Ako obvykle začnem svoj filmový magazín trochu skraja – Anastasiou Steelovou. Áno, tou blbkou z Fifty shades, ktorá si narazí dokonalého miliardára, ale ten je na BDSM a ona nie, či prinajmenšom ešte nič také neskúšala atd., však ste o tom miliónkrát počuli. Áno, čítala som tú knihu, a nie, nepáčila sa mi, ale o to nejde. V podstate som chcela hovoriť o Anastasií a BDSM. Vždy, keď ju jej milenec vezme do, no, tej červenej miestnosti so všetkými „hračkami“, zažíva jeden orgazmus za druhým, a tiež taký ten pocit, aký som ja mala po videní tohto filmu. That was sooo weird... But I liked it!
To bolo takééé
divné... Ale páčilo sa mi to!
To
bolo len také malé intro, teraz už o blbých knihách ani slovo.
Výrazom „tento film“ som označila dielo Terryho Giliama Kráľ
rybár, ktorý bol inšpirovaný artušovskou legendou o svätom
grále v trochu... Ehm, netradičnom ponímaní. Istý hnusný a
cynický rozhlasový moderátor menom Jack Lucas (hraný Jeffom
Bridgesom) jedného rána urazil istého psychopata, alebo už neviem
čo urobil, no v každom prípade na jeho popud tento muž šiel ešte
v ten večer do baru a postrieľal niekoľko vážených občanov New
Yorku. Keď sa to dozvie, upadne do depresií a príde o prácu. O
niekoľko rokov ho vidíme ako skrachovanca pracujúceho vo
videopožičovni, ktorý spí s jeho majiteľkou a večne nasáva.
Jedného dňa neznesie výčitky svedomia a pokúsi sa spáchať
samovraždu, no cestou k najbližšiemu mostu ho prepadne skupinka
chuligánov. Zachráni ho bezdomovec Parry, predtým vážený
profesor anglickej literatúry, ktorý sa ale potom, čo sa stal
svedkom masakry spôsobenej okrem iného aj Jackom, pomiatol a začal
žiť na ulici spolu s niekoľkými podobnými nešťastníkmi. Jack
sa trochu nedobrovoľne s Parrym spriatelí a dozvie sa o jeho láske
k neurotickej a nepríjemnej sekretárke Lydií. Zároveň mu Parry
začne tvrdiť, že je tým vyvoleným, ktorý má získať „svätý
grál“, (v skutočnosti obyčajnú školskú trofej), z tajomného
hradu, (v skutočnosti len dom istého bohatého muža, ktorý si ho
dal postaviť v „stredovekom“ štýle). Zmienky o tejto časti
artušovskej legendy sa prepletajú celým filmom, rovnako ako Jackov
vzťah s majiteľkou videopožičovne Anne, hlbší, než sa na prvý
pohľad zdá. A čo si teda o filme myslí Minette?
Ako som už
povedala, film je divný, a to od začiatku po koniec. Najskôr je
divný takým bežným spôsobom, akým sociálne drámy bývajú,
ale ako prenikáme hlbšie a hlbšie do Parryho sveta, vidíme tam
veci, ktoré sú... Jednoducho weird. Okrem „ohnivého
rytiera“ nie sú strašidelné a väčšinou ani obzvlášť
nepríjemné, ale zanechávajú vo vás pocit, ktorý nemôžete
nazvať inak ako anglickou skratkou WTF. Aby bolo jasné, pre úplne
uspokojenie, odborne povedané katarziu, ho musíte pozerať až do
konca, možno ešte tú poslednú scénu je možné vynechať... Ale
to je jedno. V každom prípade je dobré si uvedomiť, že je tu
umelecký film, myslený ako metafora, a tak sa naňho treba pozerať.
Je to taká tá čudesnosť na úrovni modernej inštalácie, veľmi
sugestívna a predsa nie príliš konkrétna, u ktorej viete, že to
určite niečo znamená, ale ani zaboha by ste tú myšlienku
nevedeli presne pomenovať, iba ak tému, ktorej sa týka. Hlavná
myšlienka Kráľa Rybára je o ľudskosti a o tom, ako si ju v
každom prípade treba zachovať, a svätý grál je možno symbolom
priateľstva, ktoré nám v tom môže pomôcť aj v najťažších
časoch... Ale to nemôžem tvrdiť s istotou, pretože ako mnoho
dobrých umeleckých diel, aj Kráľ Rybár má mnoho rôznych
výkladov. Terry Giliam vytvoril úchvatný film s nezabudnuteľným
Robinom Williamsom v úlohe Parryho (chráň vás Boh rozprávať sa
o jeho neskoršom osude pri tomto filme, tým všetko len pokazíte),
ale moje pocity bezprostredne po jeho skončení som už pomenovala
dostatočne výstižne, aby ste to pochopili.
Mám
rada filmy, knihy a všeobecne príbehy o ľudskosti a pomáhaní
druhým. Ale hej, je krásne sledovať, ako statočný hrdina
zachráni celé Spojené štáty pred teroristom alebo ako si krásna
slečna získa lásku ešte krajšieho muža, ale ten druh príbehov,
keď jeden človek pomôže druhému, ani nevie ako, sú najlepšie.
Okrem toho, aj v Kráľovi Rybárovi nájdeme romantiku aj hrdinskú
výpravu, ale je to zvláštna romantika a ešte zvláštnejšia
výprava... Ako ostatne všetko v tomto filme. A... Pre koho to
vlastne je?
Poviem
vám to takto: ak znesiete to najčudnejšie z hollywoodskej
produkcie (napr. Americká krása) a máte dosť guráže na niektoré
„pôvabné“ kúsky mimo mainstreamu (napr. Parfum), šialenosť
Kráľa Rybára by vám nemala vadiť, dokonca ju budete považovať
za zvláštnym spôsobom milú. Ak ste ale typ, ktorého predstava
kvalitného filmu je viac klasická (napríklad už recenzovaná
Kráľovská aféra), radšej si svoje oči ušetrite pre niečo
menej bláznivé. Ale niečo vám poviem – film nie je nudný, a v
žiadnom prípade vás nenechá chladnými. Vaša prispievateľka pri
ňom plakala aj napriek tomu, že nie je typ, ktorý by sa dal ľahko
dojať (a navyše sa končil asi tak o polnoci a vnímala ho tak len
na pol plynu), rovno trikrát. Je treba ešte niečo dodať, alebo
som vás dostatočne varovala pred rizikami sledovania bláznivých,
ale svojim spôsobom nádherných filmov
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára