Nigar kalfa/hatün

Ty nešťastnica!
Nikto to v tebe nevidel
Totiž že si potomok Džingischána
(Že v sebe nemáš jeho krv, na tom nezáleží:
Napokon, duchovná dcéra je občas viac než rodná
Čo by opitá vodička
Tým myslím veselá vrahyňa
Mohla pokojne potvrdiť)
Hoci ťa posmešne nazývali mongolkou
Tie dobyvateľské oči nevideli
Napokon, boli bojovnejšie
Než tie veľké modré tácky
Na ktorých sa servírovalo samotnému sultánovi
Tisíc posmešných pomenovaní
Aj ako tie nevinné ruské kukadlá
Tie zase patrili Petrovi Veľkému
Hoci toho ste vy nikdy nepoznali
Čo na tom, že nemali tú bojovnícku farbu zeminy
A prachu. v ktorý sa obrátili mestá?
Ale čo na tom záleží?
Ty v sebe máš tie zrúcaniny
A nie sú to tie, na ktoré sa zmenila tvoja dôstojnosť
Sú to tie, na ktoré si mala meniť iné mestá
Mal z teba byť muž, ach!
Stal by sa z teba človek, ktorého
Si musela vidieť v očiach toho nešťastného kríženca
Dobyvateľ, hodnostár, panovnícky favorit
A muž, na ktorého sa nezabúda
Ktorého nezničia, kým neprekročí všetky hranice
Ktorý bojuje a víťazí
A zlomí mu väzy až nežná ženská ruka
(Ókej, jej ruka až taká nežná nebola
Napokon, koľko faciek už rozdala?)
Pretože žena bojuje a víťazí
Teda aspoň tamtá, ktorú
Porazí až tá, nad ktorou sa nijako nedá vyhrať
Nech by mal človek k dispozícií čokoľvek na svete
Ty si ale bola porazená oveľa skôr
Už keď si sa narodila ako žena
A zakaždým, keď si si to priznala
Osud (alebo ktosi iný) ti strelil ďalšiu facku
Len čo si dospela, stala si sa otrokyňou
Všemocná osmanská dynastia ťa uvrhla do okov
Ale to nie je nijaká tragédia, vieme?
Aj iní takto skončili, a kam to dotiahli?
Aj Anísaldžalís a Kútakulúba boli otrokyne
O tej legende, ktorú osobne poznáš, ani nehovoriac!
Ale dosť už o nej
Zabudli sme ešte na niekoho?
Polovica veľkovezírov boli otroci
Polmesiac stál na ich chrbtoch
A on im za to dával svoje striebro
Vo "väzení" či "nevestinci" je možností ešte viac...
Na tú prvú si nebola dosť krásna
Ale čo by to bolo za Džingischána
Ktorý by sa vzdal už ako Temüdžin?
Musela si si zohnať svojho chána Toghrila
Niekoho, kto bude mocnejší než ty
A vynesie ťa na vrchol
Ani si ho nehľadala, a predsa si ho našla!
Či presnejšie ju, mladú ženu
Stala si sa jej Aristotelom sedliackeho rozumu
Ktorý pomohol Alexandrovi
(Či skôr Alexandre - aká náhoda )
K dobytiu vášho mikrosveta
A ona zase kráľovnou Kristínou
Ktorá teba, Descartesa, povolala k sebe
Aby ťa nechtiac pripravila o život
Máš jej veru čo vyčítať!
Desať rokov verných služieb
A ona ťa priviedla sem
Ale Džingischán tu nie je na to
Aby ho porážka od prvého kmeňa zdeptala
Veď ho čaká ešte Čína, Rusko a celý islamský svet
Slovom všetko, čo stojí za to
Čaká len na jeho lúpeživé bandy
Keby si také mala sama, čo by si len dokázala!
No miesto vydržiavania si pretoriánov
Si sa sama stala jedným z nich
Bola si Seianom, Tigellinom, Burrom
Aby si aj skončila ako oni
Koľko percent pretoriánskych prefektov
Janičiarskych agov a petrohradských gardistov
Prišlo o hlavu vinou vlastného pána?
Koľko kancelárov bolo poslaných na Sibír?
Koľko vládcov sa obrátilo proti tým
Ktorí ich dosadili na trón?
Čísla nemajú zmysel
Sú ako steny - veľké a nič nepovedia
Radšej nech hovoria tvoje ústa
Ale beda: tiež sa podobajú stenám
A síce stenám králikárne
Ktoré na malom priestore tvojich neurónov
Uzamykajú myšlienky hodné Džingischána
Myslela si si, že tak ako on, aj ty si podrobíš Ukrajinu?
Bláznivá žena! Tentoraz doslova
Na moriach čudesného omylu sa plavíš
Ako Nioba oplakávaš svoje dieťa
Ako Alexander prepadávaš šialenstvu
No ty sa z toho nespamätáš
Nestaneš sa ani sochou
Ak sa na niečo zmeníš, tak na to, čím si bola
Pôda si a na pôdu sa obrátiš
Veď aj na dne útesu je len kara toprak
Ako Mongolka si vždy bola dieťaťom vzduchu
Túžiacom po koňoch, piesku, nomádstve
No nedovolili ti lietať
A tak si sa držala pri zemi
Ozbrojená najostrejším jagatánom, aký bol na sklade
A najlepšou logikou, akú si našla ležať na ulici
Lenže aj Džingischán musí mať svoju Börte
A teba tá tvoja celkom zničila
Chúďa Sabina! Jej Seneca Všemocný zomrel zo cťou
A jej biedny život zachránili
No tentoraz nie, už to neurobia
Tvoja farba je sivá, ako tvoj život
Ako tvoja najsilnejšia zbraň
(Po naložení do formaldehydu, pravda)
Ako tvoje prachové oči
Ako všetky tvoje city
(Okrem toho jedného červeného
A toho v lesnej zelenej
Červená bola pre teba nešťastná
Zelená bohužiaľ tiež
Zelené boli tie roztomilé oči
Ktoré boli vlastne tak trochu tvoje...
S oboma si si užila
S oboma si si užila svoje)
Ako tvoj život Ampéra
Nie príliš dlhý, nie príliš veselý
A predsa zmysluplný - ver v to!
Viera v zmysel je to jediné, čo nám ostáva
V tomto krutom mikrosvete
Live slow, die young
Bad girls do it well, but Cengis Khan better
Skutočne, bola si Aténou v celom vašom panteóne
No na čo je komu tá?
Héra s očami zbúraných budov
(Takými podobnými tvojim)
Afrodita s bojovou zástavou na hlave
I Artemis bez celibátu
A samozrejme Gaia, ktorá ťa zrazila k zemi
Aby si - cha! - urobila nechtiac to isté jej
Matka-zem je mŕtva
Nech žije Héra! Alebo nie?
Tebe to môže byť jedno
Ty si Aziatka, na gréckych bohov neveríš
Iba ak v Hermésa, kráľa zlodejov a obchodníkov
A ty si predávala - to málo, čo ti zostalo
Ak už nebudeš Džingischánom
Čo sa ti beztak nikdy nemohlo podariť
Mohla si byť aspoň Kolombínou
A tiež si si mohla vziať Harlekýna
Ktorý sa s perom ruke hrá na Bizháda
No ty nie - hoci je to aj najslušnejší muž v okolí
S verný priateľ, umelec a všetko ostatné
Nemá v očiach ten pôvab
A domy zrovnané zo zemou
Ako mal Seneca zo selamliku
Tvoja druhá polovička, ktorá znamenala v makrosvete
Toľko, čo ty v mikrosvete
Ba ťa dokonca prerástla
To si v ňom videla? Pretože inak nie je žiadna logika
V tom, že sivá si vybrala žiarivú zlatú
Krásného Chusraua z iluminovaného rukopisu
Rómea s Macbethovskými ašpiráciami
Héfaistiona, čo miesto všemocného vládcu
Si vybral sestru svojho najlepšieho priateľa
(Aký škandál! To sa predsa nemá!)
A ako je u červeno-zelených zvykom
Dostal ju za odmenu
Poznáš ju? Je to naša beta-samička
Naša Hebé po záruke, naša Artemis bez zeleného venčeka
Tá žena bola len zastávkou na tvojej okružnej jazde
Vracala si sa k nej ako Saroyan k ženám
Akurát, že s omnoho menšou chuťou
Červená krv otupila tvoj jagatán
(Krv rýdzo panenská)
A ty si zrazu nemohla sekať tak presne
Tvoja zaťažená zbraň zanášala
A zabila tých, ktorým si ublížiť nechcela
Tvoje delá zrazu mali príšernú mušku
Hoci predtým vypočítaval trajektóriu
Delových gulí sám Galileo
A všetka tvoja vražedná sila bola preč
Tvoje armády prehrávali na všetkých poliach
Ty, Džingischán, si prehrala
A čo nezničila červená cumhuriyeti
To dokončila zelená saudí
Teraz je zelená tvojou zástavou
Ktorú vyťahuješ v poslednom boji
V tvojom vlastnom Alame
Oproti tebe stoja vojaci
Pešiaci, akým si nakoniec vždy bola
Tvoj sen o Džingischánovi a Burrovi sa skončil tak
Ako sa začal: po dlhom zvažovaní možností
A výbere tej úplne najzúfalejšej
(A v konečnom dôsledku aj jedinej)
A resumé tvojho života?
Nachytali ťa na moules frites
Chvíľu si žila na ta féte
Aby si zistila, že muži sú tous le memes
Koniec je v nedohľadne
Myslím, že ani nedovidíš tam, kde skončíš
Taká hlboká je tá priepasť
Nie šialenstva, tam už si
Myslím skutočná prepadlina v zemi
Chceš vidieť, kde sa končí nekonečno?
Kde je alef na alef na alef?
Kde sú krajiny, o ktorých sníval Brahmagupta?
Kam mieri tvoj jagatán
(Už dávno hrdzavý a na nič súci
Iba ak na infekciu)?
Tak daj cisárovi, čo je cisárovo
Novému Tigellinovi, čo je Tigellinovo
A trochu sa nakloň dozadu