Inšpirácia je ako menzes, nikdy nevieš, kedy ťa pochytí, a tak treba so sebou vždy nosiť propriety na jej zachytenie. Teda ak sa dá. K tejto básni na inšpiroval istý komentár na YouTube. Dúfam, že česká dáma, ktorá ho napísala, sa bude obťažovať si ju prečítať...
Dnešné dámy sú hrozne náročné... Vraj "nie o krásnom tele, o krásnej duši chcem počúvať!" Prečo to ale žiadajú ženské, ktoré, aman, takú nemajú? Čo mám na tebe oceniť, tvoju tvrdohlavosť? Prílišnú serióznosť?
(Tak dobre, už začnem, mon amie, len aby si bola chvíľu ticho.)
Mienil som byť dnes trochu sarkastický
Možno sa aj od rána cítim fantasticky
Možno sú všetci muži svine včetne mňa
A ty si, moja, pochopenia, vlastne neschopná
Tvoj ksicht ale uťal mojej irónií tipec
Možno sa to nerýmuje, no aj tak chcem civieť
Naňho, až kým nezavrieš jazyk späť do koterca
A neodíde z mojej duše ten daní výberca
Lebo za rozkoš platí sa nepríjemnou menou
A cena narastá s každou zhanobenou ženou
Lebo vždy odo mňa dievčina báseň si želá
Čo ju samu povýši nad rozkoše tela
Tebe ju však napíšem, a kameňom do mňa nehádž,
Lebo, potešenie moje, veľa pôvabov nemáš
Čierne vlasy, predkus, škárka medzi zubami
A vkus je, drahá, pre teba, pojem neznámy
Keď mám teda povolené opísať tvoju dušu
Nebuď prosím nahnevaná za úpřímnost mužú
Nehnevaj sa, drahá (ide z teba strach!)
Zaplatím ti účet v pravých bankovkách
Povahu máš ICčka - kde všade chodíš
Keď na mojej stanici nikdy nestojíš?
Možno raz pôjdem do mesta a kúpim si lístok...
A keďže zaň práve platím, netvár sa príliš kyslo
Temperament a náturu máš peknej krížaly
čo po čase je zhnitá, a domovem pro žížaly
Čím myslím, moja, že nemáš pre nevážnosť cit
Poviem ti to na rovinu, si teraz full of shit
Pred dvoma rokmi (pozor, epanastrofa!)
Bola si prekliato pekná katastrofa
Pekná katastrofa, škaredé pozostatky
A starosta v tebe nestihol spraviť poriadky
Odtiahli z teba všetci dobrí pracujúci
Ostalo len zopár domov pre bezďákov súcich
Ekonomika stagnuje, produkcia žiadna
No ty očami klipkáš, nie si predsa vadná
Tak ako Stalin aj ty sprevádzaš náštevníkov svojho tela
Po svojich krásnych prednostiach, a že ich nie je veľa
Avšak Boh chráň, že by mohli byť aj bližšie pri tebe
Čo ak by títo uvideli hladujúcich v Kyjeve?
Tak vidíš, to čo z mojej súdnosti ostalo
Aj na posmech, iróniu, milá mi vydalo
Možno ma poctí tvoja príliš krehká ruka
Ráznym zatykačom - no aj tak si suka
Nie si lepšia od iných, to mi teda ver
Našincov či Grékov roztomilých dcér
Temperament nanič máš, a k tomu prázdne vrecká
Na humor príliš zrelá, na sarkazmus zas detská
Fackaj si ma, koľko chceš, nazývaj ma hajzlom
No zažila si predsa už aj horších grázlov
Ja viem, že som povrchný, priznám svoju vinu
No ja ti, po čom túžim, aspoň poviem na rovinu!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára