Začneme trochu skraja - poznáte knižočku menom Milujem ťa, Justin? Väčšina ľudí, ktorá bola v roku 2013 v kritickom veku alebo aspoň sa v tom čase pravidelne stýkala s ľubovoľnou belieberkou, o nej počuť musela. Teda, prinajmenšom na Slovensku, keďže je to kniha napísaná Slovenkou... Rozhodne nie čosi, na čo by sme mohli byť hrdí. Ale o to nejde. Tá slávna publikácia je v podstate (tak ako Fifty shades) fanfikciou roztiahnutou na dĺžku románu, a podľa toho aj vyzerá. Obálka ako s dievčenského románu (priznajme si to, ktorý rozumný chlapec zbožňuje Biebera, nech už je homo alebo hetero?), mizerný štýl, natvrdlý dej a vôbec všetko, čo sme nenávideli na Zuzke Šulajovej, sa vracia s nepríjemnou pachuťou belieberovstva. Ale jednu vec sme si predsa len iba z existencie tej knihy odniesli... Šokujúce fakty! Že existujú fanfikcie, ktoré nepojednávajú o láske Harryho a Stylesa či znásilnení Asha kamenným pokémonom, že aj my ne-fujoshi si môžeme dovoliť snívať, a vôbec že je možné byť aspoň vo svojich predstavách pretiahnutý/á svojou obľúbenou celebritou. Ak ste to doteraz nepochopili, opakujem: je možné, aby ste napísali fanfikciu (aj keď to samozrejme nemusíte mať chuť urobiť), v ktorej si začnete románik s Benedictom Cumberbatchom, Andrewom Garfieldom alebo hoci aj s Gürbeyom Ilerim (ten sexi princ Mehmet zo Sultána...). Ja osobne mám na funkciu erotického/romantického/estetického (t.j. "nechcem s ním vyslovene spať, ale je hrozne krásny...") sna vyhliadnutých niekoľko chlapov: menovite sú to James Franco (oveľa starší) Mehmet Günsür (takisto oveľa starší, plus ženatý), Ozan Güven (oveľa starší, a ako by to nestačilo, má syna z prvého manželstva) a Mads Mikkelsen (ženatý, a ešte k tomu najstarší z menovaných - má decká asi tak v mojom veku...). Nuž a práve Madsovi by som chcela venovať túto časť môjho magazínu.
Občas sa stane, že sa vaše sny stanú skutočnosťou. Začne snežiť tesne pred Vianocami, keď ste už ani nedúfali v biely december, v Tescu majú v zľave hneď niekoľko vašich obľúbených vŕtačiek, džínsov, čokolád (vyberte si, čo je vám milšie), Delikateso vyhlási likvidáciu a absolútny výpredaj, váš príšerný šéf/učiteľ, ktorý na vás sedí, nemá inú možnosť ako vás za vaše vynikajúce výkony so škrípajúcimi zubami pochváliť, alebo to sexi dievča odvedľa sa vám prizná, že sa mu páčite, ale nemala odvahu vám to povedať, pretože sa obávala, že ju, takú nemožnú osobu, odmietnete (sci-fi level 9000). Skrátka sa dobre, nemusíte byť postava z rozprávky, fantasy alebo dievčenského románu, aby sa stal zázrak. V mojom prípade tým zázrakom bol fakt, že o jednej z mojich obľúbených historických postáv, Johannovi Friedrichovi Struenseem, svojho času dánskom diktátorovi, natočili film. A keby len takú nejakú volovinku typu The Countess, ale skutočne kvalitný a pôsobivý film. Kráľovská aféra je príbehom o láske, osvietenstve a ešte raz láske. Koniec koncov, veď prečo nie? Ide o pravdepodobne naratívne najvďačnejší príbeh celej dánskej histórie, niečo, za čo by Riddley Scott bol ochotný vraždiť, len aby sa o tom čosi dozvedel, a Sofia Coppola, útla žienka, by sa zase s chuťou pobila do krvi so zvyškom Hollywoodu, len aby sa jej dostal do rúk námet (čo by ale nemusela, pretože námet má hen na stránke: http://cs.wikipedia.org/wiki/Karolina_Matylda_Hannoversk%C3%A1
http://cs.wikipedia.org/wiki/Johann_Friedrich_Struensee). Táto recenzia je jednak oslavou tohto zaujímavého diela, a jednak Madsa Mikkelsena (ktorý ale nie je nikoho vysloveným dielom). Ak Madsa nemáte radi, nečítajte, prosím, ďalej (ale povedzme si úprimne, prečo by ste nemali mať?!). Ušetríte si množstvo extatických fanynkovských výkrikov, oproti ktorým bude priemerná belieberka vyzerať celkom krotko a apaticky.
Takže, najskôr náčrt deja... O čom to vlastne je? No, ak ste si neprečítali odkaz vyššie, budem taká dobrá a vysvetlím vám to. Kde bolo, tam bolo, niekedy v druhej polovici 18.storočia istá princezná menom Karolína Matilda, sestra princa z Walesu, bola už ako malé decko zasnúbená so svojim bratrancom Kristiánom (VII. Dánskym, nie Greyom ani tým Roxaniným). Rozprávka? Ale houby, antická tragédia! Totiž, v tej dobe dohodnuté manželstvá neboli ničím neobvyklým a nie vždy to po tom, čo sa snúbenci aspoň trochu zoznámili, dopadlo dobre. Vlastne to občas bol dosť veľký brutus, a keď ste po svadbe zistili, že vás vydali za škaredého, nudného trtka, mohli ste od šťastia vyskakovať po plafón - nebol šialený, impotentný, násilnícky a pravdepodobne nemal ani ultra vplyvnú matku či metresu (to je nóbl výraz pre milenku, respektíve amantku). Samozrejme, občas sa aj v takýchto vzťahoch objavilo čosi ako láska, občas dokonca boli rodičia či momentálna politická situácia natoľko benevolentní, že vám bolo umožnené vybrať si svojho životného partnera... Ale trúfam si tvrdiť, že v 80% prípadov sa nič také nestalo a vy ste si to museli odtrpieť až do konca.
Nuž a Kristián, to bol jeden z tých najhorších prípadov. Mladík si totiž zaumienil, že svoju mladučkú sesternicu nemá rád, správal sa k nej hrubo, urážal ju a tak podobne. Človeku, ako je Kristián, ťažko niečo také vyhovoríte, mal na to predsa celkom pochopiteľný dôvod... Schizofréniu. Nie, nemyslím rozdvojenie osobnosti, to je dačo iné, Kristián bol proste... No, blázon. Nebol trochu vyšinutý ani excentrický, proste mu normálne medicínsky relevantne hrabalo. Spočiatku sa jeho šialenstvo moc neprejavovalo, ale svoju šestnásťročnú novomanželku aj tak nemal rád. Ba čo viac - Karolínu Matildu nemal na dvore rád nikto. Ani Kristiánova macocha (áno, už to začína byť trochu telenovela...) Juliana (mimochodom, tetka Márie Terézie - nepredpokladám, že keby žili v dnešnej dobe, bola by naša kráľovná pozývala príbuznú na rodinné oslavy...), ani dvorné dámy, ktoré o Karolíne nevedeli nič, iba ak istá slečna von Plessen, ktorú ale potom, ako sa Karolíne narodil syn, vyhodili. Naša mladučká kráľovná upadla do depresií, venovala sa len svojmu dieťatku, a už radšej prehliadala manželove eskapády a výlety do mestských bordelov. Štátnu radu zase ovládala skupinka skostnatených konzervatívcov, ktorí celkom ignorovali, že už je 18.storočie, nová doba a vôbec všetko, nie, oni si chceli len zachovať svoje privilégiá a renty a možnosť mučiť svojich nevoľníkov, koľko sa im zachce...
A potom prišiel on.
Ním nazývam, samozrejme, Struenseeho. Mladý fešný lekár, ktorý okrem toho, že bol vo svojom obore veľmi schopný, mal tiež dosť pokrokové politické názory. To by u bežného doktora v tej dobe veľa neznamenalo, teda rozhodne by to nemalo bohvieaký dopad na dejiny, keby ho na svojich cestách po Európe nestretol úbohý zmätený Kristián, na ktorého Struenseeho charizma zapôsobila. Mladého muža zamestnal ako svojho osobného lekára, a bolo to vlastne najrozumnejšie rozhodnutie jeho života. Čoskoro sa ukázalo, že ak niekto v Dánsku dokáže zaobchádzať s kráľom tak, aby spôsobil čo najmemnej škody jemu i okoliu, je to mladý lekár. Šľachta na dvore k nemu spočiatku neprechovávala zvlášť veľkú dôveru, a ani Karolína vlastne nie. Struensee si však dokázal získať aj ju: pomohol jej "vyliezť z ulity", dosiahol, aby sa k nej manžel správal lepšie, a dokonca aj úspešne zaočkoval jej malého syna proti kiahňam. Kristián považoval, viac-menej právom, svojho lekára za jediného človeka, ktorému môže veriť, a tak nečudo, že vďaka vplyvu svojho de facto psychiatra sa z Kristiána stal omnoho lepší vládca. S kráľovým požehnaním sa zo Struenseeho stal jediný vládca krajiny - čiže diktátor. Svoju moc ale nepoužíval na to, aby potláčal svojich odporcov, práve naopak, v súlade so vznešenými ideálmi, ktoré boli vtedy medzi intelektuálmi módne, zaviedol viacero reforiem, okrem iného aj slobodu slova a tlače (ktorú ale ku koncu svojej vlády bol nútený zrušiť). Stroenseeho hviezda bola ako červený obor - úžasná, žiarivá, ale mrte krátkodobá. Už spomínané konzervatívne živly v kráľovskej rade si čoskoro zaumienili odstrániť ho, len čo to bude len trochu možné... Medzitým Struensee urobil ďalší krok ku svojej záhube, a zároveň tým so sebou stiahol do pekla aj samotnú kráľovnú. Začal si s ňou pomer...
Nebudem prezrádzať, ako to skončilo, ale nedopadlo to dobre ani pre Karolínu, ani pre Struenseeho a jeho najvernejšieho priateľa Enevolda von Brandta, a na počudovanie odstránenie milenca jeho ženy vôbec neprospelo ani Kristiánovi. Ideálny námet na nádherný výpravný film, že? No, veď Amíci vedeli, prečo ho nominovali na Oscara. Ale nejde len o námet a scenár: všetko, od exteriérov a kulís cez soundtrack až po herecké výkony je fantastické a mám dojem, že ani ten Scott by to nezvládol tak dobre.
Takže si môj obdiv rozmeňme na drobné, nech aj tá moja recenzia vyzerá dôstojne (a to aj napriek tomu, že používam slová ako "mrte"):
Nápad - Už len ten by si zaslúžil aplauz. Možno by prvá vlna nadšenia opadla, keby ho naozaj skurvili, ale nestalo sa, takže za mňa päť výtlačkov Helgy Thomovej (pretože podobné referencie sú vraj v móde) z piatich.
Scenár - Inteligentné dialógy, zaujímavé vykreslenie postáv a samozrejme nevyhnutné napätie a dojatie, kde treba. Iste, je to trochu tendenčné a jednostranné, no tu sa opäť odvolávam na Gladiátora, Statočné srdce a vôbec všetky tie historické veľkofilmy, ktoré aj napriek przneniu histórie splodili nádherné potomstvo - aby som tak parafrázovala veľkého Dumasa. A tu navyše na žiadne prznenie nedošlo, história sa (odo)vzdala bez boja a s ochotou. Dobre, Struensee možno vyznel lepšie ako v skutočnosti (napríklad hanebnú zradu kráľovnej, keď boli obaja v base, do toho nezahrnuli) a vlastne neukázali ani, ako Karolína v Celle stlstla, ale to sú len také prkotiny.
Výprava - Zbožňujem české zámky, zbožňujem veselé slnečné scenérie aj škandinávsku prírodu (aj keď neviem, či to vo filme bola skutočne Škandinávia, ale to je fuk) a keď to všetko robí pozadie pre Madsa Mikkelsena, tým lepšie!
Soundtrack - Ako sa patrí na historický film, mimoriadne pôvabná. Scénu, keď spolu Karolína a Struensee tancujú a zrazu si uvedomia, čo medzi nimi vzniká, by som si mohla púšťať dookola... A dookola... A dookola...
Herecké výkony a obsadenie - MADS! MADS! MADS! Možno na vás moje písomné jačanie neurobilo ktovieaký dojem, ale ak ste heterosexuálna žena, nemôže vás jeho šarm nechať chladnou (Iné to, pravda, je, ak ste heterosexuálne dievča... V takom prípade možno uprednostňujete Efronov a Bieberov bez charizmy, a tak vám treba.). Nie nadarmo ho mnohí vyhlasujú za najkrajšieho Dána. Ale jeho prednosti sa nekončia len charizmou a príťažlivým vzhľadom - Mads je fantastický herec schopný "úsporne" vyjadriť silné emócie, a tak vás dokáže dojať bez toho, aby ste sa cítili trápne, že sledujete jednodielnu argentínsku telenovelu. Okrem toho, zvyšok ansáblu vás od obrazoviek rozhodne neodtiahne, práve naopak. Alicia Vikander je správne nežná, nevinná a nešťastná, ale hlavne SEXI. Nezáleží na tom, či sa práve zvíja pod Madsom/Stroenseem, alebo na zemi pod ťarchou duševnej bolesti, je vždy dostatočne roztomilá na to, aby vás dojala, ale nie zase natoľko, aby pôsobila dementne (a tak to má byť, nakoľko filmová Karolína Matilda je v podstate inteligentná a vzdelaná žena), nuž a Mikkel Boe Fosgard, čiže šialený kráľ? Nuž, zahrať blázna nie je nikdy ľahké, zvlášť ak ste ešte nedokončili hereckú školu a neočakávajú sa od vás tie správne skúsenosti, a o to väčší si tento mladík zaslúži aplauz, pretože za jeho výkon by sa nemuseli hanbiť ani omnoho ostrieľanejší kolegovia, ktorí majú Shakespeara v malíčku a ktorí nostalgicky spomínajú na časy, keď slúžili pod Jarmushom alebo Passolinim. V tomto ohľade nemám čo vyčítať - snáď len to, že hlavná trojica elegantne odsunula ostatných do úlohy štatistov a drobných pomocníkov vo vývoji deja (hoci medzi nich vlastne patrili aj "záporáci" filmu).
Celkový dojem - Milujem, milujem, milujem ten film! Madsove fanynky ho budú milovať tiež (veď ich miláčik tam prežije osudovú romancu, z ktorej im budú tiecť slzy smútku a dojatia, a vo filme sú navyše scénky, kde sa vyzlečie!!!), takisto fanúšikovia histórie (a osvietenstva duplom), remeselne dobre zvládnutých filmov a dojímavých, hoci nie gýčovitých príbehov. Ak totiž filmu niečo chýba po všetkých stránkach, je to práve lacnosť...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára