Nechajte mi moju škaredú tvár
Nechajte mi celulitídu a strie
Nechajte mi malé oči a úzke pery
Nechajte mi nepevné prsia
Nechajte mi nudné vlasy a všetky črty
Čo by bolo podľa etikety treba zakryť mejkapom
Nechajte mi moju škaredú tvár
Inú nemám a mať ani nemôžem
Len takú, čo stvorím z tejto
A možnože na svete nie sú také farby
Čo by ma urobili hodnou označenia "krásavica"
Možnože ani tenký pás a vypracovaný zadok
Mi to neumožnia; a možno stojí za to to skúsiť
Čo síce neurobím
No len aby ste vedeli, že môžem
A za svoje krivky i vlny som plne zodpovedná
Nechajte mi moju škaredú tvár
Je to korytnačkin domček, jej pancier
"No a čo že je chudobný? Je môj."
A ja viem, že je biedny
Že by som si doň mala nanosiť viac nábytku
Možno namaľovať steny a vôbec
Nepáči sa mi taký, aký je
Ale za tú námahu mi fasáda nestojí
Veď si vezmite, aký pekný apartmán mal Patrick Bateman...
A Quasimoda, čo býval v podkroví
A Frankensteina v záhradnom domčeku čítajúcom Miltona
"Vnútorná krása" je prázdna fráza
Ospravedlňujúca existenciu Quasimodov a Batemenov
Vo svete, ktorý význam slova "krása"
Prevzal od Grékov
Princov intelektuálnej naivity...
Nechajte mi moju škaredú tvár
Ale krčte nosíkmi nad iným
Večne uplakanými očami
Ironickým úškrnom
Zúrivou červeňou jedovitej nátury
Jedovatej prírody
Alebo hoci aj spôsobom
Ako vraštím obočie zakaždým
Keď so mnou, slečinky, nesúhlasíte
Lebo to je teda nezdvorilejšie
Ako nedostatok líčenia...
...alebo lásky k vlastnej fasáde!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára