Po chodbách paláca Topkapi utekal muž. Väčšina ľudí by ho za muža neoznačila, tak ako valach nie je žrebec, on ale vždy trval na tom, že mužom je a bodka, a že nemôže robiť isté veci, čo muži obvykle robia, na tom nič nemení.
Mal ťažký život. Okrem toho, že musel kvôli svojmu handicapu žiť medzi hŕbkou žien, ktoré musel za priestupky biť, čo z neho spravilo najnenávidenejšiu osobu v háreme, mal aj mimoriadne neschopných kolegov, ktorí buď nevedeli udržať v tom blázinci poriadok, alebo ho udržiavali až priveľmi prísne. Každodenné krotenie vášní medzi otrokyňami v háreme bolo čím ďalej tým ťažšie, zvlášť kvôli napätej situácií v sultánovej izbe. On bol totiž chorý. A hoci sultán nemal ani štyridsať, nebolo veľmi pravdepodobné, že sa vylieči z tuberkulózy.
Abdullah aga bol jedným z troch posledných eunuchov v paláci Topkapi. A aj napriek všetkému nešťastiu a komplikáciám bol šťastný.
Nebola to ničia zásluha, on bol jednoducho šťastný stále. Mal čo jesť, piť, mal kde bývať a žil na mieste, kde sa aj napriek všetkej nepravdepodobnosti vyskytovali aj pomerne rozumní ľudia. To bolo všetko, čo potreboval, a ostatné už nejako zvládol. Abdullah bol obdarený anjelskou trpezlivosťou a čertovským zmyslom pre humor, takže keby bol dostal príležitosť, možno by sa stal aj svätým. Mal však tú smolu, že bol moslim, a v jeho okolí sa vždy vyskytovali aj utrápenejší ľudia, takže zatiaľ nemal príležitosť na svätca ašpirovať. Čo je škoda, keď sa to tak vezme. Bol by ideálnym kandidátom. Takto musí okrem iného urobiť aj jednu nepríjemnú vec, čo ho ale nevzrušovalo. Na nepríjemné veci bol zvyknutý, hoci obvykle boli menej morbídneho charakteru.
Zaklopal na dvere. Otvorila mu ryšavá žena s krásnou tvárou a uplakanými očami. "Tak ako?" spýtala sa nešťastne.
Abdullah povedal: "Neviem, madam, sultánovi je ešte stále veľmi zle, ale žije..."
Meryem sa v obavách pozrela do miestnosti. Abdullah škáročkou nahliadol do miestnosti, kde sedelo šesť žien v čiernych šatách a ich desať zronených detí. Všetky mali jedného otca: sultána Ahmeta. Najstaršie z detí, mladá Safyie, mala štrnásť, najmladšie dieťa nosila v bruchu Meryem hatün. Nešťastie sa dalo krájať.
Abdullah posmutnel. Čo s nimi bude? Sultán má brata, Mehmeta. Ten sa už pripravuje na prevzatie vlády, a k prípadným konkurentom, teda svojim synovcom, pravdepodobne nebude milosrdný. Určite ani jeden z piatich chlapcov v miestnosti neprežije svojho otca o viac ako mesiac.
A dievčatá? Čo s nimi bude?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára