streda 19. augusta 2015

Bitka pri Moháči

Povybudená silnou odozvou zo strany čitateľov som sa rozhodla čosi napísať aj dnes. Báseň... O dejinách... Pozrela som sa do kalendára a čo nevidím? Päťstodesiate výročie narodenia Márie Habsburskej. Akej? No predsa manželky Ľudovíta Jagellonského, toho, ktorý padol pri Moháči! Hej, on mal ženu. U dvadsaťročných princov to myslím bolo v tej dobe pomerne bežné. Toto nie je ani tak jej ako moja báseň, ale aj tak som sa rozhodla zdať jej poctu. Pretože ona si to zaslúži. Na rozdiel od takej Hürrem je totiž historické dokázané, že niečo pre svet urobila...

 Hans Maler von Schwaz, no date.

Nemali sme prachy na poriadnu výzbroj
A ty si sa, milý, chystal do vojny
Zbalila som ti veci i rozhodný postoj
Nech aspoň vyzeráš trochu nezdolný

Ten, čo hrdo nazýva sám seba pánom sveta
(Hoci sotva ovláda svoje city k dámam)
Ti vyhlásil vojnu na konci tohto leta
Na tvojom mieste asi ihneď zbrane skladám

Očistila som ti brnenie zakvitnuté ryšavo
Zakryla ti vrkoč bojovníckou helmou
Odovzdala som dejinám časť povinných dávok
Ktoré si ich vzali so sebe vlastnou vervou

Chystala som ti napísať, možno epitaf
Či milostnú báseň, čo už neprečítaš
(Pri nebeskej bráne prosím pozdrav
Druhú svadbu odkladanú do neurčita)

Na mojej tvári miešajú sa dva druhy špinavej
Vody, čo stvorila som vlastnými žľazami
Pot, čo ma oblieva z Fortuny meravej
Teba zasa oplakávam slanými slzami

Tvoja žienka škaredá, tvoja prvá milá,
Jej sa práve nepekná tvár orosila
Myšlienkou na budúcnosť a všetky tie veci
Ktorých sa boja roľníci i veľmoži všetci

Lebo toto storočie patrí iným pánom
Než mne, tebe či bráškovi môjmu
Pretože láska, nám není zhury dáno
A predsa nemôžem ubrániť sa dojmu

Že než táto epocha dôjde k smutnej bodke
Premiešajú sa karty ekonomických faktov
Tí, čo doteraz sedeli pokorení pri vodke
Dosiahnu raz prudkosti nílskych kataraktov

A tí, čo vládnu novému svetu, vyjdu raz na mizinu
Nebude práca, nebude, a prachov len málo
Terajší zbožní moslimovia spstia pesničku inú
A budú z nich demokrati - snáď nie nastálo...

Môj smútok ustupuje, len pre ten pocit
Že jedného dňa budeme aj niečoho páni
Rovín, bojísk, papričiek alebo aj noci
A nad všetkými kraľovať vudú moji Flámi! 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára