Roxelana - príbeh ôsmy

Ibrahim sa nepokojne prechádzal po svojej pracovni. Rozmýšľal.
Vedel, čo od neho chcú. Ale to by najprv musel vedieť, ako odpútať muža od ženy... Zatiaľ čo on netuší, ako by to mal spraviť on sám pri Hadice. Čakajú od neho, aby prinútil iných robiť veci, aké nedokáže sám. Rozčúlene si kopol do písacieho stola. Tá Hadice raz bude jeho smrť!
   Ktosi zaklopal na jeho dvere. "Ďalej." povedal neznámemu bez rozmyslu.
Dnu vošlo páža - to páža ktoré prevčerom. Chlapec sa pred sultánovým sekretárom úctivo poklonil, nuž a tu sa všetka etiketa končila. "Pani Gülfem vám odkazuje, že máte prísť za ňou a za valide do záhrady."
Ibrahim sa zamračil. "Čo chcú?!"
Páža myklo plecom. "Viem ja? Ale na vašom mieste by som si pohol, čaká vás tám aj pani Beyhan."
"A čo má dočerta s tým celým spoločné ona?!"
Páža sa na Ibrahima rozškľabilo. "Mno, asi to najlepšie zistíte, keď tam pôjdete a spýtate sa jej."
Ibrahim si povzdychol. Zo zásuvky písacieho stola vybrlm meštek s pár mincami a spýtal sa chlapca. "Ako sa voláš?"
"Georgias, pane. Ale všetci ma tu volajú Gigi. Najmä pani Hadice." Poslednú vetu si znechutene zamrmlal sám pre seba.
Ibrahim sa zasmial. "Páčiš sa mi, chlapče. Vieš čo? Daj sa do mojich služieb a hlás mi každý krok Mahidevran, Hadice aj Gülfem. Valide sledovať nemusíš."
Georgias zdvihol obočie. "A čo za to?"
Ibrahim miesto odpovede len zdvihol obočie a podal mu meštek s peniazmi. Chlapec sa usmial a poklonil. "Práve ste si získali najvernejšieho služobníka."

Mahidevran sa tiež nepokojne prechádzala po svojej izbe. Rozmýšľala, zúfala si a čakala. Baharnaz kalfa šla s jej synmi do záhrady. Mahidevran sa o synov veľmi nestarala.
   Októbrové ráno bolo sychravé a pochmúrne, a z okien háremu aj tak nebolo veľmi vidno. Mahidevran bola nedočkavá. Posol ešte stále nedorazil. Bola síce pravda, že príchod do Manisy a z nej chvíľku trvá, ale aj tak bola veľmi netrpezlivá.
   Vtedy k nej prišiel jeden z eunuchov, rozchichotaný mladík. Zdalo sa, že nemôže zadržať smiech. Mahidevran sa naňho zamračila. "Čo sa stalo?"
Mladík sa ovládol, poklonil sa a vyhlásil: "Práve som videl princeznú Beyhan v záhrade."
Mahidevran vyskočila. "Úžasná Beyhan je tu?!"
Sluha prikývol. "Tak sa zdá. Ale nie je dôvod na paniku, bola tam sama."
Mahidevran sa usmiala. "To ani neprišla pozrieť svoju sestru a matku?"
Eunuch mykol plecom. "Netuším, ale rozprávala sa tam s nejakým pážaťom... No dajsamisvete, bol to Gigi."
Mahidevran sa znova zamračila. "Gigi? Ten je predsa Hadicin obľúbenec... No nič, kde je Gülfem hatün?"
Eunuch si odpoveď veľmi dobre premyslel. Podľa Güla by ho jediné slovo mohlo stáť krk. Nenávidel síce svoju prácu, ale svoj život mal náhodou príliš rád. "Pani Gülfem ešte spí. Zdriemla si a nechce, aby ju niekto rušil."
Mahidevran, nepoučená o vysokej miere dezinformácie v paláci, prikývla. "No veď preto. Tak keď sa zobudí, odkáž jej, že ju chcem vidieť."
Sluha prikývol. "Áno, pani moja."
Mahidevran chvíľu premýšľala, než povedala: "Idem do záhrady. Ty teda choď za Gülfem a počkaj, kým sa zobudí. Potom mi daj vedieť."
Sluha prikývol. Vybral sa teda do predsiene Gülfeminho bytu a cestou si spieval.
Prekliati milenci, vy hriešne duše
Myslíte si, že Boh vám pomôže?
Že svet sa nad vami raz zmiluje?
Vašej láske len do tváre napľuje...

Hadice sedela v záhrade s vyloženými nohami a ovievala sa hárkom papiera. Vedľa nej, dôstojne ako vždy, sedela jej matka. Pri nej sedeli Alexandra, jej ešte stále predčítateľka, jej stará verná slúžka Sunna, jej kamarátka Gülfem a jej nevlastná dcéra Beyhan so svojou komorníčkou. Neďaleko postávalo pár slúžok.
   Hadice sa pozrela na sestru. Jej prívlastok "úžasná" k nej tak prirástol, že sa už prestával dávať do ironických úvodzoviek. Vraveli jej Veľká hus, ale to skôr zo závisti než kvôli podpriemernej inteligencií. Beyhan bola náhodou veľmi bystrá - dokonca natoľko bystrá, že varovala svojho manžela pred politikou a sama sa do nej nikdy neplietla. Boĺa tmavá ako cigánka, čiernovlasá a veľmi pekná.
   Tému nadhodila Alexandra. "Čo myslíte, príde?"
Beyhan prikývla. "To by som sa pozrela, ako by neprišiel!"
Valide pokrútila hlavou. "No neviem, dievčatá, mne sa to nejako nechce páčiť."
Hadice sa ozvala. "Lebo je to blbosť, preto. Neviem, aký to má zmysel."
Beyhan sa pozrela na Alexandru, ale oslovila niekoho iného. "Čo myslíš, Gülfem, nebolo tak trochu hlúpe pozvať na tento rozhovor aj validinu predčítateľku?" pošepkala jej kradmo
Gülfem sa pre seba usmiala nepríčetným úsmevom. "Neboj sa. Všetko ide presne podľa plánu."
Beyhan si odfúkla. "Tvoje myšlienkové pochody sú pre mňa dosť záhadné."
"To pre všetkých nás normálnych." ozvala sa Alexandra. "Zdá sa, že som tu jediná, ktorá nevie, o čo tu ide."
Gülfem pokrútila hlavou. "To nie. Takmer nikto tu nevie, o čo tu ide. Vlastne ani ja to poriadne nechápem."
Rýchlym krokom k nim pricupkal Ibrahim. Poklonil sa. "Volali ste ma, dámy?"
Hadice si dala nohy dole z vankúšov a povýšenecky sa na Ibrahima pozrela. "Čo myslíš?"
"Hadice!" zahriakla ju valide sultana.
"Pardon, mami." zamrmlala Hadice skôr z konvencie.
Úžasná Beyhan sa na Ibrahima pozrela ako na posla dobrých správ. "Hovor, Ibrahim. Je pravda, že sultán má novú favoritku?!"
Ibrahim sa na ňu pozrel ako na hlupaňu (za ktorú ju vždy považoval). "Myslel som si, že sme tu kvôli tomu."
Valide zdvihla obočie. "A prečo? Veď tá mladá doteraz nerobí problémy."
Ibrahim si uvedomil, že o nočnom stretnutí s jej dcérou a priateľkou by jej asi nemal vykladať. "A kvôli čomu inému ste ma sem zavolali?"
"Kvôli Hadice, prirodzene." ozvala sa Beyhan. "Vieš, že sa bude vydávať?"
Ibrahim vypleštil oči. "A... Čo s tým mám?"
Valide sa uškrnula. "Chceli sme ťa informovať a vyslať ťa za sultánom, aby si mu to oznámil."
"Neslúžia na to pážatá?"
"No, slúžia, ale Gülfem tvrdila, že tebe uverí skôr, a možno by si mu mohol poradiť aj nejakého kandidáta... Napokon, pozbáš sa s mnohými pánmi z rady..." Vďačne sa usmiala na Gülfem. "No nie je šikovná?"
Gülfem sa na Ibrahima usmiala svojim najsladším, a teda aj najdesivejším úsmevom. "Ale, valide, zas ma nepreceňujte, bola to len taká malá rada. A nakoniec - Ibrahim by o tom mohol ako nestranná osoba rozhodnúť sám. Sám by mohol určiť kohosi, kto pripadá do úvahy."
Ayşe Hafsa pokrčila nosom. "To zase nie..."
Ibrahim sa poklonil. "Už by som asi mal ísť..."
Ayşe blahosklonne kývol hlavou. "Samozrejme."
   Keď odišiel, Beyhan koverzačným tónom utrúsila. "Takže... Aká dôležitá záležitosť ma vytiahla z nášho krásneho a pokojného paláca do smetiska v Topkapi?"
Ozvala sa valide. "Ide o novú favoritku nášho sultána."
"Tak fajn, akým spôsobom sa jej zbavíme?"
Valide sa urazila. "Myslela som skôr na to, že ti ju prestavíme."
Beyhan sa začervenala. "Ach, samozrejme. A kde je?"
Aleandra sa na Beyhan usmiala. "Tu."
Beyhan zdvihla obočie. "Vaša predčítateľka?"
Ayşe ju obdarovala oslňujúcim úsmevom. "Presne tak. Naša Sáša je veľmi bystré dievča."
Ozvala sa Gülfem. "Bolo by zaujímavé vedieť, ako sa také nie príliš atraktívne dievča stalo jeho obľúbenkyňou za taký krátky čas. Už dva týždne s ňou trávi každú noc, však?"
Hadice prikývla. "Ó áno, rada by som poznala jej tajomstvo..."
Alexandra sa zapýrila. Vedela, čo sa od nej očakáva. "Ja skutočne netuším, čím som si od neho zaslúžila takú priazeň."
Hadice sa na ňu prosebne zadívala. "Ale no tak... Povedz nám to, aspoň kvôli mne. Čo také spolu robievate?"
"Spíme." povedala bez okolkov. "Len som sa mu zapáčila, nič viac. Onedlho ho to prejde, ale my budeme mať hádam nejakého nového malého princa."
Hadice na ňu vytreštila oči. "Som tvoja kamarátka, mne nemusíš klamať."
Alexandra pokrútila hlavou. "Ale ja neklamem, princezná, naozaj to nie je nič také, čo by sa dalo považovať za viac ako len chvíľkové poblúznenie. Raz ho to prejde. Avšak, pricezná, keď spomínate, že sme priateľky... Prečo ste sa so mnou už dva týdne nebavili?"
Hadice vyzerala zaskočená. "No, ja... Mala som veľa práce."
"Akej? Veď nemáš deti ani nijaké povinnosti." ozvala sa Beyhan.
Hadice sa zamračila. "Mám kopec priateliek, nemôžem mať v kuse čas na každú."
Alexandra prikývla. "To chápem, pricezná. Nemala by som z toho predsa usudzovať, že sa mi naschvál vyhýbate..."
Hadice sa zatvárila nadmieru kyslo. "Jasné, že nie."
Alexandra sa usmiala. Takže pravdivá by bola odpoveď "áno".
Beyhan sa usmiala na valide. "Aj tak však: som rada, že ste mi predstavili našu novú konkubínu, hoci celkom nechápem vaše dôvody... Napriek všetkému je to len konkubína, či nie?"
Valide jej odvetila: "Ale už dva týždne, to pri tvojom bratovi je zriedkavosť. A sú tu aj iné dôvody, predsa len som ťa už dva roky nevidela... Ako sa má manžel?"
Beyhan mykla plecom. "Dobre. Sme zdraví, deti rastú..."
"Ako z vody." obdarovala valide žiarivým úsmevom svoju dcéru. Hoci Beyhan nebola jej vlastná, mala ju celkom rada, asi akoby to bola jej neter.
   Beyhan sa obrátila na komorníčku. "Prines nám prosím niečo na pitie." Obrátila sa na vospolok. "Ozaj, kto si dá čo?"
Valide, Alexandra aj otrávená Hadice jednohlasne vyhlásili: "Šerbet." (pozn. autorky: ochutená ovocná šťava). Len Gülfem poďakovala s tým, že nič nechce. Napokon valide dodala: "A ešte niečo dievčatám, nech tu nestoja v takom teple o smäde."
Komorníčka vstala a odišla po pitie. Alexandra sa pozrela na valide. "Nemôžem sa zbaviť pocitu, že ste so mnou chcela prebrať niečo dôležité."
Valide si povzdychla. "Len ťa varovať, aby si nerobila problémy, to je všetko. Ale ty nie si typ, ktorý by sa o čosi také pokúšal, však?"
Alexandra kývla hlavou. "To by som si nedovolila."
Valide ju obdarovala žiarivým úsmevom. "Veď preto." Obdarovala zničujúcim pohľadom svoju dcéru.
Hadice sa začervenala. "No tak som ju chcela vydať, a čo?! Myslela som si, že mi to schválite. Každý sa môže mýliť."
Valide sa na ňu zhrozene pozrela. "A prečo by som ju mala, bismillah, vydať, keď je stále v priazni sultána a nerobí problémy?!"
Hadice zarazene mlčala. Alexandra sa rozhodla byť milosrdná a oslobodiť ju. "Mám pocit, že si sa ešte nevyjadrila k tej svadbe... Koho by si si predstavovala ako svojho ženícha?"
Hadice pokrútila nosom. "Nepoznám veľa mužov, ktorí by pripadali do úvahy."
Valide sa na Alexandru pozrela s náznakom výčitky. "Veď muža nevidela, odkedy ovdovela! Teda okrem svojho brata... A pár sporadických kontaktov."
Gülfem prikývla. "Ako Ibrahim Pargali..."
Beyhan si povzdychla. "Ach, ten... No, počula som o ňom už všeličo, vrátane nie veľmi milých vecí, no ale verte klebetám..."
Alexandra pritakala: "Je sultánovi veľmi blázky, preto mu ľudia závidia."
Valide pokrútila hlavou. "No ale prečo ho tak má rád..."
Alexandra mykla plecom. "Je to jeho priateľ. Človek by sa mal držať priateľov."
Rozprávali sa ešte dosť dlho. Pre Alexandru však z rozhovoru vyplynuli dve ponaučenia: po prvé, valide ju má celkom rada. Po druhé, Hadice sa to ani v najmenšom netýka.
   To znamená, že Malá hus ju zradila. V mene koho? Mahidevran? To sa jej nezdalo pravdepodobné. Gülfem? Tá je predsa validina kamrátka, vždy mali na veci rovnaký názor. Ibrahim? Môže byť... Vzhľadom na to, čo medzi nimi bolo (nech už to bolo čokoľvek). Ale prečo by sa jej Ibrahim potreboval zbaviť? A prečo by sa jej vôbec mala zbavovať Hadice...?