Predpokladám, že všetci ste už niekedy videli alebo aspoň počuli o Forrestovi Gumpovi. Niektorí z vás, najmä ak sú fanúšikmi Dustina Hoffmana, si spomínajú na brilantného Malého veľkého muža. Ale úprimne, kto z vás už počul o filme Európa, Európa poľskej režisérky Agnieszky Holland? Pritom ide o počin navlas podobný týmto dvom, no nie od nich okopírovaný: je totiž o štyri roky starší ako Forrest, a Malého veľkého muža pripomína len svojou podstatou, inak je všetko ostatné (dej, vek a vlastnosti hrdinu, ale aj doba a témy, ktoré rozoberá) úplne odlišné. Čo teda tieto tri filmy spája? Odpoveď: hrdina potácajúci sa dejinami bez väčšej možnosti rozhodnúť o svojom živote. Táto časť bude možno vážnejšia než ostatné magazíny, ale však aj pojednáva o téme, pri ktorej je jednotlivcovi do plaču - a síce, že nemá nijakú nádej ovplyvniť dejiny vo svoj prospech, ba práve naopak že ho ony ešte poriadne potrápia.
Začneme tým, čo majú tieto tri filmy spoločné. Všetky sa odohrávajú v čase vojny, napríklad... Nie vždy je to vojna otvorená, Forrest Gump sleduje obdobie tzv. Studenej vojny, kým v čase Divokého západu, ako je brilantne ukázané v Malom veľkom mužovi, Spojené štáty síce oficiálne neboli vo vojne, ale to neznamená, že sa nebojovalo - tieto skryté vojny sa odohrávali proti Indiánom a boli skôr masakrami než regulérnymi bitkami. Jedinou časťou, keď sa karta obracia (aspoň vo filme) je skutočná bitka pri Little Big Horne, no ako sa ukazuje práve v Malom veľkom mužovi, je to skôr zásluhou neschopnosti generála Custera než čohokoľvek iného. Práve jeho zobrazenie je vo filme naozaj prekvapujúce. Custera v predchádzajúcich desaťročiach často považovali nielen filmári za hrdinského muža, ktorý padol v nerovnom boji proti obrovskej armáde Indiánov, no ako (podľa skutočnej histórie!) ukazuje film, nemuselo to tak byť, a ani nebolo. Custer je ukázaný ako arogantný a samoľúby blbec, ktorý zbytočne riskuje a nedá na varovania (generála pred bojom skutočne navštívila jedotka indiánskych vyzvedačov v službách americkej armády, ktorá ho chcela varovať pred vojskom spojených domorodých kmeňov), a tým spôsobí smrť nielen svoju, ale množstva mužov, ktorí sa naňho spoliehali.
Práve to, v akej frekvencií a naliehavosti sa vojna objaví, zároveň filmy odlišuje. Forrest Gump zažije vojnu v plnej sile len v jednej epizóde svojho na udalosti bohatého života - keď ide bojovať do Vietnamu. Tam sa ukazuje nielen krutosť týchto bojov, ale aj Forrestova odzbrojujúca naivita. K Malému veľkému mužovi sa vojna stále vracia, najmä keď sa dostane do situácií, kde ho klasifikujú ako "Indiána", ale niekedy aj v jeho "belošských" fázach (napríklad v spomínanej bitke pri Little Big Horne). Európa, Európa naopak zobrazuje vojnu ako všadeprítomnú záležitosť - a niet divu, veď sa odohráva v strednej Európe počas 2. svetovej, a jej hrdinom je navyše Žid! Niet divu, že má zo všetkých najtiesnivejšiu, najmenej odľahčenú atmosféru (hoci náznaky šibeničného humoru by tam rozhodne boli...)
Ďalším styčným bodom je, ako som už spomínala, hrdina potácajúci sa rôznymi historickými udalosťami a situáciami, a väčšinou je jedna absurnejšia než druhá. K svojmu osudu väčšinou nezaujímajú žiaden postoj: Forrest, pretože je príliš prostoduchý, aby si uvedomil vážnosť toho, čo sa s ním deje, Sally, hlavný protagonista Európy, Európy preto, že nemá na výber, a Jack Crabb čiastočne z prvého, čiastočne z druhého dôvodu. Kým u Jacka a Sallyho nakoniec po dlhom, bolestnom procese dôjde k akému-takému ujasneniu životných hodnôt, Forrest je až príliš prostoduchý, a tak odíde do dôchodku s rovnakou veselou naivitou, s akou sa pretĺkal životom celý čas. Môžeme to vnímať ako metaforu toho, aké tieto obdobia boli. Kým Divoký Západ a stredná Európa počas 2.svetovej vojny mali v sebe ťaživú atmósféru vytrvalého existenčného boja, a Sally i Jack boli (aspoň čiastočne) príslušníkmi opovrhovaných a prenasledovaných menšín, Forrest žil v pomerne pokojných časoch všeobecného pokroku a optimizmu - aspoň v porovnaní s predchádzajúcimi storočiami. To bol aj dôvod, prečo mohol prežiť aj pri svojej nesmiernej prostoduchosti, ba mať ešte úspech (aj keď skôr náhodou) a mohol si dovoliť nechať sa unášať udalosťami.
To, čo ale filmy odlišuje najviac, sú ich hrdinovia...
Forrest Gump, ako som spomínala, je jednoduchý chlapec. Už sa taký narodil. Mierna mentálna retardácia mu v detstve vyniesla len posmech a pohŕdanie, a spolu s fyzickou slabosťou ho odsúdila do role outsidera. Mladík ale čírou náhodou objavil, že v skutočnosti nie je taký bezmocný, ako sa zdalo, a že je výborným bežcom - a to je len prvá šťastná zhoda okolností, ktorá ho postretne. Postupne, ako som už spomínala, bojuje vo Vietname, stáva sa kozmonautom, zakladá si krevetovú farmu a postupne sa "presekáva" zložitým obdobím, počas ktorého USA bojovali o svetovládu so ZSSR za veľkolepej neúčasti vlastných občanov, ktorí si neuvedomovali, čo všetko by získali, ak by sa ich krajine podarilo tento boj vyhrať (a právom, pretože zisk by bol v porovnaní so stratami... meh...). Jedinou vecou, ktorá sa k Forrestovi aspoň načas vracia, je jeho priateľka z detstva, milovaná Jenny, ktorá ho neustále opúšťa, no on ju nedokáže prestať ľúbiť - a tiež niekoľko priateľov. Forrest tak preplával dejinami s radosťou a ľahkosťou, hoci niektoré okamihy neboli jednoduché...
Najlepšia scéna filmu Forrest Gump: Bež, Forrest, bež!
Zmätočný život Jacka Crabba nevyplýva ani tak z jeho prostoduchosti, ako z faktu, že celý život nevie, kam patrí. V Amerike pred občianskou vojnou nie je veľmi príjemné byť Indiánom - občas je to dokonca životu nebezpečné. Jack sa síce narodil ako beloch, no po tom, čo dostavník, v ktorom sa ešte ako malý chlapec viezol, prepadli Indiáni, vyvraždiac všetkých cestujúcich okrem jeho a jeho sestry, si ho adoptoval sám náčelník kmeňa a Jacka tak začali považovať za jedného z nich. Vďaka svojmu nízkemu vzrastu (jeho predstaviteľ Dustin Hoffman meria len 167 cm) si vyslúži prezývku Malý veľký muž. Keď jedného dňa s mužmi zo svojho kmeňa prepadne dôstojníkov jazdeckej kavalérie (s absurdným cieľom ich nie zabiť, ale "zosmiešniť"), títo ho zajmú, a keď pochopia, že sa nejedná o Indiána, ale len o belocha, ktorý medzi Indiánmi vyrastal (čo sa ale nezhoduje s jeho pocitmi) pošlú ho vzdelávať sa k starému kňazovi, ktorého mladú ženu ale začne šesťnásťročný Jack priťahovať. Mladík sa postupne stretáva so svojou stratenou sestrou, s pomocou ktorej sa stáva pištoľníkom, vracia sa k Indiánom, stretáva sa s legendárnymi postavami Divokého západu (nielen generálom Custerom, ale aj "Buffalo Billom" Codym, ktorý ho angažuje do svojej legendárnej show), aby nakoniec, úprimný k sebe samému, sprevádzal na poslednú cestu svojho adoptívneho otca, náčelníka Čejenov. Menej prostoduchý ako Forrest, John postupne začína chápať absurdnosť všetkého, čo sa s ním deje, no bohužiaľ vo väčšine prípadov nedokáže byť strojcom svojho osudu. Jeho rozprávanie je navyše prerušené, a keďže podľa rámcového príbehu (120-ročný Jack rozpráva svoj príbeh novinárovi) ho malo v živote stretnúť ešte mnoho iných dobrodružstiev (či aspoň mnoho ďalších rokov života), musíme smutne skonštatovať, že nevieme, ako to s ním vlastne dopadlo - ba ani to, či len nevymýšľa!
Najlepšia scénka filmu Malý veľký muž: Jack a jeho tri ženy...
Táto odovzdanosť osudu predchádzajúcich hrdinov nie je vlastná Salomonovi Perelovi. Iste, byť Židom v Poľsku v čase nadchádzajúcej nacistickej invázie nie je med lízať, ale Salomon, zvaný Sally, si už vie poradiť. Nech ho už osud dostane do hocijakej kaše, on sa z nej vďaka svojmu jazykovému nadaniu a inteligencií dokáže dostať. Tak sa stane, že on, Žid, sa po zajatí nacistami pomocou falošného preukazu totožnosti pridá nielen k členom wermachtu, ale neskôr dokonca aj k Hitlerjugend, za čo zase môže nechcené hrdinstvo, ktorého sa najskôr vôbec nemienil dopustiť... Isté problémy mu síce robí fakt, že podľa obrezaného penisu väčšinou každý spozná, v akej rodine sa narodil, ale zase, tieto časti väčšine ľudí neukazuje, pravda? S náruživou nacistickou dôstojníčkou to robia v úplnej tme, jeho homosexuálny kolega z vojny ho nezradí (teda aspoň nie tých pár týždňov, kým padne v bitke) a to roztomilé nemecké dievča (ktoré hrá veľká Julie Delpy) si jednoducho bude musieť nechať gaťky nasadené, no... Sally, oddelený od rodiny, sa snaží robiť všetko preto, aby v prvom rade prežil a v druhom sa dozvedel, čo sa stalo s jeho blízkymi - no k tomu druhéu sa zase príliš často nedostane. Na rozdiel od Malého veľkého muža na konci vojny, keď už mu nejde o krk a už vie, že jeho rodina skončila v koncentráku, dotiahne svoje sebauvedomenie do konca a v ústrety otrasnému osudu svojho brata, ktorý ako jediný z rodiny prežil, sa rozhodne stať sa znovu Židom, tentoraz nadobro, a odíde do Izraela...
Najlepšia scéna filmu Európa, Európa: Stalin vs. Boh, ale ani skúmanie árijských čŕt v rámci ideologickej výchovy Hitlerjugend nebolo zlé...
Nuž a čo dodať záverom? Možno ešte fakt, že všetky tri filmy majú spoločný žáner - komédia, respektíve tragikomédia. Pretože všetkým tragédiám navzdory je potácanie sa históriou niekedy strašne smiešne, a ako sa občas hovorí (a ak nehovorí, malo by) "Keby to nebolo na smiech, bolo by to do plaču..." Naozaj, prerozprávať dejiny, zvlášť dejiny takejto vážnosti, bez toho, aby sme si z nich občas nevystrelili, by nám mohlo privodiť až nezdravú trudnomyseľnosť, inými slovami, keby sme si z histórie nerobili srandu, museli by sme z nej depkovať. Preto podporte Opráski sčeskí historje, najsamlepší tumblr kanál na svete, sledujte môj filmový magazín a snažte sa, aby toto nebolo pre našich potomkov jedno z tých historických období, ktoré, ako som spomínala, nemôžu brať vážne, pretože ak by to tak bolo... Ale no veď viete!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára