Nemali sme prachy na poriadnu výzbroj
A ty si sa, milý, chystal do vojny
Zbalila som ti veci i rozhodný postoj
Nech aspoň vyzeráš trochu nezdolný
A ty si sa, milý, chystal do vojny
Zbalila som ti veci i rozhodný postoj
Nech aspoň vyzeráš trochu nezdolný
Ten, čo hrdo nazýva sám seba pánom sveta
(Hoci sotva ovláda svoje city k dámam)
(Hoci sotva ovláda svoje city k dámam)
Ti vyhlásil vojnu na konci tohto leta
Na tvojom mieste asi ihneď zbrane skladám
Na tvojom mieste asi ihneď zbrane skladám
Očistila som ti brnenie zakvitnuté ryšavo
Zakryla ti vrkoč bojovníckou helmou
Zakryla ti vrkoč bojovníckou helmou
Odovzdala som dejinám časť povinných dávok
Ktoré si ich vzali so sebe vlastnou vervou
Ktoré si ich vzali so sebe vlastnou vervou
Chystala som ti napísať, možno epitaf
Či milostnú báseň, čo už neprečítaš
(Pri nebeskej bráne prosím pozdrav
Druhú svadbu odkladanú do neurčita)
Či milostnú báseň, čo už neprečítaš
(Pri nebeskej bráne prosím pozdrav
Druhú svadbu odkladanú do neurčita)
Na mojej tvári miešajú sa dva druhy špinavej
Vody, čo stvorila som vlastnými žľazami
Pot, čo ma oblieva z Fortuny meravej
Teba zasa oplakávam slanými slzami
Vody, čo stvorila som vlastnými žľazami
Pot, čo ma oblieva z Fortuny meravej
Teba zasa oplakávam slanými slzami
Tvoja žienka škaredá, tvoja prvá milá,
Jej sa práve nepekná tvár orosila
Myšlienkou na budúcnosť a všetky tie veci
Ktorých sa boja roľníci i veľmoži všetci
Jej sa práve nepekná tvár orosila
Myšlienkou na budúcnosť a všetky tie veci
Ktorých sa boja roľníci i veľmoži všetci
Lebo toto storočie patrí iným pánom
Než mne, tebe či bráškovi môjmu
Pretože láska, nám není zhury dáno
A predsa nemôžem ubrániť sa dojmu
Než mne, tebe či bráškovi môjmu
Pretože láska, nám není zhury dáno
A predsa nemôžem ubrániť sa dojmu
Že než táto epocha dôjde k smutnej bodke
Premiešajú sa karty ekonomických faktov
Premiešajú sa karty ekonomických faktov
Tí, čo doteraz sedeli pokorení pri vodke
Dosiahnu raz prudkosti nílskych kataraktov
Dosiahnu raz prudkosti nílskych kataraktov
A tí, čo vládnu novému svetu, vyjdu raz na mizinu
Nebude práca, nebude, a prachov len málo
Terajší zbožní moslimovia spstia pesničku inú
A budú z nich demokrati - snáď nie nastálo...
A budú z nich demokrati - snáď nie nastálo...
Môj smútok ustupuje, len pre ten pocit
Že jedného dňa budeme aj niečoho páni
Rovín, bojísk, papričiek alebo aj noci
A nad všetkými kraľovať vudú moji Flámi!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára