Neboli sme predurčení tešiť sa zo života
Je len náhoda, že mne sa to stalo
Teraz to chápem, keď moje ústa mlčia
A oči skúmajú pohyblivé obrázky
Neboli sme predurčení byť šťastní
Nie je to zmysel našich životov
Boh chcel, aby sme trpeli
Takže z tohto hľadiska je môj život úplne v poriadku
Benim hayati, odkiaľ mám začať reč?
Z kúdelov dymu vynárajú sa slová
Čo bolo, neostalo, uletelo preč
Ak to bolo zlé, vráti sa to znova
Benim hayati, už nemáš veľkú cenu
Tvoja hodnota sa meria len v spomienkach
Možno to nie je len pre tú jednu ženu
Možno pre všetku tú zbabelosť a strach
z utrpenia, ničiaci tieto pokolenia
Toto si zaslúžime, nestatočnosť každé ráno?!
Nemáme dosť vlastného pokorenia?!
Musíme byť za sebcov? A možnože áno
Benim hayati, skazil si, čo si mohol
Ty prekliaty snov vrah i stvoriteľ-fušer
Nedbám, že si svedomím mi pohol
Keď jeho hlas neprekričí šepot mojej duše
Benim hayati, osloboď ma od svojej spoločnosti
Ten jej zjavne nestál o to predlžovať skazu
Možnože si skutočnejší takto bez radosti
No musíš aj seba vystavovať dažďu a mrazu?
Rozomlel som ťa do množstva zvláštnych čačiek
Do sivého prachu bolesti a toho, čo skutočne si
Pomedzi krik šarvancov a pouličných mačiek
Ozýva sa kakofónia pôsobivej krásy
Pozostáva z nadšenia a prchavých rozkoší
Ktoré zmysel života dali dvom pohodám
Možno z ružovej knižnice duchaplnosť nesrší
No pravda býva tam, kde sa obvykle nehľadá
Možno mal Budha pravdu - žijeme, aby sme trpeli
Lenže mýlil sa v tom, že po smrti dosiahneme blaženosť
Pretože hoci mi nie je tak celkom jasné, čo je po smrti
Určite to nebude pekné
Z toho vyplýva, že nebo neexistuje
Je to bezbožnosť, iste
Ale celkom to zodpovedá podstate života
Určite to tak bude
Pretože veci, mnohouholníky, živly, prvky, musia byť vždy po piatich
Choďte do čerta aj s Mendelejevom...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára