Mesiac sa už blíži ku koncu a to znamená jediné. Recenziu na Kaťušu! Haha, you wish. Moja túžba po prokrastinácií nepozná žiadne medze a navyše som zistila, že si nepamätám polovicu plot points, takže som si musela STIAHNUŤ TEN BLBÝ SERIÁL, akože celú druhú sériu, aby som si mohla vôbec pripomenúť, čo, ako a kde sa stalo. Teda, základné veci (to, čo scenáristi urobili s Paninom, je tragédia, Orlov nikdy nemal čo Kataríne ponúknuť okrem pušky a pohlavných orgánov a čo je najdôležitejšie, Pavol je little shit) si pamätám, ale mnoho detailov mi už vyfučalo z hlavy. Takže možno na budúci mesiac. Medzitým tu máte jarný špeciál, lebo nie, nezabudla som, že špeciály existujú. Spomenula som si na to dnes na prednáške z botaniky, lebo z nejakého dôvodu ma počas nej napadali samé botanické meme. A tak som sa rozhodla spraviť zbierku tých najlepších.
Ak by tu niekto nevedel, študujem biológiu na vysokej a keď som si podávala prednášku, myslela som si, že to bude sranda, profesionálne sa venovať svojmu druhému najobľúbenejšiemu predmetu na strednej i základnej! Veď čo na tom môže byť, zaoberať sa kvetinkami, hríbikmi, zvieratkami a inou živou háveďou...? Potom som začala naozaj študovať a vypuklo peklo. Trvalo mi pol semestra, kým som pochopila vysokoškolský systém výučby. Vysokoškolská chémia je nočná mora, zvlášť keď vynecháte polovicu cvičení, lebo ste blbí a neviete nájsť na filozofickej vyučovaciu miestnosť. (Vysokoškolská matematika a fyzika tho...) Latinčina je hnusný imperialistický jazyk a ešte horšia ako hnusný komunistický jazyk (a.k.a. ruština), lebo na ruštine si môžete aspoň čo-to vycucať z prsta (respektíve zo slovenského jazyka; úspešnosť je asi 10%, ale aj tak). A to ani nehovorím o zháňaní skrípt, ktoré je nočná mora všetkých lazy bitches ako som ja. Oproti nim je botanika celkom v pohode, ale aj tak má svoje... Momenty. A vyplýva z nej niekoľko ponaučení, ktoré profesori najskôr nemali na mysli, keď nám to všetko vysvetľovali...
1. Huby sa delia na mikroskopickú verbež a kopy špagiet
Áno, technicky to nie je parketa botaniky, ale je to parketa našej botaniky, lebo v prvom ročníku nemáme mykológiu, a tak vyššie sily zodpovedné za náš rozvrh napchali huby do Botaniky I. (zaoberajúcej sa ďalšími "rastlinami" ako červenoočko alebo chaluhy) a mysleli si, že sme blbí a nevšimneme si to alebo čo. V každom prípade, zo štúdia húb si nepamätám veľa (akože dosť na to, aby som vedela, že Penicillium a ušiak obyčajný sú v jednom kmeni, ďakujem pekne), lebo povedať, že huby sú nudné, by bolo precenenie kreativity matky prírody, keď ide o veci, ktoré nie sú rastliny ani živočíchy. Teda ak nejde o ich rozmnožovanie, v tom je až príliš kreatívna. Rozmnožovanie snetí a hŕdz (áno, to je oficiálny slovenský názov skupiny húb, vykladajte si to ako chcete) je jednou z tých vecí, ktoré priemerného študenta prinútia túžiť po tom, aby si podal prednášku na informatiku, z čoho viete, že je to zlé, lebo vyhnúť sa informatike bol hlavný dôvod, prečo sme sa prihlásili na biolu (suck it, mami). V každom prípade, nedajte sa oblbnúť hubárskymi príručkami, v mykológií nie je nič ani z polovice (ani zo stotiny, ba ani z milióntiny) také zaujímavé ako ich rozmnožovanie a pohlavné orgány. Fungi (a Stramenopila, ale to je o inom) sú najnudnejšia ríša, akú si dokážem predstaviť, a to počítam aj Archea. V podstate sa delia na dve skupiny - mikroskopické, čítaj nudný bordel, ktorý ani nie je vidieť, a makroskopické, pozostávajúce z hýf, čo sú prosímpekne vlákna tvoriace telo priemerného dubáka alebo muchotrávky. Väčšinou sa skrývajú pod zemou, vyzerajú ako sieť belavých špagiet a nerobia nič, ale vôbec nič zaujímavé. Plesne sú jedny z najzaujímavejších húb, y'all. Neštudujte mykológiu, ľudia. Skapete od nudy. (Môj osobný názor, nemusí sa stotožňovať s vašim.)
2. Rozdiel medzi kvetom a kvetinkou
Ako takto. Rastliny sú omnoho zaujímavejšie a aj keď na živočíchy nemajú (teda, väčšinu živočíchov - hubky, napríklad, dostali svoj slovenský názov od nešťastných biológov, ktorí ich študovali a povedali si "bože, to je také nudné, to sme rovno mohli skúmať hubu!"), ak by som sa stala botaničkou, na svoj objekt výskumu by som sa nesťažovala. Na druhej strane terminológia môže byť občas trošku divná a noobs sa v nej môžu cítiť trochu stratene. Problém je v tom, že o hubách väčšina ľudí nepremýšľa dosť často na to, aby bolo vynájdených veľa nepresných ľudových termínov, takže ak bežnému Jožkovi Mrkvičkovi poviete "toto je hýfa", povie si "OK, I guess, nie som mykológ" (#obligatoryĽSNSreference) a bude vás počúvať. Na druhej strane, stavím sa, že nikto by mi nevedel povedať rozdiel medzi kvetom a kvetinkou/kytkou (podľa toho, ako veľmi protislovenčinársky sa v ten deň cítite), alebo ste o tom prinajmenšom nepremýšľali. Lebo kvet je časť rastliny, kým kytka (veľmi protislovenčinársky!) by sa dala botanicky definovať ako "kvitnúca bylina", čiže z taxonomického hľadiska figa borová. Nie že by neexistovala veda, ktorá sa bylinami zaoberá, najskôr sa volá herbológia or some shit (ja viem, čo Harry Potter, ale Harry Potter nie je skutočný, tak sklapnite). Na druhej strane, byliny môžu byť aj nekvitnúce, tak... Waaah, nechcem stráviť pol dňa rozmýšľaním, ako sa volá mladšia ségra dendrológie! V každom prípade, zatiaľ som ešte nebola natoľko indoktrinovaná (hi, Rus Dagobijec) vedeckým žargónom, aby som nechápala, ako mätúca môže botanika byť. Takže takto. Kvet je, ešte raz, časť rastliny. Kvetinka nie je nič, ale väčšina botanikov vám lowkey prizná možnosť volať tak "kvitnúce byliny, celý organizmus".
3. Botanika sa oficiálne nezaoberá len kvitnúcimi rastlinami, ale...
Toto je asi najväčšie tajomstvo botaniky. Prvú hodinu tohto predmetu strávite tým, že vám profesor vtĺka do hlavy, že nie, kvitnúce rastliny nie sú jediné rastliny na svete, vy tupci, existuje mnoho rovnako dôležitých skupín, ktoré nemajú kvety, ktoré sú rovnako nádherné a užitočné a vôbec, čo si myslíte, že tu neboli žiadne rastliny cca do kriedy, keď posledné dinosaury dostali príležitosť žrať konečne niečo inej farby ako zelenej (z čoho boli určite nadšené, lebo kvety sú väčšinou veľmi jedlé veci s úžasnou nutričnou hodnotou)?! Potom strávite jednu hodinu na nižších rastlinách, jednu na výtrusných a jednu na nahosemenných, a poďho na čeľade, ktoré nie sú staršie než yucatánsky kráter! Teda, niekedy, ak máte smolu, sa nižšími rastlinami zaoberáte celý jeden semester do hĺbky. Ja som, napríklad, mala to "šťastie". Be very affraid. Dôvody rozvediem bližšie dole, ale zatiaľ vám môžem povedať, že kvitnúce rastliny nie sú až také strašné, ale ak sa už chcete stať expertom na konkrétnu skupinu rastlín, vyberte si radšej cievnaté výtrusné, aj keď je to v podstate podvádzanie, lebo do tejto skupiny momentálne patrí asi päť druhov papradí (hyperbola, ale zase nie taká veľká, ako by ste si mysleli). Ak si na skúške vytiahnete túto tému, otvárajte šampus, lebo ak tých päť druhov dokážete rozoznať jeden od druhého a od plavúňov, ste v suchu. A nahosemenné? Whatever. Jediná skupina, ktorá stojí za reč, sú Pinales, to je jest ihličnany, a Cupressales, to jest ďalšie ihličnany (hint: ak to má šišku, je to Pinales). Nahosemenné rastliny majú svoje najlepšie časy za sebou, čoho dôkazom je aj to, že medzi ne patrí ginko biloba, čo je strom evolučne tak veľmi out, že ho môžete volať Johnny Depp. Medzičasom na krytosemenných strávite trištvrte semestra, a úprimne povedané je to omnoho spravodlivejší podiel, než aký tým sviniam zabezpečila matka príroda. Všetko je krytosemenné, kurwa jež. Nechcem sa ale sťažovať; po všetkom tom taxonomicky neurčiteľnom mikroskopickom bordeli v zimnom semestri je to aj tak jednoduchšie. Ale zase to nie je prechádzka záhradou Rosaceae (a oficiálne som vystúpila z dad jokes na vyššiu sféru profesor jokes).
4. Rastliny majú placentu a semenník. A čosi ako pupočnú šnúru.
Srandy kopec s rastlinnou terminológiou, časť II. Pohlavné orgány edition. Varovanie - pri kvetoch sa používa nekresťanské množstvo latinčiny. Keby som vedela, že jej bude toľko, rovno sa prihlásim na lekársku fakultu a nenervním sa tu s andreceami (dobre, to je gréčina, ktorú som sem prepašovala v nádeji, že si to nikto nevšimne). Teda, nejakú tú latinčinu budeme potrebovať aj pri listoch a stonkách, napríklad ako sa po latinsky povie poloker (viď nižšie, ak vás to zaujíma). Slovenské pojmy sú ale ešte úžasnejšie. Ja viem, toto bude trochu podvod, lebo ste sa to učili na strednej (nikto si to nepamätá, ak práve nešiel na biolu, ale učili ste sa to) ale viete, čo je u rastlín semenník? Dno piestika, teda samičieho pohlavného orgánu. Na strednej nás samozrejme upozornili na tú iróniu, že piestik (podstatné meno mužského rodu) je samičí pohlavný orgán a tyčinka (podstatné meno mužského rodu) samčí, ale ono to zase nie je až taká irónia, lebo keď na to príde, piestik naozaj pripomína vagínu aj s maternicou obrátenú naruby (s vaječníkmi obrátenými do vnútra orgánu). Tyčinka zase nemá ďaleko k semenníku (cicavčiemu) so semenovodmi, ak správne prižmúrite oči a odignorujete všetko, čo vám na anatómií vtĺkali do hlavy o jeho štruktúre. A áno, niektorí ľudia by prisahali, že piestik má mierne falický tvar, ale až tak oči prižmurovať nemusíte, že sa z vás stane Dan Brown. A aby toho nebolo málo, po latinsky sa piestik volá podľa svojej funkcie správne ovarium. No a potom je tu rastlinná placenta. Toto je trochu mätúce, lebo rastliny majú vec, čo sa volá placenta a vec čo slúži ako placenta. Vec, čo sa volá placenta, je po slovensky semennica a je to dno semenníka. V ľudskej anatómií najviac zodpovedá endometriu. Vec, čo slúži ako placenta, teda na vyživovanie rastlinného embrya (rastlinné embryo je to isté čo embryo živočíšne), sa vlastne volá endosperm a nachádza sa v každom správnom semene. A jej "pupočná šnúra"? To je prosím pekne scutellum, spojenie medzi embryom a endospermom...
5. Radšej smrť než štúdium nižších rastlín
Už som sa na to sťažovala v minuloročnom veľkonočnom špeciále a budem sa na to sťažovať znova a znova na veky vekov amen - nižšie rastliny nie je možné študovať, nižšie rastliny sa dajú len pretrpieť. Najhoršou časťou je nepochybne taxonómia, lebo do ktorej ríše ktorý rod patrí záleží na mieste vášho bydliska, nálade vyčujúceho, počasí nad najbližším vedeckým pracoviskom a fáze mesiaca v najbližší pondelok. Áno, povedala som ríše, šok, gasp, ja viem, nevedieť ríšu organizmu je ako chcieť randiť s dievčaťom a nepoznať ani jej relationship status (na druhej strane medzi biológmi, tak ako medzi mládencami, sa nájdu hajzlíci, ktorým je to jedno). A to ani nehovorím o menších taxónoch. Je verejným tajomstvom, že riasy sú v mnohých učebniciach zoradzované podľa farby, lebo žiakom predsa nemôžete povedať, že nemáte šancu, kam niektoré z týchto vecí patria a nejaký systém v tom predsa musí byť, keďže Murphyho zákony jeho existenciu predpokladajú, prinajmenšom natoľko, aby sa algaológia dala rozdeliť na malé, veľmi konrkétne témy ("Na skúške si študent vždy vytiahne práve tú tému, ktorú sa nenaučil", pamätáme?). Na vysokej sa vám aspoň priznajú, že čo sa týka rias, nemajú šajnu. Na strednej toľko šťastia nemáte. Ďalším kritériom zoradzovania je tvar a veľkosť tela druhu, čo je klasifikácia, ktorá znie menej vycucaná z prsta, ale nie je. Ako som už spomínala, u húb sú Penicillium a ušiak obyčajný príslušníci jednej skupiny, hoci druhá je huba s hýfami, plodnicou a so všetkým, kým Penicillium je... No, pleseň. Teda, papleseň. Je to komplikované. A teraz si predstavte to isté s kopou pestrofarebnej buriny, o ktorej viete povedať len to, že to všetko fotosyntetizuje. A k tomu si ešte pridajte zastaralú klasifikáciu v niektorých učebniciach (naša profesorská primadona zahrnula do svojej učebnice o nižších rastlinách sinice, hoci nás aspoň upozornil, že to technicky nižšie rastliny nie sú, a dokonca tam zahrnul aj endosymbiotickú teóriu, za čo mu patria kudos)... Tak to sa radšej pustite do tej fyziky. FYZIKY. (Nie, myslím to vážne. Ak neštudujete fyziku na medziodbore, na biole ju ešte prežijete. A mne to môžete veriť, lebo ja pritom fyziku nezášam.)
6. Štúdium kvetov nie je také roztomilé, ako ste si mysleli, keď ste mali šesť
Každá správna šťanda na prvom stupni základky (a v neskorších rokoch škôlky), teda aspoň toho typu, ktorému babička kupuje časopis Princezna a chodí spať s ružovým plyšovým jednorožcom, by si myslela, že to bude paráda, byť botaničkou. Veď vás budú platiť za študovanie kvetiniek, tých nádherných drahokamov matky prírody! (Ako by ich nazval Moravčík alebo nejaký iný jackass, ktorého dospelá poézia je nanič, a tak dúfa, že dokáže zo seba vypotiť dosť cukrkandlu na to, aby prešiel ako autor básničiek pre deti. Humor nie je povinný, veď čo je Hevier?!) Lepšie by snáď bolo už len byť princeznou alebo chovateľkou poníkov, yo. Pätnásť rokov neskôr a naša hypotetická stereotypne dievčenská krpaňa vyrástla na cynickú intelektuálku, ktorá vie, že snívať o týchto veciach bola chyba. Po prvé, sleduje period dramas, po druhé, je dôverne zoznámená s domácim poriadkom konskej maštale a povahou istých nemenovaných poníkov (ale veď čo, tá tlstá sviňa Perla sa predsa neurazí). A po tretie, botaniku študuje. Vo Všeobecnej sekcií práve prišli na kvety. Akoby nestačili typické zúfalé škreky "ktoré že sú päťpočetné?!" (hint: skoro všetky; teda, tak veľa asi nie, ale zdá sa to tak), zaoberáme sa anatómiou kvetu. A viem, že keď ste to na základke brali, neznelo to tak zle. Na základke vám klamali (základné pravidlo vysokoškolského štúdia). V poznámkach mám zaznamenaných štrnásť typov koruny podľa tvaru, sedem druhov voľnolupienkovej koruny (t.j. lupienky nie sú zrastené. The more you know.), desať spôsobov ako môže skurvený piestik byť usporiadaný vzhľadom na ostatné časti toho skurveného kvetu... Ehm, pardon. Nie všetko bude na skúške. Skúška nikdy nie je taká hrozná ako prednáška alebo, božechráň, odporúčaná literatúra (S výnimkou profesorských primadon, ktoré študentom odporúčajú vlastné knihy, v takom prípade tam väčšinou bude presne to, čo máte vedieť na skúšku. Pod primadonou je radosť sa učiť.). Ale aj tak. Povedzme si to narovinu, teraz už je to oficiálne - pohlavné orgány sú najhoršou časťou botaniky (a ľudskej anatómie, ale tam to nie je ich komplikovanosťou, ale tým, no, že sú to ľudské pohlavné orgány). Ako niežeby koreň a listy nemali svoje hrozivé časti, o pletivách ani nehovoriac (A keď dobre hľadáte, nájdete príšernosti aj v rastlinnej cytológií, teda medzi kopou trashu, ktorý ste sa učili už na základke. Chloroplasty parenchymatickej pošvy cievneho zväzku(tm), bez vás som teda vedela žiť.)
7. Niekoľko dobrých mien pre fantasy postavu
Názorná ukážka - V kráľovstve Frons (latinsky "výhonok" - stonka + listy) na kontinente Periblém (druh delivého pletiva) žil mladý syn farmára . Jedného dňa z ním prišiel čarodejník Strobilus (klas z výtrusníc) a prezradil mu, že v skutočnosti nie je synom svojich rodičov, ale mocného Veneratia (latinsky žilnatina), vládcu tejto krajiny, ktorého kedysi dávno zvrhol z trónu zlý minister Inulín (fruktózová jednotka uložená do zásoby v rastlinných pletivách) (meno jeho mamy nikoho nezaujíma a keďže to bola ženská, asi nikdy neurobila nič zaujímavé, ale povedzme, že to bola princezná Feloderma (zelená kôra, časť sekundárnej kôry - vonkajšej vrstvy zdrevnatenej stonky). Náš hrdina teraz musí prekonať obrovské hory v krajine Lodikula (jeden z obalov kvetu lipnicovitých, spolu s plevami, plievočkami a iks ďalšími podobnými vecmi), temné priepasti v krajine Hypantium (špecifická časť kvetného lôžka u ružovitých), aby získal magický meč Endotécium (časť peľnice, čo je zase pre zmenu časť tyčinky) a dokáže, že je pravým dedičom trónu. Na jeho ceste sa k nemu pridajú udatný trpaslík Suffrutex (latinsky poloker), krásny elfský princ Velamen (vrstva odumretých buniek vyplnených vzduchom, ktoré nasávajú vodu; vyskytuje sa u vstavačovitých), obrovský orkský bojovník Cotyledon (klíčny lístok) a nádherná princezná Exina (časť obalu peľového zrna), ktorá uteká od svojho prísneho otca, kráľa Ortosticha (zvislá čiara spájajúca rady listov, je užitočná pri popise rastu a vývoja rastliny). Pokračujte podľa svojho vkusu. Viem, ja fantasy takto nepíšem. Ale ja nezvyknem ani používať toľko vymyslených mien, takže pre môj štýl nie je tento spôsob písania ani vhodný. Navyše nerada zniem ako idiot, najmä spolužiakom nie.
8. Bazálna vetva je vedecký názov pre "ostatnú burinu"
Použitie vo vete: "kvitnúce rastliny, teda dvojklíčnolisté, jednoklíčnolisté, magnoliidová vetva a ostatná burina". Rastlinná taxonómia (teda aspoň pokiaľ nejde o rastliny nižšie, viď hore) je zábava, lebo s výnimkou niektorých obskurných vetiev a výtrusných rastlín (lebo tam je najťažšie práve rozoznať jednu papraď od druhej) sa v každej nájde niečo, čo si v nej zapamätáte, lebo to pozná každé malé decko (a potom si Canabaceae budete navždy pamätať ako čeľaď, do ktorej patrí marihuana). Navyše väčšina kvitnúcich rastlín sa dá zoradiť do týchto úhľadných vetiev, ako je magnoliidová, rosidová a tak podobne. Niekedy tento systém môže byť trochu mätúci, lebo mnohé vetvy vyššieho rádu majú svoje vlastné vetvy, ale celkove je to celkom prehľadné. Teda okrem bazálnych vetiev. Bazálna vetva je, zjednodušene povedané, rad, ktorý nikam nepatrí a visí na vlastnej vetvičke kladogramu ako taký stratený lemur. Bazálna vetva môže byť čokoľvek, čo označí všemocné DNA testovanie ako dosť podobné ostatným podskupinám v skupine, aby do skupiny patrilo, ale nie dosť podobné na to, aby boli fylogeneticky rovnako staré. S ostatnými skupinami sú príbuzné skôr v strýčkovskom ako v súrodeneckom zmysle. Menovala by som bazálnu vetvu, ale vtip je v tom, že to nikto nepochopí. Nie jasné, ako rastlina z takej bazálnej vetvy vyzerá. Botanici ju najskôr spoznajú podľa toho, že sa jej skupina na niečo tak trochu podobá, ale nie je jasné čo a vôbec, nemá to tento znak, takže to určite nemôže byť ono... V tom lepšom prípade. V tom horšom to, že to nemôže patriť do danej skupiny, ani nerozoznáte. Na druhej strane, rastlinná taxonómia má, aspoň v prvom ročníku, jednu obrovskú výhodu - ak to nemá významných zástupcov, nemusíte uznať jeho existenciu za hodnú pozornosti. Mnohé bazálne vetvy preto môžete odignorovať a miesto toho venovať svoj čas dôležitejším veciam, najpríklad lipnicovitým (nad ktorými strávite polovicu prednášky na tému jednoklíčnolisté, lebo matka príroda je suka a musela urobiť takou rozsiahlou a dôležitou skupinu, v ktorej nerozoznáte jedného zástupcu od druhého a minimálne polovicu ani od ostríc).
9. Sekundárne metabolity znejú nudne, ale sú jediným dôvodom, prečo sa s botanikou vôbec obťažujeme
Teda prinajmenšom prečo sme sa s ňou kedysi dávno, pradávno začali zaoberať ako spoločnosť. Sekundárne metabolity sú všetko, čo rastlina vytvorí, hoci to z nutnosti svojej základnej biológie nemusí, čiže taký užitočný (alebo niekedy aj celkom neužitočný) bonus. Jedy sú sekundárne metabolity. Takisto kaučukovina. A THC. Tým nechcem povedať, že škrob alebo podobné stráviteľné veci sú nanič, ale jeho prítomnosť v rastlinách je väčšinou dosť očividná a kvôli jeho izolovaniu z nej by sme sa v dotyčnej kytke (respektíve drevine) nemuseli prplať. Všetky liečivé látky sú sekundárne metabolity. Vlastne všetko, čo stojí v rastlinách za reč, sú sekundárne metabolity. Nemali by sme zabúdať aj ani na farbivá, ako antokyány - to sú tie, vďaka ktorým majú jahody, paradajky, repa, fialové hrozno, whatever v týchto a podobných odtieňoch svoju farbu. Pravda, nie všetky sú vyslovene užitočné či škodlivé pre človeka. Niektorú sú neuveriteľne nepoužiteľné, ako to, čo tečie z iskerníka, keď ho zlomíte napoly. Ale to je v poriadku, aj tak ich rastliny nevytvárajú pre nás, takže je vlastne zázrak, že väčšina z nich nám na niečo je.
10. A ako vždy, na základke vám klamali
Táto je obzvlášť šťavnatá. Základná maxima vysokoškolského štúdia neušetrí nikoho a nič. A teraz nehovorím, že vám niečo jednoducho nepovedali, lebo je to príliš zložité, a dozviete sa to až neskôr - hovorím o skutočnom zavádzaní alebo prinajmenšom polopravdách. Fuck you, všetci, čo ste kedy počítali momentálnu rýchlosť cez priemer, teraz sú tu integrály! Fuck you snažlivci, čo ste považovali newtony za samostatnú jednotku - odteraz už nebudú žiadne newtony, len kilogramy-na-meter-na-mínus-druhú! Aj v botanike zvykne vysoká zničiť mnoho ilúzií. Ak ste z dobrej strednej, to, že sinice nie sú rastliny, vám povedali už tam, ale rozhodne ste netušili, ako zapadajú do systému nižších rastlín iné riasovité burinky. Ani vedci nie. (Že vedci o niečom vedia všetko je najčastejšia a najhoršia lož základky.) Alebo vám tvrdili, že kvitnúce rastliny sa delia na jednoklíčnolisté a dvojklíčnolisté. Well, too bad. Nejako zabudli na magnoliidovú vetvu. A leknovité. Jednoklíčnolisté majú rovnobežnú žilnatinu - teda ak si práve nevyvinuli v priebehu evolúcie perovitú alebo dlaňovitú, ehm, ehm. Skoro tri štvrtiny kvitnúcich rastlín sú dvojklíčnolisté - a tri štvrtiny zo zvyšku sú trávy, lebo trávy sú všetko a všade (teda, niekedy sú to ostrice, ktoré vyzerajú ako trávy, ale nie sú to trávy...). Keď peľ dosadne na piestik, ešte to neznamená, že došlo k pohlavnému rozmožovaniu. Lebo rastliny poznajú iks spôsobov, ako sa rozmnožiť nepohlavne a niektoré zahŕňajú, verte či neverte, peľové zrná.
Botanika nie je jednoduchá. 'Nuff said.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára