Spívám, jak hroznú Svjatopluk na Karolmana véďel vojnu
(I jak zvíťazil zato, že oplan i cynik beu)
U našincov onehdy veľká bieda bola
Ale zase nestalo sa to čo za Krkonošmi
Že by za sebou šli porážka i smola
A papiere hádzali po zemi veľkými košmi
Vtedy mdlý ujec fúzatý, riadne rozhorčený
Povstal proti útlaku a porobe jak my
"Za všetko môžu prekliate deti a tiež ženy.
Čože ich tu trpíme? Veď my sme tu pánmi!
A koľko ich bojovalo za hrdú našu ríšu?
Žiadni z tých oných, iste - vari nevidíte?
A nech si i protestné listy, hajzli, píšu
Ich sťažnosti nie sú ukotvené v realite!"
Keď je vaša pláca hodná iba ak do krbu
Miesto uhlia za ktoré milióny dáte
Ľahko je vám pozdvihnúť malú kotrbu
V stále ešte namyslenom hladujúcom štáte
Rovnako ľahko uveriť, že nôž na vašom krku
Je ostrý, hoci necítite, ako dobre reže
Tučný holub-posol hudie vám, hrkú,
kresťanstvo, nelásku a veľké strážne veže!
A vy si poviete - ťažká je veru doba!
Štát bezpečný i morálny len vo fantáziách žije
V realite - viete čo, nedá sa mať oba
Bezpečnosť nadovšetko - morálka nech zhnije!
A teraz mali by sme šúpať nohami
Za to všetko nemilé čo onehdá sa stalo
No my radšej spravíme pýchu z pohany
A začneme tvrdiť, že takto to byť malo
My i Nemci - jedna fajta, hoci reč nás delí
Opäť si pod kotol prikladáme sami
So slobodou slova ľahké je byť smelý
A to ani nemusíme kúriť bankovkami
Peňazí vskutku dosť, problémov len trocha
A predsa nenásytné je to plemä šťastné
Na to, aby svedomitosť zase biedne zdochla
Treba len pár ďalších deciek, čo nám nie sú vlastné
Je predsa také pekné počúvať reči o mieri
Od muža, čo by najradšej zbrojil proti všetkým
Horekovať o biede pri krásnom plnom tanieri
Nikomu predsa nedáme naše chlebové striedky...
I povedala babička anjelska: My boli sme chudobní ľudia, čo z celej hospodárskej krízy vyšli najhoršie, hoci sme bývali zo všetkých národov najhrdší. Nemali sme peniaze, čo by za niečo stáli, jedlo, palivo, pocit istoty, a to všetci do jedného. Aké ospravedlnenie máte teraz vy?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára