Minettin predvianočný špeciál: Lebo umiernenosť je pre slabochov (8/8)

Tak, a toto je rozuzlenie. Finále. Posledná epizóda Amerických bohov, ktorú v tohtoročnom špeciály zrecenzujem. Potom už len dopísať tú poviedku (zatiaľ to ide dobre) a mám padla. A úprimne, už sa na to teším - pretože je skúškové a žiaden prídavný zdroj stresu nepotrebujem. Ak k nej budem mať prístup a budem sa cítiť dostatočne masochisticky, možno zrecenzujem i druhú sériu. Ale to až na ďalšiu zimu. Na tento rok som mala negativity až-až.

V minulej epizóde sme videli - rozhodne nie not!Shadowa a už vôbec nie tú pliagu ľudstva Odina. Zato sme mali celkom verne prerozprávaný príbeh Essie Tregowanovej z knihy. Do ktorého nesprávne zaplietli Mad Sweeneyho, ale čo, aspoň mali výhovorku stráviť tým 90% epizódy. Salím bohužiaľ opustil našu partičku, a Mad Sweeney z nejakého dôvodu nenechal Lauru skapať. Fuck if I know.

8.EPIZÓDA - Come To Jesus

Ešte než začneme, poviem vám, som vo fakt čudnej situácií. Pozerám veľkonočnú epizódu dva dni pred Vianocami.

Epizóda začína pavúkom lezúcim v krajčírstve, kde pracuje... Anansi? A kam ho prišli navštíviť naši dvaja nýmandi? ...okej, prečo nie. V tom, z ničoho nič, Anansi začne kecať a rozprávať im príbeh. Odin z toho nevyzerá nadšený a tak mu treba. Anansi začne rozprávať o chráme Not A Thing (dobre, tak sa nevolá, ale nenašla som ho na wikine, takže najskôr neexistuje), kde uctievajú akúsi kráľovnú v rituále, ktorý stiera hranice medzi vítaním panovníka a orgiami. Potom sa dostanú tak blízko ku gruppensexu ako sa len dá bez toho, aby ste sa stali pornom. Príde akýsi kráľ, ktorý sa ju podľa Anansiho snaží (tak ako mnoho ďalších) zvrhnúť z trónu (?!) a z hlavy mu rastie namiesto rožkov koruna. Viete, pýtala som sa, prečo v tomto seriáli nie je viac Bilkis, ale keď tak o tom rozmýšľam, scenáristi viac dôvodov sa pred písaním zhuliť nepotrebujú. Takže, kráľ má s Bilkis (lebo ona je tá kráľovná) sex, a čo sa s takými ľuďmi stáva vieme. Čo sme nevedeli je, že na vrchole svojej sily mala Pažravá vagína schopnosť pôsobiť na diaľku, totiž pohltiť účastníkov jej orgií prostredníctvom akéhosi čierneho slizu... Na toto by som mohla napísať toľko vtipov, od Princeznej Mononoke na Winx Club, ale na druhej strane, tento seriál dostáva pomyselnú cenu za najkreatívnejšie využitie čierneho slizu. Anansi vyhlási, že sila Pažravej vagíny je silou všetkých žien - znovuzrodenia a tvorenia. Asi tvorenia vdov a sirôt. Ak je Pažravá vagína ultimátnou bohyňou ženstva, asi majú mizogýni pravdu. Ale to je tá vec s konceptmi, hlavne mužstvom a ženstvom... Je to blbosť. Úplne všetko. Ale vy tu nie ste kvôli filozofickým rantom, tak vás ušetrím, ahem, všetkých mojich názorov na túto tému...

A keď božská sila Pažravej vagíny začne slabnúť a ona podliehať venerickým chorobám, máme sa asi cítiť zle alebo čo. Aj keď ju prenasledujú islamisti. Čo je ako čarodejnícke procesy, keby kult satanistov obetujúcich bábätká a škodiacich, kade chodia, naozaj existoval. Z Bilkis sa stane bezdomovkyňa a dokonca za ňou príde Techno Boy... Prosím, ľudia, tento jeden raz buďte verní knihe! Ale nie, namiesto toho, a to si nevymýšľam, ľudia, jej ponúkne možnosť stať sa bohyňou Tindru. V každom prípade, Anansiho príbeh sa týmto končí a on je veselý ako vždy, aj keď si sám asi neuvedomuje, aký je veselý jeho príbeh. Mám chuť tancovať ako trpaslíci v Čarodejníkovi z krajiny Oz, keď zomrela Zlá čarodejnica Západu, aj keď viem, že si svoje obety bude ďalej zariaďovať cez Tinder.

Shadow je stále odťažitý a povie Odinovi, že ho starý boh štve. My sweet summer child, keby si vedel, čo ťa čaká... Je naštvaný kvôli tej vražde Vulkána, čo je celkom dobrý dôvod na hnev a ukazuje, že Shadow má aspoň povinné minimum morálnych škrupúľ. Odin teda sľúbi, že mu všetko vysvetlí. No, teda nie VŠETKO, dúfam! O jeden debilný sen s býkom Ameriky, ktorý zase nič nepovie (býk ani sen), neskôr sme v Kentucky a pripravení stretnúť sa so skutočnou bohyňou ženstva, zrodenia a vôbec všetkého. Budem potrebovať veľké množstvo alkoholu.

Okolo ich auta sa začnú zbiehať králiky, zjavne patriace... Nuž, jej. Odin, pretože je Odin, ich zrámuje autom. Shadow sa naňho pozerá, no, ako človek, ktorý práve videl Odina brutálne povraždiť skupinku roztomilých zvieratiek. Eostre volajú Ostara, čo, aby sme boli spravodlivý, je skutočne variant jej mena, a Odin má prejav sčasti aj z knihy. Hrá ju Christin Chenoweth, a ak ste niekedy videli Emoji Film, tak ona je viac-menej ľudská podoba Smajlíka, len s tenším hlasom. Inými slovami, zo všetkých možných interpretácií postavy si zvolili tú najviac prehnanú - ale čo iné sme čakali?! Shadow v tej chvíli tiež prijme fakt, že bohovia sú skutoční, keď uvidí niekoľko, ehm, zvláštnych hostí na jej párty. Mimochodom, je to potvrdené - tí blbci posunuli čas udalostí v knihe o niekoľko mesiacov. Pretože načo zachovávať pôvodný symbolizmus, keď ho môžeme nahradiť vlastným, omnoho hlúpejším?! Odin vyčíta Ostare, že si neuvedomuje, že ľudia oslavujúci Veľkú noc už neoslavujú ju (čo je z knihy) a urazí pritom prítomných Ježišov (čo z knihy nie je a je také stupídne, že by sa to tam nikdy ani nedostalo). Napokon Ostaru upokojí svojimi flirtovacími schopnosťami a je tu akýsi náznak, že spolu spali...? Čo sa, a to vám hádam nemusím hovoriť, v knihe nikdy nestalo. Ale ani na jednom z tých nýmandov mi nezáleží dosť na to, aby som sa starala.

Pažravá vagína začína svoj obchod s Techno Boyom ľutovať, lebo teraz, keď je na tom dobre, už sa jej nechce plniť sľuby. Techno Boya to nezaujíma a keď sa ho tá harpyja pokúsi zviesť, povie jej, nech si trhne nohou, lebo dobre vie, na čo vlastne sex používa. Prvý raz súhlasím s Techno Boyom. Len keby tak využil moc, ktorú nad ňou má na to, aby jej svet navždy zbavil. Vrátime sa do Ostarinho baráku, kde Odin predvádza Ostare kúsok zo svojho konkurzu na rolu Mefistofela. Alebo sa ju snaží presvedčiť, nie je v tom nijaký rozdiel. A Shadow sa stretne s Ježišom meditujúcim nad bazénom, ale tam sa deje figa borová. Ostara sa dozvie o Laurinom príchode od jedného zo svojich králikov a hneď za ňou beží. Je k nej super milá, ale tvrdí, že nemôže nič urobiť, pretože ju zabil boh a to je nejaká iná smrť, na ktorú ona nemá dopad, či čo. Nuž, ešte dobre, že Všemohúci v tomto svete neexistuje, lebo potom by sme boli v prdeli všetci. Ostare prídu hostia a ja sa takmer reflexívne povraciam a siaham po fľaške. Médiá. A rovnako afektovaná ako vždy. Znesiem milión zelených zasranov z Alzy, ak už nikdy nebudem musieť vidieť jej ksicht.

Laura pritlačí Mad Sweeneyho k stene, za gule, a nie, toto nie je nejaká zmätená metafora. Supersila, pamätáte? Mad Sweeney sa jej prizná, že ju zabil Odin kvôli Shadowovi, ako aj že zariadil, aby sa tá ich lúpež spred bohviekoľkých rokov nepodarila a Shadow skončil v base. Tak, toto si zaslúži fakt PORIADNU fľašu vodky. What. The. Fuck. Ocenenie za najhlúpejší moment seriálu si to nezaslúži, ale to len preto, že to je príliš vysoká laťka a Príchod do Ameriky číslo 2 existuje. Ako...?! Prečo...?! Na kieho...?! ...to tí hajzlíci zmenili?! Knižné vysvetlenie dávalo perfektný zmysel - s tým, že sa Shadow dostal do basy, nemal Odin nič spoločné (aj keď tam nasadil svojho agenta) a Laura bola v podstate nechcená obeť; Odin šiel po Robbiem, lebo on sľúbil Shadowovi prácu!

Odin uvidí u Ostary Médiá a je z jej prítomnosti asi taký nadšený ako ja. Médiá je rovnako neznesiteľná ako vždy, pripomínajúc Ostare dohodu, ktorú s nimi uzavrela, zatiaľ čo Ostara jej klame do očí, že Odina odmietla. Médiá ju žiada, aby jej prezradila, čo od nej Odin chcel, ale než jej Ostara stihne odpoveď, Odin zíde dolu na Veľkú Debatu Medzi Starými A Novými Bohmi. Oh joy. Odin vyčíta novým bohom, že poskytujú len rozptýlenie, produkt, ale nič duchovné... Ale to je, môj zlatý, chyba v celom koncepte nových bohov a úprimne, toto je problém s celým tým príbehom (nie že by som nebola aspoň v knihe ochotná sa pozerať inam, keď na to príde reč). Noví bohovia sú totiž hlúposť. Reprezentujú veci, v ktoré nikto naozaj, no, neverí. Aby som parafrázovala veľkého Pratchetta, väčšina ľudí verí v technológiu asi tak, ako veria v svojho poštára. Ak veľmi prižmúrime oči, môžeme nazvať modernými náboženstvami rôzne filozofické smery a ideológie, ale technológie...?! Ako to, že Médiá je bohyňa, a nie nacionalizmus, ktorý propaguje, keď ten je skutočná idea, a ešte taká, ktorá stála životy milióny ľudí... Túto filozofickú minútku vám prinieslo Minettino psychické zrútenie. Už... Len... Desať... Minúúút...

Odin povie Shadowovi, že je Odin, načo s Ostarou predvedú Médiám, Techno Boyovi a zvyšku slizkej bandy svoju moc. Shadow zavraždením skupinky Detičiek bleskom, Ostara zase tým, že sa inšpiruje Demeter po únose Persefony, akurát, že jej žiadnu dcéru nešlohli, takže pre genocídu hladom už vôbec nemá ospravedlnenie. Odin tvrdí, že ľudstvu úrodu a vôbec celú flóru vrátia, keď sa za ňu budú modliť. Čo akože vôbec nezapadá do jeho plánov podľa knihy, ale ako sme sa už mnohokrát presvedčili, tento Odin je idiot a to, čo knižného Odina by ho nikdy nenapadlo, pretože to bol perfektný plán a vôbec, tvorcovia sú idioti a, ehm, už len päť minút do konca...
Shadow uvidí na balkóne Ostarinho baráku Lauru s Mad Sweeneym, a to je tak asi všetko. Táto séria sa končí Bilkis v autobuse k Domu na skale, kde si práve našla ďalšiu obeť, čím nám seriál potvrdzuje, že je nočná mora a nočná mora aj vždy bude, na veky vekov amen.

SUMÁR: A v prežitie týchto hajzlov máme dúfať?! NOPE! Nech všetci pokapajú, do jedného! A pozriem si druhú sériu len preto, aby som vedela, či sa to stane! Ale veľké nádeje nemám.

A moje odporúčanie? Teoreticky to nie je najhorší spôsob, ako zabiť desať večerov, ale aj tak. Prečítajte si knihu. Desať večerov je pre Amerických bohov (knihu) ešte malá obeta.

Minettin predvianočný špeciál: Lebo umiernenosť je pre slabochov (7/8)

Tak stručne: toto je séria recenzií napísaná ako vianočný špeciál na seriál Americkí bohovia. Autorka čítala knihu a seriál ju zatiaľ pekne štve. Eto vsjo. Minulú epizódu minisérie si môžete pozrieť tuto: http://minetteskvareninova.blogspot.com/2018/12/minettin-predvianocny-special-pretoze_19.html

V minulej epizóde sa naši dvaja lúzri vydali na cestu k subplotu, ktorý má potenciál kompletne zlikvidovať všetko čaro neskoršieho subplotu s Lakeside. Odina bonzli pánovi Svetu (a my sa oňho samozrejme veľmi bojíme /s), za čo sa Odin dotyčnému oplatí vraždou a prekliatím celej várky guliek, ako sa na starého boha patrí. Medzitým sa konečne vrátil my precious gay baby Salím a Mad Sweeney dokázal, že môže byť hrozný hulvát, ale aspoň nie je sprostý. Alzo, Laura sa spriatelila so Salímom! Jaj!

7.EPIZÓDA - A Prayer For Mad Sweeney

Začneme u Ibisa a Jacquela v práci (totiž, Thovta a Anubisa, ktorí si založili pohrebníctvo a premávajú sa po svete prevažne v ľudskej forme), kde Ibis nabáda Jacquela, aby znova začal písať. To znamená, že prichádza ďalší segment Príchod do Ameriky. A traste sa vážený, tentoraz to bude Essie Tregowanová...

Tak ako v knihe, príbeh Essie Tregowanovej sa začína rozprávaním o trestancoch na americkej pôde a pokračuje poznámkou, že Essie bola lazy bitch, ktorá radšej počúvala rozprávky než pracovala. Samozejme, aby sme neboli ku knihe príliš úctiví, Essie je v tejto verzií červenovláska, pretože Íri (a nie, veď viete, bruneta ako v knihe). Zdá sa mi to, alebo hrá Emily Browning aj Essie Tregowanovú?! S príšernou červenou parochňou a ešte horším írskym prízvuk?! Prosím, zabite ma. Ako sa zdá, Mad Sweeney dostal svoju mincu od Essie Tregowanovej pri rituály na zvedenie toho statkára, či kto ten chalan bol. Ja viem, že sme nikdy vlastne nezistili, odkiaľ Mad Sweeney tú blbú mincu má, ale Essie Tregowanová je... Zaujímavá voľba. V tejto verzií príbehu Essie neotehotnie, ale dostane od Barta alebo ako sa ten zemiansky blb volá prívesok, ale keď kúzlo pominie a mama u Essie uvidí ten prívesok, Bart samozrejme všetko poprie a súhlasí s mamou, že ho najskôr šlohla. Aha. Takže teraz Essie nie je naozaj nehanebná zlodejka, ktorá sa z každého maléru dostane len vďaka svojej kráse a absolútnej nehanebnosti?! Tá časť, keď ju sudca namiesto šibenice pošle do Ameriky, pričom ona cestou využije, ehm, náklonnosť kapitána lode, ktorá ju tam má previesť, je ale zachovaná, aj keď opísaná a ukázaná trochu, nuž, explicitnejšie.

Essie je teda späť v Londýne a kapitánovou ženou, ale ukáže sa, že som sa na scenáristu pre vynechanie tej časti, v ktorej je Essie nehanebná zlodejka, hnevala zbytočne. Príde síce oneskorene, ale predsa. V tejto verzií sa to rozprávač snaží zakecať tvrdením, že "jej svet ju označil za zlodeja, tak sa stala zlodejom", ale Essie je teraz dobre situovaná kapitánová manželka, takže ja osobne preferujem vysvetlenie, ktoré podala kniha, čiže to, že Essie je proste mrcha.

Vrátime sa k nášmu blahoslavenému roadtripu, ktorý práve dorazil na akúsi farmu, na ktorej sa narodil biely bizón, čo mal byť akože vtelením lakotského boha (ale v čase, keď tam naši traja mudrci prídu, je už mŕtvy). Salím sa ide modliť a kecať s Laurou, kým Mad Sweeney narazí na jedného z Odinových havranov a rozpráva sa s ním Han & Chewbacca style. Mad Sweeney je zo Salímovho častého modlenia na prášky (ale z čoho on nie je?), takže Laura mu povie, kde jeho zbožňovaný džin bude, a ide s Mad Sweeneym kade ľahšie. Salím, už voľný, nazve Mad Sweeneyho "nepríjemným tvorom", čo je len ďalší dôkaz, aké precious baby on je, keď nedokáže vymyslieť nič silnejšie na Mad Sweeneyho of all people. Nasleduje celkom vtipná scéna, v ktorej Mad Sweeney s Laurou šlohnú zmrzlinárske auto.

A späť k nášmu nepresnému prerozprávaniu príbehu Essie Tregowanovej. Bože, tie ich rokokové kostýmy sú ohavné a neustály džezový podmaz mi lezie na nervy, aj keď je to technicky to, čo pán Ibis pri písaní počúva - ja len, či musí svojim deduškovským vkusom týrať aj nás. Na druhej strane, seriálu sa podarí čosi marginálne vylepšiť, keď namiesto náhodného stretnutia s Bartom zo začiatku jej príbehu Essie chytia kvôli tomu, že prestala obetovať škriatkom. Essie je teda znova v base, kde pravidelne obetuje škriatkom, a koho tam nestretne - nášho starého priateľa Mad Sweeneyho, vydávajúceho sa za spoluväzňa! Inak to pokračuje presne ako v knihe, s pervy dozorcom a výhovorkou na tehotenstvo, ktorú s dozorcom, ehm, vyrobia. Essie teda dostane ešte jednu šancu a maník, ku ktorému ju pošlú, čírou zhodou náhod stratil ženu pri pôrode a potrebuje dojku pre dcéru...

K Essie sa hádam vrátime po prestávke, čiže po tom, čo budeme chvíľu sledovať Mad Sweeneyho s Laurou. Poviem vám, bez Salíma sa na náš road trip pozerá oveľa ťažšie, a veľmi nepomáha ani zjavenie sa náhodného bieleho zajaca. Nie je to také zjavné, aby to pochopil človek, čo nečítal knihu, a oproti ostatným podobným znameniam je to vrchol jemného symbolizmu, ale u knižných postáv je asi 50% šanca, že ich tento seriál sprzní, tak som trochu mrzutá kvôli nej. Príde reč na minulosť Mad Sweeneyho a to, že býval legendárnym kráľom, kým ho nezbožštili. Raz mal bojovať v bitke, ale keď mu bolo predpovedané, že v nej zomrie, zdrhol, a odvtedy, ako tvrdí, "dlhuje bitku" (asi osudu alebo čomu). Musí teda ísť za Odinom a nechať sa zabiť v tej jeho sprostej vojne (to by sa Odinovi tak páčilo, hajzlovi). To... Nie je zlé? A dáva to väčší zmysel ako chcieť dostať späť mincu, lebo inak sa stanú Strašné Veci (tm). A vlastne aj tá vec so šťastím je celkom fajn. Pravda, všetko ostatné čo sa týka fungovania mince nedáva zmysel, ale v tejto fáze už beriem, čo je. Mad Sweeney a Laura ale k Eostre nedorazia, lebo im vlezie do cesty jej zajac (?!) a havarujú...

A pretože potrebujeme cliffhanger uprostred poondiatej epizódy, prejdeme k pokračovaniu príbehu Essie Tregowanovej. Tak ako v knihe, Essien nový pán po nej čoskoro začne pokukovať a požiada ju o jej, ehm, priazeň, ale ona, mrška jedna, sa práve teraz začne ošívať a hrať na počestnú ženu, čo jej dotyčný zhltne aj s navijakom a požiada ju o ruku. Essie nakoniec bohužiaľ ovdovie a musí spravovať farmu, ale celkom sa jej darí a nakoniec rozpráva o škriatkoch i svojim vnúčatám. A vlastne je hádam aj lepšie, že vynechali tú telenovelu, čo sa v knihe odohrala medzi jej nevlastnou dcérou a dvoma synmi. Pred smrťou ju naposledy navštívi Mad Sweeney...

V súčastnej dobe prekvapivo nie je mŕtvy, a dokonca má prvý raz po mnohých dňoch šťastie, lebo pri zrážke z Laury vypadla minca. Dozvieme sa, čo nám kniha touto dobou už tak nejako naznačila, totiž že Laurinu a Robbieho smrť má na svedomí Odin, ale úprimne, vy ste to aj tak tušili, veď Odin je zdrojom všetkého zlého a hnusného na svete. Mad Sweeney sa nad Laurou nakonec zľutuje a oživí ju, aspoň na ten kúsok cesty k božstvu, ktoré im má pomôcť. Žeby preto, že mu pripomína Essie Tregowanovú...? Whatever. Táto epizóda sa už skončila a ja to môžem zabaliť. A to je jediné, na čom záleží.

SUMÁR: Jedna z tých požehnaných epizód, ktoré sa držali ďalej od Odina a Shadowa. Prerozprávanie príbehu Essie Tregowanovej bolo fajn a jeho spojenie s Mad Sweeneym, aj keď nemá nič spoločné s knihou, bolo dobrou zámienkou na to venovať jej pol epizódy.

Minettin predvianočný špeciál: Lebo umiernenosť je pre slabochov (6/8)

Tak stručne: toto je séria recenzií napísaná ako vianočný špeciál na seriál Americkí bohovia. Autorka čítala knihu a seriál ju zatiaľ pekne štve. Eto vsjo. Minulú epizódu minisérie si môžete pozrieť tuto: http://minetteskvareninova.blogspot.com/2018/12/minettin-predvianocny-special-pretoze.html

Minulú epizódu sme videli spor Mad Sweeneyho a Laury Moonovej o slnečnú mincu, ktorý nebol v knihe, a z dobrého dôvodu. Pretože pokiaľ ide o mňa, tak Mad Sweeney ako i Laura môžu pokojne skapať. Tiež sme stretli dve postavy, ktoré... Nuž, povedzme, že keby som mala dve guľky a bola v miestnosti s nimi dvoma a Christianom Greyom, nutne by som nevypálila obe do Christiana, čo je dosť vážne vyhlásenie, keď viete niečo o mojom vzťahu ku Christianovi Greyovi. Odinovi a Shadowovi sa podarilo ujsť polícií a Laure márnici (dlhý príbeh). Táto epizóda hádam bude fajn, ak od nej budú ďalej držať pána Sveta... A Médií.

6.EPIZÓDA - A Murder Of Gods

Skupinka Mexičanov sa snaží prejsť do USA cez rieku. Som taká rada, že mám konečne komu fandiť, že mi ani nevadí ten najstereotypnejšie mexický podmaz, aký k tej scéne mohli dať. Rieku nakoniec všetci šťastne prejdú, vrátane maníka, ktorý vyzerá ako mladší Jeremy Irons, ktorý sa pridal k mestskému gangu. Toho našťastie zachráni chlapík chodiaci po vode. Vážení, vy viete, kto to je. Vašu inteligenciu nebudem podceňovať. Ja nie som ako tvorcovia, ktorí donútia Jeremyho Ironsa spýtať sa, kto je, na čo jeho záchranca odpovedá "už poznáš moje meno" alebo také čosi. A potom umiestnia svetlomety prichádzajúcich áut tak, že mu vytvárajú okolo hlavy akúsi svätožiaru. Ukáže sa, že autá patria hraničnej polícií, alebo aspoň myslím, lebo ich móresy by prešli tak hraničiarom v Severnej Kórei. Na južnej hranici USA sa deje všeličo, ale čo ja viem, postrieľať neozbrojených civilistov sa mi zdá veľa aj na Trumpovú administratívu. Och, a zastrelia aj Chesúsa. Najskôr do ruky, veď viete, na mieste stigiem, a potom do srdca, práve tak, že to vytvorí Najsvätejšie Srdce. Načo sa ocitne na zemi s rozpaženými rukami. A, počkajte, potom mu cez hlavu prejde púštny bežec (alebo ako sa tie kríčky volajú) a vytvorí mu na hlave tŕňovú korunu. Títo ľudia nás môžu považovať za blbcov, ale fakt je, že najväčší debili sú tu oni. Ale to nie je nič nové.

Odin a Shadow si kráčajú v noci po ceste a Shadow, pohopiteľne dosť rozrušený zo všetkého toho shitu, ktorý sa udial v poslednej epizóde (s čím absolútne súcitím, nikto, ani not!Shadow si nezaslúži byť v jednej miestnosti s pánom Svetom A Médiami). Odin si tam začne kecať o obetiach a o viere, čo Shadowa podráždi, ale nie dosť na to, aby Odinovi rozmlátil jeho starú gebuľu a zabránil pokračovaniu tohto seriálu, teda okrem všeobecného prospechu, ktorý by Odinova smrť priniesla svetu. Namiesto toho Shadow rozmýšľa o tom, že Shit Got Real a nie je z toho vôbec nadšený. Chce od Odina vysvetlenie, ale on mu ho nedá a namiesto toho sa vrátia do jeho hotelovej izby.

Kvôli spomínanému policajnému zásahu a jemu predchádzajúcej bitke medzi Laurou a Mad Sweeneym je izba v dezolátnom stave. Odin si myslí, že to všetko urobila sama Laura, a vzápätí spochybňuje jej existenciu, tvrdiac, že Shadow videl jej ducha alebo čo. Najskôr som si myslela, že je príliš blbý na to, aby rozoznal revenanta, ale potom práve túto možnosť navrhne, a tak ako ten knižný si myslí, že Laura môže mať na zemi nejaké nevybavené účty, čo mi pokazí ďalší vtip aj náladu. Tento seriál mi lezie na nervy. Aspoňže tesne uniknú Laure, ktorá zúfalo hľadá svoje auto - ale to odtiahli poliši, na veľkú radosť Mad Sweeneyho, pre ktorého je masaker na policajnej stanici čosi ako vianočným darom. Laura, tá úžasná, inteligentná bytosť, chce od Mad Sweeneyho, aby ju zaviezol, ale ten auto nemá, a tak chce nejaké šlohnúť. Prečo sa tí dvaja vôbec družia nechápem, ale správajú sa k sebe, ako by ste očakávali od dvoch ľudí, ktorí sa pred hodinou šli povraždiť. V každom prípade ukradnú staručké taxi a... Už viem, kam to vedie, a kričím do nebies "halleluja!" za to, že mi zoslali jedinú sympatickú postavu, aj keď ho pritom okradnú šialený leprechaun a nepríjemný revenant. A keď už je reč o ňom, Mad Sweeney usúdi, že tú mincu z Laury nevymláti (lebo supersila a tak) a bude lepšie, keď ju vráti na zem, nuž, vcelku, aby tú jeho mincu nemusela mať pri sebe. Dokonca vraj pozná niekoho, kto by mu s tým mohol pomôcť. Za tento kúsok mozgu mu odpustím aj to, že Lauru neustále volá "dead wife".

Laura mu pochopiteľne veľmi neverí a žiada od neho bližšie vysvetlenie, keď koho sem anjeli donesú?! Salím, môj miláčik! S búchačkou! Zdá sa, že počul, ako sa Mad Sweeney priznal Laure so svojim leprehaunstvom, a objavenie ďalšej nadprirodzenej bytosti ho zaujalo, pretože hľadá svojho zmiznutého frajera. Keď Mad Sweeney vyhlási, že vie, kde by mohol nájsť celý "kŕdeľ" (zvláštne slovo - viac by sa hodilo "dav", keďže väčšina z nich je humanoidná, alebo "stádo", keďže väčšina z nich sú hovädá) bohov, polobohov a magických bytostí, Salíma to zaujme a rozhodne sa tým dvom pridať. Mad Sweeney za to chce odviesť do Kentucky, pravdepodobne za... Ále, to sa ešte dozviete.

Späť k ľuďom, ktorých radi nemáme! Odin začne rozjímať nad smútkom (senilným spôsobom, ktorý dokáže vyprodukovať len myseľ človeka, ktorý si myslí, že má na viac ako písanie scenárov, a sakramentsky sa mýli), keď príde reč na jeho čary. Zdá sa totiž, že medúza z káblov v predchádzajúcej epizóde nakládla vajíčka do Shadowovej otvorenej rany či čo... Alebo tá medúza vôbec nebola z káblov, ale z dreva. Akože z pána Dreva. Veď viete, toho, čo v knihe bol celkom normálny maník? No, teraz je z neho veľmi, veľmi starý lesný boh, ktorý prebehol na stranu pána Sveta. Lebo nech nás všetci bohovia chránia pred tým, aby súčasťou Spookshow boli normálne ľudské bytosti s rodinami a všetkým, veď kam by sme sa dostali, keby sme sa spoliehali na ľudí, čo?! Dúfam, že keď scenárista zomrie, bude ho v očistci čakať Terry Pratchett a vypráši mu za takéto myslenie kožuch. V každom prípade, Shadow má teraz v rane akýsi korienok, čo je súčastná forma pána Dreva, a ten z neho Odin vytiahne. Spôsob, akým ho pri tom drží, tíši a dokonca ho pobozká na líce sa môže zdať homoerotický, ale my, čo sme čítali knihu a Vieme, to považujeme za jeden zo vzácnych momentov, keď nám tvorcovia nadchádzajúci plot twist jemne naznačia a neomlátia nám ho o hlavu.

Medzitým u ľudí, ktorých máme (aspoň trošičku) radi - Mad Sweeneymu lezie Salímovo večné kecanie na nervy, kým Lauru, zdá sa, celkom zaujíma, čo hovorí. Tí dvaja majú celkom peknú scénu prvotného "oťukávania" a poviem vám, keď už tieto scény musia byť (lebo v knihe bol Salím veľmi rýchlo zabitý a Mad Sweeney Lauru nikdy nestretol), nech sú takéto. Mad Sweeney nazve Lauru píčou, čo ju urazí, ale prečo? Veď čo je pravda, nie je hriech... Laura so Salímom sa rozprávajú o náboženstve; Laura, ktorá je militantná ateistka z hlboko veriacej rodiny, je ako vždy píča, zatiaľ čo Salím, my precious baby, tvrdí, že Boha o nič neprosí, ale namiesto toho mu ďakuje. Najskôr preto, že konečne vie, ehm, čo so sebou. Rozpráva o džinovi a Mad Sweeney je ako vždy hulvát, na čo Salím zareaguje mlčaním a pohľadom typu "nevšímaj si toho blbca, čo on vie o pravej láske?!".

Naša dvojica kreténov medzitým dorazila do Vulcanu, mestečka sústredeného okolo továrne na strelné zbrane, ktoré je pre boha Vulkána to, čo je Lakeside pre Hinzelmanna, ibaže zjavnejšie. Inými slovami, ešte aj celú vec s obetovaním detí museli totálne vykastrovať. Odin ponúkne Vulkánovi, aby sa k nim pridal, ale on sa k tomu veľmi nemá. Pripomínam, že v knihe Odin od Hinzelmanna nič také nečakal, aj keď je pravda, že sa snažil presvedčiť Mamu-ji, ktorá na tom tiež bola dobre.

Našťastie sa rýchlo vrátime k Salímovi a jeho dvom pasažierom, ktorí práve idú do baru. Laura vyhlasuje, že sa za svoju očividnú mŕtvosť veľmi nehanbí, čo vyprovokuje ďalšie debilné poznámky od Mad Sweeneyho, a vo výsledku tí dvaja po sebe štekajú ako dva psy na opačných stranách plota. Mad Sweeney jej prezradí, že ten bozk možno nebol taký vzrušujúci pre Shadowa ako pre ňu (hovorte si o ňom čo chcete, ale nie je taký sprostý, ako vyzerá) a že jej mužíček je už fyzicky i citovo za humnami, tak nech neblbne a zabudne naňho, ale Laura samozrejme Mad Sweeneyho "múdrosti" veľmi nepočúva. Mad Sweeney je okrem všeobecného kreténstva i kretén homofóbny, ale ešte raz, čo ten vie o pravej láske? Ich rozhovor je ukončený témami "neopätovaná láska" a "análny sex", s tým prvým ako metafora pre to druhé. Je to dialóg, ktorý by technicky mohol byť v knihe, a tak si odo mňa zaslúži ešte o trošičku viac kudos než tento subplot všeobecne.

Shadow a Odin sú Vulkánovými hosťami. Vulkán samozrejme nekríva a nie je veľmi svalnatý, ale držanie sa mytológie je pre lúzrov, ktorí majú radi knihu. Vulkán sa snaží dohovoriť Odinovi, aby obnovil svoju moc prostredníctvom obetí, eventuálne obetoval sám seba, načo upadnem do kómy, lebo ani tento seriál mi budúci vývoj udalostí ešte neotrepal o hlavu tak silno. Vzápätí upadnem do bezvedomia znova, keď Vulkán poukáže na strom so zavesenou šibenicou na svojej záhradke a rozpráva o smrtí obesením. Áno, to by rozhodne bol milosrdnejší osud ako pokračovanie v tejto fraške, ak by ste boli takí dobrí... Nasleduje Vulkánov asi rovnako umiernený prejav o americkej "kultúre zbraní". Toto by najskôr bolo šokujúce pre prípadného člena NRA, ktorý seriál pozerá, ale pre mňa asi ťažko. Ukáže sa, že tá narážka na šibenicu bola v skutočnosti throwing shade on Shadow, ak viete, čo tým myslím. Odina to urazí a chce urážku vrátiť, ale nepovie ako. V každom prípade, Vulkánovo oficiálne stanovisko je také, že sa k Odinovi pridáva, a viac k tomu nepovie.

Ako sa ukáže, medzi mysľami Shadowa a Laury je teraz telepatické spojenie. Ešte dobre, že niečo také mali aj v knihe, lebo by bolo dosť hlúpe, keby úbohá Laura blúdila Amerikou celé mesiace, kým by Shadowa našla celá ubiedená a polorozpadnutá, že?! Ako vážne, ľudia. Fuck you. Laura je pri svojom rodnom dome, kde stalkuje svoju famíliu. Nemá podprsenku, čo absolútne kazí akúkoľvek scénu, v ktorej to je vidieť. Jej família ju nakoniec nezbadá, a tak ide preč.

Vulkán uková Odinovi meč (na kieho by Odin na to, čo sa chystá robiť, potreboval meč?!) a rozpráva sa s Odinom o obetách. Zdá sa, že systém ustanovený v knihe, kde ľudia zabití jeho zbraňami sa rátajú za ľudské obety, stále funguje, ale napriek tomu musí Vulkán dostávať aj obety Hinzelmannovského typu prostredníctvom viklavého zábradlia. Celý tento subplot je blbosť a čím viac vecí tvorcovia pridávajú, tým menej zmyslu to dáva. Proste už choďte do Domu na skale a ušetrite nás ďalšieho utrpenia, prosím. Vulkán tých dvoch nabonzoval pánu Svetu a Médiám, a verte mi, ak sem tí slizkí pišišvori teraz prídu, tak si ma neželajte. Odin sa samozrejme tvári prekvapene, že Vulkán, boh, ktorý sa na nový svet adaptoval a má v ňom svoje teplé miestečko, nechce riskovať všetko kvôli, é, ich priateľstvu alebo tomu chľastu, čo mu Odin priniesol ako dar. A tiež nazve nových bohov "utlačovateľmi". Dovoľ mi zahrať sólo na najmenších husličkách na svete, Odin. Vulkán správne poznamená, že má k celej veci blbý prístup a že on nemá dôvod nebyť neutrálny. Odin ho za to nabonzovanie zabije, čo nie je veľmi pekné, keď poznáte záverečný plot twist... Ale bojím sa, že pri všetkých tých zmenách oproti knihe na to nakoniec nedôjde. Nato Odin prekľaje Vulkána a jeho pece, pričom kliatbu spečatí našťatím do jedného z kotlov, do ktorého Vulkánovo telo hodil. Vyzerá to rovnako hystericky, ako to znie, a Shadowa z toho chytá mŕtvica.

Epizóda sa končí Salímom, Laurou a Mad Sweeneym, ktorí si spravia prestávku v svojom roadtripe a Salím sa pri ceste modlí. Salím povie "Allah Akbar", čiže boh je veľký, na čo Laura namietne, že život je veľký. A Salím, pretože je stelesnením všetkého čistého a dobrého na svete, s ňou v podstate súhlasí. A áno, túto scénu som nemusela opísať, ale Salím je moje gay baby, tak má súďte.

SUMÁR: Všetkým blbostiam navzdory, Salím sa vrátil a to je najdôležitejšie.

Minettin predvianočný špeciál: Lebo umiernenosť je pre slabochov (5/8)

Tak stručne: toto je séria recenzií napísaná ako vianočný špeciál na seriál Americkí bohovia. Autorka čítala knihu a seriál ju zatiaľ pekne štve. Eto vsjo. Minulú epizódu minisérie si môžete pozrieť tuto: http://minetteskvareninova.blogspot.com/2018/12/minettin-predvianocny-special-lebo_16.html

V poslednej epizóde minisérie ste mohli sledovať Minettino psychické zrútenie, pretože celá epizóda bola venovaná kompletnej deštrukcií postavy Shadowa Moona, ktorú tak zbožňovala, zatiaľ čo sa zvyšok postáv tváril, že je všetko ako v knihe. Laura Moon bola tiež OOC a prinútili ma dokonca ju považovať za sympatickú, za čo ich nenávidím ešte viac. Postupne som oľutovala, že som mala nejaké očakávania, že som sa na toto dala a napokon že som sa vôbec narodila. Predminulá epizóda bola na moje nervy celkom milosrdná a ja sprostá som si zabudla zaklopať na drevo. Ešte jeden takýto clusterfuck a ja končím.

5.EPIZÓDA - Lemon Scented You

Táto epizóda príšerne animovaným Príchodom do Ameriky prvých (totiž prasibírskych) bohov. Lebo ak ste si mysleli, že kniha trochu zabúdala na pôvodných Američanov, ešte ste nič nevideli - a najať štyroch z nich ako hercov na jednu sprostú epizódu je asi veľa či čo. Navyše by plnili kvóty na trans postavy! (Nie, vážne, v knihe v tejto časti vystupuje biologicky žena, ktorá nosí mužské šaty, vzala si ďalšiu ženu a vôbec všetko.) Ale nié, oni proste museli túto časť okresať čo najviac, takže z krátkeho segmentu o výskumnej skupinke (skladajúcej sa zo staručkej kňažky, starešinu, vojvodcu a zveda) radiaceho sa s bohom s pomocou halucinogénov sa stane ešte kratší segment, ktorý by sa dal zhrnúť ako "boli tu nejakí pravekí ľudia, medzi nimi kňažka menom Atsula, čo ich doviedla do Ameriky - ó, a mali tiež svojho boha či čo". Lebo Boh nás chráň pred tým, aby tieto segmenty boli, ahem, dobré.

Hlavný plot, ktorý zahŕňa Shadowa, a preto sa od neho snažím držať čo najďalej, pokračuje s Laurou sediacou v jeho hotelovej izbe (vložte príslušný klip z Monthy Pythona a Svätého Grálu - a tým myslím "get on with it!"). Okolo Laury poletuje mucha a ja sa sotva zdržím rantu o tých malých hovädách. Ja sa nebojím pavúkov. Chránia nás pred týmito nevýslovnými hrôzami. Aby sa uistil, že je nažive, hodí Shadow Laure do tváre vankúš. Keby toto bola knižná Laura, povedala by som, že to nie je zlý začiatok epizódy, ale seriál mi nedopraje ani tú radosť, takže je to miesto toho len trochu trápne. Shadowa príliš zaujíma možnosť si to s ňou vybaviť, než aby sa jej spýtal na to, že je živá, teda okrem toho, že v porovnaní so všetkými ostatnými divnými vecami okolo neho to údajne nie je vôbec čudné. Dovolila by som si poznamenať, že v poslednej epizóde Shadow bol ešte skeptikom a keď sa mu Odin snažil tvrdiť, že privolal sneh len myšlienkou, Shadow mu neveril. Takže toľko k tomu "už ma nič neprekvapí". Ak by sa tento seriál nevzpieral akejkoľvek logike, povedala by som, že Shadow len využíva príležitosť na to byť hajzel, ale pri tomto idiotskom scenári nikdy neviete. Jediné, čo vám môžem povedať je, že nenávidím tento seriál i jeho protagonistu. A, samozrejme, knižný Shadow bol viac smutný, že jeho žena zomrela, ako naštvaný, že ho podvádzala, ale to vás asi neprekvapuje, lebo tento seriál považuje za svoje poslanie zruinovať jednu z mojich obľúbených postáv čo najviac.

Vec sa má tak, že knižná Laura je, povedané nesmrteľnými slovami Sam Čiernej Vrany, píča. Za života a dvakrát tak po smrti, keď získa, povedzme, nadhľad nad svetom živých. Aspoň túto časť jej postavy preniesli do jej seriálovej verzie, ktorá evidentne zvažovala podvedenie svojho manžela už nejaký čas, namiesto spontánneho aktu, ktorý bol, ehm, až príliš dobrý. Hnevala by som sa, ale podviedla seriálového Shadowa, tak nad tým len mávnem rukou. Ich rozhovor je prerušený jej žiadosťou o cigaretu, nasledovanou najumeleckejším záberom kupovania cigariet ever. Keď sa Shadow vráti, Laura je vo vani s nevyvetliteľným rúžom, ktorý, ako som si celkom istá, pôvodne nemala. Vraj sa chce zohriať v teplej vode pre prípad, že by sa jej chcel dotýkať...

Nakoniec som rada, že sa od tejto trápnosti presunieme k Odinovi hovoriacemu s jedným zo svojich havranov Han a Chewbacca style. Tento moment úľavy trvá asi päť sekund, potom sa hneď vrátime k not!Shadowovi a nemŕtvej píči. Tí sa napokon rozídu, ale ešte predtým sa pobozkajú, čo namiesto toho, aby bol hnusný zombie bozk ako v knihe, makes her kokoro go doki doki, ahem, dodá jej srdcu tú divnú aureolu, čo vidí okolo Shadowa. Vraj sa pri tom cítila živá. A že ho miluje ešte viac, než keď bola nažive. Laura, zlato. Si. Pekná. Píča. Povie mu tiež, že naňho dáva pozor (aspoň toto je pravda) a že mu ďakuje za mincu. A keď Shadow namieta, že tú mincu chce niekto späť, ona mu povie, nech si ten niekto trhne, lebo, ako sme si už povedali, je to píča. Odin, s absolútne bezchybným načasovaním, príde za Shadowom a pozve ho na drink...

...načo ich okamžite zatknú poliši. Ako, buď moderná americká telka stále dodržiava časti Hayesovho kódu, konkrétne tú vec s potrestaním každého vážnejšieho zločinu, ktorého sa postavy dopustia, alebo tento Odin, ako sme si už povedali, je oproti tomu knižnému blb.

Medzitým Niekde v Amerike je Techno Boy prenasledovaný akýmsi elektronickým facehuggerom, z ktorého sa vykľuje posol Médií. Tá ho vezme do akejsi inej dimenzie oblečená ako David Bowie a menej nadraná ako naposledy. Vyhreší ho za to, že chcel, citujem "obesiť čierneho muža" (vážená, povedzme, že tento konkrétny by nikomu nechýbal) a ak toto má byť odpoveď na kritiku woke ľudkov na tumblr a všade inde, tak povedzme, že oni sa budú viac zaujímať o to, KAM STE DALI VŠETKÝCH POVODNÝCH AMERIČANOV. (Povšimnite si, že som prestala používať to slovo na I. Vidíte, aj stredoeurópska socka ako ja vie byť progresívnejšia než títo nýmandi.) Média tiež povie Techno Boyovi, že je fajn chlapec, len nevie zaobchádzať s ľuďmi, ktorých nepozná. Neviem, či je tento, ehm, nepresný opis dôsledok jej intoxikácie, hajzlovstva alebo idiocie scenáristov, pravdepodobné sú všetky možnosti. Média prinúti Techno Boya, nech sa ospravedlní, nie Shadowovi, ale pánovi Svetu, čo je prvý raz, čo o hlavnom padouchovi vôbec počujeme. Média mu povie, že od neho pán Svet chce, aby sa neospravedlňoval jemu, ale Odinovi a Shadowovi. LEBO TO, ŽE SA PÁN SVET STARÁ O DOBRO ODINA A SHADOWA NIE JE VOBEC SPOILER ALEBO ČO. Pán Svet zdôvodňuje svoj záujem tým, že je to zbytočná provokácia a Odin už bol aj tak v podstate mŕtvy, než ho Shadowovo skoro-obesenie nakoplo k ďalšiemu boju. Vzhľadom na to, že, spoiler, je pán Svet v podstate Odinovou pravou rukou, ako neviem, či to vôbec nejako zapadá do ich plánov. Namiesto toho si vezmem príklad Gillian Anderson a pokúsim sa cez toto dostať s pomocou alkoholu. Média mu povie, že bohovia potrebujú vieru, blablabla, akoby sme to nevideli v každom príbehu o umieraní starých bohov.

Medzitým sa na polícií dozvedáme, že Odin, ten génius, sa neobťažoval ani zabezpečiť si falošnú občianku. Veď viete, tú vec, ktorú so správnymi kontaktmi môže získať každý debil, nieto ešte tricksterský boh. Aspoň má dosť rozumu na to, aby zopakoval svoju oscarovú rolu "úbohého senilného starčeka". Najlepšia je tá časť, keď rovno povie polícií, čo v Chicagu robil, božstvá a všetko. Ako sa zdá, dostali sa do problémov kvôli anonymnému echu, ktoré na nich vykvákalo všetky detaily, dokonca i satelitné fotky ich dvoch, čo v policajtke prebudí oprávnené podozrenie, zvlášť preto, že patria k oddeleniu malého mestečka. Beriem stávky - ktorý tricksterský boh to podľa vás bol, jeden severský, alebo druhý severský?!

Mad Sweeney medzitým zájde za Laurou a chce jej vyrvať z krku tú mincu (namiesto toho, aby ju Laura mala jednoducho pri sebe - veď viete, ako v knihe). Laura má z nejakého dôvodu supersilu a nie je veľmi ochotná sa vzdať jediného dôvodu, prečo žije, aj keď ju Mad Sweeney varuje, že sa jej telo bude ďalej rozkladať. Začnú sa biť a Mad Sweeney ju takmer utopí vo vani (čo by sa mu vzhľadom na to, že je mŕtva, aj tak nepodarilo), keď dnu vtrhne polícia prehľadávajúca Shadowovu izbu a keď uvidia Mad Sweeneyho topiaceho Lauru vo vani... No, viete si predstaviť.

Shadowa a Odina nechá polícia v jednej miestnosti, kde Odina zachráni z pút "malý pavúčik" (hi, Nancy). Do izby vtrhne Gillian Anderson, po cosplayi opitej Lucy Ricardo a opitého Davida Bowieho skúšajúca opitú Marylin Monroe, "happy birthday, mister president" a všetko. A potom príde pán Svet, ktorý vyzerá a vystupuje ako Hannibal Madsa Mikkelsena skrížený s Quagmireom. Vskutku smrtiaca kombinácia, najmä pre môj žalúdok. Pripočítajte k tomu fakt, že o Shadowovi vie viac nepríjemne osobných informácií ako Christian Grey o Anastasií a človek dostane pocit, že faktor slizkosti v miestnosti dosahuje maximum. Ale mýli sa, lebo vtedy tam priplichtí Techno Boy so svojim nevkusným ospravedlním za "lynčovanie černocha" (nie, ospravedlniť by si sa mal za to, že si to nedotiahol do konca a neoslobodil nás, zlato). Pán Svet sa tvári, že chce mier a "zjednotenie", čo je pre všetkých inteligentných ľudí, ktorý čítali knihu pred pozeraním seriálu (teda, skutočne inteligentní ľudia sa s týmto seriálom nebudú obťažovať, ale aj tak) absurdná fraška. Gillian Anderson pokračuje v hraní ožratej Marylin Monroe a vyháňa agregátnu trápnosť scény do nevídaných výšok. A potom pán Svet prostredníctvom stále rovnako príšerných Médií predstaví diaľkovo navádzajú strelu ODIN, ktorá má byť "nasledujúci mesiac vypustená na Severnú Kóreu". Tá reklama vyzerá, akoby ju vyprodukovala sama Severná Kórea, samozrejme za predpokladu, že by mala zmysel pre sebairóniu. Keby bol cringe eroticky vzrušujúci, dosiahla by som orgazmus a je mi jedno, že to je účel tej scény, chcem len tých dvoch (Médiá a Sveta) preč z miestnosti, seriálu a vlastne aj z mojej hlavy. Fuj.

Odin ich samozrejme pošle do čerta a tvrdí, že starí bohovia dávali svojim veriacim niečo na oplátku - veď viete, zmysel... Čo tak trochu ide proti každému polyteistickému náboženstvu, ktorého bohovia boli banda hajzlov (čiža v podstate každému polyteistickému náboženstvu), ako aj knihe, ale dobre. Techno Boy namieta, že nechávajú Odina odísť a nevybavia si to s ním ručne-stručne, čo Svet zvalí na nejakú úctu k Odinovmu veku či čo. Odin s Shadowom potom odídu z miestnosti a ukáže sa, že niekto povraždil policajtov a zničil aparatúru, čo sa ukáže ako práca divného monštra z drôtov, nepýtajte sa, neviem. Na tú istú policajnú stanicu dorazí auto s Mad Sweeneym, zatiaľ čo Laura rozrazí dvere komôrky v márnici (zabijúc náhodného maníka, čo tam pracuje), šlohne šaty inej mŕtvoly a vyberie sa preč...

SUMÁR: Našla som dve svoje najneobľúbenejšie postavy a zdá sa, že Shadow vyhráva súťaž o moje sympatie tak akosi kontumačne.

Minettin predvianočný špeciál: Lebo umiernenosť je pre slabochov (4/8)

Tak stručne: toto je séria recenzií napísaná ako vianočný špeciál na seriál Americkí bohovia. Autorka čítala knihu a seriál ju zatiaľ pekne štve. Eto vsjo. Minulú epizódu minisérie si môžete pozrieť tuto: http://minetteskvareninova.blogspot.com/2018/12/minettin-predvianocny-special-lebo_15.html

V minulej časti sme videli - segment takmer ako z knihy, Zoru Polunočnaju, aká rozhodne NEBOLA v knihe, Salíma Obchodného Cestujúceho, naši hlavní hrdinovia vylúpili banku a Shadow začínal spochybňovať svoju príčetnosť, zatiaľ čo ja prvý raz v tejto minisérií nespochybňujem príčetnosť tvorcov. Uvidíme, ako dlho nám to vydrží.

4.EPIZÓDA - Git Gone

Začíname zobrazením Laury, najskôr ešte živej, v jej práci v kasíne. Vidíme celkom nepotrebnú scénu, kde ju zamestnávatelia donútia používať elektronickú miešačku kariet, nasledovanú ešte nepotrebnejšou scénou, keď si doma pripraví varené vajcia. Mimochodom, ukáže sa, že Git Gone je insekticíd. Laura sa tiež okúpe v nejakom uzavretom priestore a s celkom predvídateľnými výsledkami si nastrieka insekticíd do tváre. Pokus o samovraždu?

Pokračujeme v kasíne, kde sa rozhodnú prekonávať predtým dosiahnuté méty cringeu, keď spravia zo Shadowa zaslúžilého kriminálnika, ktorý sa pokúsi podvádzať v kasíne, hoci je von z väzenia len krátko! Čo, hm, tak nejako nesedí a vlastne je skôr v súlade s jej backstory ako s jeho, ale dobre. Tiež opíše Shadowa ako "arogantného" - ba čo horšie, celkom to sedí. Prosím, zastreľte niekto scenáristu. Potom sa Shadow snaží nahovoriť Lauru na krádež, čo je presne opačne, ako by to byť malo. Ako niekto, kto mal knižného Shadowa rád, musím povedať - táto epizóda bude bolieť. A Shadow je následne ešte dotieravý! Na čo mu Laura skočí! Prosím, zastavte to! Nemučte maaa!

Takže Shadow a Laura idú k nej domov a majú tvrdý sex. Lebo keď chce ženská chlapa, ktorý vie tvrdo šústať, vyberie si SHADOWA MOONA. Jasné. A Christian Grey je majster sebakontroly. Ja viem, ľudské erotické chúťky nemusia vždy zodpovedať ich povahám, ale v tom to je. Že by to v Shadowovom prípade bolo divné. Laura ráno vstane a uvidí, že Shadow, ten kretén, si v jej kuchyni urobil kávu a mieša si karty, ktoré našiel bohviekde. Ukáže sa, že má tiež podvodnícke inštinkty. Hm, žeby to mal v krvi? Lebo Shadowov skutočný otec je Odin. Spoiler? No a? Ja nemôžem za to, že ste takí sprostí a pozeráte tento seriál namiesto čítanie knihy. Okrem toho, ak sa seriál nestará, prečo by som mala ja?!

Keď už hovoríme o nedostatku snahy, Shadow je z nejakého dôvodu do Laury zamilovaný. A asi aj ona doňho...? Jasné, pretože ženy žerú kreténov. Žeby Laurine sebadeštruktívne sklony? Ako sa ukáže, je to presvedčená ateistka, tvrdiaca, že život jednoducho nie je na nadprirodzeno dosť zaujímavý. Tento seriál má núti mať radšej Lauru Moonovú ako jej manžela, a ja ho za to nenávidím. Koľko minút od začiatku tejto epizódy? Pätnásť aj niečo. Pätnásť minút stačilo na to, aby som začala ľutovať svoje abstinentstvo.

Jeho žena stále volá Shadowa Moona "šteniatko/Punťo", a to aj napriek tomu, že tento Shadow Moon má bližšie k psovi dingovi. Teraz už ľutujem i fakt, že som sa na toto dala, a ak to takto pôjde ďalej, budem ľutovať aj to, že som sa narodila.

Shadow dostane prácu v Robbieho posilňovni. Jasné, TERAZ sa nám chce byť verní knihe, čo?! Ako sa zdá, mýlila som sa a Laura v skutočnosti k Shadowovi veľa necíti. Jej sebadeštruktívne sklony pokračujú a nebyť toho, ako pokazili Shadowa, táto časť by sa mi páčila. Ale Shadowa pokazili a podobne ako Laura, i ja mám pocit, že sa zo sveta vytratila všetka radosť a je mi už všetko fuk. Jej sebadštruktívne sklony ju vedú k tomu, že Shadowovi navrhne osudové prepadnutie... Kasína? Okej, zmena oproti knihe, ale vzhľadom k tomu, že Laura v kasíne pracuje, vôbec nie je zlá, a ak si myslíte, že sa starám...

Okej. Shadowa chytili pri lúpeži, nie keď rozmlátil hubu maníkovi, s ktorým pri lúpeži spolupracovali, keď sa jeho a hlavne jeho zbožňovanú Lauru snažil okradnúť o ich podiel. A Laura na seba chce vziať zodpovednosť za svoj podiel pri lúpeži. Jasné, Laura Moonová of all people. Bože, mne všetky tie OOC momenty už pripadajú vtipné! Kým je Shadow vo väzení, skape Laurina zbožňovaná mačka a Robbie ju pochová. Potom sa spolu vyspia, a ona sa pri tom netvári veľmi nadšene, ale "kôpka nešťastia" je v podstate jej základné nastavenie, takže prečo nie. Robbie sa potom vráti a ona váha, ale vyspí sa s ním tiež, lebo keď ste jedna menšia životná tragédia od samovraždy, prečo vlastne nie. Viem z vlastnej skúsenosti.

Mesiace plynú a Shadowa skoro prepustia. Zopakuje sa telefonický rozhovor medzi Laurou a Shadowom, a všimla som si to až teraz, ale... Laura poznamenala, že "stromy už pučia". Čo je technický nemožné, pokiaľ sa seriál neodohráva na opačnej pologuli ako kniha. Tiež sa odohrá osudný blowjob za volantom, ktorý z pochopiteľných dôvodov stál oboch život... Akurát, že obaja sú úplne triezvi! Ako sa zdá, jediný, kto tu dnes bude piť, som ja. Narovinu, v súvislosti s Laurinými sebadeštruktívnymi sklonmi to dáva zmysel, ale ak seriál moju interpretáciu nepodporí, povedzme, že seriálová Laura tiež nie je najjasnejšia zápalka v škatuľke.

Takže, Laura sa ocitne v podsvetí z Malých bohov. Nekecám - púšť, hviezdy, všetko. Príde si po ňu Thovt kvôli "okolnostiam jej smrti"... Nebudem predstierať, že to dáva zmysel. Možno to má niečo s jej mačkou, ale ak bližšie vysvetlenie dáva väčší zmysel, tak ja som Afrodita. Laura Thovtovi papuľuje, načo jej on povie, že človek ako ona, ktorý neverí v nič, dostane po smrti tiež nič. Čo je... Možno pravda? Neviem; jediný posmrtný život, ktorý sme videli, bol Shadowov a ten dostal možnosť výberu. Alzo, jeho síce Thovt súdil, ale to preto, lebo sa s ním, veď viete, poznal? A Shadow bol Bastetiným amantom? Whatever. Od ďalších nezmyslov sme zachránení Lauriným návratom do sveta živých, za ktorým nasleduje povraždenie Detičiek vešajúcich Shadowa. Takže tá scéna bola nakoniec náhradou za povraždenie henchmanov pána Sveta! Lebo vynechanie tej scény deju nijako neublíži. /s A potom sa Shadow zdvihne zo zeme a Laura sa pred ním skryje, kurva sa nepýtajte prečo. Tiež jej odpadne ruka, hoci jej rozklad ani zďaleka nezačal. Ráno si kráča mestečkom celá zakrvavená a držiac vlastnú ruku, samozrejme, že si ju nikto nevšimne. Z nejakého dôvodu v tejto i nasledujúcich scénach vidí Shadowa s akousi aureolou? To dáva taký malý zmysel, že vyhráva prestížny titul "najhorší moment najhoršej epizódy (zatiaľ)".

Keď si prišíva ruku, uvidí ju Audrey a jej reakcia je taká hysterická, že ma prinúti nahlas sa zasmiať. Laura požiada ešte stále jačiacu Audrey, či by nemohla použiť jej toaletu. Okej. Takže sú u nej. Laura vylúči balzamovací roztok a scéna pokračuje v zámernej alebo nezámernej vtipnosti, ono sa to ťažko rozlišuje. Audrey sa napokon dá presvedčiť k napoly rozumnej konverzácií s nemŕtvou, v ktorej sa prizná, že penis, ktorý Laura jej manželovi nechtiac odhryzla, napchala jeho mŕtvole do zadku. Tiež sa prizná s tým, že všade rozhlasovala to o Laure a Robbiem a tvrdí, že z nej "smútok a zúrivosť urobili vulgárnu ženskú". Aha. Takže nie vodka. Na druhej strane, tu vyzerá trošičku triezvejšie a stále je vulgárna, tak neviem. Trošičku, lebo najskôr si stále hrkla, len menej. Neustále opakuje, aká je na Lauru naštvaná, ale napriek tomu jej prišije tú blbú ruku a dokonca ju odvedzie vo vlastnom aute. Zbožňujem túto Audrey. Je to vulgárna ožranka a tiež dobrý človek. Laura opíše Shadowovu aureolu ako "jej osobné slnko". What the fuck. A Audrey, tá dobrá duša, tvrdí, že Shadow si zaslúži niekoho lepšieho ako Laura, a že ho Laura milovala skôr ako domáce zviera než chlapa. Roztomilé - ďalšia postava, ktorá si myslí, že je v knihe! Ich auto zastavia Thovt a Anubis v podobe Ibisa a Jaquela. Prišijú Laure jej ruku, ktorú Audrey zjavne neprišila...? Tiež jej telo upravia a nechajú ju ísť do Shadowovej hotelovej izby. A tým sa epizóda končí.

SUMÁR: Jedna kompletná epizóda o Laurinom živote a jediná vec neunikla umiestneniu do scenáristovej päty. Vráťte mi, kurwa, môjho Shadowa...

Minettin predvianočný špeciál: Lebo umiernenosť je pre slabochov (3/8)

Tak stručne: toto je séria recenzií napísaná ako vianočný špeciál na seriál Americkí bohovia. Autorka čítala knihu a seriál ju zatiaľ pekne štve. Eto vsjo. Minulú epizódu minisérie si môžete pozrieť tuto: http://minetteskvareninova.blogspot.com/2018/12/minettin-predvianocny-special-lebo_14.html

Čo sme sa naučili v poslednej epizóde? Bilkis, Černobog a Anansi existujú. Inak sa deje ešte menej ako v knihe a tvorcovia sa to zúfalo snažia zakryť pôsobivými vizuálmi. Ó, a Gillian Anderson na staré kolená začala chľastať. Keď si to pripočítame k Černobogovmu vystupovaniu, pomaly sa zdá, že všetci novopríchozí sú alkoholici. Nuž, každý má iný spôsob, ako sa cez tento seriál dostať

3.EPIZÓDA - Head Full Of Snow

Začíname segmentom Niekde v Amerike, ktorý síce nie je priamo z knihy, ale kľudne by mohol byť. Istá pani Fadilová zomrie a namiesto Azraela si po ňu príde Anubis, lebo ju istá slečna menom Tita (?!) naučila o bohoch starého Egypta (?!). Človek aby sa potom bál otvoriť Petišku, nech neskončí v nesprávnom posmrtnom živote. Napriek tomuto nezmyslu a troške zlého dialógu to je celkom sympatická scéna, ale trochu ma vydesila, lebo seriál má napokon svoju kvótu na cringe a keď si ju nesplní v jednom z týchto segmentov, bude sa o to snažiť v scénach zahŕňajúcich hlavný plot.

K Shadowovi sa vraciame post hoc, keď už všetci spia a on sa z nejakého dôvodu rozhodne vyliezť na strechu (lebo to dáva omnoho väčší zmysel, ako že sa mu Zora Polunočnaja objaví pri ksichte, keď sa zobudí z nočnej mory, a zavolá ho na strechu - veď viete, ako v knihe). Aj zvyšok stretnutia s Polunočnajou je prakticky rovnaký ako v knihe, len detaily sú precízne posunuté a pridané presne tak, aby to nedávalo zmysel. Napríklad Zora tvrdí, že panny sú lepšie veštice. Okej, povedzme, že ona je panna (čomu v knihe nič nenasvedčuje, okrem starého archetypu panna-matka-starena, a čo ja viem, ja som pri nohách Večernej žiadne decko tmoliť nevidela). V ktorej mytológií toto vôbec platí?! Polučnaja ho tiež poprosí, aby ju pobozkal na výmenu za tú jej mesačnú mincu. Viete, presne ako v knihe, KDE MU EXPLICITNE POVEDALA ŽE NEMUSÍ ROBIŤ ANI TOĽKO! Najhoršie na tej scéne je ale asi vystupovanie Polunočnej. Má totiž všetok takt a schopnosť komunikácie námesačného Sheldona Coopera, čo, a hádam vám to nemusím opakovať, v knihe nebolo. Celkove to jej vyžarovanie nevinnosti je rozčuľujúce, lebo jej brat je Černobog a pre ľudí, ktorí ju uctievali, bolo panenstvo hanba, takže nech sa na to pozriete z akejkoľvek strany, nedáva to zmysel. Navyše má najhorší fejkový prízvuk zo všetkých. Korunu tomu všetkému nasadí, keď Shadow príde k Černobogovej posteli a požida ho o ďalšiu partiu. TO ŤA NEMOHLO NAPADNÚŤ SKOR, GÉNIUS?! Sorry, samozrejme, že nie, čo sme v knihe?! Alzo, prečo Černobog fajčí v posteli?! Odin tiež zvádza Jutrennaju a vezme ju von na prechádzku v daždi. ...okej, myslela som, že ženy jeho veku nie sú Odinov typ (to len pre prípad, že by ste zabudli, že je trash). Ale trochu s ňou flirtoval aj v knihe, takže povedzme.

Medzitým ešte inde v Amerike Mad Sweeney stratil so slnečnou mincou aj svoje legendárne leprechaunovské šťastie. V knihe ju chcel vrátiť preto, lebo technicky nebola jeho, ale dobre. A ešte inde v Amerike sa odohrá tá scéna so Salímom Obchodným Cestujúcim a Džinom Taxikárom. Tá ma hneď rozveselí, lebo a) je viac-menej z knihy; b) sľubuje ďalšie radosti, totiž viac Salíma Obchodného Cestujúceho. Toho mám rada. Náladu mi nepokazí ani zbytočný full frontal, ani sex scéna štylizáciou asi taká umiernená ako zvyšok seriálu, hoci keby v Moulin Rouge bola explicitná sex scéna, bola by asi takáto.

Nasleduje Odinovo a Shadowovo vylúpenie banky, ktoré je viac-menej z knihy, čo je pre mňa dosť smutné, lebo nemôžem do nikoho a ničoho rýpať. Po krátkej, ale neznesiteľnej chvíli mi Odin predsa len niečo poskytne, keď poznamená, že veriť v predpoveď počasia (presnejšie "maličkí ľudkovia v telke predpovedajúci počasie") a v to, že Shadow privolal sneženie svojou mysľou, je v podstate to isté. Moje podozrenie zo včerajška sa potvrdilo, Odin nie je najjasnejšia zápalka v škatuľke, najmä ak sa v tej istej škatuľke vyskytne jeho knižný náprotivok. Hádajte, kto nás príde navštíviť potom?! Mad Sweeney! Chce od Shadowa späť svoju mincu, a Shadow zareaguje primerane vzhľadom na to, že od neho kretén, ktorého videl len raz v živote, chce späť nejakú sprostú šťastnú mincu. Samozrejme, Odin tam len tak sedí a nevysvetlí Shadowovi situáciu. A potom zaželá Mad Sweeneymu veľa šťastia. Nuž, byť za každých okolností ten najväčší hajzel v miestnosti je základné pravidlo Odinovej existencie. Potom sa vrátime k scénam a replikám z knihy. Shadow ostáva skeptikom a Odin nám otrepe o hlavu, že sa bojí toho byť zabudnutý. MY VIEME.

A epizóda končí cestou Mad Sweeneyho na cintorín k Laurinmu hrobu, kde údajne má byť jeho minca - pamätajme si, na rozdiel od knihy sa Laura ešte neobjavila ako nemŕtva v Shadowovej izbe, keď sa s ním Mad Sweeney rozprával. To sa stane až teraz, na konci tejto epizódy. A... Cliffhanger!

SUMÁR: Niečo sa deje, haleluja! A Salím Obchodný Cestujúci prišiel na scénu! Toto bola celkom dobrá epizóda. Uvidíme, ako dlho nám to vydrží.

Minettin predvianočný špeciál: Lebo umiernenosť je pre slabochov (2/8)

Autorka čítala knihu a seriál ju zatiaľ pekne štve. Eto vsjo. Minulú epizódu minisérie si môžete pozrieť tuto: http://minetteskvareninova.blogspot.com/2018/12/minettin-predvianocny-special-lebo.html

Začneme túto recenziu tak, ako sa začína táto epizóda - rekapituláciou minulej. Seriál nie je veľmi verný knihe, no jeden element sa zachoval - že sa, doriti, nič nedeje. Shadowa Moona prepustili z väzenia, len aby zistil, že jeho žena je mŕtva. Cestou domov ho stalkuje divný chlapík menom Wendsday (trikrát hádajte, ktorý severský boh to je?!), ktorý mu ponúkne prác svojho bodyguarda/asistenta/chlapca pre všetko, čo spoločne oslávia v bare, kde stretnú dvojmetrového Íra zvaného Mad Sweeney. Shadow má psychedelické sny. Shadow je zajatý Techno Boyom, bohom technológie, ktorý ho dá zmlátiť svojim henchmanom, ktorí ho takmer obesia, len aby ich ktosi pozabíjal (čo totálne nebolo v knihe). Medzitým kdesi v Amerike sa nám Bilquis alias Pažravá vagína predstaví tým, že do seba pohltí muža, s ktorým má sex.

2.EPIZÓDA - The Secret Of Spoon

Druhý Príchod do Ameriky, kde sa pozoruhodne mladý Anansi objavý na otrokárskej lodi a vyvolá na nej vzburu, je ešte horší ako ten prvý, a to tak veľmi, že si musím urobiť očíslovaný zoznam toho, čo je na tejto scéne zle.
1. Najskôr je tu Anansiho osobnosť. Predstava Anansiho, vodcu revolty, je asi taká absurdná, ako Odina filantropa. Anansi by bol prvý, kto by im tvrdil, že akokoľvek nafigu ich život je, aspoň sú nažive, tak nech nerobia fóry, veď za sto rokov ich potomstvo vynájde džez a rap, čo by v jeho očiach stálo za to (lebo Anansi je starý boh a teda hajzel). Iste by povzbudzoval otrokov na plantážach, aby podvádzali a okrádali svojich pánov, a možno by nebol proti revolte, ktorá by celkom určite neviedla k smrti všetkých zúčastnených, ale "lepšie zomrieť na nohách ako žiť na kolenách" tak nejako nie je filozofia, s ktorou by bol stotožnený.
2. Anansi hovorí po anglicky, keď otroci na lodi, ktorí ho vzývajú, hovoria Ašanti (aspoň myslím, lebo práve z Ašanti Anansi pochádza). To bol Afroamerický Jeff Goldblum (vedela by som si vyhľadať, ako sa volá, ale no tak, keby ste videli jeho ksicht, povedali by ste, že sú bratia z jednej Nabou - a toto bol vtip pre nýmandov ako ja, čo čítajú marocké romány) príliš lenivý na to sa naučiť správnu výslovnosť tohto jazyka?!
3. Prečo má na sebe oblek a odkazuje na ďalekú budúcnosť?! Bohovia majú v knihe mnoho schopností, ale do budúcnosti nevidia, to by vytvorilo logickú Mariánsku priekopu vzhľadom na to, že to, ako to Odin nejako nedomyslel, je hlavnou pointou knihy!
4. Prečo je toto vôbec Príchod do Ameriky?! Ako mohol Anansi prísť do Ameriky na tejto lodi, keď jeho veriaci všetci pomreli?! Práve to je tak akosi pointa bohov - že sú úzko spätí so svojimi veriacimi! Ľudia, ktorým bol Anansiho Príchod do Ameriky venovaný v knihe, boli obaja otroci, ktorí viedli mizerné životy, ale žili a mali deti, pričom žena sa stala jednou zo zakladateliek louisianského vúdú! Veď viete, synkretického náboženstva, ktoré Anansiho uctieva!

Ale dosť už o tom, lebo ja v dvadsiatke dostať mŕtvicu naozaj nechcem. Shadow, ktorý bol od obesenia bandou Techo Boyových Detičiek (čo stále nebolo v knihe a stále nedáva absolútne žiadny zmysel) zachránený niekým, kto Detičky zmasakroval (fuck if I know; mimochodom, Detičky by podľa všetkého nemali krvácať, ale fontány krvi vyzerajú dobre, takže do čerta s logikou, povedali si tvorcovia, tí majstri umiernenosti). Nasleduje scéna priamo z knihy, ibaže Shadow je pochopiteľne naštvanejší a spýta sa Odina, čo to malo znamenať s tým Techno Boyom. Odin mu na to, že mu priplatí za riziko povolania, a tiež že nevie nič o tom, kto ho pred Detičkami zachránil, čo sa celkom určite vysvetlí, ale ja by som radšej vedela, prečo sa Techno Boy musel pokúsiť o Shadowovu vraždu v prvom rade. Whatever. Shadow je doráňaný, čo mu ten hedonistický kúpeľ vybratý z knihy trochu pokazí. A tiež hneď nenarazí na zombie!Lauru a nemá sen o zaniknutých bohoch. Ale o Laure sa mu aspoň sníva, čo bolo fakt potrebné a dalo diváctvu pocítiť jeho smútok za ňou. /s Seriál potom aspoň na chvíľu prestane blbnúť a ukáže Shadowov smútok za Laurou cez melancholickú montáž spratávania ich domu. Dala by som mu za to body, ale podmaz montáže je taký otravne kovovo znejúci, že to nespravím. Táto montáž ma môže bozať. Potom príde Odin a pripomenie mu, že vie o afére jeho ženy. Díky Brodin. Odin tiež čuchá púpavu, čo už má semená. Začínam si myslieť, že tento Odin najskôr nebude taký inteligentný ako ten knižný. Vzápätí moje podozrenie potvrdí, keď povie, že Shadow "potrebuje viac osobnosti" na to, aby mohol byť kúzelníkom (kvôli tým trikom s mincami a tak). To je roztomilé, on si snáď myslí, že je v knihe! Tento Shadow totiž, zdá sa, je tak trochu hajzel a vôbec nie ten kľuďas, o ktorom Laura povedala, že ani nevie, či je tam, tak je väčšinou ticho.

No nič. Odin pošle Shadowa na nákupy a seriál, znudený všetkým tým character developmentom a dávaním zmysel, nám odprezentuje ďalší zo svojich úchvatne zlých momentov. Gillian Anderson ako ožratú Lucy Ricardo! Pamätáte sa, ako Shadowa v cca druhej tretine knihy, keď už dávno vedel, čo a ako, prišla "pozrieť" bohyňa médií a ponúkla mu svoje, ehm, poprsie? A vedeli ste, že ten moment môže byť ešte zbytočnejší a mať ešte viac cringeu?! Lebo Média sa dokéže objaviť aj na obrazovke vypnutého televízora! A Gillian Anderson predvedie najhorší herecký výkon svojej kariéry! A ani neukáže prsia! Shadow o tom všetkom povie Odinovi a ten je asi taký umiernený ako zvyšok tohto prekliateho seriálu. "Lepšie zaniknúť než byť zabudnutý" HA HA HA CHÁPETE, LEBO ON JE STARÝ BOH A NECHCE BYŤ ZABUDNUTÝ... (Kristepane, my to chápeme!) Na jednej strane to dáva zmysel, lebo seriál ešte nič nepotvrdil a snaží sa byť za menej sprostý než je, na druhej strane od Techno Boyovej limuzíny už nemôžu predstierať, že sa nič nedeje, takže si veľmi nepomáhajú. Potom Shadow, v knihe tak trochu technofób, kúpi Odinovi mobil - proti jeho vôli. Prečo odmietne Médiá tento by som veľmi rada vedela, ale najskôr to bude mať čo do činenia s tým, že žiaden súdny človek by nechcel slúžiť pod ožratou Gillian Anderson.

Dozvieme sa, čo sa stalo s maníkom, ktorého zožrala Pažravá vagína. Zjavne má totiž vo svojom vnútri samostatný vesmír, v ktorom si teraz nahý maník pokojne pláva. Táto vložka je divná aj na pomery tohto seriálu. Nasleduje montáž, ktorá je naopak na pomery tohto seriálu úplne štandardná, totiž Pažravá vagína pohlcujúca ďalšie obete. Potom Pažravá vagína spomína na zašlú slávu.

A keď už hovoríme o zašlej sláve - návšteva u Černoboga! V princípe je to rovnaké ako v knihe, aj keď sú tam nejaké veci pozmené. Z nejakého dôvodu je seriálový Černobog ešte väčší hajzel ako knižný. Ako je to možné neviem. Tento seriál vás prinúti veriť v zázraky. Výslovnosť ruských mien je ešte horšia ako v knihe, ale to žiadne umenie nie je, lebo príšernú ruskú výslovnosť mám aj ja. Černobog má protirasistický prejav, ktorý znie ako niečo, čo by ste počuli v našom šenku o tretej nadránom, a ja som rada, že sa im do tohto seriálu podarilo prepašovať kúsok autentickej slovanskej kultúry. Černobog všeobecne vystupuje ako chlapík, ktorý trávi viac času v kabaku, než by sa patrilo. Ani postavy, konkrétne Zora Utrennaja (pardon, Utrenjaja), si nemôžu pomôcť a facepalmujú, keď ho počúvajú. Slávna stávka o Shadowovu hlavu prebehne tak ako v knihe, len Černobog to celé navrhne, čo ma štve, lebo tento moment bol pre Shadowa ako postavu dosť dôležitý. Ešte dôležitejší ale bol pre Minette, lebo sa ukázalo, že Shadow má asi toľko chuti do života ako ona, čím sa stal jej obľúbenou postavou. Epizóda končí spomínanou partiou dámy a Černobogovým spevom. Mám taký pocit, že Černobog spieval teľatám na bitúnku, ktoré hlušil, jeho hlas by vás totiž prinútil prosiť o kladivo do hlavy.

SUMÁR: Tento seriál je dôkazom víťazstva hmoty, respektíve jej estetickej pôsobivosti, nad duchom. Je pôsobivé, ako sa im darí orezávať dôležité scény a dialógy knihy, obzvlášť keď sa toho deje ešte menej.

Minettin predvianočný špeciál: Lebo umiernenosť je slabochov (1/8)

December je zvláštny čas. Na jednej strane by som ho mala stráviť písaním pre tento blog, na druhej strane nám za chvíľu začína skúškové a ja som lenivá mrochta; nemôžete odo mňa chcieť, aby som si pri tom učení našla čas aj na písanie. Od čoho by som pokrastinovala na tumblr, prosím vás?! Na druhej strane, nebudem tých päť ľudí, čo sem občas zablúdia, o svoju úžasnosť ukracovať práve na sviatky, takže takto. Vianočná poviedka bude, aj keby mala mať tak dve strany, ale vianočný špeciál zlúčim s filmovým magazínom. Teda seriálovým. Lebo ó bože, na tento seriál jeden nestačí. MÁM TOĽKO TOHO ČO POVEDAŤ.

Z mosta do prosta, táto miniséria sa bude zaoberať recenziami na American Gods, epizódu po epizóde. Možno si hovoríte, ako môžem mať viac názorov na seriál s ôsmymi epizódami ako na celú prekliatu Kösem Sultan. No, je to celkom jednoduché.

Ja som totiž čítala knihu.

Pozor, ľudia. Nasledujú spoilery a kvantá purizmu, že by sa inkvizícia červenala.

1.EPIZÓDA - The Bone Orchard

Takže, epizóda začne celkom cool openingom, a seriál sa rozhodne uviesť  nás do deja... Okej, ľudia, oni fakt nestrácajú čas s nasieraním Minette a vôbec všetkých nešťastníkov, čo mali radi knihu. Ako takto. V princípe je Odinov segment Príchodu do Ameriky rovnaký ako v knihe, len hlavnú tému pri tom úplne zorali. V seriáli sa banda Vikingov ocitne na brehoch Ameriky a snažia sa nakloniť si Odina najskôr dobrovoľným mrzačením (konkrétne vypichovaním jedného oka), a potom rituálnym bojom, pretože Vikingovia alebo čo. A to absolútne likviduje pointu celého segmentu. V knihe (okrem iných zmien) sa totiž pokúsili Odina nakloniť ľudskou obeťou konkrétne zajatým a obeseným Indiánom. Vďaka tomu totiž čitateľ veľmi rýchlo pochopí dve veci.
1.) Že starí bohovia sú bastardi. (Predsa len, dobrovoľný boj, akokoľvek bohatý na gore, tak akosi nie je ono v porovnaní s OBETOVANÍM ĽUDÍ.)
2.) Odinov titul Pán šibenice. Toto opomenutie tak veľmi škodí mnohým témam príbehu, že sa ho tvorcovia snažia kompenzovať neustálymi zmienkami o šibenici všade okolo hlavného hrdinu, čo je jednak otravné a jednak chabá náhrada, pretože Shadow nie je Odin, a tak celá asociácia ide do čerta. Na druhej strane je to v súlade s hlavnou témou seriálu i týchto recenzií, podľa ktorej som túto minisériu pomenovala. Tvorcovia si totiž nemyslia, že ich diváctvo je veľmi bystré a vôbec, kto potrebuje jemné nuansy a náznaky, keď máte rozpočet na obrovskú vikinskú bitku s množstvom goru?! (Podľa mňa tiež sprostosť jeho uctievačov trochu nahlodáva povesť Odina ako veľkého trickstera a má viac spoločné s hlúpymi stereotypmi o Vikingoch než s realitou, ale neva.)

Pokračujeme na čosi menej rozčuľujúcu nôtu, keď sa objaví náš hlavný hrdina, Shadow Moon (známy familiárne ako Stín). A viete čo? On vlastne nie je taký zlý. Počiatočné scény, keď si odpykáva trest za ťažké ublíženie na zdraví (k tomu sa dostaneme v nasledujúcich epizódach) a teší sa na prepustenie a najmä návrat k svojej žene, len aby sa dozvedel, že zomrela pri autonehode, sú prevzaté priamo z knihy. Ricky Whittle je fantastický Shadow vizuálne, aj keď ho hrá trochu emocionálnejšieho, než ten starý flegmatik má byť, ale to nemusí byť na škodu. Samozrejme, od toho cringefestu s úvodnou scénou už prešlo zopár minút a my si nemôžeme dovoliť prejsť tak dlho bez nejakej frašky, a tak príde rad na Shadowové sny, ktoré pozostávajú z divného segmentu, kde sa mu sníva o tom, ako dáva žene dobrú noc, a Sadu kostí z titulu, ktorý je symbolicky prázdny a všeobecne creepy, len tak pre srandu králikov.

Nasledujú ďalšie momenty, ktoré sú viac-menej z knihy - Shadowova cesta na letisko, stretnutie so starým Odinom v lietadle a potom je tu tá... Vec s Pažravou vagínou (dobre, je to Bilquis, ale v duchu o nej nedokážem rozmýšľať inak ako v kontexte Tej Scény), ku ktorej sa ešte dostanem. Osobne zbožňujem Iana McShanea ako Odina. Pravda, sú tu také detaily ako farba jeho vlasov, chýbajúci Yggrasil na kravate (ale buďme úprimní, nebudem tento seriál hrešiť za to, že sa výnimočne rozhodol pre trochu väčšiu umiernenosť ako kniha) a fakt, že som si ho prestavovala trochu mladšie vyzerajúceho, ale McShane dodáva starému tricksterovi nečakanú energiu a charizmu, ktorá ma naozaj očarila. BTW, "dívaš sa na mňa ako keby som ti pretiahol matku" - vedia vôbec, čo do toho scenára strčili?! Žeby nejaký ten foreshadowing? Samozrejme, pretože už uplynulo päť minút, vrátime sa ku cringeu ĎALŠÍM Shadowovým snom, teraz s byvolom Ameriky, ktorý je úplne iný než v knihe, ale zmena z byvolieho Minotaura na byvola s planúcimi očami a podzemnej jaskyne na temný sad nie je zase dôležitá. Mimochodom, scéna, ktorou sa nám Odinova postava predstaví, keď predstiera senilitu, aby získal sedadlo v prvej triede, nie je v knihe, ale ak si myslíte, že ma to štve... Tá scéna je totiž tak dokonale odinovská, že ak si k nej pripočítate toho obeseného Indiána z knihy, máte prakticky celú postavu Odina. Ja osobne ju schvaľujem.

Keď už hovoríme o veciach, ktoré schvaľujem - Pažravá vagína! Tá scéna v seriáli ani nemusela byť, ale okrem toho, že je príliš psycho, než aby ju vynechali práve z tejto adaptácie, si tvorcovia zjavne zmysleli, že chcú Pažravej vagíne dať väčší priestor, proti čomu nič nemám, ale uvidíme, čo z toho bude. Samotná scéna je viac-menej z knihy, teda okrem toho, že Pažravá vagína nie je prostitútka, čo môže byť dobré i zlé podľa toho, čo z toho vzíde. Všeobecne s tou scénou nemám problém, pretože tak ako v knihe nemá absolútne žiaden zmysel.

Scéna v bare a ráno po sú viac-menej z knihy, len Mad Sweeney je nejaký mrzutejší. Pohreb je tiež oukej, až kým nepríde na udalosti po pohrebe. Nikdy by som nepovedala, že ma naštve krivda voči postave Audrey, ale sedím tu, pri svojom počítači, a obhajujem tú, podľa nesmrteľných slov Sam, píču. No, tvorcovia si zjavne pomysleli, že neplnia plány, čo sa cringeu týka, a tak spravili s Audrey vulgárnu ožranku. V knihe napľuje na Laurinu mŕtvolu, len aby po pohrebe rýchlo pribehla za Shadowom a vysvetlila mu, že to preto, lebo jej muž ju s Laurou podvádzal. Shadow z jej priznania nie je nadšený a nezapôsobia naňho ani jej ďalšie ospravedlnenia, pričom to je asi tak všetko, čo sa ich interakcií týka. V seriáli je Audrey očividne celý čas dosť pripitá (alebo tá herečka niečo fakt pokafrala) a nielenže Shadowovi povie o celej tej veci s neverou úplne bezdôvodne, ale ponúkne mu sex na čerstvo zasypanom hrobe jeho manželky, vraj na oplátku. Je to scéna odlišujúca sa od tej knižnej takým nechutným spôsobom, že s tesným náskokom prekonala úvod, čo sa najviac cringe momentu epizódy týka.

Potom príde scéna s Techno Boyom a jeho fantastickou limuzínou a spomínala som už, že tvorcovia seriálu nemajú zmysel pre mieru? No. Toto má byť prvé stretnutie Shadowa s jedným z nových bohov, keď ho Techno Boy, boh počítačov (alebo čohosi takého) vtiahne do svojej limuzíny, vyhráža sa mu a nechá ho zmlátiť. V knihe je to trošičku divné, ale ultimátne môže byť vysvetlené tak akosi racionálne. Limuzína Techno Boya NIE JE paralelná dimenzia a hoci Shadow tvrdí, že si nevedel vybaviť, ako Detičky (Techno Boyovi henchmani) vlastne vyzerajú, je pravda, že vtedy bol unavený a tak trochu sťatý. Navyše sa ho Techno Boy nepokúšal zabiť, čo dáva celkom zmysel, kedže v oboch prípadoch chcel, aby Shadow čosi ODKÁZAL ODINOVI! Jeho vyhrážka, že Shadowa nielen zabije, ale ho aj vymaže ako nepotrebný súbor, je teda v tomto prípade absolútne stupídna a jeho pokus o Shadowovo zabitie ešte stupídnejší. To, že Techno Boy je tučný a nemá zženštilé maniere, je potom už len detail. Tá vec s limuzínou nás ale privádza k poslednému bodu a síce, že veľa z toho, čo na knihe obdivujem, tvorcovia skrátka nechápu.

Prvky fantasy sa do Amerických bohov (knihy) vkádajú len pomaly. Okolo hlavného hrdinu sa dejú divné veci od začiatku, ale nie je to nič, čo by rozumného človeka prinútilo veriť v existenciu starých božstiev. Čitateľ postupne začína prijímať, že pre toto iné ako nadprirodzené vysvetlenie neexistuje, a keď príde tá jazda na kolotoči, človek vlastne nie je až taký prekvapený, ako by mal byť; nie je to žiaden "wow" moment, keď si hlavný hrdina uvedomí, že, vole, bohovia sú skutoční. Vlastne sa to zdá ako najlogickejšie vysvetlenie všetkých tých čudných vecí okolo neho. Inými slovami, kniha má zmysel pre umiernenosť a dokáže si dať načas (niekedy až príliš načas). Na druhej strane show, vo svojom nekonečnom megalomantstve a pohŕdaní díváctvom, niečo také nedokáže. A to vo mne prebúdza obavy, čo sa ďalších epizód týka...

SUMÁR: Hlavní hrdinovia sú fajn, ale zvyšok nevyzerá veľmi nádejne.

Minettin filmový magazín: Fuck you, Grindelwald

Nagat nám, mrcha jedna, neposkytla poriadnu recenziu, len čosi, čo narýchlo zbúchala, keď s fľašou vodky sledovala Venoma - na druhej strane, Nagat už nie je yaoistka a v takom prípade potrebujete NEJAKÚ fľašu vodky, ak chcete zvládnuť Venoma; alebo jačiacu yaoistku vo svojej blízkosti a neutíchajúcu oddanosť Rizovi Ahmedovi. Viem z vlastnej skúsenosti. V každom prípade, keďže tak neurobila, musím to ako jej oficiálna najvyššia imitátorka zvládnuť sama.

Nanešťastie, ja som absolútne triezva (tým chcem povedať, že som nemala jedinú rumovú pralinku, lebo z čoho iného by som bola intoxikovaná?!). A pritom na toto by som potrebovala všetky margarity sveta. Margarity, lebo Fantastické zvery 2 sa neprežívajú ako bežný príšerný film. Fantastické zvery 2 sú jedna obrovská, zdĺhavá párty plná ľudí, ktorí vám lezú na nervy a ktorú musíte prežiť do tomboly. A na konci nič nevyhráte, lebo je to tombola, vole, čo ste čakali?! Na druhej strane, ako na každej dobrej párty, aj na tejto máte Toho Chlapca. Viete, ktorého myslím; toho, ktorého zadok stojí za to zostať prinajmenšom do tomboly. Či už ste na ryšavých twinks, alebo čokoľvek je Ezra Miller, celú tú srandu nakoniec prežijete. Ale ľahké to teda nebude.

FANTASTICKÉ ZVERY 2

Odmietam tento film nazývať jeho oficiálnym názvom, lebo práve tým to začalo a od toho momentu to šlo len dole vodou.

Mojím osobným názorom je, že na tomto filme neexistuje chybička, ktorá by sa nedala napraviť vyškrtnutím Grindelwalda z celého filmu. Dobre, Nagini by tam bola stále, ale narovinu, ak by tento jeden sprostý retcon bol najhlúpejším momentom filmu, diváctvo by malo šťastie.

Otázka za milión (alebo aj viac): Plot twistom na konci filmu ste odhalili tajného zlého čarodejníka všetko manipulujúceho. Problém je v tom, že tento plot twist je všeobecne považovaný za obzvlášť hlúpy, navyše herec, ktorý zlého čarodejníka hrá, je stroskotaný alkoholik, čo nedávno spôsobil verejné pohoršenie, keď ho vlastná žena obvinila z domáceho násilia. Čo urobíte?
Odpoveď (podľa producentov): Zlého čarodejníka vylepíte do stredu všetkých posterov a spravíte z neho hlavného padoucha a srdce nasledujúceho filmu.

Bez Grindelwalda by bol celý film o tom, že Credence je stále obscurus (Obscurial? Whatever.) a Tina ho musí vypátrať a zneškodniť; ide po ňom aj ten maník zo Senegalu z povedzme rodinných dôvodov, Leta o celom bordeli povie Newtovi, a ten sa Tinu so Senegalcom snaží zastaviť, lebo Credencea ľutuje a chce ho zachrániť. Ostatne, ten príbeh je síce dosť zapletený, ale počas dvojhodinového filmu nie je zase také ťažké to nejako zaonačiť bez siahodlhých flashbackov. Potom je tu Queenie a fakt, že ku koncu to zorala ešte horšie ako Albert na konci druhej série Viktórie - a to všetko preto, že uverila Grindelwaldovi, takže logicky bez neho opadáva aj táto neskutočná blbosť. No a nakoniec sme sa mohli vyhnúť aj celej tej kravine s "no homo" Dumbledoreom, ako aj plot twistu okolo Credenceovho pôvodu. Na druhej strane, toto jedno sa ešte dalo zachrániť tvrdením nejakým príbehom o starej Kendre a o tom, ako chcela svojich pľuhavých synátorov presvedčiť, aby prijali nemanželského nevlastného brata tým, že mu vnútila meno Dumbledore. Albus, pretože bol trash, potom dal brata do decáku, len čo jeho mamka voňala kvetinky odspodu. Inými slovami, to by sa dalo nejako zvládnuť, keby sme mali čas. A to je ten problém - nemali sme. Lebo Grindelwald.

Vlastne by sme mali čas na všetko. Na Nagini (aspoň nejaké vysvetlenie tej sprostosti s maledictom by bolo vhodné, rovnako tak jej priateľstvo či čo s Credenceom). Na tú telenovelu s Lestrangovcami. Na Letu Lestrange, lebo na rovinu, ak je jediná nová postava, pri ktorej si nebúchate hlavu o stenu, je to ona. Leta Lestrange je Framboise (https://www.databazeknih.cz/knihy/pet-dilku-pomerance-3856) čarodejníckeho sveta, a ak vám to nestačí, potom ste Päť dielikov pomaranča najskôr nečítali. Plus nebyť Grindelwalda, neumrela by na konci. Ja viem, spoilerujem ako divá, ale verte mi, absolútne to neľutujem. Na ten clusterfuck musíte byť pripravení. Prinajmenšom ja som všetky tie blbosti zvládla lepšie, keď som na ne bola pripravená. Credence má byť Lestrange, ale nakoniec je Dumbledore, aspoň podľa Grindelwalda (a úprimne povedané, fuck Grindelwald). Queenie sa pridá ku Grindelwaldovi, lebo mu uverí, že zlegalizuje manželstvá čarodejníkov a muklov - áno, chlap, ktorého HLAVNÝM BODOM PROGRAMU je vraždenie a zotročenie muklov. Pripomína mi to jednu fanfikciu, ktorú som nedávno čítala a v ktorej pre zmenu Snape zdôvodňoval svoje pridanie sa k Voldemortovi svojim niekdajším názorom, že je idealista ako on a chce zbaviť svet predsudkov proti muklom a humusákom. Inými slovami, tento film je oficiálne zlá fanfikcia.

Na druhej strane, aby som bola celkom úprimná, na také obrovské fuck you ako The Greatest Showman to nevyzerá. Áno, je to neskutočný bordel a som príšerne sklamaná, ale potenciál tu bol, a niektoré časti celkom ušli. Leta Lestrange a celý ten cirkus okolo Credencea sú vlastne celkom fajn veci, ak ste na takéto mysteriózne telenovely zvyknutí, Newt je stále Newt a rozohrieva srdiečka a iné dámske partie bez toho, aby sa vôbec snažil, jeho romanca s Tinou pokračuje síce trochu rýchlejšie než sme čakali, ale nesťažujeme sa, lebo Newt si zaslúži lásku, a potom je tu Kowalski. Kowalského predsa nemôžete nemilovať. Na rozdiel od McGonagallovej a iných sprostých cameí je objavenie sa Nicolasa Flamela vlastne celkom zlaté. Ak niekedy bude pokračovanie, pôjdem na to, aj keď bez prehnaných očakávaní. A celkové hodnotenie?

Námet - Ešte raz. Fuck. Grindelwald.
Scenár - Keby sa Joanne Harrisová opila pri prvej časti, asi by napísala niečo takéto. Len s menej Grindelwaldom. Prosím, dajte scenár trojky napísať opitej Joanne Harrisovej.
Výprava - Niektoré akčné scény sú rovnaký brajgel ako scenár, iné sú naozaj úchvatné, a všeobecne sú vizuály tou najlepšou vecou v celom toto zmätku. Práve ony vyvolávajú spomínaný pocit zdĺhavého a priveľmi divokého žúru.
Soundtrack - Druhá najlepšia vec na tomto filme. (Prečo si vôbec ešte vediem túto položku?)
Herecké výkony - Tretia najlepšia vec vo filme. Ešte ani ten starý ochľasta Depp to nezoral, a to je čo povedať. Inak by som vyzdvihla Eddieho, lebo Eddie môže mať Oscara, ale aj tak jeho herecký talent nebude nikdy docenený.
Celkové hodnotenie - Veľmi váhavé 3/10. 2/10 by bolo kruté k Newtovi, 4/10 zase príliš veľkorysé. Rozhodne nie najlepšia žúrka, na ktorej som bola, ale na rozdiel od The Greatest Showman aspoň nebola zaplnená magormi.

Minettin filmový magazín: Čajíček s kráľovnou intensifies

Dúfam, že ešte tento mesiac budem môcť napísať recenziu na Fantastické zvery a herca, čo ho nikto nemá rád. Napokon, v tomto smere je aj Nagat strašná lemra a okrem toho sa z nej stáva čoraz väčší mainstreamový lúzer. Našťastie, na tomto blogu si mainstream nevedieme. Iba bišíkov v historických kostýmoch. Lebo keď už je reč o veciach s neslávnym koncom...

VIKTÓRIA - 2.SÉRIA

(Mimochodom, vianočný špeciál som nevidela. Ešte nie sú Vianoce, vy chytráci. A pochybujem, že to niečo zmení.)

Ó máj gát. Ja som sa zamilovala.

Iste, druhá séria nie je perfektná a titul najlepšieho seriálu evr si iste nezaslúži, ale ľudia, ktorí sú na takéto veci (čítaj Minette) a ktorým sa nepodarilo zaspať ani pri prvej Viktórií, ani pri ľubovoľnom románe Jane Austen, budú v extáze. Otvárajte šampus, vážení, vo Viktórií sa konečne NIEČO DEJE! Alebo možno moje nervy nezvládli prebytok bullshitu v Kösem Sultan, a odvtedy sa mi vyvinula čosi ako alergická reakcia na väčšie množstvá plotu. Dosť to záleží na epizóde, napríklad ten nezmysel s Frantíkmi som takmer nezvládla ani ja. Na druhej strane, dokážem tolerovať všeličo, ak bude do toho vložená sex scéna s Viktóriou a Albertom.

Fakt, že niečo obsahuje život ohrozujúce dávky vášho shipu, ešte nie je dôvod na to, aby ste to hodnotili pozitívnejšie, a ľudia, ktorí neshipujú Viktóriu a Alberta tak veľmi, že by sa reylo fanatičky červenali, túto sériu najskôr neprežijú. Ale buďme k sebe úprimní, kto môže tých dvoch neshipovať? Ešte aj tie najdebilnejšie momenty sa na konci epizódy zvyčajne vyriešia k všeobecnej spokojnosti a character developementu. Väčšina shipov si len želá, aby boli Viktória a Albert. A keď už hovoríme o tých dvoch...

Character developement ich zasiahol fakt riadne. Viktória je konečne znesiteľná a miestami dokonca sympatická, možno preto, lebo človek viac uverí také bohorovné vystupovanie dvadsiatničke s niekoľkými deťmi než osemnásťročnej babe. Navyše má niekedy aj dobré nápady a vie sa postaviť za správnu vec, čo bola predtým Albertova úloha. S ním je to túto sériu také všelijaké. Na jednej fakt, že má nejaké chyby, by ho mal byť robiť sympatickejším, na druhej strane nerada sledujem, ako my precious baby robí voloviny. V každom prípade, ako človek z každej strany poučovaný, že character developement je Dobrá Vec, to poväčšinou oceňujem. Poväčšinou, lebo v poslednej epizóde som si prvý raz priala, aby mu Vicky jednu strelila, a to rozhodne dobrá vec nie je. Dúfam, že je to len v absolútne kreténskom spôsobe, akým zobrazili z histórie prevzatý konflikt Alberta a mamičky Lezhenovej, a nie je to znamenie vecí budúcich, lebo Briťoši už vyrábajú tretiu sériu a ak to s Albertom takto pôjde ďalej, tak všetky pekné veci, čo som v tomto odstavci povedala, beriem späť.

John Conroy sa neprekvapivo neobjavil a kráľovná-matka je tak v jednej epizóde, takže sex scéna, o ktorej sme tak dlho snívali, sa najskôr nekoná. Na druhej strane, ako hovoria yaoistky, vždy budeme mať fanfikcie. Lord Oddly Hot Old Man sa niekoľkokrát objaví k všeobecnému prospechu seriálu, ale shiperov jeho objavenie sa veľmi nepoteší. To mi absolútne nevadí, lebo vicbourne shiperi sú trash. Albertov brat a nudná mrochta, totiž pardon, Harriet, sa v seriáli objavia znova a našťastie sa ich romanci venuje len taká pozornosť, akú si zaslúži, čiže minimálna. Ernest je ďaleko menší blb ako v minulej sérií a Harriet dostane aký-taký character developement, navyše je Vickyna kamoška, tak sa na jej objavenie nesťažujem. S Ernestom flirtuje aj slečna Cookeová, ktorá je všeobecne tak trochu tichá voda, ale hrá ju Bebe Cave, ktorá aj s tým debilným účesom, čo v kuse nosí, je stále Bebe Cave, čiže automaticky najroztomilejšia bytosť v miestnosti. No a potom je tu jej tetuška, hraná samotnou Oleanou Tyrell, ktorá je, samozrejme, triednou sassy old lady, ale zároveň je to aj triedny žúrokazič, takže vo výsledku je jediným slovom, ktoré by jej osobnosť opísalo poriadne, "ježibaba".

Čo sa subplotov týka, špeciálnu zmienku si zaslúžia dva - gaymance a Nancy Skerett. Gaymance nahradila "zakázanú lásku" Ernesta a Harriet ako úplne zbytočná lovestory medzi dvoma nudnými postavami, ktoré nikoho nezaujímajú, s pridaným bonusom v tom zmysle, že tých dvoch od seba ani neviem odlíšiť a okrem toho ten koniec podporuje škodlivé tropy. Obyčajne rada vídam LGBT postavy, ale tí dvaja majú hĺbku mojich vedomostí o topológií. Nancy Skerett v tomto seriáli nie je ani zďaleka toľko, koľko by si zaslúžila, na druhej strane o Nancy Skerett by mal vzniknúť samostatný seriál. Jej romanca s Francatellim pokračuje aj v tejto sérií, ale musíte si počkať až na koniec, lebo žiaden seriál nie je dokonalý a cockblock a day keeps shippers from going astray, alebo podobná blbosť, ktorá je mantrou všetkých queerbaiterov. Veľké veci sa dejú tiež u Nancy v robote, ale len tak raz za tri epizódy, inak u nej zdochol pes, takže v tomto smere sklamanie.

!!!SPOILERS!!!

Poznámky k jednotlivým epizódam:
1. Sodier's Daughter - Prvé známky, že sa v tomto seriáli bude konečne diať niečo zaujímavé, začínajú tu. Francatelli sa vráti, Nancy povýšia a Britskému impériu napráskajú na zadok. Konflikt epizódy sa týka toho, že Albert je povýšenecký imbecil, ktorý Vicky lezie do kapusty. Albert prestane liezť Vicky do kapusty.

2. The Green-Eyed Monster - Ako o tom svedčí už názov tejto epizódy, je o žiarlivosti. Albert žiarli na Lorda Oddly Hot Old Man, ktorý sa ešte stále fláka niekde v pozadí a s Vicky si píše, kým Vicky žiarli na samotnú Adu Lovelace, čo je omnoho vznešenejší a oprávnenejší pocit. Albert je tým, čo na ňom milujem najviac, čiže roztomilým nerdom. Konflikt sa vyrieši veľmi civilizovane a k všeobecnému character developementu a všeobecne je to sakramentsky dobrá epizóda.

3. Warp And Wheft - Táto epizóda je celá o tom, že Victoria vinou vlastnej rozmaznanosti urobí kolosálnu blbosť. *pretends to be shocked* Má dobré úmysly, ale aj tak. Rozhodne sa totiž usporiadať maškarný bál, aby podporila anglické textilky - v čase, keď vládne všeobecná neúroda a hladomor. Samozrejme, pretože Briti, je z toho väčšia kauza než Gorila, Vicky je právom za sprostú a ja dostávam flashbacky na úplne prvú epizódu. Navyše Lord Oddly Hot Old Man je chorý a Dash zomrie. Inými slovami, Vicky sa lepí smola na päty. Peelers je ako vždy jediným rozumným človekom, keď sa aj Albert dá po počiatočnom váhaní ukecať (bú!). Nie je to príjemná epizóda, ale v konečnom dôsledku sakramentsky dobrá.

4. The Sins Of The Father - Vicky trpí po druhom pôrode depresiami (okrem toho, že všeobecne berie materstvo asi s takým nadšením ako ja chemické vzorce) a Albert ju ani nemôže podporiť, lebo ide na pohreb svojmu vlastnému pľuhavému rodičovi. Úlohy utešovateľky sa teda zhostí Oleanna Tyrell, a aj keď tak robí s nadšením, predsa len, keď vás musí otešovať TÁ, viete, že ste zúfalí. Medzitým Albert prekoná príšernú krízu identity, keď zistí, že jeho otcom je strýko Leopold. Ako znalkyňa histórie si trhám vlasy, ako diváčka som ochotná prijať akúkoľvek telenovelu, ktorá nejako rozvinie už tak veľmi zaujímavý vzťah Alberta a strýka Leopolda. Albert angstuje, dokonca sa opije, a verte mi, keď vám poviem, že opitý Albert je svojou roztomilosťou porovnateľný s košíkom mačiatok. Odohrá sa The Skerett Reveal(tm) a je to menej grandiózne, než som dúfala, ale pokým je ona v poriadku, som aj ja. Vo všeobecnosti emotívna a celkom zlatá epizóda, v ktorej sa veľa deje.

5. Entente Cordiale - Viete, že seriál je zúfalý, keď musí posielať svoje postavy do zahraničia, aby sa vôbec niečo dialo. V tejto sérií sa tak stane dvakrát (dobre, trikrát, ale predchádzajúca epizóda im na to dala dôvod a character developement) a tentoraz je to absolútne zbytočné v každom smere. Trip do Francúzska je ten najsprostejší nápad, aký tvorcovia tohto seriálu mali. Táto epizóda pozostáva z nadávania na Frantíkov (pripadala som si jak v Hetalia fanfikcií napísanej z pohľadu Iggyho) a Alberta mrviaceho sa jak hyperaktívne decko v kostole; na druhej strane sa v tejto epizóde takmer objaví obnažený, takže to nie je až taká tragédia.

6. Faith, Hope & Charity - Najtemnejšia epizóda seriálu, ale keď si to tak vezmete, "najtemnejšia epizóda Viktórie" nie je veľmi vysoko nastavená laťka. Ale pojednáva sa o írskom zemiakovom hladomore, takže je tam veľa umierajúcich random extras. Jedna zo Skerettovej kolegýň sa na moment ocitne v centre pozornosti. Inak celkom vážna a vlastne dobre zvládnutá epizóda.

7. The King Over The Water - Túto epizódu napísala tá istá osoba, čo tú francúzsku, a je to vidieť. Ďalšie cestovanie, tentoraz do Škótska, a je to rovnako zaujímavé ako do Francúzska. Albert a Viktória sú opäť za debilov, tentoraz sa stratia v lese, a ak ste si mysleli, že z toho môže vzísť niečo zaujímavé... Gay subplot vrcholí a Ernestová debilná romanca s vydatou ženskou nadobudne zaujímavý zvrat, keď Harriet ovdovie, a všeobecne sa oči obracajú v celom obecenstve. V tejto epizóde Vicky ľutuje, že sa na to všetko nevykašle. Ja tiež, moja.

8. The Luxury Of Conscience - Peelers neslávne odchádza so scény, gay subplot zase tragicky končí. Ja plačem viac za Peelersom než za gay subplotom, ako si viete predstaviť. Albert je po prvý raz za debila samostatne, keď si z nejakého dôvodu zasadne na Lehzenku (ktorá celú sériu robila figu borovú a na ktorú som už aj zabudla) lebo sa o ich deti nestará dobre či čo. Ich dcéra Lehzenkiným nepriamym zavinením ochorie a Albert na Vicky jačí, kým ju, prakticky svoju skutočnú matku (čo z nej robí Albertovú svokru - takže prinajmenšom nemôžem povedať, že jeho túžba ju vyhodiť na ulicu je ÚPLNE bezdôvodná) nevykopne domov do Nemecka. Tentoraz sa Albert nepoučí. Na druhej strane Ernest a Harriet sa rozídu (dlhý príbeh zahŕňajúci pohlavnú chorobu) a Francatelli so Skerettovou sa dajú dokopy, takže tentoraz nie je všetko úplne na figu.

!!!KONIEC SPOILEROV!!!

Vo výsledku je táto séria, čo sa plotu týka, omnoho plodnejšia než predošlá, a celkove sa zdá, že na nohách stojí omnoho pevnejšie. Inak zostáva všetko po starom, len je tam viac môjho zbožňovaného shippu, čo samo o sebe stojí za tých 8 z 10. Nie je to seriál pre každého, ale ak čítate túto recenziu, najskôr ste už prvú sériu videli, takže vám rovno hovorím, pozrite si aj druhú. Už len kvôli Albertovi.

Snehulienka (4/4)

Bola to všetko moja chyba. Odovzdať absolútnu kontrolu nad domácnosťou mojej inteligentnej, ale voči mojej dcére veľmi nepriaznivo naladenej manželke, v čase, keď intenzívne dažde náš dom prakticky izolovali od zvyšku krajiny, nebol dobrý nápad od samého začiatku. Pravda, nevedel som nič o hĺbkach, do ktorých Louise dokáže klesnúť, no mohol som predvídať prinajmenšom zintenzívnenie konfliktov medzi nimi. No ja, napriek tomu, že som celé mesiace len počúval ich hádky, som na nič podobné nemyslel. Na myseľ mi neprišlo ani, že by sa pol roka len v spoločnosti služobníctva a ženy, ktorú nevedeli zniesť, mohli cítiť osamelé a neprivolal som nejakú tretiu osobu, ktorá by ich prípadné konflikty dokázala zmierniť... Skrátka a dobre, nakoniec som musel neochotne priznať Eddiemu dobrý postreh: skutočne, za všetko nakoniec skutočne môžem ja.

Spočiatku boli mojim jediným spojivom s rodinou listy. Od Becky som ich dostával len sporadicky, pričom ani tých pár mi nepovedalo nič o tom, čo prežíva. Namiesto toho vo mne vyvolali dojem, že sa zajatá uprostred poloprázdneho sídla jednoducho nesmierne nudí a nič z toho, čo sa v jej živote deje, nestojí za to, aby mi o tom napísala. V jej listoch som sa dočítal o tom, ako ju znechucuje bývanie s Louise, o jej osamelosti a všeobecne rozličných dôvodoch pre jej permanentne zlú náladu. Až po pár týždňoch som dostal list od pani Stoneovej, našej starej domácej, ktorý rozprával celkom iný príbeh.

List najskôr popisoval, ako si Louise zavolala našej služobníctvo (okrem pani Stoneovej aj jej kolegyňu slečnu Harringtonovú, nášho kuchára pána Emmersona a záhradníka pána Harringtona) a predniesla im akúsi úvodnú reč, začínajúc svoju vládu. Povedala im, že od nich vyžaduje absolútnu poslušnosť a komu sa to nepáči, môže odísť. Tiež vyhlasovala, že na seba berie zodpovednosť za čokoľvek, pri čom by jej mohli napomáhať, a že ich bude chrániť pred akýmikoľvek negatívnymi následkami poslúchania jej príkazov. Pani Stoneová tušila, že sa Louise chystá vykonať niečo nekalé, a aj jej povedala, nech s ňou nepočíta. Louise len pokrčila plecami a chladne poznamenala, že s prácou pre Merryweatherovcov pani Stoneová zjavne nie je spokojná a iste by si rada našla inú...

Mnoho tyranov nastolí svoju vládu pomaličky, po troškách posúvajúc hranice ľudí pod ich kontrolou – Louise sa s tým však neobťažovala. Najskôr pod zámienkou ochrany pred všami, ktoré sa v našom dome údajne usadili na nižších poschodiach, dala presťahovať Becky do podkrovia. Pravda bola trochu komplikovaná – pán Emmerson je totiž tak trochu hypochonder a všakovaký hmyz sťahujúci sa z takmer zaplavenej záhrady, najmä menšie exempláre, sa mu javili ako vši. Potom sám seba presvedčil, že ho svrbí hlava a ochlpenie, nuž a vtedy vyvolal falošný poplach, ktorý Louise využila vo svoj prospech. Každopádne Becky presťahovanie na studenú, vlhkú povalu za dobré profylaktické opatrenia nepovažovala a zašla za novou paňou domu, hlasno jej nadávajúc, ako mala vo zvyku, keď ju Louise nahnevala. Tentoraz sa s ňou Louise už nehádala; namiesto toho ju bolestivo schmatla za vlasy a keď sa ju Becky pokúsila udrieť, obrátila sa na pána Harringtona a prikázala mu, aby ju „spacifikoval“. Potom ho donútila odvliecť ju na podkrovie a zamknúť ju tam, kým jej hlasné protesty neustali a nenahradil ich zlomený plač. Pána Harringtona za jeho služby bohato odmenila, ukážuc zvyšku služobníctva, že okrem biča má i cukor. Čo sa Becky týka, dala na podkrovie presťahovať celý jej osobný majetok, pričom počas sťahovania niekoľko nesmierne cenných vecí zmizlo. Louise sa síce tvárila, že o ničom nevie, no nikoho nepotrestala a služobníctvu bolo jasné, že zjavne klame – no neopovážili sa s tým nič robiť zo strachu o svoje zamestnanie. Väčšina z nich by po vyhodení mohla ísť nanajvýš do chudobinca alebo väzenia pre dlžníkov. Na druhej strane, ak by to chvíľu vydržali, našetrili by si dosť na to, aby to na čas prežili, i keby napokon prácu predsa len stratili... Becky ostatne nikdy obzvlášť nemilovali, hoci sa nedá ani povedať, že by ju nenávideli – ak mám povedať pravdu, vôbec im na nej nezáležalo. Pravda, väčšina ľudí by mala prinajmenšom morálne dôvody nepodporovať takéto zaobchádzanie i s celkom cudzou dievčinou, no väčšinu z nich Louisine hrozby a odmeny umlčali. S výnimkou pani Stoneovej, ktorá ostala len preto, aby mohla chrániť Becky pred Louisinými najhoršími výčinmi, no voči celému zvyšku domácnosti bola sama bezmocná. A listy, ktoré mi Becky písala? Tie jej Louise diktovala pod hrozbou, že ju potrestá, ak sa mi pokúsi poslať niečo iné...

Pani Stoneová sa rozpísala i o iných spôsoboch, akými Louise moju dcéru týrala, no ja sa o nich zmieňovať nechcem, pretože keď si na ne spomeniem, dvíha sa mi žalúdok. V každom prípade, o tom, ako sa pani Stoneová snaží Becky pomáhať, sa Louise napokon dozvedela a vyhodila ju. Tento list ma pochopiteľne nahneval, no nemohol som uveriť, že by žena, ktorú som tak miloval, bola schopná takých vecí. Keď som sa teda predčasne vrátil domov a uvidel plačúcu Louise, tvrdiacu, že po jednej obzvlášť prudkej hádke Becky jednoducho ušla, moje pochybnosti o pravdivosti tohto listu vzrástli.

„Je to moja vina!“ kričala Louise zúfalo. „Nebyť mňa...“

„Nevyčítaj si to, to ona sa rozhodla odísť...“

„Tak či onak, je preč...“ Zúfalo zakvílila. „Charlie, možno som ju nemala rada, no nechcela som, aby len tak zmizla...“

Objal som ju a pohladil po vlasoch. „Ja viem, láska. Nie si predsa z kameňa.“

„Mu-musíme ju nájsť, Charlie!“

Mne to nemusela hovoriť. Hoci sa mi uľavilo, že moja žena je najskôr nevinná zo všetkých tých príšerných vecí, z ktorých ju pani Stoneová obvinila, môj žiaľ za dcérou prevládol a ja som sa jednoducho zrútil. Po rokoch dokonalého sebaovládania a pokojného vystupovania i duševného stavu sa moje srdce začalo pomaličky napĺňať zúfalstvom, a ako sa v mojej hlave rodili hrôzostrašné scenáre, i zvyšky pokojného racia, ktoré som si zachovával, utíchali. Napokon som plakal a zavýjal ako ranené zviera, predvedúc hysterický záchvat, za ktorý by sa nemusela hanbiť hociktorá vyšinutá žena. Louise sa pri tom tvárila zvláštne previnilo, akoby sa ospravedlňovala za to, že mi spôsobuje takúto bolesť (čo si myslím bolo úprimné). Po tomto počiatočnom výuchu citov som na mnoho dní upadol do stavu strnulosti, aký niekedy spôsobuje veľký žiaľ, a tak sa o pátranie po Becky musela postarať Louise. Dnes sa sám seba pýtam, ako som jej to mohol dovoliť, no vtedy sa mi situácia zdala celkom jednoznačná. Jediné, čo moju vieru v jej nevinu naštrbovalo, bol list od starej slúžky, ktorá u nás ani nepracovala tak dlho a ktorú som sotva poznal. To v mojich očiach znamenalo pramálo v porovnaní s tvrdeniami ženy, ktorú som miloval viac, než si dokážete predstaviť.

Môj žiaľ dlhý čas neutíchal, keď polícia Becky nenachádzala. Jediné, čo sa počas vyšetrovania našlo, bol list na rozlúčku, v ktorom tvrdila, že sa sťahuje do Londýna a že mi napíše, keď bude môcť, no to ma rozrušilo ešte viac. Zobrala si síce so sebou veľa peňazí, ale tie jej iste nevydržia večne, a čo bude robiť potom?! Mohla sa vrátiť domov, no mesiace plynuli a ona sa neobjavovala, ba mi ani nepísala, pričom moje zúfalstvo sa zväčšovalo. Louise mi pri tom bola oporou (čo sa neskôr ukázalo ako obrovská irónia), dostanúc ma z najhoršieho a prinesúc do temných čias maličkú iskričku svetla, prinajmenšom dostatočne veľkú, aby som v sebe nakoniec dokázal nájsť silu pokračovať v práci a dokonca si plniť manželské povinnosti, čo viedlo k jej tehotenstvu. Správa o mojom nadchádzajúcom otcovstve moju melanchóliu oslabila ako nič iné a dokonca ma donútila sa po dlhom čase šťastne zasmiať. Napriek tomu som bol stále zúfalý, pretože rastúce brucho mojej ženy mi napokon pripomínalo plynutie času a fakt, že sa moja dcéra stále nevracia...

Louise po dlhom a úmornom pôrode priviedla na svet chlapca. Terrence bol (stále je) zdravý ako buk a nakoniec sa zo svojho trápenia vystrábila i Louise, no istý čas bola pripútaná na lôžko a práve v tomto čase som konečne dostal list od Becky. Moja radosť ale mala trpkú príchuť, pretože hoci ma list ubezpečoval, že je živá a zdravá, zároveň ma informoval o jej, nuž, nadchádzajúcej svadbe a vlastníctve pubu v malej dedinke Alconbury mnoho míľ od Peterboroughu. Oba fakty naznačovali, že nežije život hodný dámy jej stavu; nechcel som však podobným myšlienkam dovoliť, aby skalili moje šťastie. Pravda, Louise ich využila na pokus ma od cesty odhovoriť, ten bol však márny – aj keby moja dcéra bola najšpinavšia prostitútka vo Whitechapeli, chcel som ju vidieť a pomôcť jej, pretože to, nuž, bolo moje dieťa a ja som ho miloval bez ohľadu na to, ako by ma sklamalo. Prisľúbil som Louise, že urobím všetko pre to, aby sa zúčastnila prinajmenšom Beckynej svadby, po čom veľmi netúžila, no v rámci dekóra predstierala, že chce svoju nevlastnú dcéru vidieť natoľko, že spomínanú svadbu strpí.

Becky ma privítala v dobrej nálade, očividne zdravá a v spoločnosti mládenca, ktorého mi predstavila ako Edwarda Rogersa, totiž Eddieho. Prizrel som sa mu bližšie; bol to vysoký, chudý mladý muž s ryšavými vlasmi a porcelánovou pleťou, o čosi málo starší ako Becky a pomerne atraktívny. Bol ale oblečený rovnako chudobne ako zvyšok mužov v tejto dedine a ja som vedel, že ak by som mohol výber manžela mojej dcéry nejako ovplyvniť, jeho by som jej jednoznačne zakázal. Toto vedomie však moje šťastie zo znovustretnutia s dcérou neskalilo. „Nuž, a o pár dní budem aj ja Rogersová!“ zachichotala sa. „Vlastne, už tak trochu som... Ale tak nejako sa to neráta, keď som svadbu neoslávila s vami! Bože, bolo to také rýchle, ani som nemala poriadne svadobné šaty!“

Zdvihol som obočie. „A prečo si sa tak ponáhľala?“

„Och, to ti ešte vysvetlím – ale ešte predtým ti musím vysvetliť úplne iné veci. Najlepšie bude, keď si to všetko vypočuješ pri čaji.“

Trochu ma hrialo pri srdci, že hoci Becky teraz žila v takej zapadlej dedinke, aspoň to bolo v jednom z najkrajších domov obce. Jednako ma chudobné provinčné prostredie, ktorého som sa nezbavil ani vnútri jej domu, skľučovalo. Takto teraz žije dcéra váženého džentlmena ako som ja?! „Ako si prišla k vlastnej krčme, zlato?“

Naširoko sa usmiala. „Och, to je veľmi dlhý príbeh, oci. Čo vieš o tom, čo sa dialo, keď si bol asi pred rokom preč?“

„To, čo si mi písala... A ešte tu bol jeden list od pani Stoneovej...“

Becky zdvihla obočie. „Naozaj? A čo ti písala? Viem, že to môže znieť neuveriteľne, ale aj keď je to len slúžka, nemal by si ju ignorovať.“

Povedal som jej to.

Usmiala sa ako mačka, ktorá práve zlízala všetku smotanu. „Samozrejme, že len ona sa odvážila hovoriť pravdu! Och, úbohá pani Stoneová – aká to je statočná žena!“ Zrazu jej úsmev zamrzol. „Bože, keby som len vedela, čo s ňou teraz je! Niekedy sa na ňu spomeniem, no bohužiaľ nemám ako zistiť, čo sa s ňou stalo.“

„Takže to, o čom mi písala...“

„Čistá pravda a nič len pravda! Ale to ty asi nepochopíš... Si jej manžel, a aj tak Louise dobre nepoznáš! Napoleon mal pravdu, keď hovoril, že ľudia, čo sa poriadne nepoznajú aspoň šesť mesiacov by sa nemali brať.“

„Je celkom sranda počuť to od teba.“ uškrnul sa Eddie.

Becky pokrčila plecami. „Ale akože všeobecne. Náš prípad bol... Špeciálny. No, ale aby som nezahovárala. Neviem, či mi budeš veriť...“

„Zlato, vieš, čo som ti povedal – jeden pred druhým nemáme žiadne tajomstvá, a ja ti dôverujem...!“ vyhlásil som oduševnene.

Becky mi skočila do reči. „Viac než svojej žene?!“

Zaváhal som len nakrátko. „Prirodzene.“ To by ale znamenalo prijať, že všetky tie hrozné veci, o ktorých mi písala pani Stoneová, boli pravdivé...

„No dobre. Takže, o všetkých veciach, čo sa tam u nás vtedy diali, ti písala pani Stoneová a ja sa k nim nebudem vracať, lebo spomínať si na ne fakt nemusím. Takže. Keď nám prišiel tvoj list, že sa ako vraciaš, Louise už vedela, že jej horí za zadkom...“

„Becky!“

„Och, netvár sa, že som ešte dáma či čo! Louise vedela, že jej horí za zadkom, a tak za mnou raz v noci prišla, namierila mi na hlavu tvoj revolver a vyhrážala sa mi, že môžem odísť z domu buď po dobrom, alebo po zlom. Ja som už vedela, čoho je schopná, tak som to neriskovala a s jej požehnaním som zdrhla. Dokonca ma donútila napísať ten sprostý list na rozlúčku! Snažila som sa ti napísať ešte potom, ale tá mrcha tie listy pred tebou schovávala, samozrejme. Vedela som, že mimo domu chvíľu pobudnem, tak som si našla prácu ako guvernantka u jedného baróna – myslím, že sa volal Southampton. Prvých pár mesiacov bolo fakt ťažkých, lebo som nevedela ani variť a musela som spať v krpatej izbietke pod schodami, do ktorej v kuse zatekalo. Ale nakoniec som si nejako zvykla. Barón bol na služobníctvo fakt pes a ja som do tej kategórie tak nejako patrila, tak som si povedala, že keď sa objaví nejaká lepšia príležitosť, tak po nej pôjdem.

Na Vianoce som šla do krčmy, čo bola neďaleko barónovho sídla, a presne takú príležitosť som stretla! Ukázalo sa, že sedem tunajších študentov malo problém, ktorý som mohla vyriešiť len ja. Práve sa im podarilo zdokonaliť nejakú priemyselnú parnú mašinu – už presne neviem, na čo bola – a chceli ju predať nejakej veľkej firme, ale jediný, kto o ňu mal záujem, boli nejakí Nemčúri, čo sa o nej dopočuli po známostiach, a ani jeden zo študákov nevedel po nemecky. A hádaj, komu jeho drahý otecko kedysi zaplatil hodiny nemčiny?! Nakoniec som im pomohla pri vyjednávaniach, nielen ako tlmočníčka, ale aj ako vyjednávačka, lebo tí chlapci nemali žiadne gule. A najlepšie je, že som za to celkom neočakávane skasírovala kopu peňazí! Lebo v čase, keď sme uzatvárali našu dohodu, tí chlapci nemali žiadne prachy, a tak mi miesto zaplatenia len sľúbili podiel z predaja. A Nemčúri za to nakoniec zaplatili oveľa viac, než čakali.
Samozrejme, nemohla som všetko len tak minúť, a tak som, no, investovala a kúpila tú krčmu, kde som sa s chlapcami prvý raz stretla. Lebo musím z niečoho žiť, chápeš. Manažovanie krčmy sa ukázalo ťažšie, než som si myslela, tak som si povedala, že potrebujem niekoho, kto mi s tým pomôže. Tak som sa teda rozhodla si nájsť manžela. V tomto kraji je taký zvyk, že keď niekoho vešajú za niečo, čo nie je zase také vážne, ako krádež alebo tak, a je to chlap, tak sa najskôr spýtajú zhromaždených, či si ho niektorá nechce vziať, a keď hej, tak ho prepustia. No a Eddie... Ako, on síce bol zlodej koní, ale nie bez dôvodu. Musíš pochopiť, že bol vo fakt strašnej situácií. Vyhodili ho z fabriky, doma v dedine si nevedel nájsť prácu, staršia ségra odišla do Peteboroughu, kde musela šľapať chodník, len aby prežila, a doma traja mladší súrodenci, čo potrebovali nakŕmiť, obliecť sa a ísť do školy. Možno bol kriminálnik, ale zomrieť si nezaslúžil. A ja som potrebovala manžela, čo by mi pomohol s krčmou...“

Zovrel som pery. „Tak si si vzala zlodeja koní.“

Pokrčila plecami. „No a? Ty si si tiež vzal príšernú osobu.“

„Ale ja som nevedel...! Becky, uvedomuješ si, ako hlboko si klesla?! Chápem, nie vlastnou vinou...“

Zaprskala. „Ó, áno, hrozne hlboko! Vlastním úspešný podnik, som vydatá za skvelého chlapa – aj keď pochybnej minulosti – a všetci ľudia v tejto krpatej dedinke ma zbožňujú, keďže im dodávam chľast a tak! Jasné, rádoby vyššia spoločnosť by si asi myslela, že sa zo mňa stala napoly kurva či čo. Mne je ale fuk, čo si takí ľudia myslia. Už medzi nich nepatrím.“

Zazeral som na Eddieho. „Takže, ty si sa doňho zamilovala?!“

Pokrčila plecami. „No, asi. Poznáme sa len asi tri mesiace a pôvodne sme mali byť skôr spolupracovníci než manželia, tak si tým nie som celkom istá. Ale vychádzame spolu veľmi dobre.“ Posledné dve slová v sebe mali zvláštny podtón, akoby skrývali niečo vulgárne, urážlivé. Ach, samozrejme, nepochybne spolu dobre vychádzajú...

Chvíľu sme tam sedeli v tichu, keď som napokon vyhlásil. „Ak vás môžem poprosiť, aby ste ma nechali osamote...“

Potreboval som nejaký čas na to sa so všetkým vyrovnať. Moja dcéra je živá, zdravá a dobre sa jej darí – no domov sa nevráti, navyše žije takto pod úroveň so zlodejom koní. A potom tu boli všetky tie hrozné veci, ktorých sa dopustila Louise...

Zúfalo som sa snažil nájsť nejaké vysvetlenie jej otrasného správania. Vedel som, že by som sa o tom mal porozprávať s Louise, no nad týmto vedomím takmer prevládla moja nechuť ju po tom všetkom vôbec vidieť. Zavolal som teda Louise na Beckynu „svadobnú hostinu“ a dúfal, že to tu nejako vyriešime.

Pricestovala sem vlakom v spoločnosti môjho drahého priateľa Crawforda, ktorý ju aj priviedol na miesto, kde sa hostina konala. Keď som videl Louise, priam nebesky krásnu s mojim malým synom a dedičom v náručí, no predsa zvláštne odpudivú, zmietala mnou plejáda protichodných pocitov; dokázal som však zachovať dekórum a slušne ju privítať. Očividne si všimla strnulosť môjho celkového prejavu, a nešťastný pohľad, ktorý vrhla na Becky, ma upovedomil o tom, že všetko pochopila. Doviedol som ju k jej miestu pri stole a nikto nepovedal ani slovo, hoci nie všetci vedeli, čo sa deje; nebolo ale ťažké vydedukovať, že nevesta práve príchodziu dámu nemá v láske. A do toho ticha Becky vyhlásila afektovaným tónom. „Ach, tu je, pani Merryweatherová, ktorej vďačím v živote za tak veľa! Nebyť jej jedovitosti a nekonečnej zloby, sotva by som sa odvážila opustiť rodičovský dom a naveky by som zostala rozmaznaným dieťaťom!“

V dave nastal šum, načo hostia z dediny prepukli v hurónsky smiech nad tým, čo považovali za fantastický vtip, vzhľadom na to, čo o nej, zdá sa, vedeli. „Och, tá!“ zakričal ktorýsi z nich. A vtedy som pochopil. Prirodzene, Becky, krčmárka, srdce dediny, a od prírody divoká duša si nemohla pomôcť a musela svojim spoluobčanom porozprávať svoj životný príbeh, a to nepochybne zahŕňalo neúmerné množstvo sťažovania sa na svoju macochu. Aj keď smiech utíchol, dedinčania stále podchvíľou vrhali na Louise odsudzujúce pohľady a dokonca si na ňu ukazovali prstom. Tá to nemohla vydržať a ušla z oslavy po ani nie pol hodine. Ja som sa ju neoťažoval nasledovať.

Večer som ju našiel ležiacu na našej posteli s dieťaťom v náručí, plačúc, ako ho kojila. „Je to príšerné... A po tom všetkom sa mám ešte starať o malého?! Veď kvôli nemu nemôžem ani zaspať...“

Ľahol som si k nej a vzal som ju i s malým Terrenceom do náručia. Nepovedal som nič; uvedomoval som si, že svoje utrpenie si spôsobila sama, no i tak som pociťoval ľútosť pri pohľade na jej žalostné rozpoloženie.

Napokon sa upokojila a rozhovorila sa. „Takže to už vieš.“

„Áno.“ povedal som hlasom vyjadrujúcim moju prázdnu dušu.

„Určite ti to povedali tak, aby som vyzerala čo najhoršie... Aj keď, tak či tak z toho nemôžem vyjsť dobre.“

„Sú tu nejaké... Poľahčujúce okolnosti?“

„Ja neviem. Najskôr ti nepovedala, aká bola predtým, než som s tým všetkým začala, protivná. Snažila som sa ju uzemniť a... Nejako sa to vymklo spod kontroly. Ale žiaden z mojich dôvodov ma ani v najmenšom neospravedlňuje.“

„Takže to začalo ako tresty?“

„Musím ale pripustiť, že pokračovanie s jej prehreškami vždy nesúviselo. Postupom času som zistila, že ma jej utrpenie mnohými spôsobmi.. Teší.“

Odtiahol som sa od nej a spoločne sme sa dívali na stenu. Po dlhom mlčaní som vyhlásil. „Premýšľal som o tom a... Nepredpokladám, že budem s tebou schopný stráviť zvyšok života s vedomím toho, čo si vykonala, ešte v čerstvej pamäti. Bude teda najlepšie, ak strávime najbližšie obdobie oddelene, od stola, lôžka a najlepšie ani nie pod jednou strechou.“

Rozplakala sa. „Nie, Charlie, prosím, len to mi nerob... Teraz nemôžem ostať sama...“

„Vyhrážala si sa smrťou mojej dcére.“ Mňa samého prekvapila tvrdosť mojich slov. „Nebyť toho, že sa nám len nedávno narodil syn, neváhal by som z rozvodom, a iný manžel by nepochybne dal úradom na vedomie tvoje zločiny.“

Jej plač sa zmenil na hysterické kvílenie a rumádzganie nie nepodobné tomu, ktorý vzápätí spustil Terrence. To mi už bolo také nepríjemné, že som musel vziať malého na ruky a podujal som sa ho upokojovať sám. Povedať sme už ale nepovedali nič, pretože ani nebolo čo; čakal som od nej zúfalé prosby, no ona na ne už zjavne nenašla silu. A ja som k nej na moment už necítil zášť ani odpor, ba práve naopak, súcitil som s ňou, hoci naozaj len nakrátko, kým jej nervové zrútenie trvalo.

Sedeli sme teda s Eddiem pri whisky a dívali sa do ohňa. „Musím sa priznať, že konverzácie s tebou sú zvláštne oslobodzujúce. Niektoré veci slušní ľudia jednoducho nepochopia. Nie je to zvláštne?“

„Asi že vás nesúdim. Myslím, za to, čo som robil, ma skoro obesili. Nemám na to právo.“

„Ako sa má rodina?“

„Fajn. Zavolal som sestru späť do dediny, že ju uživím. Nepredbiehal som trochu? Myslím, zatiaľ sa nám darí, ale nerobíme to dlho...“

„Dôveruj Becky. Ona si nakoniec vždy poradí.“

Eddie sa pousmial. Bol to veľmi vážny, melancholický mladík; rozhodne nie lotor, za ktorého som ho považoval, hoci ako ma tento prípad upozornil, nikdy nevieš, čoho sú ľudia schopní. Rozhodol som sa už nikomu neveriť, okrem mojej dcéry, a i u tej som si bol až príliš vedomý jej chýb.

„Premýšľam nad rozvodom.“

„Len premýšľate?“

„Je to komplikované. Som dobrý kresťan, a navyše sme práve mali dieťa...“

„Potom s ňou ostaňte.“

„To mi práve nedá svedomie. To, čo vykonala, bolo hrozné. Odídem načas niekam, najlepšie do zahraničia.“

„A keď sa vrátite?“

„Možno jej odpustím.“

Pokrčil plecami. „Ak myslíte, že to dokážete... Odpúšťanie nie je zlá vec.“

„Tam u nás naň ale neveríme. Nepriečilo by sa mi prevziať niektoré vaše dobré zvyky, no na čo je dobrý tento naozaj neviem.“