Píšem báseň svojej matke, Juno i Niobe
Hlásiacej sa k bojovníkom v živote i na hrobe
Každej miestnej armády príbuzná i členka
Medzi generáciámi hranica tá tenká
Aký však žáner, možno ódu? Ale čert to ber!
Veď vy ste už vďačnosť prestali čakať už od svojich dcér
Veď millenials sú predsa háveď sebecká
Nuž a veru najhoršia je tá časť jej ženská
Iba spupne, namyslene túžia si po slobode
Čo si tie suky myslia že sú, ryby v tichej vode?
Veď Slovač je mužského rodu, nuž a pre ženy
Pre to divné plemeno je status matky určený
Nemôžete sa preto diviť, staršia sestra ni brat
Že reči o matke nedokážem vážnejšie už brať
Navyše už asi tuším, čo to vlastne znamená
Keď vám vo vystielke maternice vznikne bytosť bez mena
A vy sa zrazu rozhodne, že ak po ňom raz zatúži
Že dostať ho práve od vás isto si malé zaslúži
Za cenu doslova vášho mäsa, krvi, driny
Veď na vašom utrpení nemá skutočnej viny
A že je len začiatok celoživotnej tortúry
Porodiť a pretrpieť lekárske procedúry
Veď ľahšie je pretlačiť ho cez pôrodné cesty
Než ráno do školy, keď sa do kože nevmestí
Než ich nohy do nohavíc a prdele do práce
Kedysi vám prišlo ťažko budiť decko spiace
Teraz pohľad do peňaženky uistí vás pevne
Že k malého budúcnosti je to len milosrdné
A preto viac než chválospevy či ľútosti čašu
Zaslúžia si naše mamy na svoj deň veľkú fľašu
A aj svätuškár z ĽSNS nech chápavý má pohľad
"Ze všetko, čo si si pretrpela, máš právo sa ožrať."
Ony všetky, staré dúry i profesorky
Majú dnes večer právo na profiterolky
Či sladkosti podľa chuti, veď každá z nich vie to
Koľko sladkého ony museli odmietnuť svojim deťom
Pre niektoré to bude snáď trest - nuž, vedzte teda
Že inak sa spravodlivosť materiam prisúdiť nedá
Hádam je to falošný meter, avšak uznajte mi
Že pred zlúčením odmeny i pomsty ostávate nemí
Sami by ste neprišli na taký úchvatný ťah
Ocenenia práce žien, s ktorých ste mali strach
V ktorých ste vyvolávali hnev, aj napriek ich uznaniu
Že ste im priniesli radosť - byť považované za paniu
Hoci žiadna z vás nie je Héra, stále žiadate obete
A vzhľadom na svoju prospešnosť toho veľa ani nechcete
Len zuby a kopytá, z obetného ohňa škváru
A za to sľubujete dary, aké nemajú páru
Veď ak chcete na človeka premeniť to teľa
Nemôžete si z mladého mäsíčka vziať veľa
Mešťania predsa majú málo a aj tým málom šetria
Preč sú dávno tie časy keď báli sa aj bezvetria
Obetovať vlastné deti nehodlajú viacej
Už za malé ohníčky požadujú rôzne práce
Nad nami už môžete len povzdychnúť si veru
Že pri takých deťoch žiadna škoda robiť aj kariéru
Nevyhlasujte nás ale predčasne za neúspechy
Nie všetko vaše dedičstvo sú len neresti a hriechy
A nech už je akokoľvek ľahké brať materstvo len v zlom
To ste ešte nepočuli strasti toho byť potomkom!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára