Tak sa mi na konci mesiaca prihodilo, že okrem novej Kleopatry nemám čo na blogu uverejniť, čo znamená jediné. Narýchlo zbúchanú recenziu na film, ktorý som práve videla v telke! Pravda, nemusela som nutne, veď asi o týždeň pôjdu v telke bohmi Egypta preklínaní Bohovia Egypta, a to by teda mohol byť poriadny matroš, ale keď ja som si len nedávno pozrela čosi, čo vo mne vyvolalo strašne veľa... Pocitov. Hnev. Rozčarovanie. Bolesť v podbrušku (z vybuchujúcich vaječníkov). A ako by som mohla nespomenúť úžas a osvietenie. Pretože až v ten večer som pochopila, aký bol Titanic dobrý film. Nuž a keďže tieto dva filmy majú veľmi podobný dej, je čas na menšie verzus, pretože naposledy som to proste zorala.
POMPEJE VS. TITANIC
respektíve
PREČO BOLI POMPEJE TAK SPEKTAKULÁRNE ZORANÉ, VYSVETLENÉ S POMOCOU TITANICU AKO NÁZORNEJ POMOCKY
Takže, začnem svoju recenziu na Pompeje spôsobom, akým sa začínajú aj sopečné erupcie. Pekne od podlahy, ba nie, ešte hlbšie, dakde v myšlienkovej pedosfére (nemýliť si s pedobearom, o ktorom tentoraz reč nebude aj napriek tomu, že tam hrá Emily Browning). Pretože čo je jadrom príbehu? No, chalan z nižšej vrstvy a bohatá slečinka sa do seba buchnú, keď zrazu buchne aj svet okolo nich pri nejakej svetoznámej katastrofe, do toho sa príbeh okorení hnusákom, ktorý je s bohatou dievčinkou zasnúbený, a to je viac-menej všetko. No uznajte, ktorý blbec by ešte potreboval vysvetľovať, prečo to treba porovnávať práve s Titanicom? Pravda, fakt, že hlavná dejová linka je dosť neoriginálna ešte neznamená, že v ére Antmana bude film úplná katastrofa. Ale je. A to ani nie zábavná katastrofa typu erupcie Vezuvu. Pompeje sú skôr ako únik jedovatých plynov - nejaký čas trvá, kým si uvedomíte, že je tu niečo zle, ale to už strácate vedomie (respektíve zaspávate) a vášmu malátnemu mozgu je to všetko jedno. A možno vám ako varovanie poslúži jemný zápach, ale ani ten vo vás nevyvolá nič iné ako matné zlé tušenie. K tomu tento film v telke dávali približne medzi desiatou a polnocou. Skoro ako keby sa nám Markíza snažila naznačiť, že toto je ideálny film pre tých, čo majú vo zvyku zaspávať na gauči pri zapnutej telke.
Rozhodla som sa tento úžasný film zanalyzovať po kúskoch, samozrejme aj s poznámkami, prečo to Titanic urobil lepšie. Pretože to ste od tohto blogu čakali, konštruktívnu kritiku.
Krátky sumár filmu: Gladiátor Milo, keltský otrok z britského (nerobím si srandu, a ak to malo byť akože vysvetlenie Kitovho britského prízvuku, tak vedzte, že s dabingom je to aj tak fuk a tvorcovia zo seba akurát tak urobili debilov masírujúcich ego matky Británie) kmeňa Jazdcov, ktorí sa tak volali preto, že to vedeli s koňmi, sa dostane do veľkého pompejského amfiteátra, kde má súperiť s istým africkým maníkom, s ktorým sa ale pred súťažou skamarátia. To ale nie je dôležité. Dôležité je, že do mesta prišiel nejaký rímsky papaláš, ktorého nikto nemá rád, pretože je z Ríma a Pompeje sú tradičným nepriateľom Rimanov (WTF is this shit). Papaláš chce uzavrieť obchod s rodinou Milovho dievčaťa, ale nakoniec si to rozmyslí a navyše začne jej rodičov vydierať, že ich obviní z velezrady, ak mu nedajú svoju dcéru. A potom vybuchne sopka a všetci zomrú. Áno, aj ona, ale to vysvetlím nižšie.
Protagonisti romance
Ja by som tak strašne chcela dať body Pompejám, pretože ja jednoducho nepatrím do generácie, ktorá by si pamätala Lea ako idol ženských srdcí. Navyše vo svojich mladých rokoch, keď pripomínal mladšieho syna Legolasa a misy cestovín, pre mňa fakt nebol ideálny fapping material. Ako by to nestačilo, jeho konkurenciou je večne do pol pása vyzlečený Jon Snow. Bohužiaľ, to je jeho najväčší problém. Že je to Jon Snow. A pretože nebýva na Severe, ale v Kampánií, tak nemá už fakt žiaden chill. Navyše všetok sympošký vibe, ktorý z neho vyžaroval v Hrách, je v tomto filme preč a zostal len zamračený emák, od ktorého len čakáte, kedy vám ukáže svoje cédečko Linkin Park a dá vám číslo na svojho psychoanalytika. Ona nie je o nič lepšia. Práve totiž zdrhla od strýčka Olafa a tak sa na celú tú juhotaliansku scenériu díva trochu zmätene, asi ako Alica v krajine zázrakov s absolútne no chill. O jej postave sa veľa nedozvieme, snáď len toľko, že je krásna a že si ako správna Emily Browning nedá rozkazovať od kdejakého creepera, pričom ako správna Emily Browning ani poriadne nevie, čo má teda robiť, keď nie sa podvoliť creeperovi. Porovnajte si to s Jackom a Rose. On má kopec osobnosti, je mladý, rozšafný, plný života, umelec a tak trochu flákač, kým ona je inteligentná a sebavedomá, ale zviazaná spoločenskými konvenciami a nešťastná preto, že je zasnúbená s Billym Zaneom. A on ju môže...
Príbeh ich lásky pred katastrofou
...oslobodiť a dodať jej chuť do života. Chvíľu sa spoznávajú, kým zistia, že sú do seba - teda, nie je to nejaký extra dlhý čas, ale predsa len sa o sebe stihnú niečo dozvedieť. On ju miluje, pretože je krásna a inteligentná. Ona jeho pre jeho slobodného ducha, umelecké ašpirácie a kopec energie, ktorá Billymu Zaneovi chýba. A tuto? No... Jon Snow a Emily Browning sa stretnú dokopy trikrát. Prvý raz sa uvidia, keď Emilyn kočiar prechádza okolo kolóny otrokov, ktorá obsahuje okrem iného aj Jona Snowa. Jon Snow vtedy dožičí zranenému koňovi ťahajúcemu Emilyn kočiar mercy kill, čo by mal byť moment, ktorý ich tak trochu spojí, ale zabil jej koňa, tak neviem, čo ich na tom malo spojiť. Potom ich s Afričanom vystavujú na nejakej párty, kde je aj ona, ale nepovedia si nič dôležité. Prisahám, on a Afričan majú viac spoločného so skutočnými milencami než on a Emily Browning. No a potom na hlavnom gladiátorskom zápase, kde sa ona prakticky len dívala... Samozrejme, nakoniec ju on zachraňoval počas hlavnej katastrofy, ale too little too late.
Asshole fiancée
Billy Zane je len jeden. Pokúšať sa ho nahradiť lacnou vietnamskou (nie doslova, ten maník je biely, ale viete, čo tým myslím) verziou Huga Speera je recept na epic fail. S Billym Zaneom je to tak, možno si nepamätáte meno postavy, ale každý vie, čo je zač, na základe toho, že toho chlapíka hrá Billy Zane. To máte ako s Timom Currym, akurát že ten vás môže z času na čas sklamať. Tým myslím, Rocky Horror Picture Show existuje. Billy Zane? Ten nesklame nikdy. Ten chlap nadobro zničil každému zážitok z asshole boyfriend každej zakázanej lásky. Dokonca aj senátor z tohto filmu za zúfalo snaží byť ním. Že je to márna snaha hádam ani nemusím dodať, nakoniec vyzerá len ako starý chlap, ktorý nemá paru ani len na to, aby bol slizký alebo creepy, ba dokonca nedokáže ani byť slizký k Emily Browning. A keď z vás neurobí perverta tá, tak načo ste vôbec tu?!
Historická presnosť
Na Titanicu sa nedá veľa pokaziť. Belle Epoque je celkom známa firma a aj keď môžu byť konkrétne detaily katastrofy pokazené (čo boli), ak pokazíte všeobecné reálie, je to omnoho ťažšie obhájiť pred bystrejšími divákmi. A tak sa stane, že Rose rozpráva o Freduovi niekoľko rokov pred tým, než svoje teórie zverejnil, Titanic sa potápa iným spôsobom, než sa skutočne potopil, a iné veci, ktoré nás zase až tak nezaujímajú. Pompeje though. Vulkanologický aspekt tohto filmu rozoberať nebudem, omnoho viac boleli záležitosti rímskej spoločnosti. Viem, že Rímska ríša nebola z národnostného hľadiska práve jednotná, ale vzbura Pompejí proti Rímu znie ako vzbura Prešova proti krutej nadvláde Bratislavy. Navyše tam nie až tak dávno skončila občianska vojna, keď epic fail, ktorým bola Nerova vláda, vyústil do absolútnej anarchie, kedy sa každý debil veliaci vojenskej jednotke mohol vyhlásiť za cisára. Na trón následne nastúpil Vespasián, ktorý priniesol ríši toľko potrebný pokoj a bol veľmi dobrým panovníkom, no a na kieho by ste sa v takom prípade búrili?! Teda, pokiaľ nie ste príslušníkom podrobeného národa, ale to je o inom. Pointa je v tom, že človeku stačí jediný pohľad na mapu, aby ste pochopili, že keď sa Romulovi potomkovia vydali do sveta, hovoriac si, že s takou fasa armádou to hádam dotiahnu až na kraj sveta do Messiny (my sweet summer children), Kampánia musela byť na programe relatívne skoro. Oblasť Pompejí musela pod rímskou nadvládou storočia a označovať ľudí z hlavného mesta za cudzincov by pre nich musela byť absurdná myšlienka. A radšej nechám bez komentára tie gladiátorské zápasy, pretože by som vás rada ušetrila siahodlhého rantu o zhubnom vplyve Gladiátora na film, kultúru a svet všeobecne.
Herecké výkony
Nah, čo čakáte v tejto sekcií?! Že Babydoll a Jon Snow prekonajú dvoch (po rokoch čakania to konečne môžem povedať takto všeobecne) oscarových hercov?! Či vie hrať Emily Browning patrí k najväčším záhadám vesmíru, zato fakt, že Kit Harington áno, je známy minimálne ľuďom, ktorí ho videli v brilantných úlohách Cersei Lannister a Arye Stark (ktorá vás prepichne svojim maličkým mečíčkom). Ale ten bastard (ďalšia povinna GoT referencia, hehe) vie, že sa nemusí snažiť. Že stačí dve a pol hodiny vyvaľovať smutné psie oči, prípadne sa pre lepší efekt vyzliecť do pol pása, a všetci mu to zožerú aj s navijakom. Straight guys tiež, a to preto, lebo ich pozornosť odpúta hluk vybuchujúcich vaječníkov prítomných dám. O náhradníkovi Billyho Zanea som už písala. Potom tam bolo ešte zopár hercov hrajúcich rímskych papalášov a Afričan, ktorý si vlastne počínal celkom dôstojne. Škoda ho pre taký škvár.
Priebeh katastrofy a koniec
Pripočítavam Pompejám body za nejaký ten foreshadowing, ale aj tak sa pritom cítim, ako keď som dávala kudos Borisovi Kollárovi. Titanic nemal toľko foreshadowingu, pretože si bol vedomý, že aj tak vieme, čo sa stane, a radšej sa zameral na to, čo si nemôžeme nájsť v každej dobrej encyklopédií. Na romancu medzi hlavnými predstaviteľmi. A nechcem povedať, že padajúce sopečné bomby neboli cool, ale... Ale priorities! Jack a Rose bojovali o prežitie a jediný Billy Zane bol natoľko tupý, že sa im to pokúšal prekaziť. Jon Snow a Afričan sa viac zaujímali o osobnú pomstu Rímu a zlému senátorovi, všetko ostatné bolo druhoradé, vrátane života Emily Browning. Nuž a potom je tu ten koniec. Chudák Afričan zomrie ("ako slobodný človek", nevnímajúc, že vrstva sopečného prachu a popola veľa slobody neposkytuje) a Jon Snow s Emily Browningovou, keď už vidia, že ich smrť je nevyhnutná, sa rozhodnú zomrieť olizujúc sa. Proti tomu nič, ale potom zase príde paralela s Titanicom. Ako zomrieť jeden druhému v náručí je fajn a super, tragická mladá zakázaná láska and shit, ale... Ono z príbehu Titanicu vyplýva poučenie. Poučenie, ktoré Rose dostala práve od Jacka, totiž využiť každú minútu naplno. Hoci sa Pompeje odohrávajú v Ríme, nezmôžu sa ani na jednoduché carpe diem, jediným výsledkom celého toho nešťastia je kopa mŕtvych ľudí, medzi ktorými je tentoraz aj úplne "meh" párik, ktorý sme si nestihli ani obľúbiť. A chudák Afričan, ktorý ani nestihol naplniť svoju lásku k Jonovi Snowovi.
Moje záverečné odporúčanie je nasledovné: s Pompejami sa nezlostite, pokiaľ nie ste skalopevne presvedčení, že dve hodiny excelentného výhľadu na Haringtonov sixpack stoja za to, čomu som v niektorých chvíľach sama náchylná uveriť. Pozrite si radšej ešte raz Titanic. Alebo sa vo svojom intelektuálnom vývoji posuňte ďalej a dajte príbehom o chudobných chlapcoch, bohatých dievčatách zviazaných povinnosťami a filmom Billyho Zanea vale. A s trochou neskromnosti môžem povedať, že tento odstavec bol viac rímsky než celé blbé Pompeje.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára