THE MUSKETEERS BBC, 2 SÉRIA
Ak ste nevideli tú prvú, tak túto radšej ani nepozerajte. To množstvo WTF vám ten zážitok celkom zničí. Veď už aj pre nás, ktorí máme prvú sériu v malíčku, ich tam bolo dosť.
Začneme od začiatku... Starý Richelieu na začiatku série zomrie, kráľovnej (a Aramisovi, tfuj) sa narodi decko, ktoré, ako všetci vieme, neskôr vyrastie na najpľuhavejšieho kráľa Európy, no to si pod tými metaforickými metrami zlatej fólie nikto nevšimne (hoci na druhej strane, neviem, ako je to v tejto alternatívnej realite, čo ja viem, tak ho môže kľudne v dvanástich rokoch zabiť chrípka a nebude to väčší nezmysel než zvyšok seriálu), a kráľ ani nevie, či má byť šťastný alebo smutný. Potrebuje teda niekoho, kto by mu pomohol sa z týchto pocitov vysomáriť, a ako na zavolanie príde naša stará známa Milada a, nuž, Rochefort. Áno, ja viem, že sme Richelieua, toho francúzskeho Malkovicha, mali radi, no nesmúťme, priatelia, Rochefort ako nový final boss nás rozhodne nesklame. Je to síce úplne iná sorta, no tiež dobrý. Nakoniec, ako fanúšikov čohokoľvek poznám, opakovanie by prinieslo len frfľačky.
Zvyšok sú spoilery, takže bacha, ak ich nemáte radi, tak nepokračujte.
D'Artagnan (Charlie, Mláďo už ani tak nie) - V tejto sérií podstatne dospeje, ale to len znamená, že podstúpi upgrade z little shit na magnificent asshole. Konštancia ho stále chce (aj keď nemôže) čo osobne nechápem, pretože táto séria efektívne zabila moju chuť za ním páliť. Na druhej strane, má aj dobré stránky. Napríklad jeho guráž sa konečne spojila so štipkou rozumu, čím sa stala použiteľnou, a zjavne aj jeho búrlivý temperament sa trochu upokojil. Jeho character arch pozostáva v prevažnej miere z romance s Konštanciou, v ktorej koniec som každú chvíľu dúfala. Teda, romance, nie Konštancie. Neskôr vysvetlím prečo. BTW, keď už sme pri ňom - prvá epizóda u mňa získava body naviac za Tú scénu, ktorú všetky fanúšičky gifujú a kto by im to vyčítal, že. Ja viem, dlhý pracovný názov, a je mi jasné, že Závidíme Lucy de Foix je praktickejšie. No čo už.
Athos - Pamätáte si, ako som ho raz označila za najzodpovednejšieho zo všetkých štyroch? Ahahaha. Po The Return sa cítim dosť trápne, pretože ako sa ukáže, naozaj existuje aj niečo silnejšie ako jeho pocit povinnosti, a to pocit neskonalého odporu k aj najmenšej pripomienke faktu, že bol kedysi grófom de la Fére. Jeho character arch pozostáva z prekonávania tohoto odporu, konfrontácie s minulosťou a samozrejme s Miladou. Úprimne, po tejto sérií ho už tak neľúbim. To sa bohužiaľ stalo mnohým mnou predtým obľúbeným postavám. Oh, screw you, Adrian Hodges (hlavný scenárista). A screw you twice, nikdy som nepovažovala Athosa s Miladou za svoj OTP, ale veď sú to manželia, a keď už majú na konci také extrémne shipovateľné momentky, prečo je nutné túto malú, opatrne vyplávajúcu loďku hneď potopiť cannonom (áno, ja viem, starý vtip)?! Hodges zjavne vyznáva podobnú logiku ako Yilmaz Şahin, totiž: pokiaľ ide o manželstvá uzavreté pred začiatkom seriálu (v univerze), je potrebné, aby sa s nimi v cannone zaobchádzalo ako s pavúkom v miestnosti plnej arachnofobikov. Proste kill it with fire, a tým nemyslím práve spaľujúcu vášeň, ktorú by som im priala ja. Drahý Athos, keby bolo po mojom, znovu by si Miladu prijal. (A ona by potom zomrela na chorobu alebo sa zaplietla do nejakej špinavosti a to by ju zničilo... Nakoniec by si skončil s Ninnon de Laroque a štedro podporoval jej salón. Mimochodom, navzdory všetkým mojim nádejám sa tá ženská nevrátila. Damn you, Hodges.)
Aramis - Dajte mi minútku, kým si uhnem z veľkej fľaše Jägermeistera, pretože normálne mám rage triggering rada, ale toto je fakt rana pod pás. Myslím to vážne, what the fuck are you doing. V každom prípade prestaň. Ak neviete, o čo ide, tak vám to vysvetlím najpokojnejšie, ako to dokážem... Novonarodený princ má guvernantku menom Margueritte. Aramis, jeho otec (ospravedlňte ma, ešte stále to neviem naťukať do klávesnice bez toho, aby som pri tom siahla po blváku) naraz pociťuje rodičovské inštinkty, hoci NIČ NETUŠIACI KRÁĽ LOUIS JE PRE CHLAPCA PERFEKTNÝM A VEĽMI MILUJÚCIM TATKOM, a tak čo urobí Aramis, aby uspokojil svoju sebeckú a úplne iracionálnu túžbu byť s plodom svojho hriechu? Vyspí sa s Margueritte a spôsobí jej kopu problémov! Rochefort, kráľov nový najlepší kamarát, sa o tom dozvie a nešťastnú Margueritte kvôli tomu vydiera, pretože jej otec by ju zjavne zabil alebo aspoň strčil do kláštora, keby sa to dozvedel. Popritom sa Aramis pokojne promenáduje pred kráľovnou a flirtuje s ňou, pričom úbohá pobláznená Anča ešte povie, že ich noc nikdy neoľutovala a že to pre ňu nebol len obyčajný skrat! Istá fanúšička na tumblr nazvala Aramisov penis treason stick, tyčka zrady, a myslím, že to je najpresnejší eufemizmus pre mužské genitálie, aký som kedy počula. Napriek všetkým jeho prednostiam som ho, bohužiaľ, musela v tejto sérií zavrhnúť. Oh, how the mighty have fallen. Not exactly in love.
Porthos - Táto séria mi priniesla jeden nesmierne smutný poznatok: totiž že tvorcovia nám jednoducho nedokážu pripomínať jeho vzhľad. Myslím rasu, ale keď si to tak vezmete, ONO JE TO TO ISTÉ. Došlo nám to, je čierny. A pochádza z hroznej štvrte. Ale prečo to musí byť alfa a omega jeho character arch, za ten svet nepochopím. Dobre, je tu ešte vzťah s tatkom Trevilleom, ale ten je tak trochu vlastný aj zvyšku bandy a vôbec, je asi taký hlboký ako Ančina láska k Rochefortovi. Dokonca sa neobťažovali ani prihodiť mu nejakú odfláknutú romancu, aké sa im do druhej série zmestili dve. Keby ste vrátili Blchu alebo Alice v nejakom drobnom cameu, prihodiac ich najlepšie do The Prodigal Father, bola by vás za to potrestala bohyňa scenáristických klišé (málo známa dcéra Kalliopé a smrteľníka menom Roland Emmerich) zoslaním blesku z neba a zahlušením starého Hodgesa?! No, vlastne, ak by si to všetci vysvetlili ako varovanie pre všetkých lamerov a trápičov fanúšikov vrátane Yilmaza Şahina, možno by z toho ešte vzišlo niečo dobré... Ale dosť sadizmu. Zdá sa, že sám Howard Charles proti nálepkovaniu ako "čierneho mušketiera" neprotestoval, za čo sa okamžite stáva mojim najneobľúbenejších zo všetkých hercov seriálu (čím predbehol Tamlu Kari, profesionálnu derpinu). V každom prípade ale nedostatok character developmentu v tejto sérií bol zarmucujúci, o to viac, že ho oveľa viac dostal aj, kuwa, Bonacieux.
Milady de Winter (alias Milada) - Ako sa zdá, už sa nám tu kryštalizuje dôležitá téma môjho rantu: v tejto sérií dostávajú viac character developmentu než titulná štvorka vedľajšie postavy. Bonacieux je len najkrikľavejším príkladom, ale Milada nepochybne najvítanejším. V druhej epizóde (An Odrinary Man) dokáže, že je istým spôsobom bohyňa (Ištar, tipujem, keďže je to presne ten typ osoby, ktorá by nechala svojho manžela v podsvetí, aby sama mohla zdrhnúť, a to aj napriek tomu, že podsvetiu vládne jej vlastná ségra), keďže je omniprezentná a "čírou náhodou" sa objaví práve včas, aby pomohla našej partičke zachrániť kráľa. Veď viete, kam nemôže čert, tam pošle akúkoľvek ženskú, kam nemôže scenárista, tam pošle špeciálne tú, ktorú nemá rád. Jej časť deja je od tej chvíle úplný shitstorm - začne spávať s kráľom of all people (áno, tým kráľom, ktorý bol extrémne prudérny a za svoj život hádam nebol zamilovaný do ženskej, iba do Cinq-Marsa), potom ju Rochefort vyhodí z dvora a nakoniec si ju najme, pretože je debil a neuveduje si, že používať na nelegálne kšefty ľudí, ktorí vás posledných pár mesiacov neznášali viac než armádne zbory Danka nie je práve rozumné. Nakoniec sa ukáže ako Catwoman Mušketierov, keď sa z nej nie raz, ale dvakrát stane hrdinka seriálu a zožne za to asi takú vďaku ako Jednotka samovrahov od Wahlerovej. Lebo je zlá. A zlí nemajú nikdy vyhrať alebo čo. Vieš čo, Hodges, už ma fakt štveš. Oproti Aramisovi bola Milada v tejto sérií svätica, teda aspoň na svoje vlastné pomery. Fakt by som chcela, aby ten magor ostal v kláštore, ale ako ho poznám, tak neostane. Screw him.
Constance Bonacieux (alias Konštancia) - Dievča dostalo kúsoček character developmentu, ale bohužiaľ nie smerom, ktorým by som chcela. Na prekvapenie celého osadenstva sa netýkal len Charlieho, aj keď hlavne Charlieho, ale aj Anče, ktorej pobočníčkou alebo niečím takým sa (kanonicky) stala. Ako sa v prísnej triednej hierarchií vtedajšieho Francúzska dostala z obchodníkovej ženy (bez titulu!) k postu kráľovninej spoločníčky je väčšia záhada ako to, ako sa Ben Kingsley dostal do filmu Uwe Bolla (BloodRayne, keď chceme byť konkrétni). Seriál sa oháňa Charlieho intervenciou, v knihe je to jej osobná krajčírka, s ktorou sa Jej Výsosť skamoší ešte pred tým, než stretne tých štyroch nýmandov, čo dáva omnoho väčší zmysel. Ináč Konštancia sama osebe je stále awesome, ale v kráľovninej prítomnosti sa obe menia na neschopné trdlá, čo znamená, že u Konštancie sa nemožnosť objavuje a u kráľovnej znásobuje. Ináč z feministického hľadiska bola táto séria dosť depresívna, aj keď sa tam objavila JEDNA silná ženská postava, ktorú nebolo treba zachraňovať a nebola ani v podstate zlá. Dobre, bola tu ešte tá čierna dievka, čo sa volala ako tá z Kruhu (čo je, kuwa, židovské meno), ale k feministickej agende sa ešte dostanem. V každom prípade, Konštancia sa mohla rozhodnúť medzi troma nýmandmi: Charliem, Bonacieuxom, z ktorého sa stával čoraz väčší magor, a dokonca Konštanciu udrel (len raz a bol za to právom potrestaný, ako všetci, čo vztiahnu ruku na Mary Sue) a roztomilým dorkom menom doktor Lemay. Že sa najskôr snažila ostať pri manželovi zo spoločenských dôvodov úplne chápem, ale keď už bol preč, na kieho okamžite friendzonovala jedného z mála slušných ľudí v seriáli a šla za tým mladým tupcom?! Každý chlap v seriáli by bol rozumnejšou voľbou, teda možno okrem Rocheforta a maníkov z The Prodigal Father. Ako chápem, že je roztomilý a zachránil ju, ale za to mu dlhuje prachy a nejaké nakopané zadky, nie manželstvo. A potom sa sťažujte, že som povrchná.
Rochefort - Ak ste si mysleli, že Awesome Armand, pardon, Richelieu, bol skvelý záporák, tak ste ešte nič nevideli. Rochefort je v podstate Richelieuova antitéza: kým Awesome Armand sa nehanbí spáchať z času načas niečo zlé, aby štátu pomohol, Rochefort sa nehanbí spáchať z času na čas niečo dobré, aby mu uškodil. A potom pricupital ku kráľovnej ako jej kvázi záchranca, pričom kráľa môže vziať čert. Vyzerá dobre a to je asi jeho jediná kvalita. Napriek tomu to nie je tak celkom lame záporák, pretože má, vole, motiváciu. A to konkrétne Anču. Španieli ho kedysi za niečo zabásli a mučili, kým mu nepreplo, konkrétne do yandere módu. No a aj keď je to v podstate tiež pomerne lamerský motív pre zloducha (Doprdele, ešte Disney ho vyskúšal už pred 21 rokmi u Frolla. Disney, for the love of God.), dobrého yandere si zvyknem vždy užívať, a možno je mi toho hajzľa trochu ľúto. Rochefort je v tomto ohľade dobre vyvážený: na jednej strane dostatočne mešuge, aby ho prijali do Gothamu ako nového záporáka, na druhej strane dostatočne príčetný na to, aby ho neinformované postavy brali vážne, ba dokonca s rešpektom. Myslím to vážne, Louis, čo si s ním offscreen robil, že ho necháš takto so sebou manipulovať?! Počkať, nakoľko je to TEN francúzsky kráľ... Oh, I get it. Tak kráľ je na blondiakov (a čiernovlásky, z mne neznámeho dôvodu). Zabudnite na to, čo som povedala o Milade a Rochefortovi, tí aj tak po posledných dvoch epizódach nemajú šancu. Shipujem ho s Louisom. A Rochefort je uke, lebo klišé sme tu mali už dosť.
Kapitán Treville - Papá je ten typ postavy, respektíve človeka, ktorý je na character development proste príliš starý. Došiel na koniec svojej cesty a s jeho rozťahanými nervami sa už proste nedá nič robiť. Veľmi sa páčilo, ako sa v pozadí seriálu rozvíjal jeho vzťah s Athosom a ako sa ukázalo, že Athos je ten mäkkší a diplomatickejší, keď sa samozrejme nesnaží vysporiadať s vlastnými issues. The Return bola super epizóda. Čo sa Trevillea týka, mám dojem, že ho kráľ v hĺbke duše nemá rád, alebo možno nechce za každú šlamastiku, čo sa zomelie, viniť Rocheforta (veď je to jeho láska, haha), a tak si vždy všetko vyžerie tatko Treville. Keď je kráľov miláčik vyhodený a zabitý (Charliem, pretože on je "vojak, nie kat", okrem prípadov, keď sa mu zabíjať aj chce), Trevillovi sa znova dostane kráľovej priazne, aj keď asi nie toho druhu, ktorým sa vyznačoval jeho vzťah s Rochefortom. Raz darmo, Hugo Speer má do Marca Warrena ďaleko.
Ľudovít XIII. - Hoci neznášam, ako ho zobrazili v seriáli, musím uznať, že s tým, čo pokazili v prvej sérií, urobili v tej druhej, čo mohli. Z Louisa sa najnovšie vykľula najkoplexnejšia postava seriálu, podľa niektorých komentátorov s výnimkou Milady, pretože kto by si trúfal na Catwoman? A kráľ si, samozrejme, taktiež prešiel úplným shitstormom, od náhodného zajatia otrokármi, cez nájdenie si ako frajerky, tak aj frajera až po otcovstvo a stále komplikované vzťahy so svojou ženičkou (nie, o tom, že dauphin nie je jeho syn, vôbec netuší, hoci Aramisa by vyššie mocnosti iste mali potrestať za Margueritte a jej osud). Celkove som si ho obľúbila ešte viac a odpustila som mu aj to, že veril Rochefortovi, veď kto by odolal jeho krásnym očiam, aj keď majú trochu psychopatický výraz. Navyše na ňom záležalo Milade a ako by som mohla odporovať Ištar samotnej? Akurát miesto nebeského býka by na mňa poslala Athosa. Louis bol taktiež najlepším tatkom série, ale vzhľadom na to, že jedinými ďalšími otcami kohkoľvek tam boli tatko tej Samary, tatíček Treville (otec tak maximálne v prenesenom význame), Porthosov otec a, tfuj, Aramis, ktorý na tomto zozname nemá čo robiť, lebo jeho blbosť urobila Louisa šťastným, tak nech radšej drží zobák a gate zapnuté. Navyše Ryan Gage sa začína čoraz viac podobať na skutočného Ľudovíta XIII. - chlapa s britským ksichtom a francúzskymi vlasmi. Na konci ďalšej série najskôr Louis zomrie... Ale moja priazeň bude žiť naveky, chérie.
Anna Rakúska (alias Anča) - Čím viac sa z nej snažia urobiť akčnú ženskú, tým menej sa im to darí, a vzhľadom na jej historický predobraz musím povedať, že som sa mýlila, keď som si pomyslela, že ju už nemôžem mať menej rada. Anča je totiž, okrem toho, že odvážna, najmä strašne blbá a táto hlúposť je zjavne nákazlivá. Iste, môžbyť, že pôvodným prenášačom infekcie bol Charlie a ak dokázal vyzdravieť on, tak je nejaká nádej aj pre Anču a jej BFF Konštanciu, ale prejavy choroby boli v tejto sérií naozaj vážne a je len šťastie, že to technicky nie je smrteľné (pokiaľ nie ste Rochefort, ten zjavne tiež schytal istú dávku sprostých bacilov). Drahá Annie, čo si robila u Emilie again?! A čo že to vlastne neľutuješ?! Istú mieru inteligencie vykázala až na konci, ale to je podľa mňa málo a vôbec, ako veľká fanúšička jej reálnej predlohy dávam tejto verzií jeden veľký, tučný Commodusov palec dole. Herečká je ale príjemná a navyše najväčšia kočka seriálu, takže ju rada uvidím, len jej prosím dajte lepší scenár a character development, lebo inak si moje rozzúrené historické srdiečko budú môcť Briťoši použiť miesto ohňostroja na Deň Guya Fawkesa. BTW, Buckingham stále nikde, ale to nevadí, pretože toho som nikdy nemala rada. Rozhodne nie v reále a v pôvodnej verzií ma štval viac ako Aramis teraz. Mazarin a Montmorency sa rozhodne vôbec neobjavia, čo zamrzí, pretože o svojej láske k tomu prvému som vám už rozprávala a ten druhý bol v podstate menej psycho Rochefort. V každom prípade, tvárička Alexandry Dowling si rozhodne zaslúži viac obdivovateľov.
Aby som túto sériu nejako zrekapitulovala, uvediem vám tu prehľad (z môjho neobjektívneho pohľadu, samozrejme) plusov a mínusov série...
Highlighty
- Luke. Kým je tam on, všetko je v poriadku.
- Otvárajte šampus, D'Artagnan dostal rozum. Najvyšší čas, mladý.
- Ship Lemay x Constance
- Marc Warren. Bože, veď je to chlap, ktorý hral Časnačaja v adaptácií Otca prasiatok. Na pozíciu Rocheforta je zjavne až prekvalifikovaný.
- Antagonisti. Halleluyah, it's raining... Good antagonists. Pravda, tí v The Prodigal Father boli dosť štandardní a vlastne aj na chlapíkov z An Ordinary Man som pozabudla, ale zvyšok?
- Trough The Glass Darkly. Holly fucking Christ, ak bola The Musketeers Don't Die easily najvtipnejšia, tak naopak táto bola najtemnejšia. A bolo to úžasné. Charlie s kráľom dostali character development, Milada vykonala prvý dobrý skutok vo svojom živote a antagonista bol asi najlepší doposiaľ. A už som sa preniesla aj cez random characters, čo boli rozsekané mačetou...
- Kostýmy, od Emiliinho brnenia cez Konštanciinu garderóbu až po toľko obdivované koženné gate, na všetkom sa podpísalo zlepšenie rozpočtu. Pravda, stále to nemá veľa spoločného s históriou, ale keď už, tak nech to aspoň pekne vyzerá.
- Akčné scény. Jedna z mála oblastí, v ktorých seriál exceluje.
- Suzanne, Athosová švagriná. Silná ženská s pohnutým osudom, zaujímavým character archom a značným vplyvom na plot. Inými slovami, všetko, čo Anča mala mať a nedostala.
- Konštancia na válečné stezce. Pretože mám rada, keď si spomenú, že vie strieľať, šermovať a vôbec to všetko, čo ju naučil Charlie. Nie, nie to, to naučila ona jeho.
- Gay subtext medzi kráľom a Rochefortom.
Temné tiene
- Aramisov character development.
- Kritický nedostatok hlášok spôsobený vážnym prípadom Snyder syndrómu. Vážení, brať sa príliš vážne nikdy nerobilo dobrotu a režisér swords & sandals filmov by to mal vedieť. Pravda, Hodges nie je Snyder, takže také skúsenosti asi nemá, ale to ho neospravedlňuje. Natočiť The Musketeers Don't Die Easily a potom nezvládnuť jediný poriadny vtip počas celej série? Shame on him.
- Ship Lemay x Constance. Lebo skončil, ako skončil.
- Porthosov character development, alebo skôr jeho nedostatok...
- Annamis. Čím dlhšie to ako cannon ship trvá, tým ťažšie je ho ospravedlniť, zvlášť keď sa ho rozhodli rozvinúť tým spôsobom, ktorým ho rozvinuli.
- A vôbec Ančine myšlienkove pochody. Áno, raz-dvakrát ti zachránil zadok a raz sa s tebou vyspal, to je toho. A potom si celú sériu na teba nespomenul. Dočerta, pri tých dvoch aj vzťah Charlieho a Konštancie vyzerá celkom prijateľne.
- Lucy de Foix. Na kieho čerta vám to dievčisko bolo?! Veď spravila len tri veci: pobozkala Charlieho, dala mu facku a videla ho bez košele. Tá prvá vec nikam neviedla, tá druhá mu vlastne ani nepatrila (najhoršie je, že Aramisovi za celú sériu nikto nevrazil) a tá tretia... Nuž, fanservis sa dá robiť aj inak. Bez prítomnosti dám, ktoré nie sú pre plot vôbec podstatné.
- Louis. Má. Frajerku. Chlap, ktorého citový život sa vyznačoval za á, platonickými priateľkami, a za bé, mužskými možno-milencami. Vážení, keď už tak veľmi chcete tlačiť na pílu politickej korektnosti, pýtam sa vás, bola by vás jedna gaymance bola zabila?!
- A vôbec, prečo Rochefort x Louis ostalo len v subtexte?! Veľa by sa tým vysvetlilo...
- The Prodigal Father. Zlá a strašne mätúca epizóda.
- Logické lapsy. Mala by som byť zvyknutá, ale na moje nešťastie z nich neubudlo, takže...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára