Miss Jackson (3/4)

V sobotu sme sa stretli v bare. Nevidel som ho celý týždeň, a začal som si myslieť, že sa mi vyhýba, pretože obvykle sme sa hlavne cez pracovné dni od seba nevedeli odtrhnúť. Občas sa k nám prikmotrili niektorí moji spolužiaci, ako Daniel zvaný Skywalker alebo Jack Brown, tiež známy ako Majster Jack Pražský – a inokedy zase Harry doviedol Deva, brata svojej frajerky, ktorý prezývku nemal, lebo si to vyslovene neželal. Ani jedného som ale nemal rád tak ako Germána, a myslím, že ma ani nevedeli pochopiť tak dobre ako on. On je vlastne jediný, s kým sa stýkam doteraz, okrem Deva, ale aj ten je len známy, a nebyť toho, že on a Harry sú veľkí kamoši, tak neviem, že ešte žije. No nič – v každom prípade som bol rád, že môj najlepší priateľ sa so mnou stále chce baviť a že nejaký týždeň bez neho je len hlúpa náhoda, malá nepríjemnosť, ktorá nemá žiaden špeciálny dôvod. Teraz som radu staršieho potreboval zvlášť silno, no myslím, že som nemal chcieť od Scvrknutého Germána, aby tým starším bol on.

„Hneď po skončení predstavenia som ju pobozkal.“ povedal som trochu zahanbene. „Ani trochu jej to nevadilo, a keď som skončil, povedala, že je trochu sklamaná, že nedostala príležitosť v tomto prevziať iniciatívu. A potom, že by vraj bola rada, keby som prespal u nej. Nerobila s tým žiadne cavyky, proste ma pozvala do postele!“

„A ty si ju odmietol?“

„Veď sa poznáme len týždeň, bože! Povedal som, že je to príliš skoro. Ako normálny, dospelý chlap.“

„Normálny, dospelý chlap, by využil príležitosť. Ale urobil si dobre. Na ďalšie rande by som ti neodporúčal chodiť.“

„A to prečo, prosím ťa?!“

„Proste sa s ňou radšej nestretávaj. Nevieš, čo má v úmysle.“

„Akože čo, vyspať sa so mnou? No bože, to je toho. Alebo snáď vieš niečo, čo ja nie...?“

„Nie, ale na rozdiel od teba myslím hlavou a viem, že toto proste neskončí dobre. A už vôbec by si s ňou nemal spať. Veď vieš, čo by na to asi povedal tvoj otec.“

„Kašľať naňho.“

Môj spoločník zdvihol obočie. „To myslíš vážne? Chceš len tak ignorovať príkazy tvojho otca?“

„Ale no tak, veď vieš, že tento konkrétny vôbec nie je fér...“

„Ja viem, že nie. A ty si ho aj tak doteraz dodržiaval, lebo máš svojho otca, dočerta, rád.“

„Nie, dodržiaval som ho, lebo som sa doteraz stretával len s babami v mojom veku, ktoré boli v sexe prinajmenšom rovnako neisté ako ja. Teraz som stretol ženskú, s ktorou to celkom určite chcem urobiť, a ten hlúpy zákaz je mi len na obtiaž.“

„Ale otca si doteraz rešpektoval...“

„O to viac ma štve, že je teraz taký despotický.“

„Vždy bol taký.“

„Nebol, a to pravidlo... No, je to pokrytec. Nechcel som ti to hovoriť, ale v nedeľu nám predstavil nejakú Mary s tým, že s ňou teraz chodí. A potom tá mrcha prespala u nás.“

„Ale on predsa má prácu, takže to nie je žiadne pokrytectvo. Len si naňho naštvaný, a tak si vymýšľaš bohvieaké zámienky na to, aby si si mohol zdôvodniť, prečo ho v tomto prípade nemusíš poslúchať.“ Vzal zo stola kartónovú podtácku a začal ju nervózne ohýbať. „Podľa mňa je tvoj jediný problém, že ju chceš, a preto zrazu ignoruješ otcove príkazy.“

„Prestaň... Vždy som si myslel, že s tou svojou zdržanlivosťou nemá pravdu, len som to nepovedal nahlas, lebo to aj bolo jedno.“

„A teraz, keď to už jedno nie je, sa hodláš proti nemu vzbúriť?“

„Raz by som to urobiť musel.“

„Neušetríš si to radšej na deň, kedy budeš podávať prihlášky na výšku? Vieš, že to bude omnoho dôležitejšie...“

„S tým sa otec nejako zmieri...“

„Odkiaľ vieš? Rozprávali ste sa o tom?“

„Nie, ale verím mu.“

„Chlapovi, ktorý si myslí, že má právo kontrolovať tvoj sexuálny život?“ Zaprskal tým trpkým, cynickým spôsobom, ktorý sa používa, keď je niečo veľmi nešťastným spôsobom absurdné. „Prestaň si už konečne klamať. A nebehaj za ňou, to ti hovorím ako priateľ. Sústreď sa na učenie, veď teraz toho musíte mať dosť veľa, či nie?“

„O to súrnejšie potrebujem nejako vyventilovať.“

„Prvým sexom? No to ma podrž. Takéto riešenie by som ti neodporúčal. V lepšom prípade to na prvý raz nebude stáť za nič, a ty budeš sklamaný. V horšom prípade to bude skvelé, a to len oslabí tvoje racionálne myslenie. Ani jedno teraz nepotrebuješ.“

„Prečo si myslíš, že by som zrazu stratil súdnosť?“

„Lebo je s tým spojených kopa emócií, vieš? Zvlášť keď sa ti Deidre tak veľmi páči.“

„Myslíš, že sa do nej zabuchnem?“

„Áno, obávam sa, že sa to môže stať. A nehovor, že nie – máš devätnásť, dočerta, ani netušíš, aký si teraz zraniteľný.“

„Kecáš.“ Nechcel som sa s ním baviť o láske – vedel som síce, že má s ňou minimálne rovnako rozsiahle skúsenosti ako ja, ale práve o to išlo. V tejto veci som sa podľa vlastnej mienky dokázal postarať sám o seba.

„Myslím to vážne. Hej, ide čašníčka...“

Objednali sme si kafe podľa vlastného výberu a začali sa baviť o niečom inom. Fakt som na to nemal náladu.

-----------------------------------------

Keďže som chcel dostáť svojej povesti rozumného mládenca, ktorú som mal u Deidre, znova som to zvážil a šiel sa o sexe porozprávať s otcom. Viem, že po našom rozhovore so Scvrknutým Germánom vás to asi prekvapí, ale nie som taký idiot, ako sa vám môže zdať.

Premýšľal som o Mary. Bola dosť pochabá, asi ako Deidre, ale na rozdiel od nej ma považovala za obyčajné decko, preto som ju nemal rád. Okrem toho veľa fajčila a stále klebetila o svojich susedách, ktoré sme vôbec nepoznali a nezaujímali nás. Jediné, čo som jej mohol priznať, bol nepochybne úžasný vzhľad a sexepíl. Nevedel som, čo na nej otec vidí, ale ono ma to vlastne ani nezaujímalo. Bola to jeho frajerka, nie moja. Znamenalo to, že som ho mal rád a rešpektoval som ho, alebo mi len bol ľahostajný? Ktovie. Philovi sa páčila – no jasné, veď prečo by neocenil krásku so slepačím mozgom? Teda, bol som ochotný pripustiť, že otec o nej možno vie niečo, čo my nie, a má ju rád aj preto, ale Phil len ťažko.

Večerali sme čínu, a Phil chcel zapnúť televízor, ale otec mu to zatrhol. „Nenechám sa vyrušovať pri jedení nejakou bedňou. Dávajú niečo, čo chceš vidieť?“

„Nie, ale...“

„Tak načo sa potom chytáš toho ovládača?! Vieš, že neznášam, keď len tak prepínaš kanály, iba preto, že sa nudíš a nie si schopný sa ani porozprávať so svojim otcom!“

Uchechtol som sa. Ani ja som čumenie na televízor len preto lebo nenávidel. Ako si iste viete predstaviť, otec sa nedal označiť za príjemného človeka, no v jadre bol podľa mňa dobrý. „Otecko, ty si zábavný ako Sofoklova tragédia. Veď vieš, jednota miesta, času, deja...“

„Nechaj si tie chytrácke reči pre svojich premúdrených kamošov.“ zasyčal Phil.

„Stan, neuťahuj si zo svojho otca, a ty, Phil, si láskavo uvedom, že sa dokážem brániť aj sám.“

„No, a my zase dokážeme sami rozhodovať o svojom sexuálnom živote.“ A už som začal...

Otec sa zamračil. „Hovoríš o tom dievčati, s ktorým spávaš?!“

„Hovorím všeobecne. Pozri, prepáč, že som ti o tom nepovedal skôr, a že som sa s tebou nerozprával o tejto veci...“ Oblizol som si pery. „Podľa mňa to nie je spravodlivé.“

„Prečo by som sa mal starať o to, čo si myslíš o mojich pravidlách? Vždy mám predsa na ich ustanovenie pádny dôvod. Nebudem vás predsa obmedzovať len tak pre zábavu.“

„A aký je to dôvod v tomto prípade?“

„Len by som vás rád ochránil pred priskorým začiatkom sexuálneho života, a tiež pred vyhýbaním sa zodpovednosti, keby sa náhodou niečo stalo a vaše zálety by priniesli nejaké neželané následky.“

„A čo keď by dieťa malo matku, ktorá sa oňho dokáže postarať?“ Nezachádzam príliš ďaleko?

„Čo tým myslíš? Dcéru nejakých bohatých rodičov?“

„Skôr ženu zodpovednú samu za seba.“ Ktorá už jedno dieťa má a stará sa oňho veľmi dobre. Ale to som mu nemohol povedať, veď viete.

„Ako by mohlo dievča...“ Jeho pohľad zrazu stvrdol. Fajn, pochopil to, možno viac, než som plánoval. „Ty zo seba chceš spraviť nejakého chlapca na hranie?!“

„Nie, nechcem. To, čo mám na mysli, je normálny sex. S normálnou ženou.“

„O veľa rokov staršou, predpokladám?!“

„To je jedno. Pýtam sa, či ak by som mal partnerku, ktorá v prípade potreby dokáže prevziať zodpovednosť miesto mňa, či by to bolo iné...“

„Nie. Nedovolím, aby sa môj syn nechal takto využívať. Si chlap, Stan...“

„Nie som. Len budem.“

„Prečo nad tým teda vôbec uvažuješ?! Ešte si ani nenastúpil na výšku, na také veci si príliš mladý.“

„A kedy nebudem?“

„Keď sa staneš dostatočne rozumným na to, aby si netužil po starších ženách len preto, že by si chcel sex!“

„Akoby bolo niečo zlé na tom chcieť ženu len preto, že má pár rokov navyše!“

Zasiahol Phil. „To neznamená, že si to máš rozdávať s nejakou pani Robinsonovou.“

Nebolo to ale na nič. Otcov zdesený výraz tým nezmazal...

„S kým sa to vlastne stretávaš?“ spýtal sa ma hlasom zjavne takým rozčúleným, že sa nedokázal ani zdvihnúť z podlahy neutrálnosti. „Kto je tá suka?“

„Nepoznáš ju. A nevolaj ju tak, je to dobrý človek a nezaslúži si byť tak titulovaná.“

„Ty voláš Mary presne tak isto, ty pokrytec!“ Hlas nahnevane vyskočil a v rukách zvieral nôž. Otec sám síce ešte stále sedel, no videl som jeho zadok sa mierne nadvihnúť, akoby nemal ďaleko od toho naozaj vstať a udrieť ma. Preboha živého, ako... „A nemysli si, že to neviem! Tvoj brat by si predsa nenechal ujsť príležitosť na teba nažalovať...“

To mám za to, že pred ním nedržím zobák. Som to ja ale magor. „Tak mi to prepáč. Nemám ju rád, fakt. Ale tebe to môže byť jedno, nie?! Práve preto som ti nechcel povedať, čo si o nej naozaj myslím...“

„Ale nazývať ju za jej chrbtom sukou?!“
„A čo tá žena, ktorú ani nepoznáš a už jej nadávaš?!“

„Tak keď je to teda taká skvelá osoba, prečo mi ju nechceš predstaviť alebo aspoň o nej čo-to povedať?!“

„Lebo sa poznáme len krátko – príliš krátko na to, aby som ju vodil k nám domov!“ Áno, naozaj som narážal na Mary, a cítil som sa pri tom iracionálne odvážne. Akoby takéto nezmyselné papuľovanie bolo známkou nejakej výnimočnej odvahy!

„Vyčítaš mi, že som chlap a mám svoje potreby?!“

„A ja?!“

„Sám si predsa priznal, že si jednoducho príliš mladý...“

Od ďalšej konverzácie nás uchránil náhly telefonát od Mary. Situácia ale nebola oveľa lepšia, pretože sa na mňa prilepil Phil.

„Tak ty máš frajerku?!“

„Mal som ich kopec, a ty to vieš.“

„Ale so žiadnou si nespal.“

„Ja viem. Už bol najvyšší čas.“ Pustil som sa do rezancov, ktoré som mal rád, a toto malé zmyslové potešenie bolo mojou jedinou útechou.

„Najvyšší čas, pche!“ Napokon sa aj on obrátil ku svojej porcií. „Akoby si ty, taký fagan, dokázal dostať ženskú do postele!“

Mykol som plecom. „Ako môžeš vedieť, či sa mi nepodarí dámu presvedčiť, že vyspať sa so mnou je dobrý nápad? Veď ty sám si, pokiaľ viem, chlap, a ešte k tomu hetero.“

„Chytrák.“ zavrčal Phil. „Si pekne hlúpy, keď si myslíš, že otec to nechá tak.“

„Vždy to nechal, bratku, tak prečo nie teraz?“

„Lebo tentoraz to je vážne. Porušil si dôležité pravidlo a ešte k tomu mu odvrával. Stavím sa o čo chceš, že ťa vykopne z domu. A môžeš sa sťahovať akurát tak k mame.“ Poslednú vetu povedal nepatrične temným tónom. Bolo to až smiešne.

„To je toho.“

„Netvár sa tak bezstarostne a dobre ma počúvaj! Ona ťa u seba nechce vidieť, chápeš to? Nepustí ťa k sebe domov! Má doma malé deti, Stan, a pubertálny syn z prvého manželstva by len zaberal miesto. A jej muž ťa predsa neznáša...“

„Ale snáď by nenechala vlastné dieťa spať pod mostom!“ Potom mi to doplo – ona by to urobila... Pretože by si pomyslela, že otec nemôže byť taký krutý. Čo by ale povedal na to, keby som hľadal útočisko u mamy?

„Rob ako myslíš. Keď odtiaľto vypadneš, budem len rád.“

„Áno, ja som tu ten, kto by sa mal skôr pratať z domu.“

Phil prestal jesť. Dotkol som sa citlivej témy; bratova pýcha totiž dosť trpela tým, že vo svojich dvadsiatich štyroch rokoch stále býva u otca. Iste, nie je to zase až taký vysoký vek, a on ešte stále študoval... Avšak Phil sa neustále vystatoval svojou vyspelosťou, a okrem toho už v mojom veku sa zastrájal, že do roka vypadne z domu. Keď už taký dlhý čas vediete silácke reči, prirodzene, že už samotný fakt, že svoje hrozby nespĺňate, môže byť poriadne pokorujúci. „Dofrasa, ty si sa asi rozhodol dnes večer naštvať každého v tomto dome, ty drzý sviniar, čo?!“

„Teba? Kedykoľvek, bratku, nielen dnes večer!“ zaprskal som.

„Si debil. Prečo sa ja vôbec zaoberám takým deckom?“

„Pýtaš sa, akoby som to vedel, alebo akoby si rozumel konceptu rečníckej otázky...“

Prevrátil očami. „Skap.“

Zvyšok večere sme absolvovali ticho, a ja som sa čoskoro vytratil do svojej izby, kde som dojedol a zavolal Scvrknutému Germánovi, aby som mu oznámil, že môj pokus zachovať sa ako rozumný dospelý tragicky zlyhal a môžem si za to sám (aspoň sčasti). A takisto som nepochyboval, že aj on má nejaké novinky, o ktoré sa bude chcieť so mnou podeliť, pretože predsa len aj napriek všetkému je to môj najlepší priateľ.

-------------------------------------------

Nakoniec ma otec z domu nevykopol, keďže sa mi podarilo včas zaradiť spiatočku a zvyšok mesiaca hrať dobrého syna. Po tom, čo som nasledujúci víkend uvaril obed pre celú rodinu, omilostil ma a náš život sa vrátil do zabehaných koľají. To ale nanešťastie znamenalo, že som pokračoval v behaní za dievčatami vo všetkej počestnosti. A v tomto prípade to samozrejme zahŕňalo takmer výlučne ďalšie rande s Miss Jackson.

Stretli sme sa v bare, kde som predtým pil so Scvrknutým Germánom, a rozprávali sme sa o svojich rodinách. „Mama je Grékyňa, pracuje ako architektka – ale to už asi vieš od otca. Aj prečo od nás zdrhla. Nezazlievam jej to, byť ženou vydatou za otca, beriem nohy na plecia aj skôr.“

Rozosmiala sa a oprela si hlavu o pult. Dosť rozšafne sa pri tom nalievala alkoholom, podľa mňa by človek nemal do seba hodiť tri sangrie tak rýchlo. „Ty ho nemáš veľmi v láske, však?“

Pokrútil som hlavou. „Nié, to zase netvrdím... Je to fajn chlap a to všetko. Veľmi statočný a pracovitý. Ale nie je veľká zábava s ním žiť, to ti poviem. Mám ho rád, vážne, ale čím som starší, tým menej si rozumieme.“

„Fakt? No jasné, vy dvaja ste každý iný, ako vidím.“

„Ozaj?“ Uškrnul som sa, vyzývajúc ju k ďalšiemu porovnávaniu.

„Pravda, môže to byť aj tým, že si o toľko mladší, ale pravdepodobne ide aj o to, že máte odlišné nátury. Neviem, si skôr po mame, alebo čím to tak môže byť?“

„To netuším. Ale to si ozaj nemyslím – mama je poeticky založená, ale veľmi rozhodným, individualistickým spôsobom. Ja som skôr podvodník, diplomat, a možno trochu aj zabávač. Zlomyseľný, urečnený a zbožňujúci sarkazmus. A rozhodne nie som taký tvrdohlavý. V tom sa na ňu podal skôr Phil – on síce vraví, že to má po otcovi, ale on je skôr typ rešpektujúci a silne vyžadujúci rešpekt, oboje od rozdielnych ľudí.“

„Ach, tak to môžem potvrdiť, nášmu šéfovi strašne lezie do zadku. Ale to nie je rešpekt, Stan, to je obyčajná servilnosť. A to je presne to, čo podľa mňa žiada aj od vás.“

„Si naňho príliš prísna.“ Vzápätí som sa zamyslel. „Mama musela byť hlúpa, keď si ho brala. Nikdy sa k sebe nehodili, ale ona sama tvrdila, že bola zamilovaná, a to jej na prísahu večnej vernosti stačilo. Potom niet divu, že ju nedodržala, keď...“

Moja úvahy prerušila ostrým, podnapitým smiechom. „Och, ty môj hlupáčik! Ty môj malý, sladký hlupáčik!“
„Čo sa deje?“ Pravda, bral som na vedomie vplyv sangrií na jej správanie, no to, ako sa na mňa zrazu ľútostivo pozrela, prekonalo vo svojom pokorujúcom podtóne aj „nežné“ mená, ktorými ma častovala.

„Sme tu spolu – dvaja ľudia, ktorí spolu chodia, chápeš? – v bare, ktorý sa, no, pomaly začína zapĺňať, pri jukeboxe práve stojí skupina mladíkov a hádam pustia nejakú vypaľovačku, a my tu sedíme a bavíme sa o tvojej matke! Ako nehovorím, že o nej nechcem počuť, ale teraz nie, nerada by som zmeškala celý čurbes ako naposledy. Nie je s tebou veľmi veľká zábava, teda na to, že máš devätnásť. To mieniš premárniť celý svoj život kecaním?!“

„Tiež sa pýtam, ale nie snáď preto, že by som považoval samotný akt rozprávania za nehodný venovania voľného času, skôr kvôli tomu, že som zatiaľ stretával iba ľudí, ktorí si to myslia a príliš aktívne sa ma o tom snažia presvedčiť.“

Nadvihla obočie. Pokúsil som sa jej to preložiť do jazyka, ktorý by jej koktejlami pomútená myseľ dokázala spracovať.

„Neľutujem, že sa s ľuďmi veľa rozprávam, ide skôr o to, že ľudia, ktorých stretávam, ako napríklad ty, nie sú veľmi výreční. Zvlášť – a to sa mi zdá zvláštne – po pár drinkoch. Väčšine ľudí alkohol zvykne rozviazať jazyk.“

Rozrehotala sa na celý bar – niekoľko osôb v najbližšom okolí sa znepokojene obzrelo, aby nad tým nakoniec mávli rukou. „Pre boha živého, ja som nehovorila, že sa s tebou nechcem rozprávať, ale stále len kecy, to je príšerná nuda...“

„Tak si teda poďme zatancovať!“ zvolal som. Napokon, už spustili hudbu a ja som mal tanec veľmi rád. Šibalsky som na ňu žmurkol. „Počuješ? Hrajú tú našu...“

He-e-e-ey

Where will you be waking up tomorrow morning?
He-e-e-ey
Out the back door
Goddamned, but I love her anyway!

Miss Jackson, Miss Jackson, Miss Jackson, are you nasty?
Miss Jackson, Miss Jackson, Miss Jackson, are you nasty?
But I love her anyway...
(He-e-e-ey
Kde sa zajtra zobudíš?
He-e-e-ey
Von zadnými dvierkami
Dočerta, ale ja ju aj tak milujem!
Miss Jackson, Miss Jackson, Miss Jackson, si zlé dievča?
Miss Jackson, Miss Jackson, Miss Jackson, si zlé dievča?
Ale ja ju aj tak milujem...)

Odviedol som ju na parket s božskou suverénnosťou, a ona sa na moje prekvapenie tvárila celkom triezvo. Spočiatku som mal problém prísť na nejaké prijateľné tanečné kroky, ale čoskoro som sa s jej (hoci trochu neohrabanou) pomocou do toho dostal. Po pár minútach sa tej podnapitej nešikovnosti zbavila a zladila svoje kroky s mojimi tak dobre, akoby sme to spolu nerobili po prvý raz... Bola taká skúsená a sebavedomá, až som si nemohol pomôcť, aby som nemyslel na veci, ktoré... Napokon, jej výstrih bol vcelku slušný a ani za ten zadok sa rozhodne nemusela hanbiť. Najsexi na nej ale pôsobil ten postoj – taký suverénny, nehanebný, vyzývavý, postoj ženy na vrchole síl. A potom pohľad, tie modré oči letnej oblohy, vyvolávajúce spomienky na čas smrti i života, na vegetačné obdobie... A ja som bol práve v májovej fáze života, keď v mojej duši začínali dozrievať prvé plody dlhoročného vývoja osobnosti a zo mňa sa mal stať hotový človek. Čudujete sa, že ma priťahoval august, na ktorom som už túto úrodu videl?

Tie pocity ma miatli tak veľmi, že som sa musel sústrediť na nejakú menej erotickú časť jej tela, lenže beda, pre mňa v tej chvíli žiadna taká neexistovala. Dúfal som, že aspoň jej vlasy mi v tomto pomôžu... Dlhý tmavý vrkoč jej siahal až po zadok. Neviete si ani predstaviť, ako ma ten pohľad vzrušoval. Pýtate sa, či aj fyzicky? No to je ale hlúpa otázka! Mal som chuť ju zaň chytiť, druhú ruku položiť na ten vyzývavo sa vrtiaci zadok a pery na krk, ach bože, čo by na to asi povedala? Ako som ju poznal, zrejme by sa veľmi chutne zasmiala.

Potom mi čosi zliezlo dole bruchom až do gatí a tam sa usadilo, takže tam bolo istý čas dosť plno. To ma zneistilo natoľko, že som sa ospravedlnil a s červenými ušami vybehol z budovy. Jednoducho som od nej zdrhol. Vzápätí som jej zavolal a vyhováral sa ako idiot, že som si na niečo dôležité spomenul, že ma privádza do rozpakov a že nie, naozaj s ňou ešte nechcem... Pravda však bola taká, že keby predtým toľko nepila, bol by som sa na ňu vrhol priamo uprostred parketu a nestaral sa, či to skončí pri bozkoch, alebo pôjdeme k nej domov. To, že bola podnapitá, mi ale sťažovalo rozhodovanie, napokon, pri strate panictva som nič nepotreboval menej ako partnerku s obmedzenou príčetnosťou – snáď ešte obmedzenú príčetnosť vlastnú.

Samozrejme, všetko ju to riadne nahnevalo a nakoniec sa na mňa rozkričala, dávajúc mi definitívne zbohom. Mrzelo ma to, pretože som ju mal naozaj rád, a hanbil som sa za svoju impulzívnosť, no vedel som, že kým jej súdnosť oslabuje chľasť v krvi, moju zase rastúca nadržanosť. Rozhodol som sa počkať s ďalšími rozhovormi na zajtra, keď budeme mať obaja jasnú hlavu. S tou myšlienkou v hlave som sa vrátil domov a šiel spať, premýšľajúc o nej a o mne.

Milujem ju? Ťažko povedať. Ale bola to fakt úžasná baba, to vám poviem. Krásna, spontánna, veselá a nespútaná, a myšlienka na to, čo by kombinácia všetkých týchto vlastností znamenala pre akéhokoľvek jej milenca, ma nútila zvažovať dlhú a intenzívnu studenú sprchu. Takisto bola nepochybne dosť vášnivá – a pravdepodobne som ju priťahoval, ak mám teda usudzovať z rečí o mojom „peknom zadku“. Okrem toho bola zábavná, vzdelaná a inteligentná, proste ženská, s ktorou sa sakramentsky dobre rozprávalo. A v neposlednom rade mala dobrý vkus na hudbu i na divadlo. Inými slovami, ak som sa do nej dovtedy nezabuchol, bola to aj tak len otázka času. Na druhej strane, bude so mnou vôbec chcieť hovoriť po tom, čo som dnes urobil? Ako jej to zajtra celé vysvetlím? A prečo...
Ale to som už spal ako zarezaný a naozaj si odložil všetky starosti na nasledujúci deň.