Tento článok venujem svojej
matke. Za trest. Pretože nebyť nej, nikdy by som nebola uvidela v
plnej nádhere otravnosť toho typu ľudí, ktorí tieto veci
postujú. Ak medzi nich patríte, tento článok je pre vás len s
trigger warningom, teda na vlastné nebezpečie. V tomto článku
okomentujem a ohodnotím 10 motivačných citátov v rozmedzí od
neužitočných blbostí po cenné rady do života (to sotva) a
porozprávam vám o tom, aký je život, nuž, komplikovaný. Teda ak
ste na to zatiaľ ešte neprišli.
(Všetky tieto poklady pochádzajú z pinterestu, sú vybrané viac-menej náhodne a ich poradie neodzrkadľuje, či za niečo stoja alebo nie.)
1. „Vydržal som, bol som zlomený, poznal som trápenie, stratil som sám seba. Ale som tu, stále idúc dopredu, stávajúc sa silnejším každým dňom. Nikdy nezabudnem tvrdé lekcie, ktoré mi život udelil. Spravili ma silnejším.“
Akcia jak z teleshoppingu – niekoľko klišé za cenu jedného! A potom sa čudujeme, že dostávame filozofický ekvivalent tých supervysávačov a príšerných krájačov na ovocie. V každej dobrej komédií by za takýmto prejavom nasledovala úderná punchline. Ak by to vyslovila úplne vážne fiktívna postava, považovali by sme to za pamätihodne zlú repliku, ten typ, ktorý by si Nostalgia Critic dal zarámovať a zavesiť na stenu. Vážení, we've been here. Všetci sme to, kurwei, zažili; časy, kedy sme si mysleli, že nemôže byť horšie (hoci sme vtedy obvykle mali napr. prístup k spoľahlivému WiFi, pitnú vodu a vôbec istotu, že zatiaľ nedošlo k nukleárnej apokalypse, takže to najskôr nebola pravda). A zabilo nás to? Nie. Prestali sme kvôli tomu preceňovať svoje problémy? Tak to už vôbec nie. Okrem toho, viera vo vlastný osobný rast býva častou témou týchto citátov. A je to kravina. Tým nechcem povedať, že osobný rast je nezmysel, to nie. Ale všimli ste si to slovo „silnejší“?! No, tak to nie je žiaden pokrok; sila je dobrá vec, ale len ak nie ste úplný debil, ktorý ju nevie používať. A ako spoznáte, že ste debil? No, že vyhľadávate motivačné citáty. Ale vážne, držíte sa? Hitler pred pádom Tretej ríše sa držal tiež (niet zákona neúprosnejšieho než je ten Godwinov, s výnimkou fyzikálnych, najmä ak sa máte učiť rovnice ich vyjadrujúce). Ak novozískanú silu využijete na robenie blbostí, nie je ničím, na čo by ste mali byť hrdí.
Hodnotenie: Captain Obvious
2. „Nemysli na to, čo sa môže stať o mesiac. Nemysli na to, čo sa môže stať o rok. Sústreď sa len na 24 hodín pred tebou a rob, čo môžeš, aby si sa dostal tam, kde chceš byť.“
Tento citát by sa dal zhnúť dvoma slovami – buď krátkozraký! Jedným z najotravnejších druhov motivačných vetičiek je tá, ktorá vyzýva k sústredeniu sa na prítomnosť a krátkodobé ciele. Tento druh myslenia vám totiž absolútne znemožňuje snívať (čo je dobrá vec) i plánovať (čo je už trošičku horšie). Je prakticky nemožné žiť tak, aby sme sa vyhli dlhodobým následkom, takže ak na budúcnosť nemyslíme, celý náš život budú dlhodobé následky. Pravda, niektorým ľuďom sa môže prístup k budúcim časom „zíde z očí, zíde z mysle“, respektíve „ešte nie je v očiach, ešte nie je v mysli“ zdať príťažlivý, ale ako by vám potvrdili frajeri, čo si vyberajú partnerky podľa vzhľadu, povrchné sympatie ešte nikomu nezabezpečili šťastie na dlhšie než do ďalšieho účtovného roka. Ľudové múdrosti sú jak hormóny – teda, tiež sú často o sexe, ale hlavne prichádzajú vo pároch, pričom jedna vyvažuje zhubné posolstvo tej druhej. (Ó, a tiež sú dobré len s nervovou reguláciou a v malých dávkach. Páni, človek by si ani nebol pomyslel, koľko podobností sa dá nájsť medzi návodmi na život a vecičkami, ktoré zabezpečujú, že neskapeme na hyperglykémiu.) Nie je dobré držať sa jednej, totiž „žijeme len raz“ a zabúdať na druhú, že „nič nie je dlhšie ako týždeň pred výplatou“ (Ja viem, tento som si vycucala z prsta, ale vari nie som dievča z ľudu? No vidíte, takže sa to počíta.).
Hodnotenie: potenciálne smrteľné
3. „Keď nepôjdeš za tým, čo chceš, nikdy to mať nebudeš. Ak sa nespýtaš, odpoveď je vždy nie. Ak nepôjdeš dopredu, ostaneš vždy na tom istom mieste.“
V prvom rade, ak sa pýtate otázky, ktoré stoja za to, totiž také, ktoré nezačínajú na „Mohol by som, prosím...“, odpoveď nemusí byť „nie“, aj keď sa nespýtate. Okrem toho, odpoveď „nie“ nemusí byť vždy len zlá. Ak je vaša otázka „ak pôjdem voliť Rašiho, prejde mi to?“, tak možnosť „áno“ až tak príťažlivo nevyzerá (napokon, vypovedá o tom, akí tragédi vo vašom okolí žijú, že sa ani nezmôžu na odcudzovanie toho, čo za odsudzovanie stojí, a namiesto toho odsudzujú futbalových rozhodcov, proeurópskych politikov, názor, že gay nie je skutočná nadávka, alebo iné kraviny). A ostať na mieste nie je najväčšia tragédia, aká vás môže pri osobnom rozvoji postretnúť – vždy ešte môžete ísť dozadu (v osobnom rozvoji sa také veci dejú, čo by ste vedeli, ak by ste niekedy počuli posledné správy o Johnnym Deppovi), napríklad tak, že plnou rýchlosťou vyrazíte dopredu a narazíte na prekážku. Následky sú potom potenciálne letálne, najmä pre vašu morálnu integritu, ale to vám tieto citátiky nikdy nepovedia. Nedostať, čo chcete, nie je vždy tá najhoršia vec, čo sa vám mohla stať – veď pozrite na Danka, ako chcel ísť na výlet do tej dumy... Tým netvrdím, že nemáte mať túžby, ale musím k tomuto glukagónu poskytnúť aj nejaký ten inzulín. Heh. Tým myslím, no sugarcoating. (Som študentka biológie a už po štyroch mesiacoch mi to začína liezť na mozog, tak ma zažalujte.) Sny sú ako alkohol, vážení, najskôr vás spravia zaujímavými, potom z vás urobia debila a ak budete takto pokračovať ďalej, úplne vás zruinujú. No a nakoniec, niekedy sa ísť „dopredu“ (nech už to znamená čokoľvek; definícia progresu v týchto citátoch často býva asi taká konkrétna ako Derridova filozofia, čo je len dobre, pretože tak ako Derrida, ani ony na zložité existenciálne otázky nemajú paru) jednoducho nedá. Nemáte na to čas. Neurobí vás to šťastnými. Nedá sa to dosiahnuť morálne prijateľným spôsobom. Také veci sa proste stávajú. Nezmieriť sa s tým znamená prakticky deliť nulou alebo čítať Zem a Vek pre ekologickú agitku.
Hodnotenie: potenciál užitočnosti tu je, ale ako univerzálna rada do života by to neprešlo
4. „Vždy si len jedno rozhodnutie od úplne iného života.“
Potenciálne. Teda, vždy sa môžete rozhodnúť skočiť z okna a zabiť sa, respektíve sa na zvyšok života zmrzačiť, ale to je o inom. Nie vždy je ten potenciálne „úplne iný život“ lepší, to tým chcem povedať. Totiž, ak sedíte v práci, ktorú milujete tak veľmi, že sa vám ani nechce vracať domov, hoci vás tam čaká niekto, koho máte úprimne radi, iný život možno nemusí byť to, čo hľadáte. Teda jedine že by šťastní ľudia nečítali motivačné citáty, ale to by predsa znamenalo, že jediný, kto ich vyhľadáva, sú zúfalci a magori, ktorí sa z nich vlastne ani nechcú poučiť, len si potvrdiť, že za svoj úspech v živote vďačia práve svojej drbnutej životnej filozofie. A to je predsa absurdné. To je ako tvrdiť, že God's Not Dead nie je vážnou teologickou diskusiou o najdôležitejšej otázke filozofie vôbec, ale povrchným potľapkávaním sa po pleci sebranky amerických bigotov. A to je predsa absurdné.
Hodnotenie: z prísne faktického hľadiska pravdivý výrok, ale to je asi tak všetko
5. „2017 bude sebecký rok. Svoj čas venujem sebe. Zlepšovaniu sa. Chcem sa stať lepšou osobou fyzicky i psychicky.“
Ľudí žijúcich podľa tohto kréda sme za mojich mladých čias volali „do seba zahľadení“. Dostatočne bystrí, aby chápali, že majú chyby, ale nie na to, aby rozumeli, že občas človek jednoducho nemá čas na ne ani len myslieť, nieto ešte ich naprávať, a ich okolie aj tak nezaujímajú. Ako sme si ale povedali na konci Obamovej vlády, vždy môže byť horšie. Pretože sú ľudia, ktorí vám budú tvrdiť, že viac sa venovať sebe neznamená sebazdokonaľovaniu, ale sebeláske. No a vo svete, kde sebeláska v inom význame ako eufemizmus pre masturbáciu nie je odsúdeniahodná slabosť by som žiť teda nechcela. Takže ako by povedala moja mamá, malé bezvýznamné plus za zdôraznenie dôležitosti sebakritiky. A malé, tiež bezvýznamné mínus za to, že tento konkrétny citátik obsahuje obrázok bežca. prežehnávanie sa
Hodnotenie: nie najhoršie krédo, ale všetkého veľa škodí
6. „Toľko rokov vzdelávania sa a nikto nás nenaučil mať sa radi a prečo je to dôležité.“
Houbeles. Veľa diel, ktoré ste preberali na literatúre, najskôr prinajmenšom spomenulo, prečo to nie je dobrý nápad. Ľudí riadiacich sa týmto heslom sme za mojich mladých čias nepovažovali za „do seba zahľadených“. Považovali sme ich za namyslený trash a čítali rozprávky, v ktorých takíto ľudia vystupovali ako zlé nevlastné sestry a rivali skutočných hrdinov, čo ani v zlatom brnení nedokázali poraziť draka, alebo vyskočiť na najvyššiu vežu, alebo whatever (a niet divu, veď zlato má takmer trikrát takú veľkú hustotu ako bežné železo, čiže vyrábať z neho niečo, čo máte nosiť, nie je najpraktickejšie; na druhej strane, pokiaľ si dobre pamätám, v rámci zrazovania hrebienkov skazeným aristokratov nosil podobné aj Popolvár, a tak chémia, tak ako vždy, nie je ospravedlnením). Než to začnete zvaľovať na moderné rozprávky typu Frozen, ktoré kazia našu mládež feministickou propagandou, tento problém sa a) týka mužov i žien, len muži sú vo všeobecnosti menej teoretikmi a viac (rovnako otravnými) praktikmi; b) teraz nehovorím o Else, hovorím o Gastonovi. Zase ako netvrdím, že by ste sa mali považovať za príšerných ľudí, aj keď na svete sú aj takí a ktovie, za koho sa vlastne považujú (ktovie, možno Hiddlestonov zákon neplatí len na psycho bohov so sibling issues). Ale sebavedomie je stopový prvok. Vo väčších množstvách než malých je v lepšom prípade dobré tak do šťaniek, v tom horšom zomriete na otravu ťažkými kovmi (bohužiaľ, táto vedľajšia veta neobsahuje žiadnu údernú metaforu, ospravedlňujeme sa a v pravý čas vám vrátime peniaze).
(Všetky tieto poklady pochádzajú z pinterestu, sú vybrané viac-menej náhodne a ich poradie neodzrkadľuje, či za niečo stoja alebo nie.)
1. „Vydržal som, bol som zlomený, poznal som trápenie, stratil som sám seba. Ale som tu, stále idúc dopredu, stávajúc sa silnejším každým dňom. Nikdy nezabudnem tvrdé lekcie, ktoré mi život udelil. Spravili ma silnejším.“
Akcia jak z teleshoppingu – niekoľko klišé za cenu jedného! A potom sa čudujeme, že dostávame filozofický ekvivalent tých supervysávačov a príšerných krájačov na ovocie. V každej dobrej komédií by za takýmto prejavom nasledovala úderná punchline. Ak by to vyslovila úplne vážne fiktívna postava, považovali by sme to za pamätihodne zlú repliku, ten typ, ktorý by si Nostalgia Critic dal zarámovať a zavesiť na stenu. Vážení, we've been here. Všetci sme to, kurwei, zažili; časy, kedy sme si mysleli, že nemôže byť horšie (hoci sme vtedy obvykle mali napr. prístup k spoľahlivému WiFi, pitnú vodu a vôbec istotu, že zatiaľ nedošlo k nukleárnej apokalypse, takže to najskôr nebola pravda). A zabilo nás to? Nie. Prestali sme kvôli tomu preceňovať svoje problémy? Tak to už vôbec nie. Okrem toho, viera vo vlastný osobný rast býva častou témou týchto citátov. A je to kravina. Tým nechcem povedať, že osobný rast je nezmysel, to nie. Ale všimli ste si to slovo „silnejší“?! No, tak to nie je žiaden pokrok; sila je dobrá vec, ale len ak nie ste úplný debil, ktorý ju nevie používať. A ako spoznáte, že ste debil? No, že vyhľadávate motivačné citáty. Ale vážne, držíte sa? Hitler pred pádom Tretej ríše sa držal tiež (niet zákona neúprosnejšieho než je ten Godwinov, s výnimkou fyzikálnych, najmä ak sa máte učiť rovnice ich vyjadrujúce). Ak novozískanú silu využijete na robenie blbostí, nie je ničím, na čo by ste mali byť hrdí.
Hodnotenie: Captain Obvious
2. „Nemysli na to, čo sa môže stať o mesiac. Nemysli na to, čo sa môže stať o rok. Sústreď sa len na 24 hodín pred tebou a rob, čo môžeš, aby si sa dostal tam, kde chceš byť.“
Tento citát by sa dal zhnúť dvoma slovami – buď krátkozraký! Jedným z najotravnejších druhov motivačných vetičiek je tá, ktorá vyzýva k sústredeniu sa na prítomnosť a krátkodobé ciele. Tento druh myslenia vám totiž absolútne znemožňuje snívať (čo je dobrá vec) i plánovať (čo je už trošičku horšie). Je prakticky nemožné žiť tak, aby sme sa vyhli dlhodobým následkom, takže ak na budúcnosť nemyslíme, celý náš život budú dlhodobé následky. Pravda, niektorým ľuďom sa môže prístup k budúcim časom „zíde z očí, zíde z mysle“, respektíve „ešte nie je v očiach, ešte nie je v mysli“ zdať príťažlivý, ale ako by vám potvrdili frajeri, čo si vyberajú partnerky podľa vzhľadu, povrchné sympatie ešte nikomu nezabezpečili šťastie na dlhšie než do ďalšieho účtovného roka. Ľudové múdrosti sú jak hormóny – teda, tiež sú často o sexe, ale hlavne prichádzajú vo pároch, pričom jedna vyvažuje zhubné posolstvo tej druhej. (Ó, a tiež sú dobré len s nervovou reguláciou a v malých dávkach. Páni, človek by si ani nebol pomyslel, koľko podobností sa dá nájsť medzi návodmi na život a vecičkami, ktoré zabezpečujú, že neskapeme na hyperglykémiu.) Nie je dobré držať sa jednej, totiž „žijeme len raz“ a zabúdať na druhú, že „nič nie je dlhšie ako týždeň pred výplatou“ (Ja viem, tento som si vycucala z prsta, ale vari nie som dievča z ľudu? No vidíte, takže sa to počíta.).
Hodnotenie: potenciálne smrteľné
3. „Keď nepôjdeš za tým, čo chceš, nikdy to mať nebudeš. Ak sa nespýtaš, odpoveď je vždy nie. Ak nepôjdeš dopredu, ostaneš vždy na tom istom mieste.“
V prvom rade, ak sa pýtate otázky, ktoré stoja za to, totiž také, ktoré nezačínajú na „Mohol by som, prosím...“, odpoveď nemusí byť „nie“, aj keď sa nespýtate. Okrem toho, odpoveď „nie“ nemusí byť vždy len zlá. Ak je vaša otázka „ak pôjdem voliť Rašiho, prejde mi to?“, tak možnosť „áno“ až tak príťažlivo nevyzerá (napokon, vypovedá o tom, akí tragédi vo vašom okolí žijú, že sa ani nezmôžu na odcudzovanie toho, čo za odsudzovanie stojí, a namiesto toho odsudzujú futbalových rozhodcov, proeurópskych politikov, názor, že gay nie je skutočná nadávka, alebo iné kraviny). A ostať na mieste nie je najväčšia tragédia, aká vás môže pri osobnom rozvoji postretnúť – vždy ešte môžete ísť dozadu (v osobnom rozvoji sa také veci dejú, čo by ste vedeli, ak by ste niekedy počuli posledné správy o Johnnym Deppovi), napríklad tak, že plnou rýchlosťou vyrazíte dopredu a narazíte na prekážku. Následky sú potom potenciálne letálne, najmä pre vašu morálnu integritu, ale to vám tieto citátiky nikdy nepovedia. Nedostať, čo chcete, nie je vždy tá najhoršia vec, čo sa vám mohla stať – veď pozrite na Danka, ako chcel ísť na výlet do tej dumy... Tým netvrdím, že nemáte mať túžby, ale musím k tomuto glukagónu poskytnúť aj nejaký ten inzulín. Heh. Tým myslím, no sugarcoating. (Som študentka biológie a už po štyroch mesiacoch mi to začína liezť na mozog, tak ma zažalujte.) Sny sú ako alkohol, vážení, najskôr vás spravia zaujímavými, potom z vás urobia debila a ak budete takto pokračovať ďalej, úplne vás zruinujú. No a nakoniec, niekedy sa ísť „dopredu“ (nech už to znamená čokoľvek; definícia progresu v týchto citátoch často býva asi taká konkrétna ako Derridova filozofia, čo je len dobre, pretože tak ako Derrida, ani ony na zložité existenciálne otázky nemajú paru) jednoducho nedá. Nemáte na to čas. Neurobí vás to šťastnými. Nedá sa to dosiahnuť morálne prijateľným spôsobom. Také veci sa proste stávajú. Nezmieriť sa s tým znamená prakticky deliť nulou alebo čítať Zem a Vek pre ekologickú agitku.
Hodnotenie: potenciál užitočnosti tu je, ale ako univerzálna rada do života by to neprešlo
4. „Vždy si len jedno rozhodnutie od úplne iného života.“
Potenciálne. Teda, vždy sa môžete rozhodnúť skočiť z okna a zabiť sa, respektíve sa na zvyšok života zmrzačiť, ale to je o inom. Nie vždy je ten potenciálne „úplne iný život“ lepší, to tým chcem povedať. Totiž, ak sedíte v práci, ktorú milujete tak veľmi, že sa vám ani nechce vracať domov, hoci vás tam čaká niekto, koho máte úprimne radi, iný život možno nemusí byť to, čo hľadáte. Teda jedine že by šťastní ľudia nečítali motivačné citáty, ale to by predsa znamenalo, že jediný, kto ich vyhľadáva, sú zúfalci a magori, ktorí sa z nich vlastne ani nechcú poučiť, len si potvrdiť, že za svoj úspech v živote vďačia práve svojej drbnutej životnej filozofie. A to je predsa absurdné. To je ako tvrdiť, že God's Not Dead nie je vážnou teologickou diskusiou o najdôležitejšej otázke filozofie vôbec, ale povrchným potľapkávaním sa po pleci sebranky amerických bigotov. A to je predsa absurdné.
Hodnotenie: z prísne faktického hľadiska pravdivý výrok, ale to je asi tak všetko
5. „2017 bude sebecký rok. Svoj čas venujem sebe. Zlepšovaniu sa. Chcem sa stať lepšou osobou fyzicky i psychicky.“
Ľudí žijúcich podľa tohto kréda sme za mojich mladých čias volali „do seba zahľadení“. Dostatočne bystrí, aby chápali, že majú chyby, ale nie na to, aby rozumeli, že občas človek jednoducho nemá čas na ne ani len myslieť, nieto ešte ich naprávať, a ich okolie aj tak nezaujímajú. Ako sme si ale povedali na konci Obamovej vlády, vždy môže byť horšie. Pretože sú ľudia, ktorí vám budú tvrdiť, že viac sa venovať sebe neznamená sebazdokonaľovaniu, ale sebeláske. No a vo svete, kde sebeláska v inom význame ako eufemizmus pre masturbáciu nie je odsúdeniahodná slabosť by som žiť teda nechcela. Takže ako by povedala moja mamá, malé bezvýznamné plus za zdôraznenie dôležitosti sebakritiky. A malé, tiež bezvýznamné mínus za to, že tento konkrétny citátik obsahuje obrázok bežca. prežehnávanie sa
Hodnotenie: nie najhoršie krédo, ale všetkého veľa škodí
6. „Toľko rokov vzdelávania sa a nikto nás nenaučil mať sa radi a prečo je to dôležité.“
Houbeles. Veľa diel, ktoré ste preberali na literatúre, najskôr prinajmenšom spomenulo, prečo to nie je dobrý nápad. Ľudí riadiacich sa týmto heslom sme za mojich mladých čias nepovažovali za „do seba zahľadených“. Považovali sme ich za namyslený trash a čítali rozprávky, v ktorých takíto ľudia vystupovali ako zlé nevlastné sestry a rivali skutočných hrdinov, čo ani v zlatom brnení nedokázali poraziť draka, alebo vyskočiť na najvyššiu vežu, alebo whatever (a niet divu, veď zlato má takmer trikrát takú veľkú hustotu ako bežné železo, čiže vyrábať z neho niečo, čo máte nosiť, nie je najpraktickejšie; na druhej strane, pokiaľ si dobre pamätám, v rámci zrazovania hrebienkov skazeným aristokratov nosil podobné aj Popolvár, a tak chémia, tak ako vždy, nie je ospravedlnením). Než to začnete zvaľovať na moderné rozprávky typu Frozen, ktoré kazia našu mládež feministickou propagandou, tento problém sa a) týka mužov i žien, len muži sú vo všeobecnosti menej teoretikmi a viac (rovnako otravnými) praktikmi; b) teraz nehovorím o Else, hovorím o Gastonovi. Zase ako netvrdím, že by ste sa mali považovať za príšerných ľudí, aj keď na svete sú aj takí a ktovie, za koho sa vlastne považujú (ktovie, možno Hiddlestonov zákon neplatí len na psycho bohov so sibling issues). Ale sebavedomie je stopový prvok. Vo väčších množstvách než malých je v lepšom prípade dobré tak do šťaniek, v tom horšom zomriete na otravu ťažkými kovmi (bohužiaľ, táto vedľajšia veta neobsahuje žiadnu údernú metaforu, ospravedlňujeme sa a v pravý čas vám vrátime peniaze).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára