(Mimochodom, obrázky pri 9., 7., 6. a 3. nie sú presnými portrétmi páru, keďže tie dnes z nejakého dôvodu neexistujú - sú to len obrázky ľudí z tej doby vykradnuté zo seriálov či filmov, aby ste si ich asi vedeli tak nejako predstaviť aj z niečoho iného než len zo sôch a iluminácií...)
1. Arcivojvoda Ján (1782-1859) + Ana Plochlová (1804-1885)
Najskôr jedna popoluškovská... Všetci milujeme popolušky, nemám pravdu? No, tak starý cisár František II./I. (druhý rímsky, prvý rakúsky) bol v istých veciach naozaj prísny, okrem iného aj vo veciach tradície, pôvodu et cetera, a tak vždy, keď sa v jeho rodine vyskytol prípad nerovného sobáša (presne dvakrát), mohli ste sa staviť, že tí dvaja museli prekonať PORIADNE prekážky, kým mohli naplniť svoju lásku. Prvým príkladom je svadba jeho vlastnej dcéry s obyčajným grófom, s ktorým už pekných pár rokov spávala, druhým sobáš jeho brata s obyčajnou poštmajsterskou dcérou z Tirolska. Anča Plochlová bola statočná dievčina – po smrti rodičov sa poriadne oháňala, aby uživila mladších súrodencov, a keďže Ján sa s takzvanými obyčajnými ľuďmi stretával častejšie než jeho bratia, raz sa stretol aj ňou, a bol ňou očarený... Schádzali sa ešte pár rokov, keď sa Ján rozhodol si svoju milovanú vziať aj napriek protestom nielen rodiny, ale aj samotnej Anče, ktorá o tento druh publicity nestála a radšej by sa ho vzdala, než prechádzať všetkými tými obštrukciami. Tento príbeh ale skončil viac-menej happyendom – trvalo to síce celé roky, ale nakoniec dal Janov veľký brat súhlas k tomu, aby sa tí dvaja vzali. Pár žil spoločne v Štajersku, kde sa Ján venoval všetkým možným mecenášskym aktivitám, od vedy, umenia a ľudovej kultúry až po charitu, a dokonca sa dočkali aj spoločného potomka... Anna prežila Jana o celé desaťročia a zomrela v zrelom veku 81 rokov, kedy sa už dožila aj vnúčat... Toto ste chceli počuť?! Tak fajn, odložte si vreckovky, vážení, pretože ďalšia romanca bude všetko, len nie dojímavá...
Názov filmu/seriálu: Srdce v tieni koruny (alebo nejaké podobné idiotské meno, aké sa dáva pilcherovkám)
9. Augustus (63 pred n.l. - 14 n.l.) + Livia Drusilla (58 pred n.l. - 29 n.l.)
O tomto páriku sa rozprávalo v priebehu vekov mnoho nechutných vecí, súvisiacich najmä s tým, že Livie Augustus neskôr zahýbal. Za všetky klebety spomeniem len dve, ktoré považuje za obzvlášť bezočivé: 1. Livia neumožnila svojmu mužovi ani naplniť manželstvo, a tak musel hľadať útechu inde; 2. Livia mu na staré kolená zháňala mladé nymfičky, pretože vedela, že už je stará a škaredá. Oboje považujem za dôsledok hlúpeho predsudku starovekých autorov, že za neveru je vždy zodpovedná žena, nech už zahýba ktorýkoľvek z partnerov. V každom prípade, tieto hlúposti môžeme ignorovať – aj keď sa nedá zase povedať, že by to bol nejaký pár snov... Keď Augustus stretol Liviu prvý raz, bola ona vydatá a on ženatý, pričom ona čakala dieťa svojho manžela Tiberia Claudia Nera (nie, nie je to ani jeden z tých cisárov) a ako by to nestačilo, aj Augustus bol ženatý s dámou menom Scribonia. Keďže Augustus bol v tom čase už cisár, nemal s touto situáciou žiaden legislatívny problém: jednoducho donútil Tiberia Claudia Nera sa so ženou rozviesť, a aj on zapudil tú svoju, a s Liviou sa oženil... Kým bola v šiestom mesiaci tehotenstva. A to aj napriek tomu, že rímske zákony kázali počkať desať mesiacov, než sa rozvedená žena znovu vydá. Navyše Augustus pozval na svadbu aj ohrdnutého manžela Tiberia... Po takomto škandálnom začiatku mali tí dvaja čo robiť, aby sa vyhli klebetám, a tak sa Livia hrala po zvyšok života na cnostnú rímsku ženu, dokonca privierala oči aj nad Augustovými záletmi. Pár, bohužiaľ, nemal deti, aj keď Augustus svoju ženu naozaj miloval, ale zato si z pragmatických dôvodov adoptoval Liviiných synov z prvého manželstva (Tiberius mladší sa neskôr skutočne stal cisárom). Iste tomu pomohla aj samotná cisárovná, koniec koncov, je isté, že svojho času mala v rímskej politike značný vplyv, čo dobre vidieť na titule augusta, ktorý neskôr dostala. Po ovdovení žila cnostným životom a vychovávala osirelé deti z príbuzenstva.
Názov filmu/seriálu: Pár, ktorý vybudoval ríšu
8. Peter I. Veľký (1672 - 1725) + Katarína I. (1684 - 1727)
Túto romancu som sem zaradila aj napriek tomu (a možno práve preto), pretože sa na Hürrem + Süleyman I. veľmi podobá, je o nej ale známych viac podrobností. Peter mal v živote pravdepodobne viac sexuálnych partneriek ako tu neskôr spomenutý Henrich IV., a to už je čo povedať, problém je v tom, že na rozdiel od neho, ktorý behal raz za jednou, raz za druhou, ale často po istú dobu a s istým entuziazmom, Peter mal sklony vykašľať sa veľmi skoro takmer na všetky ženy, s ktorými kedy spal, vrátane svojej prvej ženy Jevdokije Lopuchinovej. Jednoduchá, sladká dievčina jednoducho nebola jeho typ, a tak ju po niekoľkých rokoch manželstva začal ignorovať a vo finále ju poslal do kláštora. Jediné dve známe ženy, ktoré kedy naozaj ľúbil, boli pochybného pôvodu a navyše zo zahraničia: nemecká kráska Anna Monsová a nie až taká nádherná Marta Skavronská. Anna mu ale začala zahýbať s pruským vyslancom, nasledoval búrlivý rozchod a Anna a vyslanec dokonca skončili v base, ale neskôr boli prepustení a vzali (načo Anna umrela mladá na tuberu). Medzitým sa Petrovo prelietavé srdce usadilo u jednoduchej Litovčanky, ktorú sme tu menovali... Čo bolo dosť nepochopiteľné, pretože dotyčná bola len pologramotná, jednoduchého pôvodu (aj keď zase jednotlivé zdroje sa nevedia zhodnúť na tom, nakoľko jednoduchý bol) a navyše podľa zachovaných portrétov nič moc. Istý čas slúžila ako slúžka u luteránskeho kňaza, kým ju nevydali za švédskeho dôstojníka, ale onedlho ich mesto dobyli Rusi a Marta padla do zajatia. Istý čas slúžila u ruského dôstojníka Šeremetjeva a potom u Petrovho kamoša Menšikova, a vlastne ani nie je isté, či s nimi nespala, a ak len s jedným, tak s ktorým vlastne... V každom prípade sa Marta prostredníctvom Menšikova dostala k cárovi, no a to bol začiatok celej veci.
Peter a Marta tvorili pár celé desaťročia až do Petrovej smrti, aj keď na konci jeho života ich vzťahy trochu ochladli, keďže ju on podozrieval, že mu zahýba so svojim komorníkom (zhodou okolností bratom jeho ex Monsovej). Aj napriek jej nie práve pôvabnému vzhľadu a nízkemu vzdelaniu Peter vedel, prečo s ňou ostával toľké roky. Marta, neskôr prekrstená na Katarínu, bola veselá, energická a istým spôsobom aj naozaj inteligentná, no pritom mala pokojnú, statočnú povahu (inými slovami pravý opak násilníckeho Petra). Neskôr, keď sa už vzali, sprevádzala ho dokonca do vojen a hovorí sa, že raz použila svoje šperky na podplatenie tureckých diplomatov po katastrofálnej porážke Ruska, čím zachránila dôstojnosť svojej krajiny. Petra upokojovala pri jeho záchvatoch hnevu a dokonca mu trpela aj to, že jej zahýba s jej vlastnými dvornými dámami... No a kde sú tie podobnosti? No... a) Marta bola jednoduchého pôvodu a vojnový zajatec; b) Peter Veľký je považovaný za jedného z najväčších panovníkov, akých kedy Rusko malo; c) Süleyman dal popraviť svojho najlepšieho priateľa, kým Peter dal jedného (Šafirova) tiež popraviť a druhého (Menšikova) poslať na Sibír; d) Peter dal tiež popraviť jedného svojho syna s prvou manželkou pre blaho ríše (lebo to bola obyčajná lemra a následník trónu, čo bola podľa neho nebezpečná kombinácia), a ak vám to niekoho pripomína, nie ste sami; e) hoci sa často tvrdí, ani Katarína, ani Roxelana neboli ktovieako krásne; f) na trón neskôr v oboch prípadoch dosadol potomok „najväčšej lásky“, ale veľa vody nenamútil (Selim II. umrel po niekoľkých rokoch vlády, v prípade Jelizavety Petrovny sa po pár rokoch len našli ľudia, ktorí by si to želali). Takže už len dve veci 1. Ako to, že ešte nebolo sfilmované TOTO a 2. Prečo má Jekaterina omnoho lepšiu reputáciu?!
Názov filmu/seriálu: Veľký muž a malá žena
7. Albrecht III Bavorský (1401 - 1460) + Agnes Bernauer (1410 - 1435)
Tak toto by bol ideálny slaďák s tragickým koncom... Agnes, po našim Anežka, bola veľmi krásna dievčina. Jej otec pracoval ako kúpeľník, čo v tých časoch zahŕňalo okrem obvyklých masáží and stuff tiež holičstvo a istý stupeň liečiteľstva. Práve vo verejných kúpeľoch stretol vtedy ešte len princ Albrecht Agnes – inak sa ale o ich vzťahu nevie nič bližšie. A tu sa k slovu dostáva tá dojímavá časť. Albrecht totiž miloval Anežku tak veľmi, až to naštvalo jeho otca. Nie je celkom jasné prečo, keďže podobné romániky so ženami z nižších vrstiev neboli v tých časoch a spoločenských triedach také nezvyčajné, ale špekuluje sa (aj keď to samozrejme nie je potvrdené) že tí dvaja sa tajne vzali. Každopádne sa veľký tatko ozaj hneval, a to až tak, že dal Agnes obviniť z čarodejníctva a upáliť. Albrecht svoju milovanú už nemohol zachrániť... A to je asi všetko, čo sa týka príbehu tých dvoch. Možno ešte to, že Albrecht na ženy podľa všetkého zanevrel a oženil sa až ako starý muž, keď už fakt potreboval dediča. Ale to nám samozrejme stačí, pretože ani v Cameronovom Titanicu toho nebolo viac a aha aký je to hit...
Názov filmu/seriálu: Bosorka
6. Nero (37 - 68) + Popea Sabina (30 - 65)
Aj napriek jeho zlej povesti zhýralca sa Nero zamilovával prekvapivo často: pred Popeou bol zaľúbený do krásnej prepustenky menom Acté. Táto láska by mohla mať prívlastok „zakázaná“, keby človek, ktorý im ju zakazoval, totiž Nerova matka Agrippina, nebol v priebehu trvania tohto vzťahu Nerom úkladne zavraždený. Agrippina sa bála o svoju moc v ríši (oprávnene), pretože Nero očividne mladú prepustenku veľmi miloval a dokonca z nej svojimi darmi urobil boháčku. Acté ale čoskoro zmizla zo scény, keď sa objavila Popea Sabina, manželka Othona, Nerovho kamoša. Tak ako v predchádzajúcom prípade, aj on bol samozrejme ženatý, ale jeho manželstvo s nevlastnou sestrou Octaviou, dcérou jeho otčima Claudia, doposiaľ neprinieslo potomstvo a po smrti Agrippiny, iniciátorky tohto sobáša, už Nero nemal dôvod v ňom zotrvávať. Samozrejme, Otho bol donútený k rozvodu (však prečo by nie) a krátko po tom sa Popea a Nero vzali. Rimania začali reptať: Octavia bola obľúbená pre svoju počestnosť a status „pravej princeznej“, kým Popea bola, samozrejme, za zlatokopku (čo nemuselo byť tak celkom od veci). Aký mala na ďalších udalostiach podiel nie je jasné, ale v každom prípade Nero najskôr poslal Octaviu do vyhnanstva, a keď ani to nezískalo jeho žene sympatie, Octavia bola obvinená z cudzoložstva s otrokom (svojho času v Ríme obrovský prečin) a zavraždená... Popea nebola obľúbená ani medzi dejepiscami, ktorí ju napríklad osočovali, že sa za Othona vydala, len aby mohla byť bližšie k cisárskemu trónu, alebo klebetili o jej podieli na Octaviinom nešťastnom konci (tomu sa vlastne ani nečudujem). V každom prípade, toto škandálne manželstvo aj tak netrvalo dlho. Ich prvé dieťa, malá Claudia, umrela ako trojmesačná (čo sa bohužiaľ deťom v tom čase stávalo), a Popea neskôr umrela počas tehotenstva. To viedlo historikov, samozrejme klebetného Tacita a súdobú verziu bulvárneho novinára Suetonia, k jednoznačnému vyhláseniu, že ju zabil sám Nero, keď ju v očakávaní skopal do brucha – je ale pravdepodobnejšie, že umrela v dôsledku potratu alebo predčasného pôrodu. Všeobecne je verzií tohto príbehu dosť veľa a myslím, že nech už si človek vyberie ktorúkoľvek, tá dráma bude stáť za to...
Názov filmu/seriálu: Láska, kvôli ktorej sa vraždí: Nero a jeho ženy
5. Adolf Hitler (1889 - 1945) + Magda Goebels (1901 - 1945)
Akobysomto... Toto nie je lovestory, fakt nie. Toto je príbeh prakticky každej ženskej v Tretej ríši, ktorá si v kine pozrela vtedajšiu nemeckú variantu správ a povedala si, že Hitler je sexy (nie, ani ja neviem, prečo), a ktorá neskôr stála pod tribúnou s manickým výrazom a jačala pri führerovom prejave ako directionerka na koncerte alebo yaoistka pri Skrotenej hore. Toto je príbeh o skutočnej Belatrix Lestrange a jej Voldemortovi. Ako sa ukázalo, obe dokázali pre lásku k svojmu politickému idolu vraždiť vlastných rodinných príslušníkov...
Príbeh nacistov sa na príbeh smrťožrútov nesmierne podobá, dokonca natoľko, že smrťožrúti by sa dali považovať za fašistickú organizáciu. Akurát (a to je na tom to desivé), že nacisti neboli hŕstka extrémistov, ktorá si zobrala svoju krajinu násilím, ono to bola hŕstka extrémistov, ktorej zverili krajinu jej vlastní obyvatelia. V oboch prípadoch došlo k masívnej kolaborácií (Spomenie si ešte niekto na Umbridgeovú v poslednej knihe? No, tak nacistická verzia má meno Vidkund Quisling, ale samozrejme on nebol jediný.) a v oboch prípadoch sa našli ženské, ktorí si mysleli, že Vodca je sexy. Voldemota považovala za atraktívneho len Belatrix, Hitlera z nejakého dôvodu takmer každá žena v Nemecku (okrem židoviek samozrejme), asi preto, ako cool vyzeral, keď tam na tribúne v uniforme zvratkovej farby vyrevúval ako zmyslov zbavený tým hnusným fašistickým jazykom (ako ho prezývajú niektorí slovenskí žiaci, ktorí sa ho musia dnes nie celkom dobrovoľne učiť). V každom prípade, Marta pred NSDAP sympatizovala so sionistami. Fakt. Potom ale zjavne zmenila názor (ak za tým len nebola schíza, čo pri jej duševnom stave je celkom pravdepodobné), pretože stretla Scvrknutého Germána, totiž, ehm, ministra propagandy Josepha Goebelsa. Začala s ním spávať , vydala sa zaňho a mala s ním šesť zlatovlasých detí ako vzorná árijská manželka. Ešte predtým, než sa toto stalo, bola vydatá istého pracháča a mala s ním syna, ale neskôr sa rozviedli a Magda bola voľná pre akúkoľvek blbosť, ktorú by chcela urobiť. Viac ako miniatúrny Goebels zjavne Marte imponoval Hitler, ktorý síce až taký vysoký zase nebol, ale ako som povedala, nemecké ženy z nejakého divného dôvodu priťahoval. On o ňu ale nejavil priveľký záujem (hovorilo sa, že spolu kedysi mali krátky pomer, ale to boli skôr klebety z čias, keď bola Magda nezadaná), a tak nakoniec skončila s Goebelsom. Stala sa prvou dámou Tretej ríše, vzorom pre všetky nemecké ženy, dokonca sa jej darilo udržiavať zdanie perfektného domova aj vtedy, keď jej Goebels (prekvapenie...) zahýbal s českou herečkou Lídou Baarovou (čo bol vtedajší ekvivalent Marylin + JFK, keďže Lída bola na Barrandove za hviezdu). Magda však stále v duchu obdivovala Hitlera – zbožňovala ho minimálne rovnako ako dievčatá spod tribúny, akurát, že k nemu bola omnoho bližšie. Roky teda prebiehali a nadišiel čas konca Tretej ríše. Hitler, Goebelsovci a niekoľko ďalších posledných verných. Magdu teda zabili pri nálete, tak ako Belatrix umrela v boji s mamkou Weasleyovou? Och, kiež by ste mali pravdu... Keď Hitler spáchal samovraždu, Magda už bez neho nedokázala ďalej žiť, a tak sa aj zabila. Aj s Josephom (ktorý vlastne ani nemal na výber, pretože keby sa dostal do rúk Spojencov, stalo by sa mu v podstate to isté). A s ich šiestimi deťmi... (Na toto bola Rowlingová pravdepodobne príliš útlocitná, preto radšej spravila Belatrix bezdetnou).
Názov filmu/seriálu: Harry Potter – príbeh Belatrix Lestrange. Alebo niečo také, veď viete, na čo myslím.
4. Michail Sergejevič Gorbačov (* 1931) + Raisa Maximovna Gorbačeva (1932 - 1999)
V Sovietskom zväze dlho nemali prvú dámu. Teda, reprezentatívnu prvú dámu, ktorú by proletariát štátu sovietskeho aspoň spoznal, keby ju videl v novinách na obrázku (alebo na ulici). Panie Džugašviliová, Chruščovová, Brežnevová, Andropová a Černenková, inými slovami všetky Krupskej následníčky, sa na revolúcií (nech už to bolo čokoľvek) nejako výrazne nepodieľali. A práve, keď sa už všetky súdružky v tomto velebenom štáte prestávať dovolávať nejakého vzoru, ktorý by bol minimálne rovnako inšpiratívny ako Nadežda, a povedali si, my na ten váš komunizmus drbeme, ste rodovo citliví asi ako Rambo, prišla dáma, ktorá bola nielen pôvabná, reprezentatívna a to všetko, ale aj inteligentná a nápomocná svojmu manželovi dobrou radou. Veru tak, dámy a páni, žena, ktorú právom nazývajú Cárovná perestrojky... Raisa Gorbačeva
Svojho času sa Rusi Michailovi pre jeho lásku a oddanosť k svojej žene posmievali, ale ako vieme, na láske nie je nič smiešne, však? To mi pripomína ten starý vtip, že ide Gorbačov do sauny a len čo vojde, chlapi vnútri si hneď zakrývajú telá uterákmi. Na otázku generálneho tajomníka, čo to má znamenať, odpovedajú: „My sme si mysleli, že Raisa Maximovna prišla s vami...“ Dobré čo? Nie? Tak nič, no. V každom prípade, lovestory medzi Raisou a Michailom zvonku pripomínala typické sovietske manželstvo: svadba ešte pred dvadsaťpäťkou, kariérny postup, jedno dieťa – dcéra Irina. Michailov kariérny postup ale zašiel trochu ďaleko – k politbyru a nakoniec k najvyššej pozícií v štáte... A vtedy sa Raisa, pôvodným povolaním profesorka filozofie, stala takmer legendou. Ako prvá dáma predstavovala pre svojho manžela výraznú oporu, bola vzdelaná, emancipovaná a veľmi bystrá, takže na štátnych návštevách imidžu krajiny rozhodne neuškodila. Bola známa ako neoficiálna poradkyňa svojho manžela a zohrala veľkú rolu pri neúspešnom pokuse o prevrat v posledných mesiacoch sovietského štátu. Po páde jej manžela žili obaja v ústraní, kde úbohý Gorby aj ovdovel. Raisa okrem toho podporovala charitu, okrem iného aj Medzinárodnú asociáciu hematológov, ktorá sa zaoberá liečením chorôb krvi (kto by to povedal...). Hovorí sa, že ešte za jej života sa Michail od svojej milovanej ženy ani nepohol, a že aj chodili, akoby jeden druhému poskytovali oporu. Ale to budú s najväčšou pravdepodobnosťou romantizujúce kecy a tie vaša Minettka radšej odignoruje...
Názov filmu/seriálu: Posledná prvá dáma
3. Peter I. Kastílsky (Krutý) (1334 - 1369) + María de Padilla (1334 - 1361)
Táto láska je opäť jednou z tých, ktoré majú prívlastok „démonická“ – teda hlavne pokiaľ ide o osobu jedného milenca. Pedro si nezískal prezývku Krutý len tak pre nič za nič: podľa kronikárov (ktorí boli predsa len menej klebetní ako antickí autori) to bol ozajstný tyran, ktorý neváhal zavraždiť kohokoľvek, kto sa mu odvážil oponovať. Samozrejme, kronikári z radov kléru naňho mali nepochybne ťažké srdce aj preto, že sa pokúšal zreformovať daňovú správu a rozhodne nie v ich prospech, ale na druhej strane, veľa nezávislých zdrojov potvrdzuje, že Pedro kvôli manželstvu s Maríou nechal uväzniť a s veľkou pravdepodobnosťou aj zavraždiť... Svoju predchádzajúcu ženu Blanche Bourbonskú. Ono je to s Pedrovými ženami dosť komplikované – veď už ani nebola antika, aby sa muži mohli len tak mírnix-dírnix rozvádzať. Prvý raz sa tajne oženil s Maríou, aj keď podľa vtedajšieho práva nebolo toto manželstvo platné, lebo už bol zasnúbený so spomínanou Blanche, ktorá bola čírou náhodou vzdialenou príbuznou francúzskeho kráľa, takže toto manželstvo bolo teda čisto politická kalkulácia Pedrových ministrov. Blanche bola popisovaná ako mladá a pekná, no celkom zjavne Pedrovi nevyhovovala tak ako María, a tak ju už po dvoch dňoch nechal uväzniť v Arévale. Ako sme už spomínali, Blanche mala dosť vplyvných príbuzných, ktorí zburcovali pápeža, a ten Pedra exkomunikoval. Aby dokázal, že sa o nejakého pajáca s tiárou tam v Ríme nestará, oženil sa Pedro aj tretí krát s ďalšou svojou milenkou menom Juana de Castro (ktorej sestra urobila podobnú kariéru v Portugalsku), ale na tú sa po pár mesiacoch vykašľal a vrátil sa k Maríi. Zvláštne je, že sama „pokušiteľka“, teda María, nie je kronikách ukázaná v zlom svetle, vlastne je popisovaná ako celkom zlaté a zbožné dievča, čo príbehu samozrejme dodáva na pikantnosti. A nechýba jej ani tragický koniec: María umrela na mor a o pár rokov neskôr šľachtici, ktorí mali Pedra plné zuby, povstali proti svojmu pánovi, aby na trón dosadili jeho nemanželského brata Henricha, ktorý sa stal praotocom veľkej Izabely I. Katolíckej... Ale to je už iný príbeh.
Názov filmu/seriálu: Mníška a démon
2. Ľudovít XIV. (1638 - 1715) + Françoise d'Aubigné (Scarron) (1635 - 1719)
Áno, ja viem, Kráľ Slnko (čiže žiarivý, priemerne veľký a vám sa zdá, že je stredom vesmíru, ale vesmír stred nemá, takže v reále ani nie...) mal už vlastných filmov, seriálov a dokumentov plnú onú, ale pochopte, ono to všetko boli príbehy o začiatku a najžiarivejších rokoch jeho vlády a ja by som tak strašne rada videla jeho pád... Ktorého priamym svedkom nebol nikto iný ako jeho druhá, morganatická manželka (čiže nižšieho pôvodu než on) Františka de Maintenon. Ono sa tá romanca začala ešte v časoch, keď bolo všetko awesome a fabulous, dokonalá fasáda kráľovského dvora bola ešte nepoškodená a kráľ randil s istou Françoise Athénais de Montespan. A keby len randil, ale aj spával... No ako sa hovorí, tak dlho sa chodí s džbánom po vodu, kým sa mu ucho neodtrhne (pretože v tom čase neexistovala spoľahlivá antikoncepcia, samozrejme) a madame de Montespan otehotnela. Samozrejme, kráľ by mal byť schopný sa o svoje deti postarať, čo Louis aj urobil, ale radšej decentne, nech z toho nebude škandál... Pretože madame de Montespan bola „madame“ čiže pani preto, že bola vydatá. Louis zveril svoje deti istej slečne jednoduchého dôvodu, vdove po postihnutom básnikovi Paulovi Scarronovi. Františka mala za sebou všeobecne dosť ťažký život, ale ten ju nezlomil, naopak – bola to milá, pokojná dáma, pekná až do vysokého veku. Sama nemala deti, ale tie kráľove, ktorým bola guvernantkou, milovala ako vlastné. Louis si túto dámu príliš nevšímal, kým žiarivá fasáda ešte ako-tak držala a krásna Françoise Athénais do nej ako kráľova partnerka dokonale zapadala, ale ono sa to postupne začalo kaziť dosť blbým spôsobom. V prvom rade, s pribúdajúcim vekom bola madame de Montespan čoraz tlstejšia a neznesiteľnejšia, neustále robila panovníkovi žiarlivostné scény kvôli bezvýznamným aférkam, ktoré netrvali ani len jednu noc, a k tomu všetkému sa prevalila veľká aféra s pani Voisinovou. S kým? No najznámejšou parížskou bosorkou, ktorá bola usvedčená z organizovania pokútneho spolku, venujúceho sa príprave magických „elixírov lásky“ i jedov, čiernym omšiam a robeniu potratov, inými slovami výsostne pololegálnym až nelegálnym veciam. A s touto polookultnou mafiou paktovalo množstvo významných šľachticov, okrem iného aj madame de Montespan. To už na obéznu, hašterivú ženskú jej milenec celkom zanevrel a našiel si novú lásku... Pani vychovávateľku.
Nie je jasné, aký dlhý čas od rozchodu s Montespankou uplynul, kým spolu Ľudovít a tá druhá Františka spolu začali takpovediac chodiť (a aj ležať), ale keď sa tak stalo, bola to láska ako hrom. Okrem nesporného pôvabu totiž mala novopečená markíza de Maintenon veľmi príjemnú povahu, bola veľmi pobožná a dôstojná, čo Ľudovítovi nepochybne imponovalo. Obaja už mali cez štyridsať, keď sa tento románik začala, ale viete, láska kvitne v každom veku... A nakoniec to skončilo tajným sobášom po smrti Louisovej legitímnej manželky (nudnej, škaredej a navyše sesternice) a doživotnou psychickou podporou starnúceho kráľa... A že ju potreboval! Viete, dožiť sa sedemdesiatich rokov pri vtedajšom stave medicíny nebol med lízať, a navyše sa krajina topila v dlhoch a nekonečných vojnách. Na konci Ľudovítovho života dvorania dychtivo očakávali nástup novej generácie, a zahraniční šľachtici údajne uzatvárali stávky, kedy ich starý Louis konečne opustí! Za takýchto okolností niet divu, že ho potešil každý človek, ktorý bol rád, že je starý kráľ nažive – a medzi túto hŕstku patrila nepochybne aj Františka... Keď už konečne prišiel čas neslávneho konca tejto žiarivej éry, stiahla sa kráľovská vdova do ústrania a tých pár posledných rokov sa venovala dobročinnosti. Niet nad šťastné konce?
Názov filmu/seriálu: Zbohom a ďakujeme za absolutizmus
1. Henrich IV. (1553 - 1610) + Gabrielle d'Estrées (1573 - 1599)
Zasvätení budú namietať, že akú lovestory už len môže mať metresa a s prepáčením kurevník, ale ako hovorí stará vodičská múdrosť, v späťáku vyzerá všetko bližšie, inými slovami, nerobte unáhlené závery, inak nadobudnete dojem, že viete viac, než viete. No, tak Henrich mal na ženy vždy šťastie – teda, ženy ako baby, nie ženy ako manželky, lebo v takom prípade to bolo presne opačne. Jeho druhá manželka Mária Medicejská bola, no... Povedzme, že nič moc vo všetkých kategóriách okrem prachov (ktoré on furt potreboval), a hoci tá prvá na tom bola podstatne lepšie, aj tak si príliš nepadli do oka. V čase náboženských vojen mal Henrichov sobáš s Margot (teda vlastne Margarétou, ale to je fuk, aj tak ju tak každý volá) spojiť dve súperiace strany, ale nakoniec nespojil ani mladomanželov, nieto ešte ich rodiny a prívržencov. Margot bola pred svadbou zaľúbená do iného mládenca, krajšieho a hlavne voňavejšieho ako jej nastávajúci, no a Henrich sa do svadby tiež veľmi nehrnul, aj keď nevesta bola celkom kočka (ale ako jemu podobní dodnes hovoria, nekúpiš si kravu...). K tomu všetkému sa jej mama pokúsila upokojiť situáciu atentátom na najväčšieho štváča, admirála de Coligny, ale v konečnom dôsledku to viedlo k pravému opaku a vypukol najväčší masaker celých náboženských vojen. Po takomto nevydarenom začiatku chcela Margotina mamička z celej veci vycúvať s tým, že manželstvo jej dcéry a Henricha nebolo naplnené (čiže manželia spolu nikdy nemali sex), ale keďže Margot bola strašne tvrdohlavá a navyše sa v istých veciach s Henrichom na seba až prekvapujúco podobali, nič z toho nebolo a tí dvaja si na anuláciu manželstva museli počkať celé desaťročia. A medzitým Henrich získal a stratil svoju najväčšiu lásku...
Gabriela bola dcérou nie veľmi významného šľachtica, veľmi krásna a veľmi bystrá. Henrich bol od nej o dvadsať rokov starší, napohľad nie veľmi príťažlivý a ani jej rodina nebola ich pomeru veľmi naklonená, a tak ju vydali za ešte staršieho a hnusnejšieho chlapa... Čo skončilo tak, že Gabrielle si nechala radšej to manželstvo anulovať a stala sa Henrichovou milenkou. Neboli to veľmi priaznivé časy ani na začatie romániku, nieto ešte trvalého ľúbostného vzťahu, pretože Henrich vtedy kvôli náboženským vojnám behal z bojiska na bojisko a Gabrielle ho nemohla... Počkať, ona ho nasledovala, naozaj ho nasledovala! Šla s ním do vojenského tábora, dokonca mu prala veci a starala sa mu o jedlo, inými slovami robila veci, ktoré by žiadna zlatokopka nebola ochotná vydržať... A to aj napriek tomu, že medzitým bola trikrát tehotná! Keď spolu nemohli byť, tí dvaja si samozrejme vymieňali ľúbostné listy, a navyše ho ona spolu s jeho milovanou ségrou Katarínou presvedčili, aby konvertoval na katolicizmus a ukončil náboženské vojny, ako aj k ustanoveniu náboženskej tolerancie Ediktom z Nantes. Inými slovami, romanca ťažkého kalibru. A ako skončila? No, samozrejme smutne. Gabrielle tesne pred tým, ako sa Henrich rozviedol s Margot a oženil s ňou, umrela na preeklampsiu...
Názov filmu/seriálu: Metresa
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára