Dnešná recenzia bude o dejá vu. Viete, keď som bol v šiestom alebo siedmom ročníku (možno ôsmom, kto sa stará), naša dobrá pani učiteľka zaradila do povinného čítania knihu Normálny cvok od Petra Holku. Lebo deti, neberte drogy, vo svojich trinástich rokoch ste na to ešte malé. Chľast si môžete kupovať až od osemnástich a herák vás prinúti dať sa na prostitúciu a osprostieť tak, že bude považovať film Marlona Wayansa za dobrý. O maryške už ani nehovoriac, tá je proste the worst, a vôbec, nevideli ste Reefer Madness?! Ak nás ale chceli poučiť o týchto dôležitých veciach, mali nám radšej podstrčiť My deti zo stanice Zoo, pretože z Normálneho cvoka som si odniesla akurát tak depresiu a celkom iné poučenia. "Nedostaňte sa do polepšovne", "s drogami sa má prestať postupne" a asi najdôležitejšie "keď sa kamoš pred vami začne rozplývať nad dobrým telom vašej mamy, kopnite ho do gulí a vyhláste vaše priateľstvo za ukončené, pretože takéto zvrhlé predstavy rozhodne nepotrebujete - vaša feťácka frajírka vám stačí".
Len pred pár rokmi nám zase naša dobrá pani Kotráňová podstrčila do povinného čítania Kto chytá v žite. Že svetová über klasika, wow, to bude určite super deep. Viete čo?! Odkedy som prečítala Kto chytá v žite, mám super deep nálepku "svetová klasika". Obratník raka je svetová klasika (nečítala som to síce, ale moje perverzné srdiečko sa na ňu teší, prvých pár strán, na ktorých sa autor zaoberá okrem iného aj širokov vagínou svojej milenky, vyzerá sľubne). Traja mušketieri sú svetová klasika. Havlíčkova satirická poézia je ak už nie svetová, tak aspoň česká klasika. A viete, čo to v skutočnosti je?! Obratník raka pamäti poeticky založeného prasáka, Křest svatého Vladimíra v podstate poetická verzia Shootyho, a môj názor na Troch mušketierov už poznáte (totiž, jediná dobrá vec, ktorá z toho staromódneho dobrodružného románu kedy vzišla, bola pracovná príležitosť pre Lukea). A Čierna kniha od Pamuka, jeden z najhlbších a najkomplexnejších románov, aké sa mi kedy dostali do rúk, svetová klasika nie je. For reasons and shit. Kto chytá v žite je vlastne hociktorý Saroyanov hrdina zasadený do strednej školy z Pomády, ktorý kecá o tom, kto a ako (a môžete sa staviť, že niekde medzi týmito osobami a dôvodmi sa občas vyskytne "ja, lebo som debil") mu kazí život. A je to super, pretože zasadiť Saroyanovho hrdinu do strednej školy 50.rokov plnej nagélovaných spratkov a snobských pipín (čo už, časy sa veľmi nemenia) proste nemôže byť zlý nápad. Preto som tej knihe dala štyri hviezdičky. Dala by som päť, keby to malo nejaké posolstvo, ale čert to ber. http://www.databazeknih.cz/komentare-knihy/muhibbis-83769/strana-3 Prečítajte si to. Je fajn vedieť, že aj mladosť starej Clintonovej a vlastne všetkých amerických politikov bola rovnako fucked up ako tá vaša.
A dejá vu tu v podstate prichádza vo forme náhleho záblesku hrôzostrašného poznania, že jeden z najoslavovanejších filmov všetkých čias zahŕňa feťákov, mŕtve batoľa, darkfic, že by sa Snowpiercer hanbil, a, najhoršie zo všetkého, vztýčený penis Ewana McGregora. I'm not shitting you.
TRAINSPOTTING
No dobre, poviete si, ale ono majú umelecké filmy iné kritériá ako umelecká literatúra, umelecké filmy môžu byť kľudne aj ešte horšie než si dovolí midcult, hlavne keď rozprávajú o spoločenských problémoch ako je narkománia...
A než sa tu zastavíte a poviete si, že totok nié, ja žiadnu kravinu typu "deti, neberte drogy", neberiem, uvedomte si, že toto nie je moderná Reefer Madness. Nie je to ani My deti zo stanice Zoo a nielen preto, že samozrejme nejde o skutočný príbeh a jediná vec, na ktorej Ewan McGregor kedy ujížděl, bolo čokoľvek brali producenti i herci v Moulin Rouge. Pravdepodobne vílí prach alebo niečo také.
A keď už sa pýtate, áno, pozrite si to. A na zahriatie si dajte Kto chytá v žite, lebo dej je vlastne podobný (t.j. žiadny), len náš pri všetkej svojej inteligencií sprostý hrdina sa narodil v chudobnej štvrti Edinburgu (asi by som sem mala hodiť referenciu na Nialla Fergusona, ale neviem ako) a berie drogy, takže samozrejme shitstorm, ktorou je jeho život, je omnoho horšia.
Našim, ehm, hlavným "hrdinom" je Renton. Ono je to vlastne celkom bystrý chalan a mám pocit, že keby sa snažil, mohol by ísť aj na výšku, ale miesto toho radšej na všetko kašle, snaží sa aplikovať montmartský životný štýl v jednej z najchudobnejších častí Škótska, ale keďže sa tam nedá zohnať absint a vôbec, jediný filozofický smer, s ktorým sa miestni vôbec dokážu stotožniť, je nihilizmus, Renton skončí ako zdrogovaná troska na podpore platiaca za heroín prostredníctvom príležitostnej kriminality. Má štyroch podobne zúfalých kamošov - pasáka Sick Boya, Spuda, jediného člena partie, ktorý bol kedy v kriminále, Tommyho, dobrého chlapca partie (inými slovami, je to síce flákač, ale drogy neberie), a napokon moju obľúbenú postavu Begbieho, ktorému by fúzy a temperament závidel každý stereotypný balkánsky mafia boss. S týmito štyroma magormi sa stane všetko a zároveň nič. Presne ako v Kto chytá v žite - alebo Hlave XXII, ak sa vám nechce čítať. Proste sledujete, ako ubiehajú ich mizerné premárnené životy, a zrazu bam, plot twist. Nechcem spoilerovať, radšej si to pozrite. Aj tak to nikto nepozerá kvôli príbehu.
Nájdu sa magori, ktorí vám budú tvrdiť, že je to komédia. Prvá scéna vám bude hovoriť, že je to komédia. Nenechajte sa obalamutiť, vtip sa tam objaví tak raz za dekádu (hyperbola) a aj tak to raz vyjde, raz nie. Ak si to chcete pozrieť kvôli humoru, dajte si radšej nových Ghostbusters, kde ich majú rovnakú úspešnosť a vyššiu kadenciu. A žiadne fekálie. Ani penis Ewana McGregora (tak pred rokom by mi to spôsobilo vážnu traumu, ale po Snowpiercerovi už prežijem všetko). Ono vám to dôjde veľmi skoro, prinajmenšom v okamihu, keď spolubývajúcej, ktorú sme nikdy nevideli predtým a vlastne ani potom, zomrie malé decko (nespoilerujem, ono to na ďalší vývoj udalostí veľký dopad nemá). Prečo sa to potom vôbec oplatí? No, preto, prečo Kto chytá v žite. Hlavný hrdina je smartass. Jeho pohľad na svet je boží a vy ho zaňho budete chcieť tresnúť po lebeni, nech sa spamätá. Ostatné postavy sú jedinečné. A občas sa dobre zasmejete (fakt len občas). No a kým sa budete učiť na maturu, kladúc si otázky typu "Prečo to ja všetko robím? Aby som nakoniec chodil/a do rovnako nudnej práce s rovnakou nechuťou ako moji rodičia, podriadila sa diktátu spoločnosti and shit, ničiac si život kvôli konformite?", napokon spoznáte, že na ne existuje len jediná skutočná odpoveď. "A čo iné mám akože robiť?! Skončiť ako títo?!"
Lebo to je vlastne dôvod, prečo je Kto chytá v žite súčasťou školských osnov. Núti to všetkých stredoškolákov, ktorí aspoň trochu rozmýšľajú, zvážiť benefity učenia.
Nápad - Ak je hlavnou témou Kto chytá v žite "Saroyanov hrdina sa dostane do školy v Pomáde a samozrejme je smarter than everyone else, ale zase nie až tak", v Trainspottingu je to "chlapec sa narodil v tej istej štvrti Edinburgu čo Niall Ferguson a miesto Adama Smitha čítal Nietcheho, takže logicky teraz berie drogy". Tiež nie zlé.
Scenár - Wow, nevedela som, že Salinger a Holka sú jedna osoba. Teda, nie sú, ale keby boli, napísali by to asi takto.
Výprava - Očakávajte kopec špiny. Samozrejme, je to film o narkomanoch, duh!
Soundtrack - Ale ujde, no... Ja len, že nie som na alt-rock 90.rokov. Mám radšej alt-rock nového milénia.
Herecké výkony a obsadenie - Nikto tu nedostal Oscara, ale zato si tvorcovia zaslúžili BAFTU a London Critics Circle Award for British Actor of the Year. Ako som už povedala pri Snowpiercerovi, Briti spoznajú good shit, keď ho vidia. Pre fanynky Ewana McGregora nevhodné, jeho vizáž v tomto flicku by pre ne bola traumatizujúca.
Celkový dojem - Joseph Heller v modernej dobe a v depresií. V poslednej polhodine sa prejde na slniečku a uvedomí si, že je na svete vlastne nádherne, a tak okolo seba prestane hádzať nevkusné vtipy a ukončí celú tú tragédiu. Pre všetkých fanúšikov dissorted postmoderny, zvyknutých na lúzrov s intelektuálnymi sklonmi ako hlavných hrdinov. Medzi ktorých sa hrdo zaradzujem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára