sú pridlhé
A zrazu bez teba potemnel mi svet
Tma sa vlečie ako na starej mitrhe
A konca jej nemôžem dovidieť
Keď časy zlé sa skončili, no nič sa nezačalo
Nočné cesty už ma vábia von z domu
Hoci kameňov ostrých a špiny majú nemálo
Budem takto putovať až do samoty skonu
Pod svitom mesiaca, čo hnusne uškŕňa sa
Na lúke ostrejšej než tie kamene
Zažiarili zrazu – aká krása! –
Priamo z neba štyri živé plamene
Nezrádzam domáci kozub dnes
Keď pozerám sa do cudzích ohníkov
Že ťa milujem, to už dávno vieš
I ja som si na ten pocit privykol
Pohľadom pohár nevypije
Kto díva sa naň cez prsty
A tak to, že dobre mi je
Hádam mi nejako odpustíš
Cez tie prsty vidím veci, že tvoje líca
Začervenali by sa ako západ slnka
A tvoje oči, podobné vari večerniciam...
Ach, raz darmo, si moja milenka!
Predsa však tie štyri krásky z raja
Pozriem si okom vášnivého mladíka
Moje túžby sa nikdy neutaja
A verš mi už zase raz uniká
Nie sú to hurisky zrodené z vetra pre rozkoš
Sú to dcéry iba ľudských žien
Plecia zhrbené od starostí celých nôš
No si s nimi dnes zatancovať chcem
Tamtá prvá osoba z ohňa má vlasy vari
A oči ako dva v splne mesiace
Veľká láska odráža sa jej v tvári
A mocné telo aj svet uniesť uvládze
Hoci prežila už veľa krušných rokov
A v tvári je to vidieť poriadne
Trpkosť života ju nezamkla do okov
Hľadieť na ňu mi ľahko nepadne
Tá druhá, to nie je anjel
Je privyknutá túžbam tela
Oči má sťa rajských panien
A skúseností snáď priveľa
Matka, žena, bojovník
Za lásku, telo, za seba
A mňa nepresvedčí nik
Že sa nepodobá na teba
Tretia splýva s temnou nocou
Rozprúdiť mi krv vedela
Dnes môžem rátať s jej pomocou
Keď potrebujem priateľa
Z milenky je dnes „len“ sestra
To len je však
iba zdanie
Naša minulosť je vskutku pestrá
A vykonané sa neodstane
Štvrtá svojou „krásou“, túžbu vo mne nebudí
Iba ak tak hlad, a ešte túžbu po matke
No predsa vie, čo sme za ľudí
Časy s ňou sú vždy prikrátke
Každá šelma poznačená
Ona je – znakmi matróny
Vystriedala mnohé mená
A triasli sa pred ňou aj tróny
Poklopanie na plece ruší moje city
Strasiem sa pod známym dotykom
Obzriem sa – no a to si ty
Na niektoré tvoje činy ešte som si nezvykol
Veľkodušne odpúšťaš mi
Malý výlet k metaforám
A zrazu sme v kroví sami
Zodpovedáme sa iba horám
Vkrádaš sa mi stále do snov
A vo mne je cit horúci
Sme sami s nošou plnou
Snov, čo smieme splniť si
Nechajme teda ženy ženami
Nám už nie je pomoci
Nenechajme sny len snami
Zakričme si do noci...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára