Ako je väčšine z vás veľmi dobre známe, pre našich ženských predkov bol deň svätej Lucie veľmi dôležitý. Svätá Lucia bola známa ako kráľovná všetkých bosoriek, čo veľmi nechápem, pretože životopis tejto svätice nejaký špeciálny dôvod na túto tradíciu nepreokazuje. Ide o klasickú vec s pohanským ženíchom, ktorého si nechcela vziať kvôli viere, a tak ju on udal a ona bola krutým spôsobom popravená, ale ešte predtým vyjonala nejaké zázraky and stuff. Možno mala Lucka smolu, že jej sviatok pred zavedením gregoriánskeho kalendára pripadal na deň zimného slnovratu, ktorý bol zasvätený Morene, a tá sa ako kráľovná bosoriek rozhodne klasifikovať dá. Veď to bola bohyňa u nás zrejme najviac spájaná so zimou, chladom a podsvetím - napokon, bola vydatá za boha podsvetia a podľa niektorých jej synom bol jeden z najhnusnejších bohov slovenského panteónu Triglav, ktorý sa vyznačoval najmä tým, že mal tri hlavy.
V každom prípade je adventné obdobie časom, kedy sa prebúdzajú temné sily, a tie treba za každú cenu odháňať. Niektoré ľudové prostriedky by profesionálnym exorcistom pripadali smiešne, veď kto to kedy počul, aby zlých duchov odohnal obyčajný rámus robený počas celého dňa? Veď tým odoženiete skôr otrávených nepoverčivých susedov! A nepomôže ani to, že budete hluční na krížnych cestách, tých nechválne známych zhromaždiskách démonov... Nehovoriac o modlení sa za zosnulých na týchto miestach, veď to už zaváňa kacírstvom a čarodejníctvom...! Keď už, tak už, povedali si naši z čarodejníctva obvinení predkovia, a rozhodli sa, že to možno nie je až taký zlý nápad.
Už len na spomínaných krížnych cestách sa diali veci! Mnoho z nich sa do dnešných dní nedochovalo, známy je ale napríklad fakt, že z krížov na týchto miestach postavených sa získaval prášok, ktorý bol dôležitou ingredienciou elixírov lásky. Bohužiaľ, zvyšok ingrediencií sa nedochoval, a nepredpokladám, že tentoraz pomôžu magicky len vyzerajúce veci typu Perwol alebo sódovka.
Naše predchodkyne sa počas adventu museli mať veľmi dobre, keďže sa aj napriek sezóne priadok s touto prácou veľmi nepretrhli. Tak ako každý deň, ktorý stál v Dobšinského knihách tradícií za zmienku, aj počas tohto bolo pradenie údajne zakázané. Musíme im to odpustiť, inej práce mali nielen počas adventu nad hlavu, a tak proste museli využiť každú výhovorku na to, aby si aspoň trochu oddýchli. Dokonca si zariadili aj priadkovú políciu, známe Lucky, ktoré chodili po domoch mlčanlivé, so zamúčenými tvárami a zahalené v bielych plachtách, a trestali ženské, ktoré neprijali toto povinné voľno. Za touto tradíciou je mi mimochodom ľúto, pretože nič mi neprijde čarovnejšie ako chodiť po cudzích domoch v doma vyrobenej maske, brániť ženským v domácich prácach a nemusieť nič vysvetľovať. Až raz u nás zavedú policajný štát, zrejme sa vráti, ale bez tej masky to už nebude ono, takže vám nakoniec nepomôže ani voliť Fica.
Na pôstne obdobie bol advent obdobím celkom slušných čurbesov, zachovali sa záznamy napríklad o sprievodoch masiek, ktoré sa konali aj na Luciu. Vtedy sa k nim pridávali aj Lucky a pod vplyvom obligátneho alkoholu robili neplechu. Môžete usporiadať taký sprievod na vašom sídlisku, ale bez autentických masiek to nebude ono, a navyše si o vás susedia niečo pomyslia. A to pritom len zachraňujete našu kultúru... No a za to sa na vás dívajú horšie než na tých náckov.
Aby sme boli spravodliví, aj muži boli oslobodení od niektorých povinností. Pokiaľ teda žijete na dedine a kúrite drevom, povedzte rodine, že vy si ctíte tradície a v nijakom prípade nepôjdete po drevo, pretože to sa nesmelo. Pravda, naši predkovia chodili do hory a nie do šopy ako vy, ale občas je proste každá výhovorka dobrá. Napríklad keď sa učíte na polročné testy.
Určite ste už počuli o veciach typu jedenie cesnaku, krížiky cesnakom a iné lamerské typy ochrany pred zlými duchmi, ktoré už spomínaný exorcista radšej nekomentoval. Ak máte radi cesnak, použite dnešný dátum ako výhovorku, prečo sa venovať svojej úchylke... Ehm, jesť, čo máte radi. A určite ste už počuli o lucijných veštbách. Moje obľúbené je jalko, z ktorého si musíte odhryznúť každý deň od Lucie do Vianoc ("od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc" - a svoj vlastný typ strašnej kosy). Počas zvonenia na polnočnú dievča vyjde von, doje ho (ak má na to žalúdok, čo by som ja nemala) a prvého chlapca, ktorého pri tomto rituáli uvidí, si vezme v budúcnosti za muža.
Vari ešte radšej mám ale lucijný stolček, kedy človek, muž či žena, mal vyrobiť od Lucie do Vianoc stolček, ale bez klincov či železa. Potom sa naňho po polnočnej omši posadil a ukázali sa mu všetky strigy, ktoré sa v okolí nachádzali. Dôsledky tohto konania boli občas úžasné, ako by vám povedal Ján Botto. Len si prečítajte jeho Lucijný stolček a uvidíte, čo vás pri dodržení tejto skvelej tradície čaká. No nie sú tie tradície úžasné...?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára