December je zvláštny čas. Na jednej strane by som ho mala stráviť písaním pre tento blog, na druhej strane nám za chvíľu začína skúškové a ja som lenivá mrochta; nemôžete odo mňa chcieť, aby som si pri tom učení našla čas aj na písanie. Od čoho by som pokrastinovala na tumblr, prosím vás?! Na druhej strane, nebudem tých päť ľudí, čo sem občas zablúdia, o svoju úžasnosť ukracovať práve na sviatky, takže takto. Vianočná poviedka bude, aj keby mala mať tak dve strany, ale vianočný špeciál zlúčim s filmovým magazínom. Teda seriálovým. Lebo ó bože, na tento seriál jeden nestačí. MÁM TOĽKO TOHO ČO POVEDAŤ.
Z mosta do prosta, táto miniséria sa bude zaoberať recenziami na American Gods, epizódu po epizóde. Možno si hovoríte, ako môžem mať viac názorov na seriál s ôsmymi epizódami ako na celú prekliatu Kösem Sultan. No, je to celkom jednoduché.
Ja som totiž čítala knihu.
Pozor, ľudia. Nasledujú spoilery a kvantá purizmu, že by sa inkvizícia červenala.
1.EPIZÓDA - The Bone Orchard
Takže, epizóda začne celkom cool openingom, a seriál sa rozhodne uviesť nás do deja... Okej, ľudia, oni fakt nestrácajú čas s nasieraním Minette a vôbec všetkých nešťastníkov, čo mali radi knihu. Ako takto. V princípe je Odinov segment Príchodu do Ameriky rovnaký ako v knihe, len hlavnú tému pri tom úplne zorali. V seriáli sa banda Vikingov ocitne na brehoch Ameriky a snažia sa nakloniť si Odina najskôr dobrovoľným mrzačením (konkrétne vypichovaním jedného oka), a potom rituálnym bojom, pretože Vikingovia alebo čo. A to absolútne likviduje pointu celého segmentu. V knihe (okrem iných zmien) sa totiž pokúsili Odina nakloniť ľudskou obeťou konkrétne zajatým a obeseným Indiánom. Vďaka tomu totiž čitateľ veľmi rýchlo pochopí dve veci.
1.) Že starí bohovia sú bastardi. (Predsa len, dobrovoľný boj, akokoľvek bohatý na gore, tak akosi nie je ono v porovnaní s OBETOVANÍM ĽUDÍ.)
2.) Odinov titul Pán šibenice. Toto opomenutie tak veľmi škodí mnohým témam príbehu, že sa ho tvorcovia snažia kompenzovať neustálymi zmienkami o šibenici všade okolo hlavného hrdinu, čo je jednak otravné a jednak chabá náhrada, pretože Shadow nie je Odin, a tak celá asociácia ide do čerta. Na druhej strane je to v súlade s hlavnou témou seriálu i týchto recenzií, podľa ktorej som túto minisériu pomenovala. Tvorcovia si totiž nemyslia, že ich diváctvo je veľmi bystré a vôbec, kto potrebuje jemné nuansy a náznaky, keď máte rozpočet na obrovskú vikinskú bitku s množstvom goru?! (Podľa mňa tiež sprostosť jeho uctievačov trochu nahlodáva povesť Odina ako veľkého trickstera a má viac spoločné s hlúpymi stereotypmi o Vikingoch než s realitou, ale neva.)
Pokračujeme na čosi menej rozčuľujúcu nôtu, keď sa objaví náš hlavný hrdina, Shadow Moon (známy familiárne ako Stín). A viete čo? On vlastne nie je taký zlý. Počiatočné scény, keď si odpykáva trest za ťažké ublíženie na zdraví (k tomu sa dostaneme v nasledujúcich epizódach) a teší sa na prepustenie a najmä návrat k svojej žene, len aby sa dozvedel, že zomrela pri autonehode, sú prevzaté priamo z knihy. Ricky Whittle je fantastický Shadow vizuálne, aj keď ho hrá trochu emocionálnejšieho, než ten starý flegmatik má byť, ale to nemusí byť na škodu. Samozrejme, od toho cringefestu s úvodnou scénou už prešlo zopár minút a my si nemôžeme dovoliť prejsť tak dlho bez nejakej frašky, a tak príde rad na Shadowové sny, ktoré pozostávajú z divného segmentu, kde sa mu sníva o tom, ako dáva žene dobrú noc, a Sadu kostí z titulu, ktorý je symbolicky prázdny a všeobecne creepy, len tak pre srandu králikov.
Nasledujú ďalšie momenty, ktoré sú viac-menej z knihy - Shadowova cesta na letisko, stretnutie so starým Odinom v lietadle a potom je tu tá... Vec s Pažravou vagínou (dobre, je to Bilquis, ale v duchu o nej nedokážem rozmýšľať inak ako v kontexte Tej Scény), ku ktorej sa ešte dostanem. Osobne zbožňujem Iana McShanea ako Odina. Pravda, sú tu také detaily ako farba jeho vlasov, chýbajúci Yggrasil na kravate (ale buďme úprimní, nebudem tento seriál hrešiť za to, že sa výnimočne rozhodol pre trochu väčšiu umiernenosť ako kniha) a fakt, že som si ho prestavovala trochu mladšie vyzerajúceho, ale McShane dodáva starému tricksterovi nečakanú energiu a charizmu, ktorá ma naozaj očarila. BTW, "dívaš sa na mňa ako keby som ti pretiahol matku" - vedia vôbec, čo do toho scenára strčili?! Žeby nejaký ten foreshadowing? Samozrejme, pretože už uplynulo päť minút, vrátime sa ku cringeu ĎALŠÍM Shadowovým snom, teraz s byvolom Ameriky, ktorý je úplne iný než v knihe, ale zmena z byvolieho Minotaura na byvola s planúcimi očami a podzemnej jaskyne na temný sad nie je zase dôležitá. Mimochodom, scéna, ktorou sa nám Odinova postava predstaví, keď predstiera senilitu, aby získal sedadlo v prvej triede, nie je v knihe, ale ak si myslíte, že ma to štve... Tá scéna je totiž tak dokonale odinovská, že ak si k nej pripočítate toho obeseného Indiána z knihy, máte prakticky celú postavu Odina. Ja osobne ju schvaľujem.
Keď už hovoríme o veciach, ktoré schvaľujem - Pažravá vagína! Tá scéna v seriáli ani nemusela byť, ale okrem toho, že je príliš psycho, než aby ju vynechali práve z tejto adaptácie, si tvorcovia zjavne zmysleli, že chcú Pažravej vagíne dať väčší priestor, proti čomu nič nemám, ale uvidíme, čo z toho bude. Samotná scéna je viac-menej z knihy, teda okrem toho, že Pažravá vagína nie je prostitútka, čo môže byť dobré i zlé podľa toho, čo z toho vzíde. Všeobecne s tou scénou nemám problém, pretože tak ako v knihe nemá absolútne žiaden zmysel.
Scéna v bare a ráno po sú viac-menej z knihy, len Mad Sweeney je nejaký mrzutejší. Pohreb je tiež oukej, až kým nepríde na udalosti po pohrebe. Nikdy by som nepovedala, že ma naštve krivda voči postave Audrey, ale sedím tu, pri svojom počítači, a obhajujem tú, podľa nesmrteľných slov Sam, píču. No, tvorcovia si zjavne pomysleli, že neplnia plány, čo sa cringeu týka, a tak spravili s Audrey vulgárnu ožranku. V knihe napľuje na Laurinu mŕtvolu, len aby po pohrebe rýchlo pribehla za Shadowom a vysvetlila mu, že to preto, lebo jej muž ju s Laurou podvádzal. Shadow z jej priznania nie je nadšený a nezapôsobia naňho ani jej ďalšie ospravedlnenia, pričom to je asi tak všetko, čo sa ich interakcií týka. V seriáli je Audrey očividne celý čas dosť pripitá (alebo tá herečka niečo fakt pokafrala) a nielenže Shadowovi povie o celej tej veci s neverou úplne bezdôvodne, ale ponúkne mu sex na čerstvo zasypanom hrobe jeho manželky, vraj na oplátku. Je to scéna odlišujúca sa od tej knižnej takým nechutným spôsobom, že s tesným náskokom prekonala úvod, čo sa najviac cringe momentu epizódy týka.
Potom príde scéna s Techno Boyom a jeho fantastickou limuzínou a spomínala som už, že tvorcovia seriálu nemajú zmysel pre mieru? No. Toto má byť prvé stretnutie Shadowa s jedným z nových bohov, keď ho Techno Boy, boh počítačov (alebo čohosi takého) vtiahne do svojej limuzíny, vyhráža sa mu a nechá ho zmlátiť. V knihe je to trošičku divné, ale ultimátne môže byť vysvetlené tak akosi racionálne. Limuzína Techno Boya NIE JE paralelná dimenzia a hoci Shadow tvrdí, že si nevedel vybaviť, ako Detičky (Techno Boyovi henchmani) vlastne vyzerajú, je pravda, že vtedy bol unavený a tak trochu sťatý. Navyše sa ho Techno Boy nepokúšal zabiť, čo dáva celkom zmysel, kedže v oboch prípadoch chcel, aby Shadow čosi ODKÁZAL ODINOVI! Jeho vyhrážka, že Shadowa nielen zabije, ale ho aj vymaže ako nepotrebný súbor, je teda v tomto prípade absolútne stupídna a jeho pokus o Shadowovo zabitie ešte stupídnejší. To, že Techno Boy je tučný a nemá zženštilé maniere, je potom už len detail. Tá vec s limuzínou nás ale privádza k poslednému bodu a síce, že veľa z toho, čo na knihe obdivujem, tvorcovia skrátka nechápu.
Prvky fantasy sa do Amerických bohov (knihy) vkádajú len pomaly. Okolo hlavného hrdinu sa dejú divné veci od začiatku, ale nie je to nič, čo by rozumného človeka prinútilo veriť v existenciu starých božstiev. Čitateľ postupne začína prijímať, že pre toto iné ako nadprirodzené vysvetlenie neexistuje, a keď príde tá jazda na kolotoči, človek vlastne nie je až taký prekvapený, ako by mal byť; nie je to žiaden "wow" moment, keď si hlavný hrdina uvedomí, že, vole, bohovia sú skutoční. Vlastne sa to zdá ako najlogickejšie vysvetlenie všetkých tých čudných vecí okolo neho. Inými slovami, kniha má zmysel pre umiernenosť a dokáže si dať načas (niekedy až príliš načas). Na druhej strane show, vo svojom nekonečnom megalomantstve a pohŕdaní díváctvom, niečo také nedokáže. A to vo mne prebúdza obavy, čo sa ďalších epizód týka...
SUMÁR: Hlavní hrdinovia sú fajn, ale zvyšok nevyzerá veľmi nádejne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára