Taaak, tento filmový magazín bude pre mojich čitateľov z radov fanúšikov Veľkolepého storočia určite veľmi zaujímavý. O to viac, že je to jediná známa písaná recenzia filmu Mahpeyker Kösem sultan v slovenčine, no a ja onedlho uverejním aj zápisky zo sledovania (aj s vyznačením stopáže). Rozhodla som sa touto recenziou osláviť prichádzajúci spin-off Veľkolepého storočia, totiž seriál Kösem sultan, ohľadom ktorého mám zlé tušenie, hlavne kvôli naznačenej romanci medzi Kösem a Ahmedom (ktorá sa mi zdá, že sa bude vyvíjať rovnako blbo ako romanca medzi Hürrem a Süleymanom. Dobrá správa: Ahmet aj tak umrie mladý, zlá správa: na rozdiel od Sulyho vyzerá mladý, sexy a sympatický. Too bad.)Film bol sledovaný na YouTube s poľskými titulkami. Nájdete ho prosímpekne tuto: https://www.youtube.com/watch?v=rNs3cLMKCg8
Takže,
čo povedať o veľkej Kösem sultan? V prvom rade, že Wikipediu
berte s rezervou. Keďže je to jeden z mála zdrojov informácií,
ktoré o tejto dáme mám, nedokážem vám tu napísať nič s
dostatočnou kredibilitou. Pokiaľ mi je známe, bola gréckeho
pôvodu, so sultánom Ahmedom I. mala kopec detí, ale on umrel mladý
a na trón nastúpil jeho retardovaný brat Mustafa (nie ten,
samozrejme, ale tento: https://cs.wikipedia.org/wiki/Mustafa_I.).
Kösem potom istý čas pobudla v Eski Saray, Starom paláci, spolu s
ostatnými manželkami a milenkami mŕtvych sultánov. Po pár rokoch
sa vrátila so svojim malým synom Muradom, za ktorého bola
regentkou. Mládenec sa veľmi rýchlo zopsul, keď sa z neho stal
osmanský Vlad Narážač, čiže nemilosrdný bojovník a mocný
panovník schopný si skrotiť šľachtu, ale vo voľnom čase sa
venujúci rôznym blbinám, v Muradovom prípade chľastaniu a
trestaniu ľudí za pitie alkoholu (a to ste si mysleli, že po
Selimovi II. nič horšie nepríde, však?!). Zomrel v 27 rokoch, o
jeho smrti existujú dve teórie – podľa jednej ho otrávili,
podľa druhej sa proste uchľastal na smrť. To má mimochodom
spoločné s mojim najobľúbenejším sultánom, Mahmudom II., u
ktorého sa rozmýšľa o uchľastaní a tubere. Vráťme sa ale do
čias Kösem sultan – po Muradovi nezostal nijaký žijúci syn, a
tak na jeho miesto nastúpil Kösemin ďalší syn Ibrahim I. Ten
spočiatku vyzeral celkom fajn, ale postupne sa z neho vykľul ešte
horší vládca než Murad, ktorý pri všetkom blbnutí dokázal
vládnuť ríši celkom dobre. Ibrahim nevládol vôbec, a tak ho
zastúpila mamička, ktorej sa to spočiatku páčilo, ale keď bolo
čoraz jasnejšie, že Ibrahim je úplný mešuge, súhlasila s
janičiarmi, ktorí jej syna zosadili, pričom jeho následníkom sa
stal jeho šesťročný syn Mehmed. Problém bol v tom, že tento mal
svoju vlastnú mamu, ktorá chcela byť regentkou, a tak sa s Kösem
nepohodli, načo bola veľká sultánka zavraždená.
Čo povedať o filme Mahpeyker Kösem sultan? No, že bol dosť nevyvážený. A blbý.
Prvá polovica bola obyčajnou romancou, a to ešte neobyčajne tupou. Začína sa v čase smrti dojky sultána Ahmeda I., ku ktorej privolajú nejakú učenú babičku, aby tam odriekala nejaké modlitbičky. Vlastne nie, začína sa oveľa neskôr, krátko pred smrťou Kösem, kde je naznačený jej pokus o vraždu práve obrezaného vnuka Mehmeda, neskôr vysvitne, že práve kvôli spomínaným nezhodám s jeho matkou. V retrospektíve zaletíme k onej babičke, ktorá ma mladučkú dcéru Emine. Tú na chodbe v Topkapi stretne samotný sultán, ktorý sa do nej na prvý pohľad zaľúbi a nechá si ju v paláci. Ten blbec myslí na krásne dievčatá ešte aj v čase, keď zomiera žena, ktorá mu údajne bola „ako matka“... Samozrejme, podľa všetkých pravidiel lacných romancí je tu niekto, kto mladých zdržuje od, no... Povedzme ďalšieho stretávania (vlastne sa podľa všetkého po „prvom pohľade“ stretli ďalší raz až v sultánskej spálni o nejakých pár mesiacov), v tomto prípade sú to Ahmedova mama a babka. Pokiaľ ide o Emine a jej mamu, tak Emine je premenovaná na Mahpeyker Kösem, kým úbohá stará dáma sa nikdy nedozvie, čo sa s jej dcérou stalo. Zvyšok prvej polovice filmu pokračuje v podobne idiotskom duchu, Ahmedovi síce vnútia do postele nejakú čúzu, zatiaľ čo čaká na povolenie mamy a babky oženiť sa, a táto síce otehotnie, no vzostupu veľkej Kösem tým nezabránia. Čúzu vidíme naposledy ako tehotnú, o tom, že sa na krátky čas stala Valide Sultan ako mama Genç Osmana, ani zmienka, to by predsa pokazilo Köseminu gloriolu. Celé desaťročia jej najväčšej moci boli len tak vymazané z filmu, retrospektívna časť sa končí smrťou Ahmeda a ako úbohú Kösem zdrvila... Jedinou dobrou vecou na prvej polovici bola Damla Sönmez vo svojej takmer lolitkovskej kráse, inak sa tvorcom podarilo zhovadiť dokonca aj ostatné kočky, vrátane Öykü Çelik, čo je výkon hodný Lokiho alebo iného mytologického trickstera...
A potom nastupuje druhá polovica. Tá s guľami.
Konšpirácie! Spiknutia! Intrigy! Pád veľkej sultánky! Uááá... Vymažte tú prvú polovicu a dajte nám viac druhej! Odohráva sa síce len počas jedného či dvoch dní, ale zato mala grády... Aspoň oproti tej prvej. Možno práve preto som z nej taká nadšená, ale pochopte, po tej sfilmovanej harlekýnke na začiatku som nemohla robiť nič iné, ako jasať na niečim, čo sa podobalo vážne branému historickému filmu. Pravda, to, čo ostalo po romanci z prvej polovice, konkrétne pričasté spomínanie jej tridsať rokov mŕtveho manžela, ma trochu iritovalo, ako aj jej jednostranná glorifikácia na konci... Takisto fakt, že Hadice Turhan bola omnoho lepšou a mocnejšou regentkou než Kösem, bol zamlčaný, čo ma štve, pretože najschopnejší vládcovia evidentne nezaujímajú amatérsku históriu tak ako tí menej schopní, ale výrazní. Fanúšikovia Mahmuda II., medzi ktorých sa zaradzujem, to vedia veľmi dobre...
Takže, aký ten film nakoniec bol? Slabý, veľmi slabý...
Nápad – Nie zlý, ale keby sa vyškrtla tá časť s Ahmedom...
Scenár – Toho, kto tam vložil tú romancu, ako aj človeka, čo písal dialógy, by som dala uškrtiť palácovými strážami.
Výprava – Kostýmy a interiéry občas lepšie než v Sultánovi, ale kamera zase oveľa horšia.
Soundtrack – Turecké filmy a seriály, nech už sú sami osebe hocijako blbé, majú vždy jednu devízu, a to skvelú hudbu. Film si už nepustím ani raz, ale soundtrack si určite vyhľadám...
Herecké výkony a obsadenie – So Sultánom radšej ani neporovnávam. Pravda, Gökhan Mumcu je rovnaké drevo ako Halit Ergenç, ale ten mal aspoň čosi ako osobnosť. Celý jeho totiž zjav vyžaruje povahu nudiaceho a znudeného starého chrena s energiou baterky do detskej hračky, kým Gökhan je proste len zlý herec hrajúci postavu, ktorá má mať údajne charizmu. Zvyšok ansáblu taktiež nepotešil, bola som vďačná aj za málo, a síce za obstojnú Damlu Sönmez, ktorá mala celý čas obligátny sladký kukuč, a za tú druhú, Başar Parlak alias Hadice Turhan, ktorá mi pripomínala Pelin Karahan. Čo z hereckého hľadiska inač nie je vôbec zlé...
Celkový dojem – Tak čo ja viem... Nie je to nič, čo by som odporúčala ľuďom, ktorým sa nepáčila Tisíc a jedna noc ani prvá séria Sultána. Mne teda rozhodne nie...
Čo povedať o filme Mahpeyker Kösem sultan? No, že bol dosť nevyvážený. A blbý.
Prvá polovica bola obyčajnou romancou, a to ešte neobyčajne tupou. Začína sa v čase smrti dojky sultána Ahmeda I., ku ktorej privolajú nejakú učenú babičku, aby tam odriekala nejaké modlitbičky. Vlastne nie, začína sa oveľa neskôr, krátko pred smrťou Kösem, kde je naznačený jej pokus o vraždu práve obrezaného vnuka Mehmeda, neskôr vysvitne, že práve kvôli spomínaným nezhodám s jeho matkou. V retrospektíve zaletíme k onej babičke, ktorá ma mladučkú dcéru Emine. Tú na chodbe v Topkapi stretne samotný sultán, ktorý sa do nej na prvý pohľad zaľúbi a nechá si ju v paláci. Ten blbec myslí na krásne dievčatá ešte aj v čase, keď zomiera žena, ktorá mu údajne bola „ako matka“... Samozrejme, podľa všetkých pravidiel lacných romancí je tu niekto, kto mladých zdržuje od, no... Povedzme ďalšieho stretávania (vlastne sa podľa všetkého po „prvom pohľade“ stretli ďalší raz až v sultánskej spálni o nejakých pár mesiacov), v tomto prípade sú to Ahmedova mama a babka. Pokiaľ ide o Emine a jej mamu, tak Emine je premenovaná na Mahpeyker Kösem, kým úbohá stará dáma sa nikdy nedozvie, čo sa s jej dcérou stalo. Zvyšok prvej polovice filmu pokračuje v podobne idiotskom duchu, Ahmedovi síce vnútia do postele nejakú čúzu, zatiaľ čo čaká na povolenie mamy a babky oženiť sa, a táto síce otehotnie, no vzostupu veľkej Kösem tým nezabránia. Čúzu vidíme naposledy ako tehotnú, o tom, že sa na krátky čas stala Valide Sultan ako mama Genç Osmana, ani zmienka, to by predsa pokazilo Köseminu gloriolu. Celé desaťročia jej najväčšej moci boli len tak vymazané z filmu, retrospektívna časť sa končí smrťou Ahmeda a ako úbohú Kösem zdrvila... Jedinou dobrou vecou na prvej polovici bola Damla Sönmez vo svojej takmer lolitkovskej kráse, inak sa tvorcom podarilo zhovadiť dokonca aj ostatné kočky, vrátane Öykü Çelik, čo je výkon hodný Lokiho alebo iného mytologického trickstera...
A potom nastupuje druhá polovica. Tá s guľami.
Konšpirácie! Spiknutia! Intrigy! Pád veľkej sultánky! Uááá... Vymažte tú prvú polovicu a dajte nám viac druhej! Odohráva sa síce len počas jedného či dvoch dní, ale zato mala grády... Aspoň oproti tej prvej. Možno práve preto som z nej taká nadšená, ale pochopte, po tej sfilmovanej harlekýnke na začiatku som nemohla robiť nič iné, ako jasať na niečim, čo sa podobalo vážne branému historickému filmu. Pravda, to, čo ostalo po romanci z prvej polovice, konkrétne pričasté spomínanie jej tridsať rokov mŕtveho manžela, ma trochu iritovalo, ako aj jej jednostranná glorifikácia na konci... Takisto fakt, že Hadice Turhan bola omnoho lepšou a mocnejšou regentkou než Kösem, bol zamlčaný, čo ma štve, pretože najschopnejší vládcovia evidentne nezaujímajú amatérsku históriu tak ako tí menej schopní, ale výrazní. Fanúšikovia Mahmuda II., medzi ktorých sa zaradzujem, to vedia veľmi dobre...
Takže, aký ten film nakoniec bol? Slabý, veľmi slabý...
Nápad – Nie zlý, ale keby sa vyškrtla tá časť s Ahmedom...
Scenár – Toho, kto tam vložil tú romancu, ako aj človeka, čo písal dialógy, by som dala uškrtiť palácovými strážami.
Výprava – Kostýmy a interiéry občas lepšie než v Sultánovi, ale kamera zase oveľa horšia.
Soundtrack – Turecké filmy a seriály, nech už sú sami osebe hocijako blbé, majú vždy jednu devízu, a to skvelú hudbu. Film si už nepustím ani raz, ale soundtrack si určite vyhľadám...
Herecké výkony a obsadenie – So Sultánom radšej ani neporovnávam. Pravda, Gökhan Mumcu je rovnaké drevo ako Halit Ergenç, ale ten mal aspoň čosi ako osobnosť. Celý jeho totiž zjav vyžaruje povahu nudiaceho a znudeného starého chrena s energiou baterky do detskej hračky, kým Gökhan je proste len zlý herec hrajúci postavu, ktorá má mať údajne charizmu. Zvyšok ansáblu taktiež nepotešil, bola som vďačná aj za málo, a síce za obstojnú Damlu Sönmez, ktorá mala celý čas obligátny sladký kukuč, a za tú druhú, Başar Parlak alias Hadice Turhan, ktorá mi pripomínala Pelin Karahan. Čo z hereckého hľadiska inač nie je vôbec zlé...
Celkový dojem – Tak čo ja viem... Nie je to nič, čo by som odporúčala ľuďom, ktorým sa nepáčila Tisíc a jedna noc ani prvá séria Sultána. Mne teda rozhodne nie...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára