Şahuban sultan

Medzi slepými bola si jednookým kráľom
Agnozik medzi hluchoslepými
Líška medzi husami
Ach, líška! Nebola ňou náhodou
Tá druhá, čo si proti nej tak brojila?
Tvoj worst enemy forever
Žena bojujúca a víťaziaca
Vybuchujúca sopka citov a vášní
S intelektom prírodných zákonov
Ruska, čo mala vždy viac guráže
Ako všetky vy, potomkyne hrdých sipáhíjov
Ste nazbierali za celý život
To je dôkaz, milá moja
Že nech sa bije ktokoľvek
Poľsko s Albánskom
Šialenci s polyhistormi
Múdre slúžky čo často robia chyby,
s neomylnými bláznami, čo sú ich paniami
Vždy nakoniec vyhrajú Rusi
A ženy, za ktorými stojí ich rodina
Myslíš si vari, že si lepšia?
Že hrdá vlčica tým, že sa prikrčí
Bude sa podobať líške
A ona ti neuchmatne zdochlinu
Ktorú si tak urputne brániš?
Lebo teba tvoja svorka odvrhla
Len ti to nikto nepovedal
Alfa samica je mŕtva
Alfa samec je slabomyseľný
(Schválne, kto si to všimol?
Nebodaj tvoj pyšný predmet obdivu
Ten druhý najkrajší
A tiež druhý najarogantnejší
Ten, na koho dopadla nenávisť mocnej haseki
A koho zabili tak jemne?
Tvoja matička, drsná to žena
Čo sa tvárila ako hodvábna handrička
No v skutočnosti bola kúskom rohoviny
Mohla byť tak vlasom, ako aj chlpom
Aj pazúrom krutého medveďa?
Či nebodaj žiarlivá, výbušná žena
Nádoba hnevu a strachu
Ničiteľka miest bozkávajúca ruku
Onomu slaboduchému vládcovi?)
A ty a tvoje sestry ste posledné vyzývateľky
Toho osudového zápasu
Medzi líškou a národom vlkov
Medzi Ruskou a vašou bohumilou svorkou
Ktorú nenávidí všemocná Nemesis
A ktorej sa všetci bohovia pomstievajú
Afrodita, takže vás nikto neľúbi
A kto sa odváži, zle skončí
Erýnie, takže každý hnev
Obráti sa proti vám
A prežijete či vyhráte bitku
Len ak sa vaša túžba
Zahrá na Šípkovú Ruženku
Veď vám žiaden princ bozk nedá
Teda rozhodne nie beztrestne
Ba aj Bakchus sa od vás odvrátil
Žiadnu zábavu si teda neužijete
Aj na tej svadbe bude tváriť sa kyslo
A pritom nie ste ani nevesta
Ktora do červeného rubáša
zabalila svoju nevinnosť
A pochovala ju s veľkou slávou
V modrom sa objavila na jej pohrebe
(Modrá, tá farba pokoja
Farba vody, čo jej tečie z očí
A oblohy, ktorej márne vysiela svoje prosby
Pretože na rozdiel od Adama Younga
Ona sa modlí ku stropu)
A tá modrá má meno Kráľovská
Pretože v ten deň sa z Hebe zmenila na Juno
Kráľovnú bohov a žiarlivých mŕch
Na ženu, čo teba, Titánku Rheu, zvrhne z trónu
A jej muž bude novým vládcom Olympu
Pretože kým iným je ten tvoj brat
Než Uranom dávno vykastrovaným?
Boli časy, boli
Keď si nedal skákať po hlave
No kde teraz vlastne sú?
Na smetisku dejín
V sieni hanby a zabudnutia ľudstva
Kde skončil mladý kráľ, starý vezír
A kde aj ty, vznešená dáma
Sa chystáš najhonosnejším smietiarskym autom
A čo tá tvoja Hebe?
Hoci isto nebude Hérou
Prečo nemôže byť aspoň Hestiou?
Prečo musí byť jej kňažkou?
Prečo sa musí ako ty hrať sa na katolíckeho kňaza
(A tým nemyslím Rodriga Borgiu ani Alessandra Farneseho)
či Jane Austen alebo Emily Bronteovú
(A nemám na mysli písanie románov)
Snáď pre neúprosnosť Afrodity?
(Veď som vravela, že váš rod zatratila
Prečo ale od nešťastnej lásky
Ušetrila toho najhoršieho z vás?)
A vôbec, prečo Áres, jej milenec
Je k vám taký milosrdný
A vždy, keď použijete násilie
Je to lepšie, ako keď využijete rozum?
To vás nenávidí aj tá Aténa?
Veď ty sa na ňu tak podobáš!
A z líšky by si chcela mať pavúčicu ako ona
Lenže ona je voči mágií imúnna
Veď ju, preboha, sama používa!
Ako zmeniť líšku na kopu popola?
Iba ak ohňom!
Lenže keď vypukne v lese požiar
Veverice uhoria ako prvé
A vlky nasledujú hneď po nich
Tentoraz ste vy, turecké vlčice,
Padli za obeť ruskej medvedici
Ktorá založila požiar
Les zhorel, nech žije step!
A medvede si v stepi neporadia
Jedine ak táto (pretože pochádza z Ukrajiny)
V tvojich sivých očiach vidím skazu miest
V tvojich čiernych vlasoch vidím pád ríš za temnej noci
(Akoby Chatušiliš a Persepolis znovu horeli!)
V tvojej bledej pleti vidím prázdno po zániku sveta
Je to Ničota ako z Nekonečného príbehu
A nový Jeruzalem ako z Jánovej apokalypsy
Lebo svet vraj skončí, keď ženy budú chcieť nosiť nohavice
Tak ťa to predsa učili
No uvažuj!
Čo ak sa velebená alfa samica
Zmýlila - veď to sama priznala!
Čo ak je beta samička postihnutá besnotou
A treba ju utratiť či vyhnať?
Veď takmer nakazila aj vašu líšku!
Čo ak si Apsu nezaslúži byť kráľom Babylonu?
Čo ak by si nemala byť ďalšou Tiamat?
Prenechaj miesto Mardukovi
Čo na mocnom voze ženie sa Mezopotámiou
Spolu s Ištar, bojujúcou a milujúcou
Čo ju Hviezdoslav mal za stelesnenie vojny
(Veď tak aj vyzerá
Ako hrdzavejúca lýra a páliace delo
Vypľúvajúce oheň ako tuberák krv)
Zabudni, Tiamat, vzdaj sa, Rhea
Odpusti konečne, dofrasa!
Nechápeš, že tvoj boj je dopredu prehraný?
Tým, že sa zahráš na Parida
A vezmeš Agamemnónovi jeho Helenu
Ho iba nahneváš a znechutíš
Čože, to si nebola ty?
Mohli sme to vedieť
Beta samica je predsa dosť besná na to
Aby sa pokúsila podpíliť pod vami konár
A povraždila tým celú svorku
Čo teraz?
Nemáš moc, nemáš manžela
Ba ani city ti neostali
Ponechaj posledného verného vlka svojmu osudu
V konečnom dôsledku je to len pes
Uživí sa aj bez vás
No oproti Chusrauovi a Şirin máš jednu výhodu
Neskončíš dobodaná nejakým zákerákom
(Ktorého isto-iste poslala naša Ištar)
Si ešte stále nažive
A zo scény odchádzaš celá
Zhasnite sa, reflektory, zmiznite kulisy
(Odstráňte falošné paláce, koče a jedové čaše
A snubné prstene pre istotu ani nevracajte)
Pripravujeme sa na posledné dejstvo
Veď naša Ištar aj so sestrou Ereškigal
Musí ešte zostúpiť do podsvetia
Tamuza tým ale nezachránia