Kleopatra - 2.časť

Ospravedlňujem sa, že som vás nechala čakať tak dlho, a tiež nemám dobré správy ohľadom Cisárovnej Indie... Je mi to ľúto, skutočne. Kleopatra bude mať dokopy sedem častí a tu je ďalšia. Viac už nemám, čo by som vám k tomu povedala... A obrázok je z Pinterestu. Eto vsjo.

 

Stará ríša

Z denníka Kleopatry VII., kráľovnej Egypta
(niekedy začiatkom roku 51 pred n.l.)A všetko je v prdeli. Myslím, že tu sa ten vulgarizmus aj celkom hodí.

Mohla som túto nepríjemnú situáciu predpokladať vzhľadom na to, ako sa veci v poslednom čase vyvíjali, ale že by to nabralo až taký rýchly spád... Iste, otec trpí dnou, a vedela som aj, že jeho zdravie nie je pevné, no a po tom, čo skolaboval na zasadaní štátnej rady, som sa už chystala zabezpečiť si spojencov, ale že by ma otec rovno hodil do vody a nechal ma samú učiť sa plávať, ako tetuška hovorievala (dajte jej, bohovia, ľahkú dušu)... Je to podraz, čo vám budem hovoriť, ale po tej veci s Berenikou spred pár rokov by som od neho mala také veci čakať. Môj otec je idiot, Izis nech mi odpustí takú nevychovanosť, a po tom, čo tetuška pred rokom zomrela (a ukončila tak moju teoretickú prípravu na vládnutie), som mala očakávať takúto sprostosť. Okrem toho, naša krajina má, ako som sa dozvedela zo spoľahlivých zdrojov (svojich pouličných predavačov, samozrejme) obrovské dlhy voči Rimanom a problém s infláciou a znehodnocovaním mincí, ktoré zapríčinila otcova zúfalá snaha dlhy splatiť aspoň takýmto spôsobom. A koho poveril otec riešením tejto situácie? Schopného radcu? Takých ani nemá! Zahraničného odborníka? Tým už nik nedôveruje po debakli s tým rímskym kreténom Rabiriom! Nie, otec sa rozhodol, že najlepšie to zariadia jeho následníci – jeho vlastná krv. Inými slovami, ide vymenovať svojho spoluvládcu. A keďže krpci, totiž Ptolemaiovia a Arsinoé, sú ešte deti, kto dostane ten, ako sa hovorí, danajský dar trónu? No samozrejme, že ja!
   Pretože ja so svojimi mizernými znalosťami ekonómie a chabými vedomosťami o štátnej správe našej krajiny som ideálnym človekom na riešenie tohto problému! A teraz už tu už nie je ani teta Dioné, aby mi nejako pomohla. Nájsť si spojencov v rade je teraz už prakticky vylúčené, pretože ako spoluvládkyňu ma berú ako konkurenciu. Tí nenažraní sviniari už počítali s tým, že ja sa vydám kamsi ďaleko, kde ich nebudem otravovať, a oni budú mať voľné ruky. Arsinoé, ešte decko, sa vydá za staršieho Ptolemaia, ktorý je samozrejme tiež ešte malý, a niektorý z nich (potom sa rozhodnú, ktorý) sa stane regentom za nich dvoch. Teraz im prekážam v získaní absolútnej moci a neviem si teda predstaviť, ktorý z nich by so mnou dobrovoľne a bez toho, aby ma neskôr so stopercentnou istotou podrazil, teraz spolupracoval. Musím ale niečo urobiť, inak skončím ako Berenika alebo Storgeia. A predovšetkým – už žiaden sentiment. Krpci sú zatiaľ neškodní, ale nemôžem sa báť ich zničiť, ak to bude naozaj nutné. No a pokiaľ ide o zvyšok sveta, ak mi len neponúka účinnú pomoc, môže si trhnúť nohou. A ver mi, nejakí pomocníci sa nájdu. A ak nie, vyrobím si ich... Kleopatra VII. sa nevzdáva bez boja, svet, to si zapamätaj!
Možní spojenci:
1. blbci z Pontu (Mithriadovci)
2. kňazi
3. učenci a ľudia rešpektovaní širokými masami (menšie povstanie by tým bezcharakterným blbcom prevetralo hlavu!)
4. Gabiniovci (vojaci, ktorí ostali po tom generálovi – menšia armáda sa vždy zíde, ale zase sú ešte chamtivejší ako členovia rady)
5. generál Achillas (myslím, že má pre mňa slabosť)
6. nejakí eunusi z paláca (len sami bohovia vedia, kedy sa vám nejaký neviditeľní sprostredkovateľ bez gulí môže hodiť)

7. Rimania

februárPrípadní spojenci preverení...
1. príliš ďaleko, a navyše majú vlastné problémy s Rimanmi
2. môže byť, za predpokladu, že sa im podarí získať väčšiu politickú moc (v čo aj s vlastnou aktívnou participácou nedúfam)
3. viď bod 2
4. môže byť, ale asi im budem musieť zvýšiť rentu – čo je tak trochu problém
5. súhlasil s pomocou novej kráľovnej, ale na ako dlho?
6. našťastie ma všetci musia poslúchať, aj keď si nie som istá, koľkí sa toho budú držať, keď im nejakí blb zaplatí dosť sesterciov
7. ZÁLOŽNÝ PLÁN

Z nedokončených pamätí Theodota z Chiosu, vychovávateľa faraóna Ptolemaia XIII.V onom roku [51 pred n.l.] nás opustil náš božský kráľ Ptolemaios [XII.] Neos Dionýsos a vládcami krajiny sa stali môj drahý zverenec a jeho najstaršia sestra. Kleopatra nebola veľmi príjemná žena – škaredá ako noc a nadávajúca ako pohonič, ale určite sa jej nemohol uprieť výrazný šarm. Do mužskej spoločnosti dokázala zapadnúť rovnako ako do ženskej, a rozum ako ten jej sa medzi ženami často nevidí, to jej jeden musí priznať. Navyše mala svojský zmysel pre humor, drsný a sarkastický, a tak nečudo, že jej najvyšší generál Achilles, ostrieľaný vojak, začal podliehať. Nie som si tak celkom istý, ako ďaleko tí dvaja zašli, ale našťastie sme ho dokázali pretiahnuť na našu stranu sľubom neobmedzenej moci. Našu stranu tvorilo mnoho významných ľudí, učencov, kňazov a politikov, dokonca aj mnoho eunuchov z paláca. Bojovali sme proti nezákonnej samovláde osemnásťročnej dievčiny a za znovuustanovenie božského poriadku.

   Prvý rok bola situácia napätá, ale zatiaľ sa ešte nič nedialo. Krajine sa nedarilo splatiť dlhy a kráľovná začala byť zúfalá. Keďže väčšinu jej návrhov sme my, zástupcovia jej brata odmietali, rozhodla sa získať si pre seba väčšiu moc, aby sa na nás nemusela spoliehať ani sa ničoho pýtať mladučkého kráľa. Nenechávala svojho brata a manžela ani podpisovať dokumenty – čo bola jediná vládna aktivita, na ktorej sa okrem formálnych audiencií participoval. Iste, Ptolemaios bol zatiaľ len bábkou, no v tom čase nemal ani dvanásť a ešte sa mal o vládnutí čo učiť. Ak by mu bol daný dlhší čas na tomto svete, určite by sa bol stal veľkým vládcom, ktorý by vyriešil všetky naše problémy mávnutím ruky, na rozdiel od jeho sestry, ktorá nás zapredala svojim rímskym milencom. Ja som sa spojil s eunuchom a hlavným radcom Pothinom a už spomínaným generálom Achillom, čo spôsobilo jeho konflikt s kráľovnou. Tá ďalej pokračovala vo svojich autokratických tendenciách a prestala vydávať mince s Ptolemaiovým portrétom. Miesto toho sa na novovyrazených, čoraz menej hodnotných kusoch obeživa začala objavovať jej vlastná hlava – čo, mimochodom, bol jeden z dôvodov jej roztržky s Achillom. Na jej stranu sa pridávala čoraz väčšia časť učencov, kňazov a verejnosti, čo sme nemohli nechať len tak. Nakoniec sme predsa len našli ľudí, ktorí ju intenzívne nenávideli, a tí sa potom stali našimi vernými spojencami.

   Gabiniovci boli s kráľovnou na vojnovej nohe, odkedy začala pod zámienkou šetrenia pre „skutočných obyvateľov Egypta“ obmedzovať ich privilégiá, čo bola pre nich dvojnásobná urážka, keďže okrem ničenia ich „práv“ ich ešte k tomu označila za cudzincov. Mladá kráľovná precenila svoje sily a my sme boli v tom okamihu už pripravení pri najmenšom náznaku šance využiť gabiniovcov pre svoje ciele.

   Začiatok Kleopatrinho pádu prišiel z trochu nečakanej strany – od Ríma. Presnejšie, z rímskej Sýrie, kde v tom čase vládol konzul Bibulus. Na túto časť ríše zaútočili, ako sa to už stáva, Partovia, tradiční nepriatelia Rimanov, a Bibulovi synovia šli do Alexandrie požiadať gabiniovcov o pomoc. Rátali s tým, že niekdajší členovia rímskej armády budú za ríšu bojovať tak nejako automaticky, no miesto toho sa arogantní vojaci urazili, začala sa roztržka a v nej boli obaja mládenci zabití. Naša pani sa nás ani nespýtala na radu, rovno dala vojakov, ktorí oboch mladších Bibulovcov zavraždili, zatknúť, a im hrozila poprava. Gabiniovci sa so sebe vlastnou hrdosťou postavili za uväznených druhov... Nuž a v tej chvíli ich nebolo ťažké presvedčiť ich k prevratu.

   Do kráľovského paláca vnikli skoro ráno, v čase, keď sa Kleopatra prezliekala a chystala na zasadanie rady. Ja, Pothinos a obaja bratia Ptolemaiovia sme sedeli v bezpečí ďaleko od hlavného krídla paláca, keď ho obsadili vojská a prinútili všetkých členov rady urýchlene ísť do zasadacej miestnosti a jednohlasne vyhlásiť Kleopatru VII. za zosadenú. Samotná kráľovná bola vytiahnutá zo svojich komnát a uväznená, no v tej chvíli sme ešte netušili, že jedna z jej slúžok zajala princeznú Arsinoé ako rukojemníčku. Predstúpila pred radu, držiac jej na krku nôž, a vyhrážala sa, že dievča zabije – čo malo evidentne poskytnúť Kleopatre čas, aby zorganizovala ľudí na uliciach, ktorí by potiahli na palác. To sa jej však nepodarilo, pretože slúžku sme zneškodnili jediným výstrelom z luku, ktorý odkiaľsi vytiahlo jedno z pážat, a celá vec tak trvala kratšie, než ona predpokladala. Keď sa to dozvedela od jedného zo sluhov, ledva stihla ujsť – ale v tom zmätku sa jej podarilo odviezť Arsinoé so sebou! Neskôr, keď bol Ptolemaios XIII. vyhlásený za jediného vládcu, sme zistili, že obe sa skrývajú v Pelusiu, ale Kleopatrin pokus začať tam povstanie sme potlačili v zárodku. Kráľovná bola donútená pokračovať až do Malej Ázie, kde sa skrývala ešte niekoľko rokov

   Keď sme sa zbavili tejto malej nepríjemnosti, začali sme sa zaoberať zahraničnopolitickými záležitosťami...

Prvé medziobdobie

Cvičenie z egyptského jazyka žiačky Alexie zo Samu, dvornej dámy a zverenkyne Kleopatry Ptolemaiovny – opis osobyNaša pani učiteľka má dvadsať rokov a opísať ju je veľmi ťažké. Je veľmi vysoká, štíhlej postavy a nemá peknú tvár. Má dlhé hnedé vlasy, menšie zelené oči a chrapľavý hlas. Jej nos je veľký, ústa široké a tvár pretiahnutá. Často nosí nalíčené oči ako Egypťanka. Šaty zvykne nosiť pestré a voľné, ale nie veľmi prepychové, lebo na ne nemá dosť peňazí. Je veľmi milá, aj keď sa nahnevá, a je to dobrá a chápavá učiteľka. Všetci ju tu máme radi. Je to egyptská princezná a učí nás svoj jazyk, lebo s ňou neskôr máme ísť do Egypta.

Hodnotenie: Nedodržaný počet viet – podľa zadania ich malo byť aspoň desať, najviac však dvanásť. Posledné dve vety sa ani netýkajú popisu. Viac viet popisujúcich charakter osoby. Len mi nehovorte, že nie je čo opisovať, lebo sa nahnevám. A nie, keď sa hnevám, nie som milá, ako ste tu napísala.